Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/159/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. H., bytom B., proti

ţalovanej N., zastúpenej advokátskou kanceláriou V., v mene ktorej koná JUDr. J. V.,

advokát a konateľ, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn.

, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. októbra

2009 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 11. júla 2008 č.k. -143 uloţil

ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 45 000,-- Sk (1 493,73 €) titulom bolestného

a sumu 780 000,-- Sk (25 891,26 €) titulom sťaţenia spoločenského uplatnenia. Vo zvyšku

ţalobu zamietol. Ţalovanú zaviazal zaplatiť ţalobcovi trovy konania v sume 99 417,-- Sk

(3 300,04 €) a na účet súdu súdny poplatok vo výške 41 325,-- Sk (1 371,74 €). Takto súd

prvého stupňa vyhovel ţalobe, ktorou sa ţalobca domáhal náhrady škody na tom skutkovom

základe, ţe od roku 1974 bol pravidelným darcom krvi a krvnej plazmy, pričom v roku 1977

ţalobca, ako aj iní darcovia ochoreli na vírusovú hepatitídu a bolo preukázané, ţe k nákaze

došlo pri odbere krvnej plazmy na H., ktorá bola pracoviskom ţalovanej. Spočiatku ochorenie

prebiehalo mierne, následne bol hospitalizovaný, roky je liečený ako sa aj podrobil punkciám

pečene, uţíva sústavne lieky. Ochorenie má gradujúcu tendenciu a ovplyvňuje celý jeho ţivot.

V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe z vykonaného dokazovania, najmä z rozsudku

Obvodného súdu Bratislava I (č.k. , 632/78, 637/78, 638/78, 639/78, 640/78,

642/78, 643/78, 644/78, 647/78, 659/78-50 zo dňa 10.4.1980 – pozn. dovolacieho súdu), ako

aj z výsledkov znaleckého dokazovania bolo zrejmé, ţe ţalovaná sama pred vtedajším

2

Obvodným súdom Bratislava I uznala nárok ţalobcu za dôvodný. V súdnom konaní

označeným prvostupňovým súdom bolo preukázané, ţe k nakazeniu ţalobcu vírusovou

hepatitídou došlo práve pri odbere plazmy ţalovanou a ţe ţalovaná zodpovedá za škodu,

ktorá v dôsledku toho vznikla ţalobcovi. Súdom ustanovený znalec označil za

najpravdepodobnejšiu príčinu nákazy ochorenia vírusovou hepatitídou typu C práve odber

plazmy v transfúznej stanici ţalovanej, inú moţnú príčinu nákazy na základe zdravotnej

dokumentácie ţalobcu nenašiel. Nákaza sa u ţalobcu prejavila v roku 1977, čo s prihliadnutím

na inkubačnú dobu ochorenia (cca 160 dní) predstavuje záver, ţe k nakazeniu u ţalobcu

muselo dôjsť v priebehu roku 1976. Konštatoval, ţe ţalovaná, vzhľadom na objektívny

charakter zodpovednosti je nositeľom povinnosti nahradiť ţalobcovi škodu na zdraví podľa

. Ţalobca v dôsledku ochorenia na vírusovú hepatitídu typu C

sa v priebehu rokov 1998-2008 podrobil viacerým bolestivým operačným zákrokom – trikrát

absolvoval punkciu pečene, podrobil sa biopsii pečene, bol liečený medikamentmi, pri

ktorých sa prejavujú vedľajšie účinky podobné ako pri chemoterapii (horúčky, anémia, únava,

zvracanie), musel si denne pichať bolestivé injekcie, celkovo absolvoval štyri takéto liečebné

kúry, z ktorých kaţdá trvala pribliţne 12 mesiacov. Poškodenie zdravia má u ţalobcu

preukázateľne trvalé nepriaznivé dôsledky na jeho ţivotné úkony, čo ho obmedzuje

v účasti na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom

ţivote. V čase vzniku škody jednalo sa o mladého človeka na začiatku budovania

profesijného uplatnenia. Pred sebou mal perspektívu mnoho rokov kvalitného ţivota

s vysokým pracovným, spoločenským a rodinným uplatnením. Pred poškodením zdravia

viedol beţný spoločenský, kultúrny, rodinný, pracovný a športový ţivot. V dôsledku

poškodenia zdravia, vzhľadom na chronický únavový syndróm, zákaz nadmernej fyzickej

a psychickej záťaţe, nervozitu a nespavosť ţalobca dennodenne vynakladá zvýšené úsilie, aby

sa mohol s výkonmi vyrovnať svojim kolegom. Neustále trpí bolesťami svalov, kĺbov,

chrbtice, nespavosťou, horúčkami, únavou, nervozitou, depresiami. Najvýraznejšie sa

ochorenie dotklo jeho rodinného ţivota. V dôsledku zdravotného stavu má obavy

z nadviazania citového vzťahu k inej ţene, nedokáţe si nájsť partnerku pre celý ţivot

a z obavy moţnej nákazy zaloţiť si vlastnú rodinu. Vzhľadom k tomu je odkázaný do konca

svojho ţivota na osamelý spôsob ţivota, čo sa u neho prejavuje v psychickej rovine, začali sa

u neho prejavovať stavy depresie a úzkosti. Dodnes je ţalobca obmedzený moţnosťami

realizácie svojich záľub a vyuţitia voľného času. Je povinný dodrţiavať racionálnu

ţivotosprávu, prísny diétny reţim, čo sa prejavuje aj v zvýšení finančných výdavkov. Denne

3

berie mnoţstvo liekov, čo sa tieţ prejavuje na zvýšení ţivotných nákladov. Pri rozhodovaní

o výške mimoriadneho zvýšenia odškodnenia mal prvostupňový súd na zreteli, ţe všetku

škodu, ktorá ţalobcovi vznikla, či uţ na telesnom zdraví alebo duševnom preţívaní, nie je

moţné nahradiť. Vychádzal z počtu bodov tvoriacich súhrn ohodnotení bolesti a sťaţenia

spoločenského uplatnenia – teda z počtu 150 bodov á 60,-- Sk = 9 000,-- Sk a z počtu

1300 bodov á 60,-- Sk = 78 000,-- Sk a dospel k záveru, ţe je dôvodné priznať u bolestného

5 násobok základného bodového ohodnotenia a u sťaţenia spoločenského uplatnenia

10 násobok základného bodového ohodnotenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 1 a o súdnom poplatku podľa .

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 22. októbra 2009 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa (v napadnutých častiach) ako vecne správny

potvrdil. Ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania v sume

886,25 € do rúk jeho právnej zástupkyne do troch dní. Stotoţnil sa so skutkovými i právnymi

závermi súdu prvého stupňa a skonštatoval tieţ správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Pokiaľ ţalovaná v odvolaní namietala, ţe prvostupňový súd neskúmal základné podmienky

vzniku zodpovednosti za škodu, odvolací súd poukázal na uţ vyššie v odôvodnení tohto

rozhodnutia citovaný rozsudok bývalého Obvodného súdu Bratislava I z 10. apríla 1980,

v ktorom konaní právny predchodca ţalovanej uznal nárok ţalobcu čo do základu a znalecký

posudok vypracovaný v predmetnom konaní, v ktorom znalec za najpravdepodobnejšiu

príčinu nákazy ochorenia vírusom hepatitídy typu C u ţalobcu označil práve odber plazmy

v transfúznej stanici ţalovanej. Inú moţnú príčinu nákazy nenašiel. Ţalovaná ţiadnymi

dôkazmi nepreukázala svoje tvrdenia v odvolaní, pokiaľ ide o jej zodpovednosť. Odvolací súd

nesúhlasil ani s tvrdením ţalovanej, ţe znalec v znaleckom posudku bodovo ohodnotil

bolestné, ktoré uţ bolo ţalobcovi priznané citovaným rozsudkom bývalého Obvodného súdu

Bratislava I z 10. apríla 1980. Je pravda, ţe znalec bolestné za obdobie od roku 1998 a roky

nasledujúce ohodnotil podľa tabuľky III poloţky č. 40 prílohy k vyhláške č.

Z predmetnej tabuľky je nesporné, ţe v tejto časti odškodnenia za bolesť pri chorobách

z povolania a otravách nie je uvedené poškodenie zdravia chronickou formou hepatitídy

typu C. V takom prípade je potrebné, aby znalec postupoval podľa § 5 ods. 1 vyhlášky

č. 32/165 Zb., čo znalec aj urobil. Pokiaľ ide o bolestivé zákroky a bolestivú liečbu, odvolací

súd poukázal na dôvody prvostupňového rozhodnutia. Vyjadril tieţ nesúhlas so stanoviskom

ţalovanej, ţe súd nezobral do úvahy skutočnosť, ţe návrh na začatie konania bol podaný dňa

4

20.6.2003 bez bliţšej špecifikácie ako aj tvrdením ţalovanej, ţe súd priznal bolestné za bolesť

budúcu. Pokiaľ ţalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

19.3.2009 sp.zn. , ktorým rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu

Bratislava I sp.zn. z 27.9.2006 a uviedla, ţe v predmetnom konaní sa domáhal

ţalobca náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia a bolestného na tom istom skutkovom

základe ako sa domáha ţalobca v tomto konaní, a preto odvolací súd by mal v danej veci

vzhľadom na potrebu jednotnej aplikácie práva súdmi a vytváranie konštantnej judikatúry

zobrať zreteľ na tento rozsudok, odvolací súd mal z obsahu predmetného spisu za preukázané,

ţe v danej veci nejde o identické konanie. Vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod

sp.zn. bolo preukázané, ţe Z. P. patril do skupiny občanov, ktorý bol nakazený

pri odbere plazmy v roku 1977, avšak sa vyliečil. Následne menovaný podstúpil iné operačné

zákroky. Zo znaleckých posudkov súd zistil, ţe ochorenie Z. P. nemá príčinnú súvislosť

s darcovstvom plazmy, ku ktorému došlo 25.4.1977. O trovách odvolacieho konania rozhodol

podľa a

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná. Ţiadala, aby

dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a eventuálne aj rozsudok súdu prvého

stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým, ţe rozsudok

odvolacieho súdu trpí vadou podľa , keď napadnutý rozsudok nebol

adresovaný do rúk (a ani len na adresu) účastníka konania ani jeho riadne splnomocneného

zástupcu a súd prvého stupňa túto vadu ku dňu spísania dovolania (28. decembra 2009 – pozn.

dovolacieho súdu) napriek výzve ţalovanej neodstránil. Postupom prvostupňového súdu

spočívajúcom v nesprávnom právnom doručení rozsudku tak došlo k odňatiu moţnosti

ţalovanej konať pred súdom. Dovolateľka ďalej poukázala na to, ţe prípustnosť dovolania

podľa zakladá aj nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia,

ktoré je porušením práva na spravodlivé súde konanie. Uviedla, ţe v odvolaní namietala, ţe

súd prvého stupňa sa nevysporiadal s jej argumentmi o nedostatku príčinnej súvislosti medzi

darovaním plazmy ţalobcom v roku 1977 a ochorením hepatitídou typu C o dvadsať rokov

neskôr. Odvolaciemu i prvostupňovému súdu vytkla, ţe v dôvodoch svojich rozsudkov vôbec

nevysvetlili, prečo v rozpore s ustálenou súdnou praxou zobrali za rozhodujúce neisté závery

znalca ohľadne príčinnej súvislosti. Pokiaľ odvolací súd sa v napadnutom rozsudku obmedzil

na konštatovanie, ţe podmienky vzniku zodpovednosti ţalovanej za škodu vyplývajú

z rozsudku bývalého Obvodného súdu Bratislava I zo dňa 10. apríla 1980 (citovaného uţ

5

vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia) „v ktorom konaní právny predchodca odporcu

uznal nárok navrhovateľa čo do základu a znaleckého posudku vypracovaného v predmetnom

konaní v roku 1980, v ktorom znalec za najpravdepodobnejšiu príčinu ochorenia vírusom

hepatitídy typu C u navrhovateľa označil práve odber plazmy v transfúznej stanici odporcu“,

takýmto konštatovaním zaťaţil svoje rozhodnutie aj inou vadou konania, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), nakoľko tento záver

odvolacieho súdu je zaloţený na nesprávne zistenom skutkovom stave, nakoľko znalec v roku

1980 v ţiadnom prípade nemohol hovoriť o príčinách nákazy vírusom hepatitídy typu C, keď

toto ochorenie nebolo v uvedenom čase známe. Vzhľadom na nejednoznačnosť znaleckého

posudku podaného v tomto konaní znalcom M., ţalovaná navrhovala uţ

v prvostupňovom konaní vypočutie znalca, čo však súdom akceptované nebolo a takýto

postup v dôvodoch jeho rozhodnutia vysvetlený nebol. Tým, ţe sa odvolací súd nijakým

spôsobom nevysporiadal s relevantnými námietkami ţalovanej, ktoré boli dôleţité pre

posúdenie výšky odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia, napadnutý rozsudok je

pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľný. Okrem toho napadnuté rozhodnutie spočíva aj

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) a to v tom, ţe súd právnu

normu (ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/165 Zb.) síce interpretoval správne, ale

nesprávne ju aplikoval na zistený skutkový stav. V závere dovolania ţalovaná odvolaciemu

súdu vytkla, ţe sa v písomnom vyhotovení rozsudku nevyjadril k návrhu ţalovanej

na vyslovenie prípustnosti dovolania pre prípad potvrdenia prvostupňového rozsudku, pričom

za otázku zásadného právneho významu povaţovala otázku, či pre zaloţenie zodpovednosti

za škodu na zdraví postačuje len stanovenie pravdepodobnej či moţnej príčinnej súvislosti

medzi tvrdenou škodovou udalosťou a následkom, alebo či musí byť táto príčinná súvislosť

jednoznačne preukázaná nado všetku pochybnosť.

Ţalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

6

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom sám prípustnosť dovolania nevyslovil, ani

nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým tento vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa a ), je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania

ţalovanej z aţ 3 nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( veta druhá ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno dovolaním napadnúť aj

rozhodnutie vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Pri

skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré

dovolateľka v dovolaní namietala.

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie postup súdu,

ktorým účastníkovi odňal moţnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky

súdny poriadok. V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké

postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti uplatnenia ich práv [napr. právo

vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu

a robiť si z neho výpisy ( ), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (

), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (

), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

K vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedenému tvrdeniu ţalovanej, o ktoré

opiera prípustnosť dovolania podľa treba uviesť, ţe skutočne súd prvého

stupňa pri doručovaní rozsudku odvolacieho súdu pochybil, keď tento rozsudok doručil

pôvodnej právnej zástupkyni ţalovanej, JUDr. M. T., na adresu B. napriek tomu, ţe

v priebehu odvolacieho konania (písomným podaním osobne podaným na odvolacom súde

7.9.2009, č.l. 184 spisu) ţalovaná odvolala plnomocenstvo udelené advokátke JUDr. M. V.,

rod. T. a súčasne splnomocnila obchodnú spoločnosť V.. Následným právne účinným

doručením rozsudku odvolacieho súdu riadne splnomocnenému zástupcovi ţalovanej však

došlo k zhojeniu uvedeného pochybenia, takţe v konečnom dôsledku postupom súdu

nedošlo k odňatiu moţnosti ţalovanej konať pred súdom.

Pokiaľ ide o námietku dovolateľky súvisiacu s nedostatkom riadneho odôvodnenia

súdneho rozhodnutia, ktoré taktieţ zakladá prípustnosť dovolania podľa ,

treba súhlasiť s konštatovaním v dovolaní, opierajúcim sa o rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 21. mája 2008 sp.zn. , ţe vada konania vymedzená

v ustanovení je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie

Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ). Podľa judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A)

8

a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp.zn. ), treba

za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Poţiadavky na riadne odôvodnenie

rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2

, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca)

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadrili odporca (ţalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku má obsahovať

odôvodnenie rozsudku. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doloţiť správnosť rozsudku;

zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia.

Citované ustanovenie dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť

odôvodnenie rozsudku. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa ţiada, aby odôvodnenie

obsahovalo najmä stručné a výstiţné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy

o ktoré oprel svoje zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti,

ktoré mal preukázané, a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných

zákonných ustanovení. Ak súd svoj právny záver v rozhodnutí neodôvodní, jeho rozsudok tak

zostáva nepreskúmateľný.

V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, ţe odôvodnenie rozsudku súdu

prvého stupňa zodpovedá poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku v § 157 ods. 2

tak, ako sú opísané vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti

ku konkrétnej námietke dovolateľky v dovolaní, ţe oba súdy niţšieho stupňa v dôvodoch

svojich rozsudkov vôbec nevysvetlili, prečo v rozpore s ustálenou súdnou praxou zobrali

za rozhodujúce neisté závery znalca ohľadne príčinnej súvislosti, ďalej, ţe odvolací súd sa

v napadnutom rozsudku obmedzil na konštatovanie, ţe podmienky vzniku zodpovednosti

ţalovanej za škodu vyplývajú z (vyššie citovaného) rozsudku bývalého Obvodného súdu

Bratislava I z 10. apríla 1980 a znaleckého posudku vypracovaného v predmetnom konaní

v roku “1980“ (čím odvolací súd zaťaţil svoje rozhodnutie aj inou vadou konania, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) a konečne, ţe v dôvodoch rozhodnutia súdu

nebolo vysvetlené, prečo aj na nejednoznačnosť záverov v tomto konaní podaného

9

znaleckého posudku súd prvého stupňa neakceptoval návrh ţalovanej na doplnenie

dokazovania vypočutím znalca M., dovolací súd uvádza, ţe podľa jeho názoru, je takáto

námietka neopodstatnená. V dôvodoch svojho rozsudku (str. 9 ods. 2) súd prvého stupňa totiţ

dostatočným a jasným spôsobom vysvetlil, prečo nemal pochybnosti o existencii

zodpovednosti práve ţalovanej za škodu na zdraví ţalobcu, t.j. vrátane objasnenia príčinnej

súvislosti, ako jedného z predpokladov vzniku tejto zodpovednosti, z čoho de facto vyplýva aj

odpoveď na otázku, prečo nedoplnil dokazovanie ešte aj vypočutím znalca M.. Pokiaľ ide

o postup odvolacieho súdu, bolo uţ uvedené, ţe tento sa stotoţnil so skutkovými a právnymi

závermi súdu prvého stupňa a skonštatoval tieţ správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia,

ktorú moţnosť mu dáva ustanovenie , pričom na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody, ktorými reagoval na námietky ţalovanej

v odvolaní. Rozhodne neobstojí ţalovanou v dovolaní vykonštruovaná citácia časti

odôvodenia rozsudku odvolacieho súdu (str. 7 ods. 4 dovolania) : „v ktorom konaní právny

predchodca odporcu uznal nárok navrhovateľa čo do základu a znaleckého posudku

vypracovaného v predmetnom konaní v roku 1980, ...“. Totiţ práve údaj o roku vypracovania

znaleckého posudku “1980“ v dôvodoch rozsudku odvolacieho súdu vôbec uvedený nie je

a vloţením takto neexistujúceho údaju do autentického odôvodnenia napadnutého rozsudku

ţalovaná podsúva iný zmysel (význam) dôvodov rozsudku odvolacieho súdu s tým, ţe záver

odvolacieho súdu je zaloţený na nesprávne zistenom skutkovom stave, čím je konanie

postihnuté aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V skutočnosti je však z dotknutej časti odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu zrejmé, ţe

ním odvolací súd reagoval na námietku ţalovanej v odvolaní ohľadne neskúmania

prvostupňovým súdom základných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu tak, ţe

poukázal na rozsudok (bývalého) Obvodného súdu Bratislava I z 10. apríla 1980

a na znalecký posudok vypracovaný v predmetnom (t.j. v tomto konaní, ukončenom

dovolaním napadnutým rozsudkom, nie v konaní v roku 1980) konaní. Rovnako tak sa

odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia vysporiadal aj s ostatnými relevantnými

ţalovanou v odvolaní uvedenými námietkami. Na základe uvedeného tak podľa názoru

dovolacieho súdu postupom súdov nedošlo k odňatiu moţnosti ţalovanej konať pred súdom

v zmysle

K výhrade ţalovanej v dovolaní, ţe sa odvolací súd v písomnom vyhotovení

rozhodnutia nevyjadril k návrhu ţalovanej na vyslovenie prípustnosti dovolania pre prípad

10

potvrdenia prvostupňového rozsudku, pretoţe ide o rozhodnutie zásadného právneho

významu o ţalovanou naformulovanej otázke, dovolací súd uvádza, ţe moţnosť odvolacieho

súdu vysloviť prípustnosť dovolania proti svojmu rozsudku nie je závislá na návrhu účastníka.

Ak však účastník konania návrh na vyslovenie prípustnosti dovolania podá, odvolací súd nie

je povinný ho akceptovať a s týmto sa vysporiadať. Je totiţ len na zváţení súdu, či

prípustnosť dovolania proti svojmu rozsudku vysloví alebo nie. Ak odvolací súd

v potvrdzujúcom rozsudku vo výroku nevysloví prípustnosť dovolania, dovolací súd nie je

oprávnený skúmať, či inak ide o vec zásadného právneho významu (R 38/1993).

Pokiaľ dovolateľka svoje dovolanie odôvodnila tým, ţe konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe inú procesnú vadu (§ 241

ods. 2 písm.b/ ) povaţuje za prípustný dovolací dôvod (ktorý

moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci ( ) je

prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné),

samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je

v ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie

sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti

rozhodnutia.

Keďţe v danom prípade dovolanie nie je podľa prípustné, nebola

preukázaná existencia dovolateľkou namietanej vady konania v zmysle

a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovanej je neprípustné, preto ho odmietol

( v spojení s ).

Náhradu trov dovolacieho konania úspešnému ţalobcovi nepriznal, pretoţe si nepodal

návrh na ich priznanie ( v spojení s , a

ods. 1 ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

11

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2011

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová