Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
fbe/382354.f0f6a0.pdf
PDF · 110.3 KB
No categories available
2Cdo/178/2011
Najvyšší súd 2 Cdo 178/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ A. S., bývajúcej v T.,
2/ Š. B., bývajúceho v T., 3/ A. M., bývajúceho v M., 5/ M. M., bývajúceho v T., 7/ V. C.,
bývajúceho T., 8/ M. M., bývajúcej T., 9/ H. B., bývajúcej v T., 10/ M. B., bývajúceho v T.,
11/ Z. K., bývajúcej v T., 12/ F. B., bývajúceho v T., 13/ J. D., bývajúceho v Ţ., 14/ J. C.,
bývajúceho v Ţ., 15/ J. C., bývajúceho v Ţ., 16a/ E. C., bývajúcej v Č., 16b/ M. C., bývajúcej
v Č., 17/ M. S., bývajúcej v T., 18/ A. S., bývajúcej v Č., 19/ Š. K., bývajúcej v T., 20/ V. C.,
bývajúceho v Č. (právny nástupca po zomrelom ţalobcovi 16/ V. C.), ţalobcovia 1/ aţ 3/, 5/,
7/ aţ 15/, 17/ aţ 19/ zastúpení JUDr. J. V., advokátom v Č., 16a/, 16b/, 20/ zastúpení S., so
sídlom v Č., proti ţalovaným 1/ M. S., bývajúcemu v T., 2/ A. T., bývajúcej v T., 3/ PP. S.,
bývajúcemu v T., ţalovaní 1/ aţ 3/ zastúpení JUDr. C. S., advokátom v Č., 4/ J. S.,
bývajúcemu v T., 5/ Š. S., bývajúcemu v Z., 6/ P. S., bývajúcemu v T., 7/ V. S., bývajúcemu
v M., 8/ A. S., bývajúcej v T., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
a o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenej na Okresnom súde Čadca pod
sp. zn. 12 C 18/2004, o dovolaní ţalovaných 1/ aţ 3/ proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline
z 26. augusta 2010 sp. zn. 6 Co 249/2010, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Ţiline z 26. augusta 2010 sp. zn.
6 Co 249/2010 a uznesenie Okresného súdu Čadca z 2. decembra 2009 č.k. 12 C 18/2004-335
a vec vracia Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Čadca uznesením z 2. decembra 2009 č.k. 12 C 18/2004-335 podanie
ţalobcov 1/ aţ 20/, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Čadca 27. februára 2003 odmietol
s poukazom na § 43 ods. 2 O.s.p. Ţiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania
nepriznal (analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Krajský súd v Ţiline uznesením z 26. augusta 2010 sp. zn. 6 Co 249/2010 uznesenie
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, ţe v danej veci
nebol dôvod na odmietnutie podania ţalobcov podľa § 43 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd uviedol,
ţe okresný súd v ďalšom konaní okrem toho, ţe prejedná a rozhodne o návrhu ţalobcov,
ustáli okruh účastníkov konania tak, ţe riadne zistí právnych nástupcov pôvodného
ţalobcu 16/ V. C. a ďalej bude s právnymi nástupcami konať v súlade s ustanovením § 107
Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podali ţalovaní 1/ aţ 3/ dovolanie. Navrhli
rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Jeho prípustnosť
vyvodzovali z § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. Odňatie
moţnosti konať pred súdom videli ţalovaní 1/ aţ 3/ v nepreskúmateľnosti, resp.
v nedostatočnom odôvodnení uznesenia krajského súdu.
Ţalobcovia 1/ aţ 3/, 5/, 7/ aţ 20/ navrhli dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr,
či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný prostriedok prípustný,
ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu alebo uzneseniu, ktorým odvolací
súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p.). V zmysle § 239
ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na
podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Dovolanie v danej veci smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje
znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení. Prípustnosť dovolania preto z § 239 ods. 1 a 2
O.s.p. nemoţno vyvodiť.
Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá
O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací
súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či
konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu
(rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/
O.s.p. dovolatelia nenamietali, vady v zmysle § 237 písm. a/, c/, d/, e/, g/ O.s.p. nevyšli
najavo ani v dovolacom konaní.
So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či konanie nie je
zaťaţené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorú dovolatelia videli v nedostatočnom
odôvodnení, resp. v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.
Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia
a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/
O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal
účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
Vady konania vymedzené v § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993,
2 M Cdo 22/2010 sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález
z 12. mája 2004 sp.zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie
na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd zrozumiteľným
spôsobom, primerane a dostatočne uviedol, prečo zrušuje uznesenie súdu prvého stupňa
o odmietnutí podania ţalobcov. Mal za to, ţe na takýto postup okresného súdu neboli splnené
podmienky a v konaní bolo moţné pokračovať. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie dovolaním
napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia
(§ 157 ods. 2, § 167 ods. 2, § 211 ods. 2 O.s.p.). Pre úplnosť sa uvádza, ţe za porušenie
základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom prípade
nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv
dovolateľov. Námietka dovolateľov týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočného
odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu preto nie je dôvodná. Prípustnosť dovolania
z § 237 písm. f/ O.s.p. vyvodiť nemoţno.
Dovolací súd však zistil, ţe konanie pred odvolacím súdom (taktieţ pred súdom
prvého stupňa) je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. b/ O.s.p.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).
Uvedené zákonné ustanovenie ukladá súdu povinnosť v kaţdom štádiu konania
prihliadnuť na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky
konania), aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi
základné procesné podmienky (okrem iných), ktoré má súd povinnosť skúmať aj bez návrhu
po celý čas konania, je splnenie podmienky spôsobilosti byť účastníkom konania.
Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon
účastníkom priznáva, resp. ukladá. Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita
vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotnoprávna
spôsobilosť mať práva a povinnosti zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením
za mŕtvu (§ 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Ak po začatí súdneho konania účastník stratí
spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.), postup súdu upravuje ustanovenie § 107
O.s.p. Je vecou súdu, aby podľa povahy veci posúdil, či smrť účastníka bráni ďalšiemu
pokračovaniu v konaní alebo či v ňom moţno pokračovať s právnymi nástupcami zomrelého
účastníka konania. Procesnými nástupcami zomrelého účastníka konania sa stávajú jeho
dedičia.
Zo spisu vyplýva, ţe ešte pred rozhodnutím súdu prvého stupňa (t.j. pred
2. decembrom 2009) dňa X. zomrel F. M. (ţalobca 4/). Z osvedčenia o dedičstve zo
4. februára 2010 (v ten istý deň nadobudlo právoplatnosť) vyplýva, ţe dedičmi po
nebohom F. M. sú A. M., A.. M. a L. M.. Po podaní odvolania proti prvostupňovému
uzneseniu, t.j. v priebehu odvolacieho konania zomrela X. M. C. (ţalobkyňa 6/), jej dedičmi
v zmysle osvedčenia o dedičstve sú M. M. a V. C. (nar. X.), ktorí však uţ ako
ţalobcovia k konaní vystupovali ako ţalobcovia 7/, 8/. Na základe uvedeného moţno
konštatovať, ţe v čase rozhodovania odvolací súd a aj súd prvého stupňa konal so
ţalobcom 4/ F. M., ktorý nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Dovolací súd uzavrel,
ţe konanie pred odvolacím súdom ako aj pred súdom prvého stupňa je postihnuté vadou
v zmysle § 237 písm. b/ O.s.p., pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy
zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou
nemôţe byť povaţované za správne.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie
odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p.) a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa
dovolací súd napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. októbra 2011
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová