Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/178/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ A. S., bývajúcej v T.,

2/ Š. B., bývajúceho v T., 3/ A. M., bývajúceho v M., 5/ M. M., bývajúceho v T., 7/ V. C.,

bývajúceho T., 8/ M. M., bývajúcej T., 9/ H. B., bývajúcej v T., 10/ M. B., bývajúceho v T.,

11/ Z. K., bývajúcej v T., 12/ F. B., bývajúceho v T., 13/ J. D., bývajúceho v Ţ., 14/ J. C.,

bývajúceho v Ţ., 15/ J. C., bývajúceho v Ţ., 16a/ E. C., bývajúcej v Č., 16b/ M. C., bývajúcej

v Č., 17/ M. S., bývajúcej v T., 18/ A. S., bývajúcej v Č., 19/ Š. K., bývajúcej v T., 20/ V. C.,

bývajúceho v Č. (právny nástupca po zomrelom ţalobcovi 16/ V. C.), ţalobcovia 1/ aţ 3/, 5/,

7/ aţ 15/, 17/ aţ 19/ zastúpení JUDr. J. V., advokátom v Č., 16a/, 16b/, 20/ zastúpení S., so

sídlom v Č., proti ţalovaným 1/ M. S., bývajúcemu v T., 2/ A. T., bývajúcej v T., 3/ PP. S.,

bývajúcemu v T., ţalovaní 1/ aţ 3/ zastúpení JUDr. C. S., advokátom v Č., 4/ J. S.,

bývajúcemu v T., 5/ Š. S., bývajúcemu v Z., 6/ P. S., bývajúcemu v T., 7/ V. S., bývajúcemu

v M., 8/ A. S., bývajúcej v T., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

a o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenej na Okresnom súde Čadca pod

sp. zn. , o dovolaní ţalovaných 1/ aţ 3/ proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline

z 26. augusta 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Ţiline z 26. augusta 2010 sp. zn.

a uznesenie Okresného súdu Čadca z 2. decembra 2009 č.k. -335

a vec vracia Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca uznesením z 2. decembra 2009 č.k. -335 podanie

ţalobcov 1/ aţ 20/, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Čadca 27. februára 2003 odmietol

2

s poukazom na Ţiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania

nepriznal (analogicky podľa ).

Krajský súd v Ţiline uznesením z 26. augusta 2010 sp. zn. uznesenie

súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, ţe v danej veci

nebol dôvod na odmietnutie podania ţalobcov podľa Odvolací súd uviedol,

ţe okresný súd v ďalšom konaní okrem toho, ţe prejedná a rozhodne o návrhu ţalobcov,

ustáli okruh účastníkov konania tak, ţe riadne zistí právnych nástupcov pôvodného

ţalobcu 16/ V. C. a ďalej bude s právnymi nástupcami konať v súlade s ustanovením § 107

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podali ţalovaní 1/ aţ 3/ dovolanie. Navrhli

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Jeho prípustnosť

vyvodzovali z a jeho dôvodnosť z Odňatie

moţnosti konať pred súdom videli ţalovaní 1/ aţ 3/ v nepreskúmateľnosti, resp.

v nedostatočnom odôvodnení uznesenia krajského súdu.

Ţalobcovia 1/ aţ 3/, 5/, 7/ aţ 20/ navrhli dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný prostriedok prípustný,

ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu alebo uzneseniu, ktorým odvolací

súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska (, ). V zmysle

ods. 2 je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

3

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Dovolanie v danej veci smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje

znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení. Prípustnosť dovolania preto z § 239 ods. 1 a 2

nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá

) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací

súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal i otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/

V zmysle je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu

(rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/

dovolatelia nenamietali, vady v zmysle , , , , nevyšli

najavo ani v dovolacom konaní.

So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či konanie nie je

zaťaţené vadou v zmysle , ktorú dovolatelia videli v nedostatočnom

odôvodnení, resp. v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Vady konania vymedzené v sú porušením základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994,

séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993,

sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález

z 12. mája 2004 sp.zn. ) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie

povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie

na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd zrozumiteľným

spôsobom, primerane a dostatočne uviedol, prečo zrušuje uznesenie súdu prvého stupňa

o odmietnutí podania ţalobcov. Mal za to, ţe na takýto postup okresného súdu neboli splnené

podmienky a v konaní bolo moţné pokračovať. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva

jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie dovolaním

napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia

(, , ). Pre úplnosť sa uvádza, ţe za porušenie

základného práva zaručeného v v ţiadnom prípade

nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv

dovolateľov. Námietka dovolateľov týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočného

odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu preto nie je dôvodná. Prípustnosť dovolania

z vyvodiť nemoţno.

Dovolací súd však zistil, ţe konanie pred odvolacím súdom (taktieţ pred súdom

prvého stupňa) je postihnuté vadou v zmysle

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).

Uvedené zákonné ustanovenie ukladá súdu povinnosť v kaţdom štádiu konania

prihliadnuť na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky

konania), aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi

základné procesné podmienky (okrem iných), ktoré má súd povinnosť skúmať aj bez návrhu

po celý čas konania, je splnenie podmienky spôsobilosti byť účastníkom konania.

Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon

účastníkom priznáva, resp. ukladá. Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita

vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotnoprávna

spôsobilosť mať práva a povinnosti zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením

za mŕtvu (, ). Ak po začatí súdneho konania účastník stratí

spôsobilosť byť účastníkom konania ( ), postup súdu upravuje ustanovenie

Je vecou súdu, aby podľa povahy veci posúdil, či smrť účastníka bráni ďalšiemu

pokračovaniu v konaní alebo či v ňom moţno pokračovať s právnymi nástupcami zomrelého

účastníka konania. Procesnými nástupcami zomrelého účastníka konania sa stávajú jeho

dedičia.

Zo spisu vyplýva, ţe ešte pred rozhodnutím súdu prvého stupňa (t.j. pred

2. decembrom 2009) dňa X. zomrel F. M. (ţalobca 4/). Z osvedčenia o dedičstve zo

4. februára 2010 (v ten istý deň nadobudlo právoplatnosť) vyplýva, ţe dedičmi po

nebohom F. M. sú A. M., A.. M. a L. M.. Po podaní odvolania proti prvostupňovému

uzneseniu, t.j. v priebehu odvolacieho konania zomrela X. M. C. (ţalobkyňa 6/), jej dedičmi

v zmysle osvedčenia o dedičstve sú M. M. a V. C. (nar. X.), ktorí však uţ ako

ţalobcovia k konaní vystupovali ako ţalobcovia 7/, 8/. Na základe uvedeného moţno

konštatovať, ţe v čase rozhodovania odvolací súd a aj súd prvého stupňa konal so

ţalobcom 4/ F. M., ktorý nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Dovolací súd uzavrel,

ţe konanie pred odvolacím súdom ako aj pred súdom prvého stupňa je postihnuté vadou

v zmysle , pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy

zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou

nemôţe byť povaţované za správne.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie

odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa (, ) a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa

dovolací súd napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2011

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

7