Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/150/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. O., bývajúceho v S.,

zastúpeného JUDr. H. H., advokátkou v B., proti ţalovanej R. J., bývajúcej v S.,

o vypratanie nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12. mája 2010 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 12. mája 2010 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Malacky rozsudkom z 29. júna 2009 č.k. 4 C 216/2008–156 uloţil

ţalovanej povinnosť vypratať pozemky v k. ú. S., parc. č. X. – zastavaná plocha o výmere X.

22

m, parc. č. X. – zastavaná plocha o výmere X. m, zapísané na LV č. X. vedeného Správou

katastra M. pre obec S., k. ú. S. a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku

súd návrh zamietol. Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe návrhom na začatie konania doručeným súdu 16. marca 2007

sa ţalobca domáhal pôvodne voči právnej predchodkyni ţalovanej (R. C.) vypratania bytovej

jednotky pozostávajúcej z 2 izieb, chodby, kuchyne a komory nachádzajúcej sa

v nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X. pre k. ú. S. ako rodinný dom súpisné číslo X. postavený

na parc. č. X. a priľahlých pozemkov (parc. č. X. a X.). Návrh na začatie konania ţalobca

odôvodnil tým, ţe na základe daru od svojich rodičov je vlastníkom predmetných

nehnuteľností, pričom jeho rodičia nehnuteľnosti nadobudli titulom kúpnej zmluvy. Počas

prevodov majetkových práv k týmto nehnuteľnostiam ţili v časti nehnuteľnosti K. J.

(s druţkou R. C.), ktorý mal k časti tejto nehnuteľnosti nájomný vzťah. Súd

konštatoval, ţe z daného obdobia sa nezachovali všetky listiny a K. J., R. C. uţ zomreli. Súd

2

nemal jednoznačne za preukázané, či K. J. začal bývať v predmetnom byte, ktorý bol v tom

čase podnikovým bytom Š., za účinnosti o hospodárení s bytmi, alebo

za účinnosti o hospodárení s bytmi, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla

1964. Vzhľadom na odstup času nebolo moţné ustáliť, či zo strany vtedajšieho

zamestnávateľa K. J. bol zachovaný postup vyţadovaný právnymi normami, a teda či bol

podaný návrh na pridelenie bytu K. J. a či vtedajší miestny národný výbor vydal

rozhodnutie o pridelení bytu. Súd ďalej uviedol, ţe za predpokladu, ţe K. J. bol riadnym

nájomcom bytu v predmetnom rodinnom dome, jeho smrťou v roku 2002 sa nájomný vzťah

neukončil, ale prešiel na jeho druţku a tie z detí, ktoré s ním v čase jeho smrti ţili

v spoločnej domácnosti ( ). Po smrti K. J. ţalobca

nespochybňoval právo nájmu ţalovanej (resp. jej matky R. C.), keď nepostupoval podľa § 706

ods. 2 . Súd dospel k záveru, ţe by bolo v rozpore s dobrými mravmi,

keby ţalovanej bola uloţená povinnosť vypratať časť nehnuteľnosti – byt, ktorý v dome

uţíva, a to bez akejkoľvek náhrady. Za jednoznačný povaţoval súd úmysel vtedajšieho

zamestnávateľa K. J. poskytnúť mu ako svojmu zamestnancovi byt na uţívanie. Všetci právni

nástupcovia, ktorí následne nehnuteľnosť nadobudli, uţívanie bytu touto rodinou rešpektovali.

Súd vyhovel návrhu v časti uloţenia povinnosti ţalovanej vypratať priľahlé pozemky

(parc. č. X. a X.), pretoţe dospel k záveru, ţe tieto pozemky neboli súčasťou „pridelenia

bytu“. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu (v časti zamietajúceho výroku a výroku

o trovách konania) rozsudkom z 12. mája 2010 sp. zn. rozsudok súdu prvého

stupňa v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil. Ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe s prihliadnutím na výsledky vykonaného

dokazovania, odvolací súd povaţoval vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa

za dostatočné a z neho vyplývajúce skutkové zistenia a právne závery za správne.

S odôvodnením jeho rozhodnutia sa stotoţnil ( ), pričom námietky ţalobcu

nepovaţoval za dôvodné. Uviedol, ţe ak sa ţalobca domáhal vypratania predmetného bytu

v rodinnom dome, ktorého je vlastníkom, tak aj v prípade, ţe by nebolo jednoznačne

preukázané, ţe na ţalovanú prešiel nájom k bytu a za danej situácie nemá inú moţnosť riešiť

si svoju bytovú potrebu, moţno povaţovať výkon vlastníckeho práva ţalobcu v takomto

prípade vyprataním bytu ţalovanou za v rozpore s dobrými mravmi (§ 126, § 3 ods. 1

). O rozpor výkonu tohto práva ţalobcu s dobrými mravmi by nešlo

v prípade, ţe by ţalovaná iným spôsobom poškodzovala jeho práva závaţným spôsobom, ako

3

napr. poškodzovala by dom, bezdôvodne by odmietala platiť nájomné a podobne. O trovách

odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Navrhol zrušiť

rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Prípustnosť a dôvodnosť dovolania vyvodzoval z

Poukázal na to, ţe v danej veci osoby bývajúce v predmetnej nehnuteľnosti nemajú uzavretú

nájomnú zmluvu so ţalobcom. Mal za to, ţe skúmanie prechodu práva nájmu v zmysle

ustanovenia a následná ţaloba o určenie splnenia

podmienok prechodu práva nájmu predpokladá, ţe nie je spochybnený platný nájomný vzťah

nájomcu, od ktorého odvodzujú svoje právo prechodu nájmu osoby spĺňajúce všetky

podmienky v zmysle . Ţalobca nemal ţiadnym spôsobom

preukázaný nájomný vzťah K. J., preto nemal dôvod riešiť situáciu ţalobou v zmysle § 706

ods. 2 . Tak ako vyplýva z dokazovania v súvislosti

s nadobudnutím vlastníctva nehnuteľností, ţiadne relevantné skutočnosti, okrem tvrdení

ţalovanej nenasvedčovali tomu, ţe sa k nehnuteľnostiam viaţe právny vzťah, ktorý je ţalobca

povinný rešpektovať. Na základe ustanovenia nie je moţné

súdnym rozhodnutím konštituovať dovtedy nejestvujúce právo pre faktického alebo

neoprávneného uţívateľa bytu a tým zároveň určovať povinnosť vlastníkovi bytu. Takéto

právo v prospech ţalovanej súd v rozsudku nekonštituoval, iba zamietol ţalobný návrh

na vypratanie s odôvodnením, ţe takéto rozhodnutie by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Zamietnutím návrhu o vypratanie nehnuteľnosti s odôvodnením, ţe by to bolo v rozpore

s dobrými mravmi, súd zasiahol do práv a oprávnených záujmov ţalobcu bez právneho

dôvodu a tým porušil zákon v neprospech ţalobcu. Napriek návrhom účastníkov

na rozhodnutie sa súd jednoznačne nevysporiadal s právnou otázkou, či medzi účastníkmi

právny vzťah zodpovedajúci nájmu je alebo nie je, a či tento byt je spôsobilý byť predmetom

nájmu. Poukázal na to, ţe vo svojom odvolaní ţalobca namietal aj rozhodnutie súdu prvého

stupňa o trovách konania. Touto časťou odvolania sa krajský súd vôbec nezaoberal a rozhodol

len o trovách odvolacieho konania.

Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadrila. Právna zástupkyňa ţalovanej, ktorá však

nemala plnú moc aj pre dovolacie konanie, navrhla rozsudok krajského súdu potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr

to, či dovolanie ţalobcu smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V zmysle ustanovenia platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu

vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok

( ) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci

rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

Ţalobcom napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku

uvedeného v , prípustnosť dovolania z týchto ustanovení vyvodiť nemoţno.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v V zmysle je dovolanie prípustné (teda aj

dôvodné) proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku aj uzneseniu), ak a) sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

5

samosudcu rozhodoval senát. Vady v zmysle aţ g/ dovolateľ nenamietal,

vady v zmysle aţ e/, nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe v konaní pred odvolacím súdom

došlo k vade v zmysle zakladajúcej prípustnosť a dôvodnosť dovolania,

t.j., ţe odvolací súd svojím postupom odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom.

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať ( ) je treba rozumieť taký

chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných

práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, ţe kaţdý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môţu byť vylúčené buď po dobu

celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej

bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyţadujú záujmy maloletých alebo

ochrana súkromného ţivota účastníkov alebo, v rozsahu povaţovanom súdom za úplne

nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť

na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

6

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 1X.001, z

13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007 ).

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku. Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je

i právo účastníka, aby bolo rozhodnuté o všetkých jeho podaniach.

Odvolací súd napadnutým rozhodnutím nerozhodol v celom rozsahu o odvolaní

ţalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa, pretoţe tento rozsudok bol ţalobcom napadnutý

nielen v jeho zamietajúcej časti a ale aj v časti výroku o trovách konania (viď č.l. 164, 169

spisu). Z odvolania ţalobcu z 31. júla 2009 (č.l. 164 a nasl. spisu) jednoznačne vyplýva, ţe

ţalobca podal odolanie aj proti výroku o trovách konania. Okrem iného ţalobca v odvolaní

uviedol, ţe rozhodnutie o trovách konania povaţuje za nesprávne a to s prihliadnutím

na úspešnosť ţalobcu v danom spore, keďţe úspešnosť závisela od hodnotenia súdu.

Rozhodnutie povaţoval za rozhodnutie v rozpore s Záver odvolacieho súdu, ţe

odvolaním bol napadnutý len zamietajúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa (trovami

konania pred súdom prvého stupňa sa vôbec nezaoberal) je nesprávny a týmto postupom bola

odňatá účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom ( ).

Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť

povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami ţalobcu

uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2011

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová