Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/103/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. I. Z., IČO X., 2/ E.,

IČO X., proti ţalovaným 1/ R.R., IČO X., 2/ I., IČO X., 3/ R., IČO X., všetci zastúpení JUDr.

J. L., o určenie vlastníckeho práva a o určenie neexistencie záložného práva, vedenej na

Okresnom súde Nové Zámky, pod sp.zn. , o dovolaní ţalovaných 1/ aţ 3/ proti

uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 23. septembra 2010, sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovaného 1/ / o d m i e t a .

Vo zvyšku napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušuje a vec mu v rozsahu zrušenia

vracia na ďalšie konanie.

Ţalobcom 1/ a 2/ vo vzťahu k ţalovanému 1/ náhradu trov dovolacieho konania

nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Zámky uznesením z 24. marca 2010, č.k. -337

zastavil konanie; ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania; ţalobcom

1/ a 2/ vrátil súdny poplatok kaţdému vo výške vo výške 8 264,79 € cestou Daňového úradu

Nové Zámky, do troch dní po právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe

ţalobcovia 1/ a 2/ doručili súdu 19. marca 2010 podanie, ktorým zobrali ţalobu späť v celom

rozsahu a ţiadali konanie zastaviť z toho dôvodu, ţe bola prejavená iniciatíva a ochota

ţalovaných rokovať, ktorá sa prejavila v dohode o urovnaní zo 16. marca 2010. Spoločnosť R.

sa zaviazala podať v tejto veci na príslušný súd návrh na mimosúdny zmier, ktorý ţalobcovia

akceptovali. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/

Krajský súd v Nitre uznesením z 23. septembra 2010, sp.zn. odvolanie

ţalovaných 1/ aţ 3/ odmietol. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov

2

odvolacieho konania. Odvolanie ţalovaného 1/ podané prostredníctvom právneho zástupcu

s poukazom na ustanovenie odmietol. Z písomného podania

ţalovaného 1/, došlého súdu prvého stupňa 24. marca 2010, podpísaného R. M., ktorý v čase

od 16. marca 2010 do 8. júna 2010 vykonával funkciu predsedu predstavenstva ţalovaného 1/,

zistil, ţe 22. marca 2010 bola vypovedaná plná moc udelená advokátovi JUDr. J. L..

Z dôvodu, ţe odvolanie ţalovaného 1/ bolo podané v čase, keď advokát JUDr. J. L. uţ

ţalovaného 1/ nezastupoval, povaţoval

za potrebné ho odmietnuť. Rovnako podľa názoru odvolacieho súdu ďalší dôvod odmietnutia

odvolania ţalovaného 1/ spočíval v tom, ţe písomným podaním došlým súdu prvého stupňa

7. apríla 2010 sa ţalovaný 1/ vzdal opravného prostriedku proti uzneseniu súdu prvého stupňa

o zastavení konania v plnom rozsahu. Odvolanie ţalovaného 2/ taktieţ odmietol s poukazom

na ustanovenie z dôvodu, ţe písomným podaním došlým súdu

prvého stupňa 7. apríla 2010, podpísaným M. D., predsedom predstavenstva, sa ţalovaný 2/

vzdal opravného prostriedku proti uzneseniu súdu prvého stupňa o zastavení konania.

Z výpisu z obchodného registra ţalovaného 2/ zistil, ţe M. D. je ako predseda predstavenstva

zapísaný od 15. decembra 2009. Konštatoval, ţe vzdanie sa odvolania bolo učinené voči súdu

prvého stupňa potom, čo bolo vo veci vydané uznesenie a nadobudlo právne účinky

a odvolanie bolo podané aţ potom, čo sa práva podať odvolanie písomne vzdal, preto tu bol

dôvod na odmietnutie odvolania ţalovaného 2/. S poukazom na ustanovenie § 218 ods. 1

písm. b/ odmietol aj odvolanie ţalovaného 3/. Zistil, ţe uznesenie súdu prvého stupňa

bolo doručené právnemu zástupcovi ţalovaného 3/ dňa 29. marca 2010 a súdu prvého stupňa

došlo podanie ţalovaného 3/, ktorý 7. apríla 2010, t.j. po doručení napadnutého uznesenia

podanie, ktorým sa vzdal opravného prostriedku proti uvedenému uzneseniu v plnom rozsahu.

Z výpisu z obchodného registra ţalovaného 3/ zistil, ţe M. D. je ako predseda predstavenstva

zapísaný od 18. septembra 2008

a za predstavenstvo je oprávnený konať vo všetkých veciach, teda aj vzdať sa práva podať

odvolanie. Mal za to, ţe ţalovaný 3/ sa výslovne vzdal práva podať odvolanie, preto

odvolanie podané právnym zástupcom povaţoval za potrebné odmietnuť ako odvolanie

podané neoprávnenou osobou. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie

v spojitosti s ustanovením

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie ţalovaní 1/ aţ 3/.

Prípustnosť dovolania odôvodnili ustanovením , t.j. ţe postupom

odvolacieho súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom. V dôvodoch dovolania

podrobne rozoberali skutočnosti uvádzané uţ v odvolaní, namietali, ţe odvolací súd sa

nezoberal ich námietkami o neoprávnenosti štatutárneho orgánu ţalovaného 1/ R. M. konať

v mene spoločnosti, a teda podať súhlas so späťvzatím ţaloby, odvolať plnomocenstvo na

zastupovanie v konaní JUDr. J. L. a uskutočniť procesné podanie zo 7. apríla 2010. Taktieţ

namietali, ţe odvolací súd sa nevysporiadal s ich námietkami uvádzanými v odvolaní o tom,

ţe ţalovaní 1/ aţ 3/ nikdy ţiadnu dohodu o urovnaní so ţalobcami 1/ a 2/ neuzatvárali, ţe

podania, ktorými ţalovaní 1/ aţ 3/ mali dať súhlas k späťvzatiu ţaloby, neboli ich podaniami

a neboli vlastnoručne podpísané

za ţalovaných 2/ a 3/ ich štatutárnych zástupcom vo funkcii predsedu predstavenstva M. D..

Uviedli, ţe predseda predstavenstva ţalovaného 2/ M. D. súhlas so späťvzatím ţaloby, ako aj

vzdania sa odvolania, nikdy nevyhotovil a nepodpísal, a, navyše, ţe z výpisu z obchodného

registra vyplýva, ţe M. D. funkcia predsedu predstavenstva skončila 30. novembra 2009 a od

tej doby nie je obsadená.

Vo vzťahu k štatutárnemu orgánu ţalovaného 3/ M. D. uviedli, ţe súhlas

so späťvzatím návrhu na začatie konania, ako aj vzdanie sa odvolania, nevyhotovil

a nepodpísal. V dovolaní ďalej vytýkali, ţe odvolací súd neskúmal protichodné procesné

podania ţalovaných 1/ aţ 3/, došlé mu v tej istý deň, 7. apríla 2010, t.j. odvolanie ţalovaných

1/ aţ 3/ a podania ţalovaných 1/ aţ 3/, ktorými sa mali vzdať práva na podanie opravného

prostriedku proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa a nezisťoval, ktoré z týchto podaní je

skutočne ich procesným úkonom. Navrhli, aby dovolací súd na základe § 243b ods. 2 a 3

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalobca 1/ sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.

Ţalobca 2/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd zamietol

dovolanie ţalovaných 1/ aţ 3/, pretoţe smeruje len proti dôvodom rozhodnutia a neexistujú

dôvody pre zrušenie napadnutých rozhodnutí súdov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie ţalovaného 1/ je potrebné ako neprípustné odmietnuť a dôvodné je len

dovolanie ţalovaných 2/, 3/.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti

zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu ( ), alebo ak odvolací

súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska ( veta prvá ), alebo ak

odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ), alebo

ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia ( ), alebo ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky ( ). Keďţe napadnutým je také uznesenie

odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v a ,

nemoţno prípustnosť proti nemu smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto ustanovení.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na ţalovanými 1/ aţ 3/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší

súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe

v prejednávanej veci im súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať ( )

tým, ţe odvolací súd odmietol ich odvolanie, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou

( ), hoci pre to neboli splnené procesné podmienky.

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/

moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

Podľa vzdať sa odvolania moţno len voči súdu, a to aţ

po vyhlásení rozhodnutia.

Pre vzdanie sa odvolania zákon nepredpisuje ţiadnu formu, preto ho moţno urobiť

v akejkoľvek forme. Znamená to, ţe vzdanie sa odvolania moţno urobiť písomne, ústne

do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom.

Účastník sa môţe vzdať odvolania od okamihu vyhlásenia rozhodnutia do uplynutia

posledného dňa odvolacej lehoty. K vzdaniu sa odvolania nikdy nemôţe dôjsť pred

vyhlásením rozhodnutia. Aţ pri vyhlásení rozhodnutia sa totiţ dozvie o výsledku konania

o veci samej, je mu známe, ako bolo rozhodnuté a môţe posúdiť, či má alebo nemá dôvod

napadnúť vyhlásené rozhodnutie odvolaním. Ak sa účastník konania odvolania účinne vzdal,

nemôţe uţ neskôr odvolanie podať. Ak napriek tomu odvolanie podá, odvolací súd takéto

odvolanie musí odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou. Vzdanie sa odvolania je

procesným úkonom účastníka, ktorý uţ neskôr nemôţe odvolať.

K tomu, aby odvolanie malo právne účinky a aby na jeho základe vznikli procesné

vzťahy, musí vyhovovať poţiadavkám, ktoré ustanovuje . Ten

v ustanovení ustanovuje, ţe subjektom legitimovaným na podanie odvolania je

účastník, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Z ustanovenia vyplýva, ţe Obchodný register je

verejný zoznam zákonom ustanovených údajov (ďalej len "zapísané údaje"), ktorého súčasťou

je zbierka zákonom ustanovených listín (ďalej len "zbierka listín").

Zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Obsah listín,

ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo

zverejnené oznámenie o uloţení listín do zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná osoba

preukáţe, ţe tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná osoba sa

však nemôţe na tieto údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní

odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby preukáţu, ţe o nich nemohli vedieť (§ 27 ods.3

).

Dovolací súd povaţuje dôvody, pre ktoré odvolací súd odmietol odvolanie ţalovaného

1/, podľa za vecne správne. Ţalovaný 1/, v mene ktorého konal R.

M. ako predseda predstavenstva (ktorá skutočnosť vyplýva z výpisu z obchodného registra

ţalovaného 1/) písomným podaním z 23. marca 2010, došlým súdu prvého stupňa 24. marca

2010, oznámil súdu vypovedanie plnomocenstva udeleného advokátovi JUDr. J. L., súhlas so

späťvzatím ţaloby a zároveň sa v ňom vzdal aj práva podať odvolanie. Nakoľko v zmysle

ustanovenia odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď

zástupcom sú voči súdu účinné, len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámil; voči iným

účastníkom konania sú účinné, len čo im ich oznámil súd, odvolací súd postupoval správne,

keď z tohto podania pri svojom rozhodovaní vychádzal. V tejto súvislosti je potrebné

poukázať na tú skutočnosť, ţe R. M. sa ako predseda predstavenstva ţalovaného 1/ podaním

zo 7. apríla 2010 (č.l. 350 spisu) t.j.

po doručení prvostupňového rozhodnutia, práva podať voči nemu odvolanie v zmysle § 207

účinne vzdal. Pokiaľ dovolatelia namietali oprávnenie R. M. konať

za ţalovaného 1/, dovolací súd poukazuje na znenie . Preto

správne odvolací súd odvolanie ţalovaného 1/ odmietol v zmysle

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaných 2/, 3/ je

s poukazom na výskyt vady uvedenej v ustanovení dôvodné.

Skúmanie prípustnosti dovolania v prípade, ţe toto smeruje proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

) je zaloţené vţdy na individuálnom prístupe k prejednávanej veci. Judikatúra

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k prípustnosti dovolania a z dôvodu odňatia moţnosti

konať pred súdom je bohatá a zahŕňa rôzne situácie procesného charakteru. Vady konania

vymedzené v zhora uvedených častiach ustanovenia sú porušením základného

práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré zaručujú v podmienkach

právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasledujúce

Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko

z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a

Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (Nález

z 12. mája 2004 sp.zn. a z 27. júla 2011 sp.zn. ), treba

za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci vyuţitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalovaní 2/ a 3/ písomnými podaniami z 30. marca 2010,

podpísanými M. D., predsedom predstavenstva, podanými osobne na súde prvého stupňa 7.

apríla 2010 o 9:20 hod. (ako to vyplýva z podacej pečiatky Okresného súdu Nové Zámky, č.l.

348 a 349), vzdali opravného prostriedku proti uzneseniu súdu prvého stupňa v plnom

rozsahu. V ten istý deň 7. apríla 2010 o 14:10 hod. (ako je zrejmé z podacej pečiatky

Okresného súdu Nové Zámky, č.l. 353), boli na súde prvého stupňa podané aj odvolania

ţalovaných 1/ aţ 3/.proti prvostupňovému rozhodnutiu.

Krajský súd sa vo svojom uznesení vôbec nevysporiadal s týmito protichodnými

podaniami navyše za situácie, keď ţalovaný 2/, 3/ okrem iných námietok tvrdili aj to, ţe

podania týkajúce sa vzdania sa ich odvolania neboli v skutočnosti podpísané M. D. a teda sa

nejednalo o ich právne úkony.

Odvolací súd tak svoje rozhodnutie týkajúce sa ţalovaných 2/, 3/ neodôvodnil v súlade

s poţiadavkami, ktoré na odôvodnenie rozhodnutia stanovujú príslušné zákonné ustanovenia

( v spojení s ).a preto moţno uzavrieť, ţe rozhodnutie odvolacieho

súdu v tejto časti vykazuje vysoký stupeň arbitrárnosti. Z práva na spravodlivý proces totiţ

vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie

dôkazov strán s výhradou, ţe (ne)majú význam pre rozhodnutie vo veci samej (porovnaj

Krasko c/a Švajčiarsko 1993).

Tým, ţe uvedené princípy neboli vo vzťahu k ţalovaným 2/, 3/ rešpektované

odvolacím súdom, došlo k porušeniu ich základného práva na spravodlivý proces v zmysle

Dohovoru, resp. v spojení s

a a tým aj k naplneniu dovolacieho dôvodu uvedeného v

, ktorý viedol nielen k prípustnosti, ale aj dôvodnosti mimoriadneho opravného

prostriedku podaného ţalovanými 2/, 3/.

Preto dovolací súd znesenie odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa odmietnutia

odvolania ţalovaných 2/, 3/, ako aj v časti o náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu

k ţalobcom 1/, 2/, zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1

).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania.

Dovolací súd zároveň nepriznal ţalobcom 1/ aţ 2/ náhradu trov dovolacieho konania

vo vzťahu k ţalovanému 1/, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloţenie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. novembra 2011

JUDr. Vladimír Magura, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová