Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
414/381311.db5275.pdf
PDF · 124.63 KB
No categories available
5Cdo/103/2011
Najvyšší súd 5 Cdo 103/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. I. Z., IČO X., 2/ E.,
IČO X., proti ţalovaným 1/ R.R., IČO X., 2/ I., IČO X., 3/ R., IČO X., všetci zastúpení JUDr.
J. L., o určenie vlastníckeho práva a o určenie neexistencie záložného práva, vedenej na
Okresnom súde Nové Zámky, pod sp.zn. 16 C 30/2006, o dovolaní ţalovaných 1/ aţ 3/ proti
uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 23. septembra 2010, sp.zn. 6 Co 157/2010 takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovaného 1/ / o d m i e t a .
Vo zvyšku napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušuje a vec mu v rozsahu zrušenia
vracia na ďalšie konanie.
Ţalobcom 1/ a 2/ vo vzťahu k ţalovanému 1/ náhradu trov dovolacieho konania
nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nové Zámky uznesením z 24. marca 2010, č.k. 16 C 30/2006-337
zastavil konanie; ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania; ţalobcom
1/ a 2/ vrátil súdny poplatok kaţdému vo výške vo výške 8 264,79 € cestou Daňového úradu
Nové Zámky, do troch dní po právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe
ţalobcovia 1/ a 2/ doručili súdu 19. marca 2010 podanie, ktorým zobrali ţalobu späť v celom
rozsahu a ţiadali konanie zastaviť z toho dôvodu, ţe bola prejavená iniciatíva a ochota
ţalovaných rokovať, ktorá sa prejavila v dohode o urovnaní zo 16. marca 2010. Spoločnosť R.
sa zaviazala podať v tejto veci na príslušný súd návrh na mimosúdny zmier, ktorý ţalobcovia
akceptovali. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/
Krajský súd v Nitre uznesením z 23. septembra 2010, sp.zn. 6 Co 157/2010 odvolanie
ţalovaných 1/ aţ 3/ odmietol. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Odvolanie ţalovaného 1/ podané prostredníctvom právneho zástupcu
s poukazom na ustanovenie § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol. Z písomného podania
ţalovaného 1/, došlého súdu prvého stupňa 24. marca 2010, podpísaného R. M., ktorý v čase
od 16. marca 2010 do 8. júna 2010 vykonával funkciu predsedu predstavenstva ţalovaného 1/,
zistil, ţe 22. marca 2010 bola vypovedaná plná moc udelená advokátovi JUDr. J. L..
Z dôvodu, ţe odvolanie ţalovaného 1/ bolo podané v čase, keď advokát JUDr. J. L. uţ
ţalovaného 1/ nezastupoval, povaţoval
za potrebné ho odmietnuť. Rovnako podľa názoru odvolacieho súdu ďalší dôvod odmietnutia
odvolania ţalovaného 1/ spočíval v tom, ţe písomným podaním došlým súdu prvého stupňa
7. apríla 2010 sa ţalovaný 1/ vzdal opravného prostriedku proti uzneseniu súdu prvého stupňa
o zastavení konania v plnom rozsahu. Odvolanie ţalovaného 2/ taktieţ odmietol s poukazom
na ustanovenie § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. z dôvodu, ţe písomným podaním došlým súdu
prvého stupňa 7. apríla 2010, podpísaným M. D., predsedom predstavenstva, sa ţalovaný 2/
vzdal opravného prostriedku proti uzneseniu súdu prvého stupňa o zastavení konania.
Z výpisu z obchodného registra ţalovaného 2/ zistil, ţe M. D. je ako predseda predstavenstva
zapísaný od 15. decembra 2009. Konštatoval, ţe vzdanie sa odvolania bolo učinené voči súdu
prvého stupňa potom, čo bolo vo veci vydané uznesenie a nadobudlo právne účinky
a odvolanie bolo podané aţ potom, čo sa práva podať odvolanie písomne vzdal, preto tu bol
dôvod na odmietnutie odvolania ţalovaného 2/. S poukazom na ustanovenie § 218 ods. 1
písm. b/ O.s.p. odmietol aj odvolanie ţalovaného 3/. Zistil, ţe uznesenie súdu prvého stupňa
bolo doručené právnemu zástupcovi ţalovaného 3/ dňa 29. marca 2010 a súdu prvého stupňa
došlo podanie ţalovaného 3/, ktorý 7. apríla 2010, t.j. po doručení napadnutého uznesenia
podanie, ktorým sa vzdal opravného prostriedku proti uvedenému uzneseniu v plnom rozsahu.
Z výpisu z obchodného registra ţalovaného 3/ zistil, ţe M. D. je ako predseda predstavenstva
zapísaný od 18. septembra 2008
a za predstavenstvo je oprávnený konať vo všetkých veciach, teda aj vzdať sa práva podať
odvolanie. Mal za to, ţe ţalovaný 3/ sa výslovne vzdal práva podať odvolanie, preto
odvolanie podané právnym zástupcom povaţoval za potrebné odmietnuť ako odvolanie
podané neoprávnenou osobou. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie
§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojitosti s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie ţalovaní 1/ aţ 3/.
Prípustnosť dovolania odôvodnili ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p., t.j. ţe postupom
odvolacieho súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom. V dôvodoch dovolania
podrobne rozoberali skutočnosti uvádzané uţ v odvolaní, namietali, ţe odvolací súd sa
nezoberal ich námietkami o neoprávnenosti štatutárneho orgánu ţalovaného 1/ R. M. konať
v mene spoločnosti, a teda podať súhlas so späťvzatím ţaloby, odvolať plnomocenstvo na
zastupovanie v konaní JUDr. J. L. a uskutočniť procesné podanie zo 7. apríla 2010. Taktieţ
namietali, ţe odvolací súd sa nevysporiadal s ich námietkami uvádzanými v odvolaní o tom,
ţe ţalovaní 1/ aţ 3/ nikdy ţiadnu dohodu o urovnaní so ţalobcami 1/ a 2/ neuzatvárali, ţe
podania, ktorými ţalovaní 1/ aţ 3/ mali dať súhlas k späťvzatiu ţaloby, neboli ich podaniami
a neboli vlastnoručne podpísané
za ţalovaných 2/ a 3/ ich štatutárnych zástupcom vo funkcii predsedu predstavenstva M. D..
Uviedli, ţe predseda predstavenstva ţalovaného 2/ M. D. súhlas so späťvzatím ţaloby, ako aj
vzdania sa odvolania, nikdy nevyhotovil a nepodpísal, a, navyše, ţe z výpisu z obchodného
registra vyplýva, ţe M. D. funkcia predsedu predstavenstva skončila 30. novembra 2009 a od
tej doby nie je obsadená.
Vo vzťahu k štatutárnemu orgánu ţalovaného 3/ M. D. uviedli, ţe súhlas
so späťvzatím návrhu na začatie konania, ako aj vzdanie sa odvolania, nevyhotovil
a nepodpísal. V dovolaní ďalej vytýkali, ţe odvolací súd neskúmal protichodné procesné
podania ţalovaných 1/ aţ 3/, došlé mu v tej istý deň, 7. apríla 2010, t.j. odvolanie ţalovaných
1/ aţ 3/ a podania ţalovaných 1/ aţ 3/, ktorými sa mali vzdať práva na podanie opravného
prostriedku proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa a nezisťoval, ktoré z týchto podaní je
skutočne ich procesným úkonom. Navrhli, aby dovolací súd na základe § 243b ods. 2 a 3
O.s.p. napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Ţalobca 1/ sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.
Ţalobca 2/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd zamietol
dovolanie ţalovaných 1/ aţ 3/, pretoţe smeruje len proti dôvodom rozhodnutia a neexistujú
dôvody pre zrušenie napadnutých rozhodnutí súdov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, ţe dovolanie ţalovaného 1/ je potrebné ako neprípustné odmietnuť a dôvodné je len
dovolanie ţalovaných 2/, 3/.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti
zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), alebo ak odvolací
súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109
ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.), alebo ak
odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo
ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), alebo ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Keďţe napadnutým je také uznesenie
odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.,
nemoţno prípustnosť proti nemu smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto ustanovení.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv
začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
So zreteľom na ţalovanými 1/ aţ 3/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší
súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe
v prejednávanej veci im súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.)
tým, ţe odvolací súd odmietol ich odvolanie, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou
(§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), hoci pre to neboli splnené procesné podmienky.
Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti
konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/
moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe
zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
Podľa § 207 ods. 1 O.s.p. vzdať sa odvolania moţno len voči súdu, a to aţ
po vyhlásení rozhodnutia.
Pre vzdanie sa odvolania zákon nepredpisuje ţiadnu formu, preto ho moţno urobiť
v akejkoľvek forme. Znamená to, ţe vzdanie sa odvolania moţno urobiť písomne, ústne
do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom.
Účastník sa môţe vzdať odvolania od okamihu vyhlásenia rozhodnutia do uplynutia
posledného dňa odvolacej lehoty. K vzdaniu sa odvolania nikdy nemôţe dôjsť pred
vyhlásením rozhodnutia. Aţ pri vyhlásení rozhodnutia sa totiţ dozvie o výsledku konania
o veci samej, je mu známe, ako bolo rozhodnuté a môţe posúdiť, či má alebo nemá dôvod
napadnúť vyhlásené rozhodnutie odvolaním. Ak sa účastník konania odvolania účinne vzdal,
nemôţe uţ neskôr odvolanie podať. Ak napriek tomu odvolanie podá, odvolací súd takéto
odvolanie musí odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou. Vzdanie sa odvolania je
procesným úkonom účastníka, ktorý uţ neskôr nemôţe odvolať.
K tomu, aby odvolanie malo právne účinky a aby na jeho základe vznikli procesné
vzťahy, musí vyhovovať poţiadavkám, ktoré ustanovuje Občiansky súdny poriadok. Ten
v ustanovení § 201 O.s.p. ustanovuje, ţe subjektom legitimovaným na podanie odvolania je
účastník, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Z ustanovenia § 27 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, ţe Obchodný register je
verejný zoznam zákonom ustanovených údajov (ďalej len "zapísané údaje"), ktorého súčasťou
je zbierka zákonom ustanovených listín (ďalej len "zbierka listín").
Zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Obsah listín,
ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo
zverejnené oznámenie o uloţení listín do zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná osoba
preukáţe, ţe tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná osoba sa
však nemôţe na tieto údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní
odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby preukáţu, ţe o nich nemohli vedieť (§ 27 ods.3
Dovolací súd povaţuje dôvody, pre ktoré odvolací súd odmietol odvolanie ţalovaného
1/, podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. za vecne správne. Ţalovaný 1/, v mene ktorého konal R.
M. ako predseda predstavenstva (ktorá skutočnosť vyplýva z výpisu z obchodného registra
ţalovaného 1/) písomným podaním z 23. marca 2010, došlým súdu prvého stupňa 24. marca
2010, oznámil súdu vypovedanie plnomocenstva udeleného advokátovi JUDr. J. L., súhlas so
späťvzatím ţaloby a zároveň sa v ňom vzdal aj práva podať odvolanie. Nakoľko v zmysle
ustanovenia § 28 ods. 3 O.s.p. odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď
zástupcom sú voči súdu účinné, len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámil; voči iným
účastníkom konania sú účinné, len čo im ich oznámil súd, odvolací súd postupoval správne,
keď z tohto podania pri svojom rozhodovaní vychádzal. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať na tú skutočnosť, ţe R. M. sa ako predseda predstavenstva ţalovaného 1/ podaním
zo 7. apríla 2010 (č.l. 350 spisu) t.j.
po doručení prvostupňového rozhodnutia, práva podať voči nemu odvolanie v zmysle § 207
O.s.p. účinne vzdal. Pokiaľ dovolatelia namietali oprávnenie R. M. konať
za ţalovaného 1/, dovolací súd poukazuje na znenie § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka. Preto
správne odvolací súd odvolanie ţalovaného 1/ odmietol v zmysle § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.
Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaných 2/, 3/ je
s poukazom na výskyt vady uvedenej v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. dôvodné.
Skúmanie prípustnosti dovolania v prípade, ţe toto smeruje proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktorým bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O.s.p.) je zaloţené vţdy na individuálnom prístupe k prejednávanej veci. Judikatúra
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k prípustnosti dovolania a z dôvodu odňatia moţnosti
konať pred súdom je bohatá a zahŕňa rôzne situácie procesného charakteru. Vady konania
vymedzené v zhora uvedených častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú porušením základného
práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré zaručujú v podmienkach
právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce Ústavy
Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko
z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a
Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (Nález
z 12. mája 2004 sp.zn. I. ÚS 226/2003 a z 27. júla 2011 sp.zn. III. ÚS 198/2011), treba
za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada
i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa účastníkovi konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho
dôvodmi) v rámci vyuţitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva
na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/
O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalovaní 2/ a 3/ písomnými podaniami z 30. marca 2010,
podpísanými M. D., predsedom predstavenstva, podanými osobne na súde prvého stupňa 7.
apríla 2010 o 9:20 hod. (ako to vyplýva z podacej pečiatky Okresného súdu Nové Zámky, č.l.
348 a 349), vzdali opravného prostriedku proti uzneseniu súdu prvého stupňa v plnom
rozsahu. V ten istý deň 7. apríla 2010 o 14:10 hod. (ako je zrejmé z podacej pečiatky
Okresného súdu Nové Zámky, č.l. 353), boli na súde prvého stupňa podané aj odvolania
ţalovaných 1/ aţ 3/.proti prvostupňovému rozhodnutiu.
Krajský súd sa vo svojom uznesení vôbec nevysporiadal s týmito protichodnými
podaniami navyše za situácie, keď ţalovaný 2/, 3/ okrem iných námietok tvrdili aj to, ţe
podania týkajúce sa vzdania sa ich odvolania neboli v skutočnosti podpísané M. D. a teda sa
nejednalo o ich právne úkony.
Odvolací súd tak svoje rozhodnutie týkajúce sa ţalovaných 2/, 3/ neodôvodnil v súlade
s poţiadavkami, ktoré na odôvodnenie rozhodnutia stanovujú príslušné zákonné ustanovenia
(§ 157 ods. 2 v spojení s § 167 O.s.p.).a preto moţno uzavrieť, ţe rozhodnutie odvolacieho
súdu v tejto časti vykazuje vysoký stupeň arbitrárnosti. Z práva na spravodlivý proces totiţ
vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie
dôkazov strán s výhradou, ţe (ne)majú význam pre rozhodnutie vo veci samej (porovnaj
Krasko c/a Švajčiarsko 1993).
Tým, ţe uvedené princípy neboli vo vzťahu k ţalovaným 2/, 3/ rešpektované
odvolacím súdom, došlo k porušeniu ich základného práva na spravodlivý proces v zmysle
čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 157 ods. 2
O.s.p. a § 167 O.s.p. a tým aj k naplneniu dovolacieho dôvodu uvedeného v § 237 písm. f/
O.s.p., ktorý viedol nielen k prípustnosti, ale aj dôvodnosti mimoriadneho opravného
prostriedku podaného ţalovanými 2/, 3/.
Preto dovolací súd znesenie odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa odmietnutia
odvolania ţalovaných 2/, 3/, ako aj v časti o náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu
k ţalobcom 1/, 2/, zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1
O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania.
Dovolací súd zároveň nepriznal ţalobcom 1/ aţ 2/ náhradu trov dovolacieho konania
vo vzťahu k ţalovanému 1/, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloţenie povinnosti
nahradiť trovy dovolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. novembra 2011
JUDr. Vladimír Magura, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová