Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/2/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu H. K. bývajúceho v Z.,

zastúpeného JUDr. Ing. M. P., advokátom so sídlom vo V., proti žalovanej T. so sídlom vo

T., IČO X. za účasti vedľajšej účastníčky Sociálnej poisťovne, a.s., Bratislava, pobočka

Vranov nad Topľou, o náhradu škody na zdraví, vedenej na Okresnom súde Vranov nad

Topľou pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v

Prešove z 15. apríla 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky

I. O d m i e t a dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z

15. apríla 2010 sp. zn. vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného

súdu Vranov nad Topľou zo 17. apríla 2009 pod č.k. – 218 vo výroku o

zamietnutí žaloby vo zvyšku.

II. Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z 15. apríla 2010 sp. zn.

vo výroku, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Vranov nad

Topľou zo 17. apríla 2009 pod č.k. – 218 tak, že :

1. žalobu o primerané zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia

vo výške 5 476 500 Sk zamietol a

2. žalovanému nepriznal náhradu trov prvostupňového konania.

III. Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z 15. apríla 2010 sp. zn.

vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania.

IV. Vec v rozsahu zrušenia v r a c i a Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z 20. mája 2008 č.k. - 162

v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo 17. apríla 2009 č.k. -212 žalovanej uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia 5 476 500 Sk do

pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku; konanie v časti 4 481,18 € zastavil; v prevyšujúcej

časti žalobu zamietol a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 325

247,50 Sk do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovenia a

ods. 3 vyhlášky č. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca ako vedúci

údržby (zamestnaný u žalovaného) dňa 14. novembra 2003 utrpel pracovný úraz počas

kontroly strechy, ktorý podľa názoru súdu vylučuje z jeho strany akékoľvek spoluzavinenie

na úraze (bolo vecou náhody, že sa pod ním strecha preborila). Vedľajšia účastníčka na strane

žalovanej na základe rozhodnutia žalobcovi vyplatila za sťaženie spoločenského uplatnenia

sumu 126.000 Sk, t.j. za 2100 bodov z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia bez toho, aby

mu sumu krátila. Žalobca si uplatňoval aj nárok na primerané zvýšenie sťaženia

spoločenského uplatnenia v sume 11 079 000 Sk, čo predstavovalo zvýšenie základného

bodového ohodnotenia (2 100 bodov) 90- násobne. Podľa záverov znaleckých posudkov

(v konaní ustanovených znalcov) má žalobca v pomerne mladom veku výpadky pamäte,

poškodenú a ochrnutú ľavú stranu tela, trpí ťažkými depresiami a zníženou koncentráciou

pozornosti s predpokladom postupného zhoršovania kvality života. Súd preto priznal

žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšenú na 45- násobok pri

znaleckom obodovaní 2075 bodoch, t.j. sumu 5 602 500 Sk od ktorej odpočítal sumu plnenú

vedľajším účastníkom na strane žalovanej (126 000 Sk ), teda celkovo 5 476 500 Sk; konanie

z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby 4 481 € podľa , v uvedenej časti

zastavil, v zostávajúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142

ods. 3

Na odvolanie žalobcu (proti výroku, ktorým bola žaloba v časti zamietnutá) a

žalovanej i vedľajšej účastníčky na strane žalovanej (proti výroku, ktorým bolo žalobe

vyhovené a o trovách konania) Krajský súd v Prešove rozsudkom z 15. apríla 2010 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, že

žalobu na primerané zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia

5 476 500 Sk zamietol a v zamietajúcej časti rozsudok sudu prvého stupňa potvrdil; náhradu

trov prvostupňového i odvolacieho konania žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Dospel k záveru, že v tomto konaní nie je možné priznať primerané zvýšenie sťaženia

spoločenského uplatnenia žalobcovi, pokiaľ ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o priznaní

sťaženia spoločenského uplatnenia Sociálnou poisťovňou podľa § 99 zákona o sociálnom

poistení. Vychádzal pritom z rozhodnutia vedľajšieho účastníka z 10. mája 2005 č. 300-

193/2005, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia

v dôsledku pracovného úrazu v sume 126 000 Sk. Z výpovede žalovanej a vedľajšieho

účastníka zistil, že toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, keď nebolo doručené

žalovanej ako účastníčke konania vo veci sociálneho poistenia (§ 2 písm. c/ v IV. Hlave,

3. časť, § 178 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení). Účastníctvo upravuje ustanovenie

§173 zákona o sociálnom postení, podľa ktorého účastníkom je právnická alebo fyzická

osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach sa má konať alebo povinnosti ustanovené týmto

zákonom môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté alebo ktorá tvrdí, že môže byť rozhodnutím

vo svojich právach právom chránených záujmov alebo v povinnostiach priamo dotknutá až do

času, kým sa preukáže opak. Dodal, že pokiaľ by uvedené rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť, súd by už v tomto konaní (o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia)

nemohol riešiť inak otázku spoluzavinenia, nakoľko náhrada za sťaženie spoločenského

uplatnenia bola poškodenému priznaná v plnej výške. O trovách konania (prvostupňového

i odvolacieho) rozhodol podľa

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Navrhol, aby dovolací súd

napadnutý rozsudok odvolacieho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) –

nesúhlasil s názorom, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 10. mája 2005 č. 300-193-

193/2005 nie je právoplatné. Žalovaná nie je účastníčkou konania o dávke úrazového

poistenia (vychádzajúc z o sociálnom poistení), pretože tým je

len poškodený zamestnanec o ktorého právach a povinnostiach sa rozhoduje; práva

a povinnosti zamestnávateľa nie sú týmto konaním a rozhodnutím dotknuté. Vedľajšia

účastníčka ani žalovaná počas celého konania nespochybnili nesprávnosť a právoplatnosť

rozhodnutia Sociálnej poisťovne, čím konkludentne prejavili svoj názor, že konanie vo

veciach sociálneho poistenia nemalo žiadne právne ani iné vady, ktoré by spôsobili jeho

neplatnosť. Podľa názoru dovolateľa odvolací súd v tomto konaní nebol oprávnený

preskúmavať, či rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 10. mája 2005 č. 300-193-193/2005, je

právoplatné; prípadnej neplatnosti rozhodnutia sa mohol žalovaný domáhať žalobou v konaní

podľa piatej časti v správnom súdnictve.

Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila. Vedľajšia účastníčka na žalovanej

strane rozhodnutie v tejto veci ponechala na úvahe súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom

alebo uznesením, pripúšťa dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád, vymenovaných

v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide o nedostatky v právomoci súdu, v spôsobilosti

byť účastníkom konania, v riadnom zastúpení procesne nespôsobilého účastníka, zákonom

predpísaného spôsobu začatia konania, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Pokiaľ odvolací súd

rozhodol rozsudkom, je dovolanie proti nemu prípustné, ak je napadnutý zmeňujúci rozsudok

( ) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ) alebo potvrdzujúci rozsudok,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku vyslovil, že je

dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo

ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

Na vady konania vymenované v je dovolací súd povinný prihliadnuť

ex officio, teda vždy, či už ich existenciu účastník namieta alebo nie (§ 242 ods. 1, veta druhá

). Dovolací súd sa preto najskôr zaoberal skúmaním podmienok prípustnosti podaného

dovolania podľa a zároveň zisťoval, či konanie nie je postihnuté niektorou z

vád podľa , ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť konania.

Dovolanie žalobcu smeruje proti všetkým výrokom rozsudku odvolacieho súdu,

pretože dovolateľ sa domáha jeho zrušenia v celom rozsahu.

Podľa je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Prípustnosť dovolania proti takémuto zmeňujúcemu rozsudku je založená na rozdielnosti

rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa. O rozdielne rozsudky ide vtedy,

ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci posúdili oba súdy rozdielne, v dôsledku čoho

odlišne určili alebo deklarovali práva a povinnosti účastníkov. Odlišnosťou sa pritom nemá na

mysli rozdielne právne posúdenie veci, pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv a povinností

účastníkov, ale záver súdu odlišne konštitujúci alebo deklarujúci práva a povinnosti v

právnom vzťahu účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu,

nie je významné formálne hľadisko (ako odvolací súd formálne rozhodol alebo ako formálne

svoj výrok označil), ale obsahové hľadisko (vzájomný vzťah rozsudku odvolacieho súdu a

rozsudku súdu prvého stupňa v tom zmysle, či práva a povinnosti účastníkov v danom

právnom vzťahu posúdili odlišne). Významné nie je ani to, či výroky rozsudkov súdov oboch

stupňov sú alebo nie sú odlišne naformulované – aj v tomto zmysle je rozhodujúce obsahové

hľadisko. Pokiaľ odvolací súd posúdil práva a povinnosti účastníkov daného právneho vzťahu

rovnako (zhodne), nejde o zmeňujúci rozsudok, ale o potvrdzujúci rozsudok.

Rozsudkom súdu prvého stupňa bolo žalobe v časti vyhovené a v zostávajúcej časti

došlo k jej zamietnutiu. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej

časti tak, že žalobu zamietol; vo zvyšnej zamietajúcej časti potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa. Pre časť dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu – ktorým došlo

k potvrdeniu zamietajúcej časti výroku rozsudku súdu prvého stupňa – nie sú splnené

podmienky prípustnosti dovolania podľa až 3 , lebo dovolanie nesmeruje

proti zmeňujúcemu rozsudku, odvolací súd sa neodchýlil od právneho názoru dovolacieho

súdu (ktorý v tejto veci doposiaľ nerozhodoval, a preto ani nevyslovil právny názor)

a dovolanie síce smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého však odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu a nejedná sa o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa

o neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a ods. 4. Vzhľadom na to by pre

uvedenú časť rozhodnutia odvolacieho súdu prípustnosť dovolania žalovaného prichádzala do

úvahy len, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Žalobca procesné vady konania v zmysle až g/ Os.p. netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo; prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie žalobcu v tejto procesne neprípustnej časti bez ďalšieho odmietol podľa § 243b

ods. 5 v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Vzhľadom na odmietnutie dovolania

z procesných dôvodov sa dovolací súd nezaoberal vecnou správnosťou skutkových

a právnych záverov, na ktorých odvolací súd založil svoje potvrdzujúce rozhodnutie.

Naproti tomu dovolanie žalobcu smerujúce proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žaloba na primerané zvýšenie odškodnenia

za sťaženie spoločenského uplatnenia 5 476 500 Sk bola zamietnutá, je prípustné podľa

Dovolací súd je podľa zákona ( ) viazaný nielen rozsahom

dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v , a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (tiež dovolací súd) je oprávnený rozhodnutie

odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom

je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo

vymedzil ( ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov

v prípadoch uvedených v ustanovení až d/ Ak nejde o vady

uvedené v , neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že

by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolateľ v dovolaní uplatnil dovolací dôvod v zmysle

tvrdiac, že napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci.

I. Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť ( druhá veta )

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na

takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Výskyt uvedenej vady

dovolací súd v konaní nezistil a ani dovolateľ takúto vadu nenamietal.

II. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu

dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

) nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných

ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Existencia uvedenej vady

z obsahu spisu nevyšla najavo a jej existencia nebola dovolateľom ani namietaná.

O vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sa pri

zisťovaní skutkového stavu veci jedná napríklad vtedy, ak v rozpore s neboli

vôbec zisťované okolnosti rozhodné pre správne posúdenie veci, i keď tieto boli tvrdené a

k ich preukázaniu boli navrhované dôkazy, alebo hoci rozhodné okolnosti pre posúdenie veci

tvrdené neboli, avšak mali byť zisťované ako skutkový podklad pre posúdenie skutočností,

ktoré je súd povinný zisťovať z úradnej povinnosti ( ).

III. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ namieta nesprávne právne posúdenie

veci odvolacím súdom ( ) pokiaľ tento nepovažoval rozhodnutie

Sociálnej poisťovne z 10. mája 2005 č. 300-193-193/2005 za právoplatné vychádzajúc

z toho, že žalovaná nie je účastníčkou konania o dávke úrazového poistenia (§ 173 zákona č.

o sociálnom poistení), čoho dôsledkom bolo zamietnutie žaloby o zvýšenie

odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože doposiaľ nebolo právoplatne

rozhodnuté o priznaní sťaženia spoločenského uplatnenia.

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis ako mal správne použiť, alebo aplikoval správny

predpis, ale ho nesprávne vyložil. Vzhľadom na viazanosť dovolacieho súdu uplatneným

dovolacím dôvodom, predmetom dovolacieho prieskumu bolo posúdenie správnosti

právneho záveru o nenaplnení podmienky pre priznanie zvýšenia odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia, v dôsledku toho, že o základe tohto nároku nebolo právoplatne

rozhodnuté.

Z ustanovenia , ktorý nadobudol účinnosť dňa

1. augusta 2004 vyplýva, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu

a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom,

sa vzťahujú doterajšie predpisy. Takýmto predpisom je aj

o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení vyhl. č. ,

vyhl. č. , vyhl. č. a vyhl. č. (ďalej len vyhl.

č. v znení neskorších predpisov).

Podľa vyhl. č. v znení neskorších predpisov (vzťahujúceho sa

na prejednávanú vec), sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na

zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre

uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských

úloh (ďalej len následky). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť

primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú

obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Pri odškodňovaní

sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto

sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku (§ 6 ods. 1 vyhlášky). Suma zodpovedajúca

základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa

predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre

uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo

stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,

politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho

sebavzdelávania, pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti

trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 (§ 6 ods. 2 vyhlášky).

Podľa ustanovenia vyhl. č. v znení neskorších predpisov,

výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk

za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia

z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk, z toho odškodnenie

za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk (§ 7 ods. 2 vyhlášky). Z ustanovenia § 7 ods. 3

vyhlášky vyplýva, že v prípadoch hodných osobitého zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť

a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú

v odsekoch 1 a 2.

Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda, resp. ujma

na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony

poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho

spoločenských úloh. Podľa ustálenej súdnej praxe je ním preto potrebné rozumieť jednak

vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom,

politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie

výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho

sebavzdelávania. Preto je súd povinný v konaní vždy skúmať, aké predpoklady mal pre

životné a spoločenské uplatnenie poškodený pred vznikom škody. Vo výnimočných

prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa ( vyhl. č. v znení neskorších

predpisov) môže súd sumy odškodnenia primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby

odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia.

Zvýšenie náhrady nad vyhláškou stanovený limit je teda prípustné podľa ustanovenia

§ 7 ods. 3 vyhlášky iba v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa,

kedy možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní

s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových či iných aktivít v dobe pred

vznikom škody. Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo

základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku

(§ 6 ods. 1 vyhlášky).

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na skutočnosť, že posúdenie súdu

a úvaha o „primeranosti“ zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vždy vychádza z

predpokladov pre vznik nároku na základnú výmeru sťaženia spoločenského uplatnenia

i z ďalších hľadísk stanovených právnym predpisom pre vznik nároku na jeho zvýšenie, ku

ktorým je potrebné prihliadať vo vzájomnej nadväznosti.

Je potrebné prisvedčiť správnosti záveru odvolacieho súdu v tom, že v zmysle plnej

i spravodlivej nápravy sa musí zvýšenie vykonané v rámci voľnej úvahy súdu vždy riadne

opierať o nepochybne ustálený nárok na základnú výmeru sťaženia spoločenského uplatnenia.

Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza však zo základného počtu

bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku (§ 6 ods. 1 vyhlášky).

Výška konkrétneho odškodnenia spoločenského uplatnenia závisí jednak od ohodnotenia

v lekárskom posudku a jednak od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo

k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Vo výnimočných prípadoch hodných

mimoriadneho zreteľa (§ 7 ods. 3 vyhlášky) môže súd sumy odškodnenia primerane zvýšiť

nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia. Ak má súd

pochybnosti o správnosti ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom

posudku podľa ustanovenia vyhlášky č. , ustanoví v konaní na súde

znalca ( ), alebo vyžiada posudok vedeckého ústavu alebo inej inštitúcie

( ), porovnaj Rc . V danom prípade bol posudok o bolestnom a

sťažení spoločenského uplatnenia žalobcovi po ustálení jeho zdravia vystavený 1. apríla 2005

s bodovým hodnotením. Na jeho základe vedľajšia účastníka žalovaného vyplatila žalobcovi

odškodnenie za sťaženie spoločenského 126 000 Sk (2100 bodov x 60 Sk). Vo výnimočných

prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa teda môže súd odškodnenie primerane zvýšiť nad

stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia v zmysle zásady plnej

a tým i spravodlivej nápravy. Právna úprava zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia neviaže vznik alebo priznanie tohto nároku na žiadne rozhodnutie (a teda ani na

právoplatné rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní náhrady tohto nároku v zmysle § 99

ods. 1 o sociálnom poistení). Možnosť primeraného zvýšenia

odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia súdom podľa ustanovenia § 7 ods. 3

vyhlášky č. nie je podmienená právoplatnosťou rozhodnutia o priznaní

základnej náhrady tohto nároku Sociálnou poisťovňou v zmysle § 99 ods. 1 zákona č.

o sociálnom poistení, tak ako to uviedol odvolací súd.

Predbežné (prejudiciálne) otázky sú také otázky, ktorých vyriešenie súdom je

predpokladom rozhodnutia vo veci samej a ktoré sú spôsobilé byť predmetom samostatného

konania; bez toho teda, aby súd dospel k záveru, ako by mala byť predbežná otázka vyriešená,

nie je možné konečné rozhodnutie vo veci samej. Vzhľadom na vyššie vyslovený záver, je

zrejmé, že otázka právoplatnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne v spojení s účastníctvom

žalovaného v správnom konaní nemôže byť v žiadnom prípade v tomto konaní považovaná

ani za predbežnú otázku v tomto konaní, preto pre jej zodpovedanie nebolo potrebné

dovolacím súdom zaujímať žiadne stanovisko.

Iná je však otázka zistenia uplatneného úroku a tiež aj otázka miery zodpovednosti

žalovaného v zmysle nasledujúcich ustanovení, s ktorými sa súdy doposiaľ nezaoberali.

V prejednávanej veci je "doterajším" predpisom

v znení účinnom do 1. apríla 2002, kedy nadobudol účinnosť

Z.z. (v ďalšom texte sa uvádza len v uvedenom znení).

Z ustanovenia , až 3 (ďalej

len ) vyplýva, že ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v

priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz),

zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase

pracovného úrazu v pracovnom pomere. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak

preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že

postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na

zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a

ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a

dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo škodu si spôsobil postihnutý

zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a

zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak

preukáže, že postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné

predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol

riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, jednou z

príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo

psychotropných látok, zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s

obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo

ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo

osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu

a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Ak sa zamestnávateľ zbaví

zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho

zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c/ sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna

tretina škody.

Podľa ustanovenia a a ,

zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má

nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za

bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia, ktoré zamestnancovi vznikli následkom pracovného úrazu alebo choroby z

povolania, sa poskytujú jednorazovo. Výšku, do ktorej možno poskytnúť náhradu za bolesť a

sťaženie spoločenského uplatnenia, a spôsob určovania výšky náhrady v jednotlivých

prípadoch ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva

Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky.

Názor odvolacieho súdu vychádzajúci z toho, že právoplatné rozhodnutie Sociálnej

poisťovne o priznaní základnej náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia v plnej výške

neumožňuje súdu prihliadať na spoluzavinenie poškodeného pri rozhodovaní o zvýšení

sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky, z uvedenej

právnej úpravy nemožno bez ďalšieho vyvodiť. S vysloveným názorom odvolacieho súdu sa

preto dovolací súd nestotožňuje.

Z uvedeného vyplýva, že rozsudok odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej časti (ktorou

bola žaloba o primerané zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo

výške 5 476 500 Sk zamietnutá) spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 241 ods. 2

písm. c/ ), Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu v tejto

dovolaním napadnutej časti zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil odvolaciemu súdu na

ďalšie konanie ( ). Ako od zrušovaného rozhodnutia závislé (

písm. b/ ) zrušil tiež výroky rozsudku odvolacieho súdu o náhrade trov prvostupňového

a odvolacieho konania.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 7. novembra 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta