Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f79/380675.0b3962.pdf
PDF · 195.36 KB
No categories available
1Sžd/8/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžd/8/2011
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: Š. K., nar. X., bytom S., zast.: JUDr. B.,
advokátom so sídlom A., proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru
v Banskej Bystrici, Krajský dopravný inšpektorát so sídlom Ul. 9. mája č. 1, Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v priestupkovom
konaní, na odvolanie ţalovaného proti celému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 05.11.2010 č. k. 24S/57/2010–53 a odvolaniu ţalobcu iba čo do trov konania, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 05. novembra 2010 č. k. 24S/57/2010–53 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a .
Ţalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
2
Konanie na správnom orgáne
Rozhodnutím č. p.: KRP-DI-SPRAV-36-002/2009 zo dňa 19.04.2010 ţalovaný
ako odvolací orgán v priestupkovom konaní podľa § 58 ods. 1 a § 59 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) potvrdil odvolaním napadnuté
rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Banskej Bystrici č. p.: ORP-1056/DI-K-2009 zo dňa 03.02.2010, ktorým bola ţalobcovi
podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len na účely tohto
rozsudku „zák. č. 372/1990 Zb.“) uloţená sankcia
- pokuta vo výške 300,- € a súbeţne
- zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov,
nakoľko sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 372/1990 Zb.“).
Pri svojom rozhodnutí ţalovaný vychádzal zo skutkového stavu, ţe ţalobca
dňa 06.08.2009 v čase o 18.20 hod. v Banskej Bystrici na ulici Bakossovej viedol osobné
motorové vozidlo zn. ŠKODA Fabia, EČ: B., kde bol účastníkom dopravnej nehody, tzn.
narazil do vozidla PEUGEOT 206 SW, EČ: B., ktoré sa snaţilo zaparkovať. Po odparkovaní
vozidla ţalobcu k nemu z druhého poškodeného vozidla vystúpil manţel vodičky Mgr. M.
s poţiadavkou na riešenie vzniknutej škody na ich vozidle, na čo ţalobca reagoval, ţe
nakoľko on má rovnako vzniknutú škodu na vozidle, preto zastáva názor, ţe nech si kaţdý
uhradí svoju škodu na vozidle sám. Podľa výpovedi ţalobcu so spolujazdcom rozprával cca.
20 min., pričom sa najmä dohadovali o tom, ţe kto nehodu zavinil (č. l. 31 spisu krajského
súdu). Následne z miesta dopravnej nehody ţalobca bez toho, aby poskytol svoje osobné
údaje poškodenej vodičke, odišiel.
Dňa 16.09.2009 prvostupňový správny orgán a následne aj 03.02.2010 ţalovaný
uskutočnili ústne pojednávanie so ţalobcom. Okrem toho ţalovaný vyhodnotil skutkový stav
aj vzhľadom k údajom, ktoré sú zachytené v Záznamoch o podaní vysvetlenia“ Mgr. M. a Ing.
T., obidve zo dňa 06.08.2009.
3
Ţalovaný ako aj prvostupňový správny orgán na základe uvedených skutočností
dospeli k záveru, ţe ţalobca po dopravnej nehode túto neohlásil policajtovi, nezotrval
na mieste aţ do príchodu policajta, nezdrţal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia
dopravnej nehody, a to premiestnením vozidla, nepreukázal svoju totoţnosť na poţiadanie
iného účastníka dopravnej nehody a z miesta dopravnej nehody odišiel.
Podľa správnych orgánov sa uvedeným konaním mal ţalobca dopustiť porušenia
ustanovenie § 66 ods. 2 písm. a), d), e) a h) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
na základe čoho bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b) zák. č. 372/1990 Zb.
Podľa § 22 ods. 1 písm. b) zák. č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil
na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej
návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas
jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody
až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo
privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody.
K argumentácii ţalobcu, ţe z dopravnej nehody neodišiel, nakoľko sa najprv
s účastníkmi dopravnej nehody dohodol na tom, ţe kaţdý si škodu odstráni na vlastné
náklady, tak túto argumentáciu povaţuje ţalovaný za účelovú, lebo z vykonaných dôkazov
(ktoré ţalovaný označil za hodnoverné a dôveryhodné) bolo jednoznačne preukázané,
ţe ţalobca po účasti na dopravnej nehode túto neohlásil polícii, nezotrval na mieste dopravnej
nehody aţ do príchodu policajta, nezdrţal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia
dopravnej nehody a premiestnil svoje vozidlo, nepreukázal svoju totoţnosť na poţiadanie
iného účastníka dopravnej nehody, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Ďalej uvedenú účelovosť argumentácie ţalobcu potvrdzujú podľa ţalovaného aj jeho
vyjadrenia, ktoré podal na ústnych pojednávaniach v dňoch 16.09.2009 a 03.02.2010,
tzn. ţe z tejto nepríjemnej udalosti sa poučil, pričom nenamietal listinné dôkazy, ktoré
obsahuje spisový materiál a ktoré dokazujú jeho protiprávne konanie.
4
Čo sa týka výšky uloţených sankcií, ţalovaný poukázal na to, ţe v obidvoch prípadoch
(tzn. pokuty a zákazu činnosti) bola sankcia uloţená na dolnej hranici sankcie, pričom
prihliadal na osobu páchateľa, ktorý je invalidným dôchodcom, a ďalej zohľadnil slušné
správanie ţalobcu na ústnom pojednávaní (zo dňa 03.02.2010), kde oľutoval svoje konanie
a súčasne poţiadal o čo najkratší zákaz činnosti viesť motorové vozidlá ako aj o uloţenie
čo najniţšej finančnej sankcie.
Podľa § 22 ods. 2 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. a)
až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich
rokov.
Ďalej ţalovaný pri svojom rozhodovaní o výške sankcií zohľadnil závaţnosť
a spoločenskú nebezpečnosť konania ako aj sociálnu situáciu ţalobcu, prihliadol
na nepriaznivý vývoj dopravno-bezpečnostnej situácii na území banskobystrického okresu.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
ţalobu z 18.06.2010 na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov
uvedených v ţalobe, a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru,
ţe ţaloba je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako aj mu predchádzajúce
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p.
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zachyteného v administratívnom spise,
ktoré, pokiaľ išlo o konanie ţalobcu, boli medzi účastníkmi priestupkového konania sporné.
S odkazom na ustanovenia § 51, § 53, § 59 ods. 1, § 19 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok), ďalej § 64 ods. 1 aţ 3, § 66 ods. 1, 2 a 5, 6
5
zák. č. 8/2009 Z.z., § 125 ods. 1 zák. č. 300/2005 Z.z. (trestný zákon) a § 22 ods. 1 písm. b),
k) a odsek 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch krajský súd konštatoval, ţe zo skutkového
stavu zisteného v správnom konaní vyvodil tak ţalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán
nesprávny záver o porušení ustanovenia § 66 ods. ods. 2 písm. a) a d) zák. č. 8/2009 Z.z.
Pri tomto svojom konštatovaní krajský súd vychádzal z obsahu administratívneho
spisu (a v ňom obsiahnuté listinné dôkazy) a z priebehu skutkového deja (bez ohľadu
na odlišné verzie účastníkov o priebehu kolízie motorových vozidiel) s výsledkom,
ţe udalosť, pri ktorej došlo ku kolízii motorových vozidiel ţalobcu a Mgr. I., nebola
dopravnou nehodou v zmysle § 64 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z., keďţe neboli splnené
podmienky stanovené v právnom predpise v cit. ust. § 64 ods. 1 písm. a) aţ d)
Naopak, podľa krajského súdu táto udalosť v cestnej premávke mala charakter
škodovej udalosti v zmysle § 64 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z.z. Potom ţalobca v prejednávanej
veci mohol svojím konaním porušiť len svoju povinnosť účastníka škodovej udalosti a to tým,
ţe nepreukázal svoju totoţnosť inému účastníkovi škodovej udalosti. Na základe uvedeného
krajský súd kvalifikoval konania ţalobcu ako priestupok v zmysle ust. § 22 ods. 1 písm. k)
zák. č. 372/1990 Zb., a teda nezodpovedá priestupku, ktorý by sa mohol subsumovať
pod cit. ust. § 22 ods. 1 písm. a) aţ j) zák. č. 372/1990 Zb., konkrétne ako v prejednávanom
prípade urobil ţalovaný.
K námietke ţalobcu, ţe ţalovaný nemohol vec zákonne preskúmať, pretoţe ţalobca
v odvolaní neuviedol dôvody svojho odvolania, a preto následne mal ţalovaný dôvody
odvolania zisťoval telefonicky, krajský súd povaţoval takúto námietku za nedôvodnú.
Skutočnosť, ţe správny orgán písomne nevyzval ţalobcu na doplnenie dôvodov podaného
odvolania, krajský súd v rozsahu ustanovení § 60a a § 19 ods. 2 a 3 Správneho poriadku
nepovaţoval za vadu konania, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.
6
III.
Odvolanie žalovaného/stanoviská
Vo včas podanom odvolaní zo dňa 16.12.2010 (č. l. 71) proti rozsudku
prvostupňového súdu ţalovaný poukázal na odvolací dôvod - súd prvého stupňa vychádzal
pri vydaní rozhodnutia z nesprávneho právneho posúdenia veci, konkrétne pri aplikácii § 66
ods. 6 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke na zistené skutočnosti.
Najmä s odkazom na ustanovenia § 64 ods. 2, § 66 ods. 6 a odseku 2
zák. č. 8/2009 Z.z. a § 22 ods. 1 písm. b) zák. č. 372/1990 Zb. ţalobca poukazuje na to,
ţe uvedenú „škodovú udalosť“ je potrebné s prihliadnutím na § 64 ods. 2 písm. a)
zák. č. 8/2009 Z.z. kvalifikovať ako dopravnú nehodu.
Z opisu skutku v jednotlivých zápisniciach (došlo ku kolízii vozidiel, vystúpil
iba manţel vodičky, kaţdý má rovnako vzniknutú škodu na vozidle, neidentifikovanie
sa ţalobcu pred jeho odchodom a následné zavolanie polície osádkou zvyšného vozidla atď.)
je pre ţalovaného zrejmé aj to, ţe sa na zavinení nedohodli, a preto v odvolaní zdôraznil,
ţe takéto konanie napĺňa zákonnú podmienku ustanovenú v § 64 ods. 2 písm. c)
Ďalej podľa ţalovaného krajský súd nesprávne právne posúdil vec v zmysle § 250j
ods. 2 písm. a) O.s.p., ak neuznal, ţe ţalobca si nesplnil povinnosti podľa § 66 ods. 6
zák. č. 8/2009 Z.z. Naopak, ţalovaný v odvolaní zdôraznil jasný úmysel zákonodarcu,
ţe nesplnením si týchto povinností je škodová udalosť povaţovaná za dopravnú nehodu,
s ktorou úzko súvisia povinnosti účastníka dopravnej nehody a nie škodovej udalosti.
Ţalovaný ďalej v odvolaní prezentoval svoje stanovisko, ţe aj z ust. § 22 ods. 1
písm. b) zák. č. 8/2009 Z.z. jednoznačne vyplývajú povinnosti, ktoré si musí splniť kaţdý,
kto sa ako vodič vozidla zúčastnil na predmetnej udalosti v cestnej premávke.
Tieţ ţalovaný upozornil na to, ţe krajský súd zo skutočnosti, ţe zákonodarca označil
za dopravnú nehodu aj škodovú udalosť v dôsledku nesplnenia si niektorej povinnosti
uvedenej v ustanovení § 64 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z., nevyvodil správny záver. Podľa
7
ţalovaného z obsahu a zmyslu § 64 ods. 2 jednoznačne vyplýva, ţe mechanizmus
povaţovania škodovej udalosti za dopravnú nehodu je zákonodarcom navrhnutý
pre dôslednejšiu a účinnejšiu ochranu práv poškodených, ktorí neprejavili vôľu sa za určitých
okolností najmä dohodnúť sa na zavinení, alebo v situácii, keď škodca (vinník) nie je ochotný
poškodenému poskytnúť svoje osobné údaje.
Záverom ţalovaný poţadoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ţalobu zamietol
a trovy konania ako aj trovy právneho zastupovania nepriznal.
Z vyjadrenia ţalobcu zo dňa 20.01.2010 vyplýva, ţe ţalobca povaţuje napadnutý
rozsudok krajského súdu za vecne správny. Krajský súd mal riadne zdôvodniť svoje
rozhodnutie, pričom správne vyhodnotil zistený skutkový stav veci.
Záverom ţalobca označil odvolanie ţalovaného za nedôvodné.
IIIa.
Odvolanie žalobcu do trov konania
Vo včas podanom odvolaní zo dňa 16.12.2010 (č. l. 66) proti časti rozsudku
prvostupňového súdu týkajúceho sa trov konania ţalobca poukázal na to, ţe mu konajúci súd
nepriznal náhradu 19% DPH právneho zastúpenia s odôvodnením, ţe právny zástupca
v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nepreukázal súdu skutočnosť, ţe je platiteľom dane
z pridanej hodnoty.
Tento záver krajského súdu ţalobca označil za nesprávny a súčasne priloţil
k odvolaniu jeho osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Ďalej ţalobca zdôraznil,
ţe právny zástupca nie je účastníkom konania, a preto nemá ţiadnu povinnosť súdu
nič preukazovať. Navyše ţalobca, ako účastník konania, tvrdil, ţe na preukázanie tejto
skutočnosti súdom nebol nikdy vyzvaný. Správnu výšku náhrady následne ţalobca
prostredníctvom odvolania vyčíslil na sumu 223,84 €.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu k odvolaniu žalovaného
8
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
ţalovaného podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému
je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci
v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej
porade senátu jednomyseľne (§ 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru,
ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok krajského súdu a rozhodnutie
správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/
O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok zmenil tak,
ţe v zmysle nasledujúcich záverov ţalobu zamietol.
Najvyšší súd sa sčasti stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom
rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom. Na druhej
strane podstatou odvolania ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania rozhodnutia
ţalovaného, je právna otázka, či mal ţalovaný uvedenú dopravnú udalosť vyhodnotiť
ako škodovú udalosť alebo mal postupovať pri jej riešení ako pri dopravnej nehode
so všetkými právnymi dôsledkami. Práve tento právny rámec súčasne vymedzuje potrebné
medze skutkového zistenia.
Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, ţe krajský súd sa v svojom odôvodnení
na prvom mieste zaoberal interpretáciou pojmov dopravná nehoda a škodová udalosť
v procese aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 zák. č. 372/1991 Zb. v spojení s povinnosťami
vodiča uloţenými prostredníctvom § 66 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. Pri tomto výklade krajský
súd vychádzal zo skutočností vyplývajúcich z obsahu administratívneho spisu týkajúceho
sa uvedenej dopravnej udalosti.
Na prvom mieste je nutné konštatovať, ţe základné právne východisko pre hodnotenie
vzťahu pojmov dopravná nehoda a škodová udalosť je obsiahnuté v ustanovení § 64
9
Podľa § 64 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. platného v čase dopravnej udalosti dopravná
nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla
a pri ktorej
a) sa usmrtí alebo zraní osoba,
b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
c) uniknú nebezpečné veci alebo
d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom
majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa
Podľa § 64 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. v citovanom znení za dopravnú nehodu
sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak
a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,
b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo
c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
Podľa § 64 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z.z. v citovanom znení ostatné udalosti v cestnej
premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely
tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou, ktorú
orgány Policajného zboru neobjasňujú.
Pri pouţití teleologickej metódy výkladu práva, tzn. výkladu s dôrazom na účel
ustanovenia hore uvedeného § 64 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. je celkom jednoznačné, ţe účelom
zákonodarcu pri koncipovaní tohto ustanovenia bolo vyuţitie následkov legislatívnej fikcie
formulovanej slovami „sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3“.
Odborná literatúra a súdna judikatúra sa viac menej zhodujú na tom, ţe pod pojmom
fikcia v práve je nutné chápať také výnimočné a konštrukčné dotvorenie reálne
neexistujúceho stavu, deja, právnej skutočnosti, ktoré zákonodarca umoţňuje na základe
preukázania skutočnosti, ktorá s ňou existenčne nesúvisí, a to za účelom nájdenia východiska
zo situácie, ktorá by bola právne ťaţko alebo vôbec neriešiteľná. Práve vyuţitím hore
uvedenej fikcie zákonodarca vytvoril osobitnú skupinu kvazi dopravných nehôd (zákonné
dôvody uvedené pod písm. a/ aţ c/), ktoré, hoci nenapĺňajú spoločensky nebezpečný charakter
10
udalostí v doprave definovaný zákonodarcom v ustanovení § 64 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z.,
tak vytvárajú situáciu, ktorú musia orgány Policajného zboru Slovenskej republiky
objasňovať (§ 64 ods. 3 záver zák. č. 8/2009 Z.z. a contrario).
Najvyšší súd sa na základe uvedeného stotoţňuje s výkladovým dôvodom ţalovaného,
ţe zámerom zákonodarcu, a to povaţovať za určitých okolností za dopravnú nehodu
aj vybrané škodové udalosti, bolo ponúknuť dôslednejšiu a účinnejšiu ochranu práv osôb
zúčastnených na dopravnej udalosti, keď nie je moţné odstrániť existujúci rozpor v zavinení
(písm. c/), poprípade ak niektorá osoba zúčastnená na dopravnej udalosti nie je ochotná inému
účastníkovi poskytnúť svoje osobné údaje alebo na mieste vôbec zotrvať (písm. a/),
resp. ak jeden z účastníkov sa o druhom domnieva, ţe je pod vplyvom návykových látok
(písm. b/).
Ponechanie naznačených dopravných udalostí iba na ich doriešenie účastníkmi,
a to prostriedkami súkromného práva by naráţalo na ťaţké, resp. neprekonateľné prekáţky
a celkom by toto riešenie nekorešpondovalo s úlohou orgánov štátnej (najmä výkonnej) moci.
Potom je celkom na mieste a logicky očakávateľné, ţe zákonodarca prelomil pasivitu orgánov
štátnej moci naznačenú v ustanovení § 64 ods. 3 záver zák. č. 8/2009 Z.z. s tým, ţe aj takúto
skupinu dopravných udalostí musia orgány Policajného zbore Slovenskej republiky v zmysle
príslušných právnych predpisov objasňovať.
Obdobný záver vyplýva Najvyššiemu súdu aj z dôvodovej správy k vládnemu návrhu
zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (parlamentná tlač 782),
kde sa uvádza:
„Oproti doteraz platnej právnej úprave sa navrhuje bližšia špecifikácia okruhu
podmienok, ktoré musia byť splnené, aby udalosť v cestnej premávke bola kvalifikovaná
ako dopravná nehoda, ktorej vznik a príčiny objasňujú príslušníci Policajného zboru.
.............. Ďalej sa za dopravnú nehodu považuje aj škodová udalosť, pri ktorej
si jej účastníci nesplnia ustanovené povinnosti alebo ak je jeden z vodičov pod vplyvom
alkoholu alebo inej návykovej látky. Ostatné udalosti nebudú dopravné nehody,
ale len škodovou udalosťou, ktorej dôsledky si majú jej účastníci vyriešiť sami,
resp. prostredníctvom poisťovne. Táto zmena súvisí najmä so skutočnosťou, že pri tzv. malých
dopravných nehodách občania plne nevyužívajú právo vybaviť si vec cestou náhrady škody,
11
ale hlásia aj také dopravné nehody, kde vznikla len zanedbateľná škoda. Tým dochádza najmä
k zbytočnému blokovaniu cestnej premávky až do príchodu policajta.
............... Udalosť v cestnej premávke, pri ktorej dôjde ku škode na majetku, ale nie sú
splnené podmienky dopravnej nehody, je škodovou udalosťou. Takú udalosť účastníci
škodovej udalosti neoznamujú policajtovi, ale vec si vzájomne vybavia cestou náhrady škody.
V prípade vzniku udalosti, pri ktorej nie sú naplnené podmienky dopravnej nehody sa takáto
udalosť považuje za dopravnú nehodu, ak si účastník takejto udalosti nesplní niektorú
z povinností účastníka škodovej udalosti najmä, ak nezastaví vozidlo a neposkytne údaje
potrebné pre náhradu škody.“
Preto nemôţe Najvyšší súd súhlasiť so závermi krajského súdu, ţe ţalovaný
ako aj prvostupňový správny orgán vyvodil z príslušných ustanovení zák. č. 8/2009 Z.z.
ako aj z ustanovení Správneho poriadku nesprávny záver o porušení § 66 ods. 2 zák. č. 8/2009
Z.z. v dôsledku nesplnenia povinnosti účastníka dopravnej nehody a škodovej udalosti.
Na základe uvedeného Najvyšší súd vyhodnotil odvolacie námietky ţalovaného
ako oprávnené.
Potom v rámci citovaného a na základe zisteného skutkového stavu, uvedených
právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalovaného, ako aj s prihliadnutím
na stanovisko ţalobcu Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
IVa.
Právne názory odvolacieho súdu k odvolaniu do trov konania
Najvyšší súd aţ na takto zistenom právnom základe k meritu prejednávanej veci
mohol zaujať stanovisko k odvolaniu ţalobcu týkajúceho sa trov konania. Nakoľko
po vykonaní odvolacieho prieskumu sa Najvyššiemu súdu nepotvrdil záver krajského súdu
o úspešnosti ţalobcu, nemohol vyhovieť odvolaniu ţalobcu.
Po zmene celej výrokovej časti rozsudku krajského súdu o trovách súdneho konania
rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého právo na úplnú náhradu trov tohto konania vzniká iba úspešnému ţalobcovi.
12
Nakoľko ţalobca v konaní úspešný nebol, Najvyšší súd mu vzhľadom na výsledok súdneho
prieskumu právo na náhradu trov súdneho konania priznať nemohol.
Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť
sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava priestupkového konania je
spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné vzhľadom na spor
o správnosť výkladu dotknutého ustanovenia v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať
dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo
rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil
svoje oprávnenie.
Podľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd
oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde.
Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil,
a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec
poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 08. novembra 2011
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová