Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/145/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD.,

v právnej veci navrhovateľa: P., s.r.o., IČO: X., so sídlom P., proti odporcovi: Správa

katastra Trnava, so sídlom Vajanského 2, Trnava, za účasti: R., nar. X., bytom H., o

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-257/08-02 zo dňa 19. apríla 2010, na

odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. -52 zo dňa

13. júna 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave,

č. k. -52 zo dňa 13. júna 2011 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím č. V-257/08-02 zo dňa 19. apríla 2010 odporca podľa § 31 ods. 3

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku

2

len „“) zamietol návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam

dotknutým začatým vkladovým konaním.

Svoje zamietavé rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že po preskúmaní všetkých

doložených dokladov a listín, ktoré boli prílohami k návrhu na vklad záložného práva

záložnej zmluvy, dospel k záveru, že dohoda o plnej moci nie je riadne uzavretá, je neurčitá

a nezrozumiteľná, pričom z celého kontextu zmluvy o úvere a jej odpisovania je nejasné,

akú vôľu mienil dlžník prejaviť podpísaním zmluvy. Z dojednania plnomocenstva, aké bolo

uskutočnené v zmluve o úvere, nevyplýva, že by zástupca mohol v mene dlžníka uzavrieť

záložnú zmluvu predloženú na vklad, pričom formulácia, že zástupca uzavrie v mene dlžníka

záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované

na liste vlastníctva ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy, je neurčitá a v podstate

ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli,

s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná

zmluva, teda takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ cestou odporcu na Krajský súd v Trnave

opravný prostriedok.

Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré

mu predchádzalo, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že opravný

prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný, napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom

a preto ho v zmysle potvrdil.

Súd vychádzal zo skutkového zistenia odporcu, podľa ktorého navrhovateľ podal

návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností. K návrhu

pripojil aj zmluvu o zriadení záložného práva uzavretú medzi záložným veriteľom

(navrhovateľom) a záložcom (R. uvedeným v záhlaví rozsudku ako na konaní zúčastnenou

osobou), v zastúpení na základe splnomocnenia advokátom Mgr. T..

3

Súd stotožnil so záverom odporkyne, podľa ktorého dohoda o plnej moci nebola

riadne uzavretá. Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, v danom

prípade k záložnej zmluve, by malo kopírovať samotný predmet zmluvy, t. j. obsahom

splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti ako ich vyžaduje

zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dojednania

plnomocenstva, aké bolo uskutočnené v zmluve o úvere nevyplýva, že by zástupca mohol

v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na vklad. Formulácia, že zástupca

uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka, ktoré budú

bližšie špecifikované na liste vlastníctva ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy je neurčité

a v podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody

o splnomocnení nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať,

ku ktorým bude zriadená záložná zmluva (rozsudok NS SR

zo dňa 12.12.2007).

III.

Odvolanie navrhovateľa/stanoviská

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie z 11.7.2011

(č. l. 67) v celom rozsahu, ktoré odôvodnil v zmysle ust. Podľa

jeho názoru odporca i krajský súd vec nesprávne právne posúdili.

Podľa názoru navrhovateľa plná moc v úverovej zmluve spĺňa všetky náležitosti

vyžadované , a keďže bola splnená zákonom predpísaná písomná

forma, možno ju považovať za platnú. Vyplýva z nej jednoznačný zámer dlžníka splnomocniť

Mgr. K. pre prípad insolventnosti dlžníka na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam

vo vlastníctve dlžníka. V čase podpisu navrhovateľ nevyžadoval od dlžníka predloženie listov

vlastníctva, pretože od podpisu úverovej zmluvy po insolventnosť často ubehne dlhšie časové

obdobie a dochádza k rýchlym prevodom nehnuteľností za účelom ukracovania veriteľa.

Na platnosť procesno-právneho splnomocnenia sa nevyžaduje špecifikácia

nehnuteľností, a teda účastník katastrálneho konania nemá zákonnú povinnosť uvádzať presnú

identifikáciu nehnuteľností v dohode o splnomocnení, a to najmä v prípade, ak z obsahu

dohody o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet záložcu oprávnený

4

zriaďovať záložné právo ku všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu. Plná moc je

platným právnym úkonom, pretože je v písomnej forme, konajúce osoby pripojili svoje

podpisy na jednej listine a z udeleného plnomocenstva je zrejmý rozsah zástupcovho

oprávnenia konať v mene a na účet zastúpeného.

K obmedzeniu voľby dlžníka na výber splnomocneného zástupcu uviedol, že dlžník

neprejavil svoj nesúhlas s Mgr. K., neodmietol udelenie takejto plnej moci, ani túto plnú moc

neskôr neodvolal.

Krajský súd nesprávne právne posúdil vec, keď vyslovil, že rozhodnutie odporcu bolo

zákonné, pretože podľa navrhovateľa sú Úverová zmluva, Udelené plnomocenstvo,

ako aj Záložná zmluva platné.

Podľa názoru navrhovateľa, ak mala správa katastra pochybnosti o platnosti

splnomocnenia, mala konanie prerušiť a zaobstarať si podklad pre rozhodnutie. Obdobne mal

postupovať aj súd v rámci súdneho konania.

Správny orgán nerešpektoval rovnosť účastníkov a ustanovil sám seba do funkcie

ochrancu práv dlžníka. Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne

a včas a neplatila svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a navrhovateľ

ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného

práva. Uvedené neznamená automatickú možnosť uspokojenia svojej pohľadávky.

Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok

krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie

konanie. Zároveň žiadal o uloženie povinnosti odporcovi nahradiť navrhovateľovi trovy

konania.

Odporca ani zúčastnená osoba sa k podanému odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku

krajského súdu nevyjadrili.

5

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa v spojení s (ďalej

v texte rozsudku len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou

v zákonnej lehote ( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa

ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania ( ) dospel jednomyseľne ( ) k

záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny,

a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1

v spoj. s potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 8. novembra 2011

po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156

ods. 1 a 3 ).

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu

a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu

s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí

iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku

a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2

umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie

dôvody).

6

Najvyšší súd predovšetkým zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci

svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte,

ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky

korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako.

Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená

prostredníctvom ustanovenia

Podľa platí, že ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje

ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom,

môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení

uvedie.

Na základe hore citovaného ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky odkazuje

na svoj rozsudok zo dňa 10. januára 2008 sp. zn. zverejnený v plnom rozsahu

na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

http://nssr.blox.sk/blox/cms/portal/sk/rozhodnutia.

Najvyšší súd konštatuje podobnosť skutkového stavu v prejednávanej veci

s rozsudkom najmä v tom, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného

práva v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného

veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere uzavretej medzi

navrhovateľom v pozícii záložného veriteľa na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka,

najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie vyčíslenej

istiny úveru a poplatku, ďalej úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných

platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných

podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Text odôvodnenia hore uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu ďalej v príslušnom

rozsahu uvádza.

7

„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) dospel

k záveru, že napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny je treba potvrdiť.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa tretej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje

súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam

správnych orgánov.

Podľa o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým

preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie

§ 250j ods. 5 platí obdobne.

Z administratívneho spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ uzavrel zmluvu o úvere

v zmysle nasl. , ako veriteľ s dlžníkom P. I. Veriteľ sa zaviazal

poskytnúť dlžníkovi úver v sume 14 000 Sk, dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú

o poplatok vo výške 11 200 Sk. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že dlžník splnomocnil advokáta

Mgr. T. K., aby za účelom zabezpečenia jeho záväzku voči veriteľovi na základe úverovej

zmluvy uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu podľa alebo

zmluvu o zabezpečovacom prevode práv podľa

k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva,

vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy, alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode

práva, ako formu zabezpečenia splnenia úveru s tým, že pokiaľ nesplní riadne a včas

podmienky úverovej zmluvy do dodatočne poskytnutej lehoty jeden mesiac od uzavretia

zmluvy, berie na vedomie, že veriteľ sa stáva výlučným vlastníkom jeho nehnuteľností.

Splnomocnenie bolo udelené na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať

za účelom uzatvorenia príslušnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí záväzok voči veriteľovi

na základe úverovej zmluvy, zostávajúci z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva,

vrátane nákladov preukázateľne vynaložených za účelom jej zabezpečenia a vykonania

príslušného zápisu. Dojednanie o plnomocenstve s klauzulou „plnomocenstvo prijímam"

8

je podpísané Mgr. K.. Podpis dlžníka bol overený dňa 29.11. 2005. Dátum podpisu zmluvy

je 30.11.2005, v ktorý deň mal dlžník prevziať finančnú hotovosť od mandantára

navrhovateľa. Dňa 26.03.2007 bola uzavretá záložná zmluva podľa § 151 a nasl.

medzi navrhovateľom a dlžníkom v zastúpení advokátom Mgr. T. K.

Zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k ....... [súd skutkové

podrobnosti prípade ďalej uvedené v rozsudku vzhľadom na ich irelevanciu

k prejednávanej necituje] ........ v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých

pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy

o úvere č. 4092385 zo dňa 29.11.2005 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa

a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči

záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 14.000 Sk, ďalej poplatku v sume 11.200 Sk, ďalej

úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných

celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania

až do zaplatenia.

Záložca poveruje záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva

prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností na príslušnom Katastrálnom úrade

v B. B., S. K. Ž. n/H.. Návrh na vklad záložného práva do katastra bol podaný navrhovateľom

dňa 25.04.2007 odporcovi, ktorý napadnutým rozhodnutím zo dňa 17.05.2007 návrh zamietol.

Podľa Slovenská republika je právnym štátom.

Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri

nálezy Ústavného súdu SR napr. , ).

Podľa štátne orgány môžu konať

iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že v právnom

štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú

mu priznáva alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať,

uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. o katastri

9

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších

predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva

k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra,

záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam

v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“)

je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach

k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve

zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva

a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva

k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku

obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom,

ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov (ďalej len „právo

k nehnuteľnosti“). Kataster slúži ako aj informačný systém, najmä na ochranu práv

k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä

pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu,

na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu

národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok ako aj chránených území

a prírodných výtvorov a budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2

katastrálneho zákona).

V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom

vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 16 ods. 2 veta prvá katastrálneho zákona správa katastra vykonáva štátnu

správu na úseku katastra v územnom obvode okresu.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené

v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 28

ods. 2 citovaného zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia

sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

10

Podľa odseku 3 § 28 citovaného zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe

právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. V zmysle § 29 citovaného zákona

vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu

je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo

k nehnuteľnosti. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2

katastrálneho zákona).

V zmysle § 30 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne

a obsahuje:

a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,

b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,

c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť

právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych

úkonov, označia sa všetky právne úkony,

d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má

byť vkladom dotknuté, zapísané v katastri,

e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu

na iné osoby podľa osobitného predpisu.

Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona prílohy k návrhu na vklad sú najmä:

a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra,

v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania a jej tri ďalšie vyhotovenia,

b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo

k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

d) geometrický plán,

e) ocenenie nehnuteľností,

f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická

osoba,

g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis

splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,

11

h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod

podľa osobitného predpisu.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy,

a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený

v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné

a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa ods. 2 § 31 citovaného zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada

správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie

vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené správa

katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti

návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

Podľa § 31 ods. 6 citovaného zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda

právoplatnosť dňom jeho vyznačenia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno

podať opravný prostriedok. Správa katastra doručí zmluvu s vyznačením rozhodnutia

o povolení vkladu všetkým účastníkom konania (§ 31 ods. 7 katastrálneho zákona). V zmysle

§ 8 správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra,

ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra

podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Podľa § 36b ods. 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 79/1996

Z.z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, pri skúmaní

platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje

zákonom alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým mravom a to najmä, či

a) účastník bol spôsobilý na právne úkony,

b) účastník nespôsobilý na právne úkony bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným

zástupcom,

12

c) za právnickú osobu konal oprávnený zástupca,

d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme

notárskej zápisnice,

e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom

na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje,

f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu

s nehnuteľnosťou, a či k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní

s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v intenciách vyššie citovaných ustanovení

katastrálneho zákona a vyhlášky preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a dospel

k záveru, že odporca ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom

(conditicio sine qua non). Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv

k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych

inštitútov má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike

sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony.

Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania (napr. podľa

Občianskeho a ), ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa

hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie správy katastra, ako správneho orgánu

podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného

práva do katastra. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená,

že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom

do katastra. Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu

a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv

k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie

o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v ktorej obvode sa nachádza

nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu

účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu,

na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má

účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu

13

vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti

príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení

§ 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách

ustanovenia vyhlášky č.

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup,

pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov

podľa , katastrálneho zákona a vyhlášky č. ) posudzuje

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho

procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu

na vklad.

Podľa , zastúpenie vzniká na základe zákona alebo

rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo

zo zákona, na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa

toho rozlišujeme:

1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu

či iného štátneho orgánu,

2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie).

Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme:

a) zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. nazýva takúto

zmluvu dohodou o plnomocenstve (§ 23). Za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú

právny vzťah zastúpenia, možno považovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavreté

medzi klientom a advokátom,

b) právny vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný

predmetom a obsahom (vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia;

c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia.

14

V súdenom prípade plnomocenstvo (ako jednostranný právny úkon preukazujúci

existenciu právneho vzťahu zastúpenia) bolo spísané priamo v zmluve o úvere (v strede textu),

bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom

a klientom. Z celého kontextu zmluvy a jej podpisovania je nejasné akú vôľu mienil dlžník

prejaviť podpísaním zmluvy. Zmluvu podpísal 08.03.2006 (pozri dátum podpisu zmluvy),

s tým, že vyhlásil, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré

sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a zároveň tieto spolu so zmluvou prevzal. Všeobecné

podmienky zmluvy k návrhu na vklad pripojené neboli.

Na tieto všeobecné podmienky na body 15. a 16. sa odvoláva zmluva pri splnomocnení

veriteľa dlžníkom na všetky úkony vykonať sa majúce v centrálnom depozitári cenných

papierov SR, a.s. Samotné plnomocenstvo dlžníkom podpísané nie je. Platný právny úkon

podľa je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne, s možným plnením. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda

vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez jej prejavu nie je

poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti

neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho

úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité

na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný

jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.

Je možné súhlasiť s právnym názorom krajského súdu, že dohoda o plnomocenstve

je dvojstranný právny úkon a ani dokazovaním nebolo zistené, že takáto zmluva platne bola

uzavretá, ktorej existenciu malo prezentovať plnomocenstvo uvedené v zmluve. Aj podľa

názoru odvolacieho súdu nie je možné odstrániť rozpor, čo mienil podpisom úverovej zmluvy,

okrem súhlasu s prijatou sumou a o jej vrátením v navýšenom rozsahu a súhlasu

so všeobecnými podmienkami zmluvy (ktoré zmluva o plnomocenstve neobsahuje), dlžník

prejaviť.

Podľa o advokácii v platnom znení, každý má právo

na poskytnutie právnej pomoci a môže o ňu požiadať ktoréhokoľvek advokáta.

Takáto slobodná voľba advokáta v skutočnosti mohla byť obmedzená, ak v predtlači

úverovej zmluvy, v textovej časti na rovnakej strane na ktorej sa uzatvárajú zmluvné

podmienky pre poskytnutú výšku úveru a podmienky jej vrátenia sa v samostatnej časti textu

uvádza konkrétny advokát, ktorý má na základe plnomocenstva hájiť záujmy splnomocniteľa.

Ako vyššie v rozsudku je uvedené nie je možné jednoznačne vysloviť právny záver, že dlžník

15

podpísaním úverovej zmluvy mienil uzavrieť aj zmluvu o plnomocenstve a už vonkoncom nie,

že tým mal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere advokáta, ktorý háji jeho záujmy.

garantuje ochranu vlastníckeho práva v .

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že v zmluvách o úvere je použitá forma

zabezpečenia úveru zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k dlžníkovej nehnuteľnosti

s doložkou, že v prípade, ak úver nebude dlžníkom do určitého dňa vrátený, nadobudne veriteľ

„úplné“ vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Je potrebné uviesť, že dojednanie prevodu práva

ako obligačného zabezpečovacieho inštitútu má v zásade len funkciu zabezpečovaciu

a nie funkciu uhradzovaciu. Zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného

vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase,

keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojim účelom

a obsahom, podľa názoru odvolacieho súdu obchádza zákon, a je teda v zmysle § 39

neplatné.

Napokon najvyšší súd poukazuje aj na to, že obchádzanie zákona spočíva i vo vylúčení

záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom

zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí

ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa

podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný

a nežiaduci.

Zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu

o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu), tieto zmluvy je potrebné však posúdiť

aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť.

V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nie len zabezpečenie návratnosti poskytnutej

sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho

celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia

povinného z úverovej zmluvy.

Preto aj odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu a súdu prvého stupňa,

že týmto postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone

16

práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými

mravmi.

Z hore uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že rozhodnutie odporcu

je v súlade so zákonom a krajský súd nepochybil, ak jeho rozhodnutie potvrdil. “ [koniec

citácie rozsudku zo dňa 10. januára 2008 sp. zn. ].

Vzhľadom na hore uvedené detailné právne závery ako aj na to, že citovaný rozsudok

sa vysporiadal s podstatnou časťou odvolacích námietok navrhovateľa, sa konajúci senát

Najvyššieho súdu k nim bližšie už nevyjadruje.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok navrhovateľa ako aj argumentácie odporkyne, a tiež s prihliadnutím

na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom

rozhodnutí sp. zn. , pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod,

aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného

skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením

si argumentácie krajského súdu postupom podľa v spojení s

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s a , podľa ktorého neúspešnému

navrhovateľovi právo na úplnú náhradu trov tohto konania nevzniklo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 8. novembra 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová