Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/32/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu L. H., bývajúceho v S.,

v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. J. V., advokátkou so sídlom v H., proti ţalovanej V.

s.r.o., so sídlom v S., IČO: X., o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru,

vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove z 5. novembra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcu o d m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné rozsudkom zo 7. júna 2010 č.k. -106 zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal určenia neplatnosti okamţitého skončenia pracovného

pomeru z dôvodu, ţe neboli splnené podmienky pre tento spôsob skončenia pracovného

pomeru. S ohľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, ţe v danom prípade bolo

okamţité skončenie pracovného pomeru pre závaţné porušenie pracovnej disciplíny

(neospravedlnená neprítomnosť v práci dňa 27.02.2009 a hrubé uráţky medzi

zamestnancami) dané ţalobcovi dôvodne.

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, prejednal vec

v zmysle a , a rozsudkom z 5. novembra 2010 sp.zn.

rozhodnutie okresného súdu podľa ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, jednotlivé

vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou

2

z ustanovenia a vec aj správne právne posúdil ( ). Osobitne sa

vyjadril k jednotlivým námietkam uvedeným v odvolaní.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol, aby

dovolací súd rozsudok krajského zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţiadal i náhradu

trov dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnil v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/

a c/ , nakoľko podľa jeho názoru je konanie postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie krajského súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Uviedol, ţe konštatovanie odvolacieho súdu o tom, ţe ani sám

ţalobca nepoprel, ţe neprítomnosť na pracovisku bola posúdená ako absencia, nemá oporu

vo vykonanom dokazovaní. V kritický deň mal od svojho nadriadeného odsúhlasenú

dovolenku, čo bolo v konaní preukázané. Vytýkal odvolaciemu súdu, ţe sa vôbec nezaoberal

jeho námietkami uvedenými v odvolaní, ţe nebol oboznámený s pracovným poriadkom

ţalovaného a ţe nedošlo k správnemu prerokovaniu okamţitého skončenia so zástupcami

zamestnancov. V tejto súvislosti povaţoval rozsudok odvolacieho súdu za nepreskúmateľný.

Namietal tieţ, ţe odvolací súd nedostatočne zistil skutkový stav veci a ţe rozhodnutie zaloţil

na nesprávnom hodnotení výpovede svedka M. T., čím došlo k porušeniu zásady rovnosti

účastníkov konania.

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol mimoriadny opravný prostriedok ţalobcu

zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba ( ), skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť

( a nasl. ). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému

nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V preskúmavanej veci ţalobca napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a a

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce

právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa neprichádza do úvahy.

Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania,

pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie nie je preto prípustné ani podľa § 238

ods. 3

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j., či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Dovolací súd vady takejto povahy v dovolacom konaní nezistil. Prípustnosť dovolania

preto nemoţno vyvodiť ani z tohto zákonného ustanovenia.

Pokiaľ ţalobca namietal nepreskúmateľnosť rozsudkov odvolacieho súdu a súdu

prvého stupňa, treba uviesť, ţe súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia uviedol, prečo

nepovaţuje námietky ţalobcu týkajúce sa správnosti prerokovania okamţitého skončenia za

dôvodné. Odvolací súd sa s týmto záverom okresného súdu stotoţnil a preto neobstojí

tvrdenie ţalobcu, ţe sa s touto jeho námietkou vôbec nezaoberal a ţe jeho rozhodnutie je

preto nepreskúmateľné. Rovnako neobstojí ani tvrdenie ţalobcu o nepreskúmateľnosti

rozsudkov v časti týkajúcej sa jeho námietok, ţe nebol oboznámený s pracovným poriadkom.

S touto skutočnosťou sa súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia náleţite vyporiadal.

Keďţe ţalobca túto skutočnosť v odvolaní nenamietal, odvolací súd nemal dôvod osobitne sa

s ňou v rozhodnutí vyporiadavať. V tejto súvislosti dovolací súd upozorňuje na uznesenia

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 3. júla 2003 a

zo 16. marca 2005, podľa ktorých všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Pokiaľ dovolateľ spochybňuje správnosť toho, ako súdy vyhodnotili jednotlivé dôkazy

(výpoveď svedka M. T.), dovolací súd uvádza, ţe v prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov

(pozn.: dovolací súd sa hodnotením dôkazov nezaoberal) nejde o dôvod zakladajúci

prípustnosť dovolania podľa (viď R 42/1993). Z prieskumnej povahy

dovolacieho konania a z jeho charakteru vyplýva, ţe dokazovanie sa v ňom nevykonáva

( ) a dovolaciemu súdu ani neprislúcha dôkazy vykonané v konaní

na súdoch niţších stupňov prehodnocovať. To, akým spôsobom sa vykonávajú a vyhodnotia

jednotlivé dôkazy, na ktoré z nich sa prihliadne a v akej miere, je vţdy vecou súdu a preto ani

nemôţe byť porušením rovnosti účastníkov, pokiaľ títo mali rovnakú moţnosť navrhovať

vykonanie dôkazov a k jednotlivým vykonávaným dôkazom sa vyjadriť. Preto ani námietka

ţalobcu, podľa ktorej pri vykonávaní a vyhodnocovaní dôkazov došlo k porušeniu zásady

rovnosti účastníkov, nie je opodstatnená.

K námietkam ţalobcu spochybňujúcim úplnosť zistenia skutkového stavu veci, či

nesprávnosť skutkových zistení, treba uviesť, ţe tieto námietky bez ďalšieho nespôsobujú

vady konania v zmysle Rovnako ani tzv. iné vady a nesprávne právne posúdenie

veci namietané ţalobcom sami o sebe prípustnosť dovolania nezakladajú. Skutočnosť, ţe by

konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, resp. ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo

na nesprávnom právnom posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania za

predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolanie ţalobcu smerovalo proti

takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je ( a )

a keďţe neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd

Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (

v spojení s veta prvá ) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná

správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

Dovolací súd ţalovanej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, ktoré pozostávali

z odmeny jej právneho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu, nakoľko ich nepovaţoval,

vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za trovy potrebné na účelné bránenie práva (§ 142

ods. 1 v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. novembra 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová