Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
79d/380784.5c1392.pdf
PDF · 126 KB
No categories available
6Cdo/12/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 12/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J., so sídlom v P.,
v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. P. H., advokátom so sídlom v P., proti ţalovanému
A., s.r.o., so sídlom v H., zastúpenému JUDr. P. L., advokátom so sídlom v K.,
o odporovateľnosť právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
17 C 29/2006, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
z 20. septembra 2010 sp. zn. 16 Co 119/2010 takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovaného o d m i e t a .
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Prešove označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu
Prešov z 22. marca 2010 č. k. 17 C 29/2006-366, ktorým prvostupňový súd určil, ţe darovacia
zmluva uzatvorená dňa 28. októbra 2004 medzi obchodnou spoločnosťou B. S. s.r.o. na jednej
strane ako darcom a obchodnou spoločnosťou A. s.r.o. na druhej strane ako obdarovaným,
predmetom ktorej bol bezplatný prevod vlastníckeho práva k stavbe - objekt sluţieb (výrobňa
nealkoholických nápojov), súpisné č. X., zapísanej na LV č. X., k. ú. L., stojacej na parcele
KN X., ktorej vklad bol povolený Katastrálnym úradom v Prešove, Správou katastra Prešov
dňa 29. novembra 2004 pod č. V 4687/2004, je vo vzťahu k ţalobcovi právne neúčinná
a ktorým zaviazal ţalovaného na náhradu trov konania ţalobcovi vo výške 791, 46 Eur na
účet jeho právneho zástupcu. Odvolací súd zároveň ţalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou.
Zhodne so súdom prvého stupňa uzavrel, ţe právny úkon, ktorý bol predmetom
odporovateľnosti, je neúčinný podľa § 42 ods. 1 aţ 5 OZ, lebo bol urobený v úmysle ukrátiť
veriteľa, pričom tento úmysel musel byť ţalovanému známy, nakoľko pri podpise darovacej
zmluvy vystupoval jednak ako darca a aj konateľ obdarovaného. Stotoţnil sa so závermi
prvostupňového súdu, ţe ţalovaný nepreukázal okolnosti, pre ktoré by nebol predmetný
právny úkon neúčinný. K prevodu došlo navyše medzi osobami blízkymi. V odôvodnení
rozhodnutia sa vysporiadal s námietkami ţalovaného ohľadne hodnotenia vykonaných
dôkazov prvostupňovým súdom, správnosti skutkových zistení, presvedčivosti
a zrozumiteľnosti odôvodnenia jeho rozsudku.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podal dovolanie
ţalovaný. Ţiadal, aby dovolací súd zrušil oba rozsudky súdov niţších stupňov a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, ţe sa mu postupom odvolacieho súdu
odňala moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) zmenou právneho názoru
odvolacieho súdu na predmet sporu, nesprávnym vyhodnotením dôkazov a tým, ţe
odvolací súd sa nevysporiadal so všetkými jeho odvolacími námietkami. Vytýkal
odvolaciemu súdu, ţe bol podľa § 237 písm. g/ O.s.p. nesprávne obsadený, keď o prvom
odvolaní vo veci rozhodoval senát JUDr. Világiovej a o ďalšom odvolaní rozhodoval
senát JUDr. Kovaľovej. V dôvodoch dovolania obšírne v 9 bodoch rozoberal skutkový a
právny stav veci a uvádzal dôvody, pre ktoré nesúhlasí s rozhodnutiami súdov niţších
stupňov. Poukázal na vadné skutkové zistenia ohľadne úmyslu dlţníka ukrátiť svojho
veriteľa, rozhodnutie povaţoval za nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené, konanie
predchádzajúce jeho vydaniu za postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a napokon vytýkal odvolaciemu súdu aj
nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Ţalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţiadal tento mimoriadny opravný
prostriedok ţalovaného zamietnuť. Ani jeden zo ţalovaným vymedzených a zároveň
niekoľkokrát sa opakujúcich dôvodov nepovaţoval za dôvodný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpený (§ 241 ods. 1
O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno
napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému
takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu
vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú
upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom
by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,
pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku
ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
podľa § 153 ods. 3 a 4.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p.,
moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 238 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta
druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.,
dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto
zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie
návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti
účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom
nesprávne obsadeným. Osobitne sa zaoberal námietkami dovolateľa, ţe konanie trpí vadami
uvedenými v § 237 písm. f/ a g/ O.s.p.
Ţalovaný v dovolaní tvrdil, ţe zmenou právneho názoru odvolacieho súdu na predmet
sporu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
priznáva, napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,
vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom
zvoleného zástupcu a tieţ právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo
nezrozumiteľného podania.
V posudzovanej veci však konanie súdov niţších stupňov nie je takouto vadou
postihnuté. Odvolací súd zaloţil svoj potvrdzujúci rozsudok na právnom názore súladnom
so súdom prvého stupňa, ţe darovacia zmluva z 28. októbra 2004, ktorej odporovateľnosť
bola predmetom tohto konania, je neúčinný právny úkon, nakoľko bol urobený v úmysle
ukrátiť veriteľa, pričom tento úmysel bol ţalovanému známy a ţe ţalovaný v konaní
neuniesol dôkazné bremeno (nepreukázal opak toho, čo tvrdil ţalobca).
Pokiaľ dovolateľ spochybňuje správnosť toho, ako súdy vyhodnotili niektoré dôkazy,
dovolací súd uvádza, ţe v prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov (pozn.: dovolací súd sa
hodnotením dôkazov nezaoberal) nejde o dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania podľa
§ 237 O.s.p. (viď R 42/1993). Z prieskumnej povahy dovolacieho konania a z charakteru
dovolacieho konania vyplýva, ţe dokazovanie sa v ňom nevykonáva (§ 243a ods. 2 O.s.p.)
a dovolaciemu súdu ani neprislúcha prehodnocovať dôkazy vykonané v konaní na súdoch
niţších stupňov. Nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov nezakladá procesnú vadu
konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
V súvislosti s vyššie uvedeným treba dodať, ţe do obsahu základného práva podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka doţadovať sa ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy
preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Pokiaľ ţalovaný namieta nedostatky dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho
súdu (vysporiadania sa s jeho odvolacími námietkami), dovolací súd pripomína, ţe právo
na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať
sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú
význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená
v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.).
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí) odpovedať
na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní
(II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí
dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia
musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový
a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol
stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská
procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania
a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel preto k záveru, ţe skutkové
a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené
a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ţe odôvodnenie dovolaním
napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia
(§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalovaného.
Podľa dovolacieho súdu odvolací súd svojím vyššie uvedeným postupom neporušil
právo ţalovaného na spravodlivý proces, pretoţe svoje rozhodnutie nezaloţil na iných
právnych záveroch neţ súd prvého stupňa, rozhodnutie riadne a dostatočne odôvodnil,
vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami odvolateľa obsiahnutými v jeho rozsiahlom
odvolaní, a teda neodňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/
Pri skúmaní prípustnosti dovolania z hľadiska ţalovaným namietanej vady v zmysle
§ 237 písm. g/ O.s.p. dovolací súd vychádzal z toho, ţe o nesprávne obsadenie súdu ide nielen
vtedy, keď namiesto senátu zloţeného zo zákonom stanoveného počtu sudcov rozhodne buď
samosudca alebo senát v inom neţ predpísanom zloţení, ale tieţ vtedy, keď vec prejedná
a rozhodne sudca, ktorý nie je zákonným sudcom (viď čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky). Zákonným sudcom je v prípade samosudcu ten sudca, ktorý je právnymi
predpismi (vrátane predpisov vnútornej povahy, ako napr. rozvrhom práce) určený tú – ktorú
vec prejednať a rozhodnúť; ak má niektorú vec prejednať a rozhodnúť senát príslušného súdu,
sú zákonnými sudcami všetci členovia toho senátu, ktorý je rozvrhom práce určený túto vec
prejednať a rozhodnúť (viď tieţ § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov). Akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia
práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok, sa označuje ako
rozvrh práce (viď § 50 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).
Dovolateľ v dovolaní namietal nesprávne obsadenie Krajského súdu v Prešove ako
odvolacieho súdu pri rozhodovaní vo veci, keď o prvom odvolaní, na základe ktorého došlo
uznesením sp. zn. 5 Co 2/2007 z 25. septembra 2007 k zrušeniu prvostupňového rozsudku
a vráteniu veci na ďalšie konanie, rozhodol senát 5 Co, ktorého predsedníčkou bola
JUDr. Gabriela Világiová a o ďalšom odvolaní na Krajskom súde v Prešove rozhodoval senát
16 Co, ktorému predsedala JUDr. Anna Kovaľová.
Za účelom obstarania podkladov pre posúdenie opodstatnenosti námietky dovolateľa,
dovolací súd sa oboznámil s rozvrhom práce Krajského súdu v Prešove na rok 2007 a 2010,
Opatrením predsedu Krajského súdu, ktorým sa vydávajú pravidlá prideľovania jednotlivých
vecí sudcom občianskoprávneho, obchodnoprávneho, trestnoprávneho a správneho kolégia
na rok 2010, bod 3, písm. e), v zmysle ktorého veci, ktoré boli v predchádzajúcom odvolacom
konaní zrušené, pridelia sa tomu senátu, ktorý rozhodol o ich zrušení. Ak sa zloţenie senátu
zmenilo, pridelí sa takáto vec senátu, do ktorého je zaradený sudca, ktorý v čase zrušenia veci
/rozhodnutia súdu prvého stupňa/ túto referoval.
V predmetnej veci referujúca sudkyňa JUDr. Anna Kovaľová pôsobila v čase vydania
prvého zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu ako sudca v senáte 5 Co, ktorému predsedala
JUDr. Gabriela Világiová. Dňa 1.9.2009 sa stala JUDr. Anna Kovaľová predsedníčkou senátu
16 Co. Pri opätovnom prideľovaní tejto uţ raz zrušenej veci odvolaciemu súdu, bola táto
v súlade s rozvrhom práce na rok 2010 zapísaná do senátu 16 Co, lebo do tohto senátu bola
zaradená sudkyňa JUDr. Anna Kovaľová, ktorá v čase zrušenia veci túto referovala. Keďţe
senát 16 C podľa rozvrhu práce na rok 2010 pracuje v zloţení JUDr. Anna Kovaľová –
predsedníčka a členovia JUDr. Martin Fiľakovský, JUDr. Branislav Breza a JUDr. Michal
Boroň, senát odvolacieho súdu rozhodujúci dňa 20.9.2010 v zloţení JUDr. Kovaľová –
predsedníčka senátu a členovia senátu JUDr. Breza a JUDr. Boroň bol správne obsadený.
Námietka ţalovaného o existencii procesnej vady konania, zakladajúcej prípustnosť dovolania
podľa § 237 písm. g/ O.s.p., bola preto neopodstatnená.
Pokiaľ dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom,
resp. ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, dovolací súd na tieto námietky ţalovaného nemohol
prihliadať. Uvedené skutočnosti by mohli byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho
prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p.
Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali
prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238
O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalovaného
odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa
zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu však nepriznal náhradu trov dovolacieho
konania, nakoľko nepodal návrh na ich priznanie (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 9. novembra 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová