Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/4/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany

Serbovej a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci

obžalovaného JUDr. J. M. a spol., pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej

výhody podľa v znení neskorších predpisov

(Tr. zák.) a iné na verejnom zasadnutí 14. novembra 2011 v Bratislave o odvolaní prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktoré podal

proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 10. decembra 2009, sp. zn.

PK , rozhodol

t a k t o :

Podľa odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok z 10. decembra 2009, sp. zn.

PK , bol obžalovaný JUDr. J. M. podľa oslobodený

spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky, sp. zn. VII/1 Gv 57/05-283, z 18. júna 2007 pre skutky právne posúdené

ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1

v znení neskorších predpisov (Tr. zák.), ktorých sa mal dopustiť

na skutkovom základe, že

1/ v presne nezistenom čase v priebehu roka 2004, najneskôr v máji 2004, na presne

nezistenom mieste v L. požiadal J. Ď. obv. JUDr. J. M., advokáta so sídlom A., J. X. ‚L.,

aby pre neho vybavil zastavenie trestného stíhania v jeho trestnej veci vedenej, na Okresnom

úrade justičnej a kriminálnej polície V Lučenci v konaní č. ČVS: OUJP-220/10-2003

2

pre trestný čin podvodu podľa , (zákona

č. ); následne obv. JUDr. M. sa kontaktoval na obv. JUDr. O. G., prokurátora

Okresnej prokuratúry v L., ktorý v uvedenej trestnej veci vykonával prokurátorský dozor

nad vyšetrovaním, tento následne vrátil vec vyšetrovateľovi na došetrenie po tom,

čo mu vyšetrovateľ vec predložil s návrhom na podanie obžaloby, pričom v pokyne vyslovil

právny názor, že sa jedná o obchodno-právny vzťah, na čo vyšetrovateľ uznesením

z 2. júna 2005 č. ČVS: OUJP-220/10-2003 trestné stíhanie vedené proti J. Ď. zastavil;

obvinení sa navzájom spolu dohodli, že za zastavenie trestného stíhania vyžiada obv.

JUDr. M. od J. Ď. úplatok, čo aj obv. JUDr. M. urobil a požiadal ho o poskytnutie 50 000 Sk

(1 659,70 €) pre obv. JUDr. G. a tento úplatok obv. JUDr. M. od J. D. pri osobnom stretnutí

dňa 8. júla 2005 v L. prevzal a uvedený obnos si následne obvinení medzi sebou rozdelili

nezisteným spôsobom, pravdepodobne na polovicu,

2/ obv. JUDr. J. M. v presne nezistenom čase v priebehu roka 2004

až do 13. januára 2005 na presne nezistenom mieste bližšie nezisteným spôsobom žiadal

od D. T. sumu 50 000 Sk (1 659,70 €) s tým, že tieto použije ako úplatok

na vybavenie toho, aby jej syn M. T., proti ktorému bolo vedené trestné stíhanie

pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa , (zákona

č. ) a iné a proti ktorému prebiehalo konanie na Okresnom súde v Lučenci

pod sp. zn. , bol potrestaný čo najmiernejším trestom odňatia slobody, a ktorého

v trestnom konaní zastupoval ako obhajca, pričom úplatok v tejto požadovanej výške následne

prijal od presne nezistenej osoby; následne po tom, čo bol M. T. rozsudkom Okresného súdu

v Lučenci z 13. januára 2005 uznaný za vinného a bol mu uložený trest odňatia slobody

v trvaní päť rokov, požiadal obv. JUDr. M. D. T. o ďalších 50 000 Sk (1 659,70 €)

ako úplatok za to, že vybaví, aby odvolací súd uložený trest nezvýšil, pričom tento obnos

od presne nezistenej osoby na presne nezistenom mieste v čase najneskôr do 26. apríla 2005

aj prijal,

3/ obv. JUDr. J. M. koncom mesiaca apríl 2006 prijal úplatok vo výške 20 000 Sk

(663,88 €) od Ing. R. K., ktorý mu tento poskytol tak, že dňa

20. apríla 2005 prostredníctvom H. V. zaslal uvedený obnos na účet obvineného vo V.,

pobočka L., č. účtu X./X.; o poskytnutie tejto sumy požiadal Ing. K. JUDr. M. V., ktorý

predtým, začiatkom roka 2005 prijal od Ing. K. úplatok vo výške 300 000 Sk (9 958,18 €)

za to, že u kompetentných osôb vybaví, aby Ing. K. nemusel nastúpiť výkon trestu odňatia

3

slobody v trvaní 15 mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 13. apríla 2004 č. ; poskytnutie úplatku vo výške 20 000 Sk (663,88 €)

zdôvodnil JUDr. V. Ing. K. tým, že tento je určený pre osobu, prostredníctvom ktorej

na Okresnom súde vo Zvolene vybaví odloženie nástupu výkonu trestu odňatia slobody,

a touto osobou bol obv. JUDr. M..

Tým istým rozsudkom bol obžalovaný JUDr. O. G., taktiež postupom podľa § 285

písm. a/ , oslobodený spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VII/1 Gv 57/05-283, zo dňa

18. júna 2007 pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako trestný čin prijímania úplatku

a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006

a trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase v priebehu roka 2004, najneskôr v máji 2004, na presne

nezistenom mieste v L. požiadal J. Ď. obv. JUDr. J. M., advokáta so sídlom A., J. X. ‚L.,

aby pre neho vybavil zastavenie trestného stíhania v jeho trestnej veci vedenej, na Okresnom

úrade justičnej a kriminálnej polície V Lučenci v konaní č. ČVS: OUJP-220/10-2003

pre trestný čin podvodu podľa ,

(); následne obv. JUDr. M. sa kontaktoval na obv. JUDr. O. G.,

prokurátora Okresnej prokuratúry v L., ktorý v uvedenej trestnej veci vykonával

prokurátorský dozor nad vyšetrovaním, tento následne vrátil vec vyšetrovateľovi

na došetrenie po tom, čo mu vyšetrovateľ vec predložil s návrhom na podanie obžaloby,

pričom v pokyne vyslovil právny názor, že sa jedná o obchodno-právny vzťah,

na čo vyšetrovateľ uznesením z 2. júna 2005 č. ČVS: OUJP-220/10-2003 trestné stíhanie

vedené proti J. Ď. zastavil; obvinení sa navzájom spolu dohodli, že za zastavenie trestného

stíhania vyžiada obv. JUDr. M. od J. Ď. úplatok, čo aj obv. JUDr. M. urobil a požiadal

ho o poskytnutie 50 000 Sk (1 659,70 €) pre obv. JUDr. G. a tento úplatok obv. JUDr. M.

od J. D. pri osobnom stretnutí dňa v L. prevzal a uvedený obnos si následne

obvinení medzi sebou rozdelili nezisteným spôsobom, pravdepodobne na polovicu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorým sa domáhal, aby odvolací

súd podľa , , zrušil rozsudok Špecializovaného

4

trestného súdu Pezinok z 10. decembra 2009 a podľa mu vec vrátil s tým,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V písomných dôvodoch podaného odvolania uviedol, že napadnutý rozsudok považuje

za jednostranný, hodnotiaci iba dôkazy v prospech oboch obžalovaných, pričom súd

postupoval v rozpore s ustanovením Vyslovil tiež názor, že rozsudok

je predčasný, bol vyhlásený bez vykonania závažných dôkazov usvedčujúcich oboch

obžalovaných z páchania trestnej činnosti.

Vo vzťahu ku skutku v bode 1/ obžaloby uviedol, že svedok J. Ď. vo výpovedi

v prípravnom konaní oboch obžalovaných jednoznačne usvedčil. Na hlavnom pojednávaní

mal byť vykonaný dôkaz výsluchom tohto svedka, pretože svedok nemal zákonný dôvod

na odmietnutie výpovede na hlavnom pojednávaní. Svedkovi bolo odložené vznesenie

obvinenia a preto mu reálne nehrozil trestný postih.

Trestná činnosť obžalovaných bola preukázaná aj vykonanými záznamami

telefonických hovorov medzi obvinenými navzájom ako aj medzi obžalovaným JUDr. M.

a svedkom Ď.. Odpočúvanie a záznam telefonickej prevádzky na telefónnom aparáte

JUDr. M. bol vykonaný zákonným spôsobom.

Ďalej v dôvodoch odvolania prokurátor poukázal na neštandardné správanie

sa obžalovaného JUDr. G. ako dozorujúceho prokurátora v trestnej veci svedka Ď.,

pričom zastavenie trestného stíhania bolo vyústením korupčného vzťahu

medzi obžalovanými.

Po analýze obsahu výpovedí svedkov D. T., E. J. M. T., R. K. a Š. V. v písomných

dôvodoch podaného odvolania prokurátor konštatuje, že vina obžalovaného JUDr. M. bola

preukázaná aj vo vzťahu ku skutku ustálenom v bode 2/ obžaloby.

Aj v tejto časti bola trestná činnosť obžalovaného preukázaná vykonaným záznamom

telefonických rozhovorov medzi obžalovaným a svedkyňou D. T. a medzi touto svedkyňou

a jej synom M. T..

5

Vina obžalovaného JUDr. M. v bode 3/ obžaloby bola preukázaná nespochybniteľným

faktom, že na účet obžalovaného prišla suma 20 000 Sk a to bez legálneho dôvodu,

pretože obžalovaný nebol obhajcom svedka Ing. K..

V ďalšej časti dôvodov odvolania prokurátor konštatuje, že u všetkých záznamov

telefonických rozhovorov boli splnené podmienky ustanovenia Pokiaľ

prvostupňový súd nevykonal na hlavnom pojednávaní dôkaz prehratím odpočúvania

a záznamu telekomunikačných činností na technickom zariadení a prečítaním prepisov

záznamov, postupoval v rozpore so základnou zásadou trestného konania uvedenou

v ustanovení , nevyporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými

pre rozhodnutie, a preto jeho záver, že sa nestali skutky, pre ktoré boli obžalovaní stíhaní

pramení z nedostatočne vykonaného dokazovania.

Na základe podaného odvolania odvolací súd primárne zistil, že neboli dané dôvody

pre postup podľa a následne podľa preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora

nie je dôvodné.

Po preskúmaní obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil,

že prvostupňový súd vykonal všetky dôkazy, ktoré boli získané zákonným spôsobom v smere

a rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné

pochybnosti, súd ich dôsledne vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne (§ 2 ods. 10,

ods. 12 ).

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania správne dospel k záveru, že skutky

tak ako ich prokurátor ustálil v obžalobe sa nestali, a preto v súlade s ustanovením § 285

písm. a/ oboch obžalovaných spod obžaloby oslobodil.

Obžaloba prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky v bode 1/ obžaloby kladie obom obžalovaným za vinu to, že svedok

J. Ď. mal požiadať advokáta – obžalovaného JUDr. J. M., aby mu vybavil zastavenie

trestného stíhania v jeho trestnej veci, tento následne mal kontaktovať dozorujúceho

6

prokurátora – JUDr. O. G., mali sa dohodnúť, že obžalovaný JUDr. M. vyžiada od svedka Ď.

50 000 Sk, ktoré od neho aj prevzal a mali si ich rozdeliť na polovicu. Prokurátor JUDr. G.

mal vec vrátiť vyšetrovateľovi s názorom, že sa jedná o obchodnoprávny vzťah a tento mal

trestné stíhanie zastaviť.

Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že skutok tak ako bol ustálený v obžalobe

nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Obaja obžalovaní spáchanie žalovaného skutku popreli a ich obhajobné tvrdenia inými

vykonanými dôkazmi vyvrátené neboli. Obžalovaný JUDr. M. uviedol, že svedka Ď.

zastupoval ako advokát na základe plnej moci v tejto a tiež aj v iných obchodných veciach.

Finančná odmena za poskytnutie právnej pomoci bola zmluvne dohodnutá, sumy ktoré mu

svedok odovzdal boli zaevidované v účtovníctve a vydal na ne pokladničné doklady.

Od nikoho úplatok nežiadal a nikoho nepodplácal.

Taktiež obžalovaný JUDr. G. vypovedal, že dozor nad vyšetrovaním v trestnej veci

svedka Ď. vykonával v súlade so zákonom, v samotnom skutku nie je uvedené akým

konkrétnym konaním mal zákon porušiť.

Obhajobné tvrdenia JUDr. G. a tým nepriamo aj JUDr. M. boli potvrdené výpoveďami

všetkých vypočutých svedkov, ktorí v rôznych pracovných pozíciách (vyšetrovateľ,

zastupujúci prokurátor, okresný prokurátor, nadriadení prokurátori krajskej prokuratúry

a generálnej prokuratúry) prišli s trestnou vecou svedka Ď. do kontaktu. Svedkovia

JUDr. P. P., JUDr. E. C., JUDr. D. K., JUDr. K. T. zhodne potvrdili, že postup obžalovaného

JUDr. G. v tejto trestnej veci bol úplne bežný a pri kontrolnej činnosti nikdy nezistili,

že by sa obžalovaný G. angažoval vo veci nejakým nezákonným spôsobom. Nadriadení

prokurátori sa pri svojej kontrolnej činnosti stotožnili s postupom JUDr. G. ako dozorového

prokurátora.

Najzásadnejšou v tomto smere je však výpoveď svedka Ing. P. J. – vyšetrovateľa,

ktorý potvrdil, že obžalovaný s ním komunikoval štandardne ako aj v iných trestných veciach,

nikdy ho neusmerňoval ani mu neprikázal, že trestné stíhanie musí zastaviť, takýto pokyn

od obžalovaného nedostal. Uviedol, že skutočnosť, že trestné stíhanie svedka Ď. bolo

7

v konečnom dôsledku zastavené vyplynulo z doplneného dokazovania výsluchom svedkov

a poškodenej.

Svedok J. Ď. na hlavnom pojednávaní 20. októbra 2009 (č. l. 525) odmietol vypovedať

po tom, ako bol poučený o jeho práve odmietnuť vypovedať, okrem iného aj v zmysle

ustanovenia Odvolával sa na skutočnosť, že má obavu, že by si svojou

výpoveďou mohol privodiť trestné stíhanie a v tejto súvislosti poukázal

na skutočnosť, že v teraz rozhodovanej veci bol najskôr vypočúvaný ako podozrivý

a následne ako svedok. Poukázal na list, ktorý adresoval súdu a ktorý je súčasťou spisu

vo zv. 10 č. l. 159.

Výpoveď J. Ď. z prípravného konania, keď bol vypočutý v procesnom postavení

svedka súd na hlavnom pojednávaní neprečítal s odkazom na ustanovenie § 263 ods. 4

, pretože v tejto zápisnici o výsluchu svedka absentuje prehlásenie svedka

po poučení podľa , v znení neskorších predpisov

, podľa aktuálne platného ide o , .

Odvolací súd sa po oboznámení s týmito výpoveďami a tiež s listom svedka, ktorý

adresoval súdu s postupom konajúceho sudcu stotožnil.

Z obsahu listu svedka J. Ď. z 2. októbra 2007 (zv. 10, č. l. 159-160), ktorý adresoval

Špeciálnemu súdu v Pezinku vyplýva, že v decembri 2005 ráno o 06.30 prišla k nemu domov

polícia s povolením na prehliadku priestorov jeho firmy. Po prehliadke priestorov a zadržaní

dokumentov bol zadržaný a odvezený na políciu do Banskej Bystrice. V kancelárii

mu policajt naznačil čo od neho chcú a aby bol rozumný, ak sa chce vrátiť domov. Prikázali

mu odovzdať všetky osobné veci a oznámili mu, že je zadržaný. Naznačovali mu, že keď

bude spolupracovať tak ho pustia domov. Bol v tiesni akú v živote ešte nikdy nepociťoval,

mal strach o dvojročné dieťa, manželku, synov, matku a rozhodol sa vypovedať,

hoci proti svojmu svedomiu. V ten deň bol potom prepustený domov. Vo výpovedi v januári

2006 zotrval na predchádzajúcich tvrdeniach, lebo sa obával opätovného zadržania. Napriek

tomu nikdy nepovedal, že peniaze ktoré vyplácal JUDr. M. boli úplatok, išlo vždy

o dohodnutú odmenu za právne služby. Na aké účely JUDr. M. peniaze použil povedať nevie.

Pokiaľ vo výpovedi uviedol, že mu dával „všimné“, bola to hlúposť, ktorá ho ako prvá

napadla, keď ho vyšetrovateľ nútil, aby niečo v tom zmysle povedal.

8

Okolnosti zadržania, predvedenia a výsluchu svedka Ď. uvádzané v tomto liste

korešpondujú s obsahom predloženého spisu. Svedok bol 12. decembra 2005, po tom ako bola

v priestoroch jeho firmy vykonaná prehliadka, zadržaný v L. približne o 09.30 hod. a bol

predvedený k výsluchu v procesnom postavení podozrivého, ktorý začal o 12.30 hod. a trval

do 15.50 hod. Výsluch bol vykonaný v neprítomnosti obhajcu. Následne bol J. Ď.

už v procesnom postavení svedka vypočúvaný v ten istý deň v čase od 18.45 do 21.45 hod.

Zo zápisnice o výsluchu svedka zv. 2, č. l. 135-143 vyplýva, že svedok bol

vyšetrovateľom poučený v zmysle zákonných ustanovení uvedených v predtlači, ale skutočne

v tejto zápisnici absentuje výslovné prehlásenie svedka vo vzťahu k poučeniu v zmysle

ustanovenia () , či právo odoprieť vypovedať využíva

alebo nie a vypovedať bude.

V zmysle platnej judikatúry, ak je aktuálne poučiť svedka podľa

(teraz § 130 ods. 2), svedok sa musí výslovne vyjadriť, či toto právo využíva, alebo nie.

Obsah vyjadrenia svedka musí byť uvedený v zápisnici o jeho výsluchu. Len vtedy možno

takýto dôkazný prostriedok považovať za vykonaný zákonným spôsobom. Ak nebol takýto

svedok poučený o tomto práve alebo sa výslovne nevyjadril, či spomenuté právo využíva,

alebo nie, ide o podstatnú chybu konania, v dôsledku čoho takúto výpoveď nemožno

na hlavnom pojednávaní prečítať na základe ustanovenia Uvedenú chybu

možno odstrániť iba opätovným vykonaním úkonu zákonným spôsobom.

Z uvedeného je zrejmé, že súd na hlavnom pojednávaní nemohol čítať výpoveď

svedka J. Ď. z prípravného konania z 12. decembra 2005, pretože tento dôkaz nebol získaný

zákonným spôsobom pre nedostatok poučenia svedka.

Právo svedka odoprieť výpoveď, ak by svojou výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo

trestného stíhania sebe alebo osobám uvedeným v ustanovení prvá veta ,

je dôsledkom ústavnej ochrany pred takouto povinnosťou ( Slovenskej

republiky, resp. čl. 37 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd). Táto zásada má prednosť

pred dosiahnutím účelu trestného konania v zmysle a to aj vtedy,

ak by v konkrétnej veci mohla viesť k dôkaznej núdzi.

9

Odvolací súd preto nemohol akceptovať odvolaciu námietku prokurátora, že svedok

na hlavnom pojednávaní nemal právo odmietnuť vypovedať, pretože mu reálne trestné

stíhanie nehrozilo. Z obsahu spisu, zv. 1 č. l. 26 vyplýva, že prokurátor súhlasil podľa § 205

s dočasným odložením vznesenia obvinenia svedkovi Ď..

Podľa ods. 4 , ak pominú dôvody na dočasné odloženie vznesenia

obvinenia, policajt na pokyn prokurátora bez meškania vznesie obvinenie.

Medzi dôvody smerujúce k ukončeniu dočasného odloženia vznesenia obvinenia

a pre vznesenie obvinenia patria napríklad zmena postoja spolupracujúceho páchateľa,

odsúdenie páchateľov, nedodržanie dohody a pod. Podľa názoru odvolacieho súdu v čase

konania hlavného pojednávania, keď svedkovi bolo len dočasne odložené vznesenie

obvinenia reálne mu hrozilo trestné stíhanie, a preto mal zákonné právo využiť inštitút

odopretia výpovede na základe

Právne relevantné skutočnosti, ktoré svedok Ď. ku skutku v bode 1/ obžaloby uviedol

sú tie, že obžalovanému JUDr. M. úplatok nedal a finančné čiastky ktoré mu odovzdal,

boli odmenou za poskytnutie právnej pomoci.

Skutok ustálený v bode 2/ obžaloby kladie obžalovanému JUDr. M. za vinu, že pýtal

od D. T. dvakrát sumu po 50 000 Sk za to, že v prvom prípade vybaví pre jej syna M. T.

v jeho trestnej veci uloženie čo najmiernejšieho trestu odňatia slobody a v druhom prípade,

že mu odvolací súd na základe odvolania prokurátora trest nesprísni. Uvedené sumy mal

prevziať obžalovaný od nezistenej osoby a na nezistenom mieste.

Obžalovaný JUDr. M. aj v tomto bode spáchanie žalovaného skutku poprel. Uviedol,

že obhajobu svedka M. T. vykonával na základe zmluvy o právnej pomoci z 20. augusta 2004.

Na finančné prostriedky, ktoré obdržal za právne zastupovanie vystavil príjmové pokladničné

doklady a tieto odovzdal svojej sekretárke. Nevedel uviesť prečo neboli zahrnuté v peňažnom

denníku na rok 2004.

Obhajobné tvrdenie obžalovaného potvrdili vo veci vypočutí svedkovia C.

T. – otec, ktorý inicioval, aby jeho syna obhajoval JUDr. M., M. T. – brat, ktorý poskytoval

10

finančné prostriedky na obhajobu, M. T., Š. V. – priateľ, ktorý sprostredkovával finančný

kontakt medzi svedkom M. T., ktorý pracoval v Í. a obžalovaným, I. B. a R. K..

Ani jeden z týchto svedkov nepotvrdil, že by finančné čiastky odovzdané

obžalovanému JUDr. M. boli úplatkom, nemali vedomosť, že by v súvislosti s trestnou vecou

M. T. niekto žiadal, alebo prijal úplatok. Finančná čiastka, ktorá bola obžalovaným JUDr. M.

vrátená, predstavovala sumu nespotrebovanú na trovy obhajoby.

V podstate jediným svedkom na výpovedi, ktorého obžaloba založila vinu

obžalovaného JUDr. M. bola svedkyňa D. T.. Táto svedkyňa však tiež na priame otázky

či v prípade dvoch súm po 50 000 Sk išlo o úplatok vypovedala, že nevie či to bol úplatok,

JUDr. M. jej to nikdy takto nepovedal, nezaujímalo ju, či JUDr. M. dal peniaze nejakému

sudcovi, nič také ju nenapadlo. Potvrdila, že peniaze poskytoval jej syn M. a absolútne nevie

koľko stála obhajoba jej syna.

Vo vzťahu ku skutku v bode 3/ obžaloby, obžalovaný JUDr. J. M. uviedol,

že na požiadanie JUDr. V. mal ako advokát zastupovať Ing. R. K., pričom odmena

za zastupovanie bola dohodnutá na sumu 20 000 Sk. V tomto duchu pripravil aj dohodu

o právnej pomoci. Suma 20 000 Sk, ktorá mu bola zaslaná na oficiálny účet, nebola prijatá

ako úplatok. Keďže vo veci nevykonal žiadne úkony, uvedenú sumu vrátil.

Obhajobné tvrdenie obžalovaného v celom rozsahu potvrdil práve svedok Ing. K.,

ktorý vypovedal, že pre pracovnú zaneprázdnenosť nestačil podpísať obžalovanému plnú moc

a sumu 20 000 Sk, ktorú mu prostredníctvom svojej priateľky H. V. poukázal

na účet považoval za zálohu za právnu pomoc. Keďže obžalovaný v jeho veci ako advokát

nekonal, požiadal ho o vrátenie platby za zastupovanie pri obnove konania, čo sa aj stalo.

Ostatní k veci vypočutí svedkovia buď využili svoje právo a odmietli vypovedať

(JUDr. V., JUDr. Š.) alebo sa ku skutku vyjadriť nevedeli ( P. C., N. B.).

K odvolacej námietke prokurátora, že vo vzťahu ku všetkým trom skutkom ustáleným

v obžalobe, bola trestná činnosť obžalovaných preukázaná aj vykonanými záznamami

telefonických hovorov medzi obvinenými navzájom a medzi obvinenými a svedkami,

a preto prvostupňový súd pochybil, keď na hlavnom pojednávaní nevykonal dôkaz prehratím

11

odpočúvania a záznamov telekomunikačných činností na technickom zariadení a prečítaním

prepisov záznamov, keďže u všetkých záznamov telefonických hovorov boli splnené

podmienky ustanovenia je potrebné uviesť nasledovné.

Prvostupňový súd nevykonanie tohto dôkazu na hlavnom pojednávaní v podstate

odôvodnil tým, že ani jeden z príkazov na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností

nebol vydaný na základe uznesení vyšetrovateľa Policajného zboru o začatí trestného stíhania

podľa , sp. zn. ČVS: PPZ-71/BPK-S-2005 z 28. novembra 2008

(zv. č. 1, č. l. 20) vo vzťahu ku skutku v bode 1/, sp. zn. ČVS: PPZ-29/BPK-S-2005

z 9. decembra 2005 (zv. č. 1, č. l. 14), vo vzťahu ku skutku v bode 2/ a sp. zn.

ČVS: PPZ-34/BPK-S-2005 z 20. mája 2005 (zv. č. 1, č. l. 15), vo vzťahu ku skutku v bode 3/,

teda odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností bolo uskutočnené v inej ako teraz

prejednávanej veci. Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti bolo pravdepodobne

realizované na základe príkazov vydaných v trestnej veci vedenej proti obžalovanému

JUDr. M. V..

Súd prvého stupňa sa v tejto súvislosti odvolal na ustanovenie ,

podľa ktorého v inej trestnej veci ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam

telekomunikačnej prevádzky vykonal, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy,

ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1.

Vyslovil záver, že uznesenia o začatí trestného stíhania podľa

vzťahujúce sa na skutky v teraz rozhodovanej veci boli vydané neskôr ako uznesenia

policajného orgánu o začatí trestného stíhania, na základe ktorých boli vydané príkazy

na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, a preto nie je možné konštatovať,

že by sa trestné konania viedli súčasne.

S takouto argumentáciou súdu prvého stupňa sa nemohol stotožniť ani odvolací súd.

V súvislosti so zodpovedaním otázky, či je možné použitie záznamov o uskutočnenej

telekomunikačnej prevádzke v inej trestnej veci než v ktorej boli realizované na základe

príkazu sudcu, je potrebné sa v úvode zmieniť o tom, kedy je možné zasiahnuť do práva

na súkromie tak, aby to bolo v súlade so zákonom.

12

Do práva na súkromie možno zasiahnuť len v odôvodnených prípadoch a na základe

zásad legality, legitimity a proporcionality.

Legálny zásah znamená, že štát môže do práva na súkromie zasiahnuť iba na základe

a v medziach zákona, pričom sa skúma, či k zásahu do súkromia došlo v súlade s platnými

právnymi predpismi.

Legitimita zásahu znamená, že do práva na súkromie možno zasiahnuť len vtedy,

keď je to v záujme štátu z dôvodov ochrany národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,

predchádzania nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia a morálky, zabezpečenia

hospodárskeho blahobytu krajiny a v záujme jednotlivcov z dôvodu ochrany ich práva

a slobôd.

Proporcionalita zásahu znamená, že k nemu možno prikročiť len vtedy,

keď je to nevyhnutné a sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť miernejšími prostriedkami a iba

v duchu požiadaviek kladených na demokratickú spoločnosť vyznačujúcu sa pluralizmom,

toleranciou a voľným duchom.

Aby bolo možné v súlade s ustanovením vyhodnotiť dôkaz získaný

použitím informačno – technických prostriedkov ako dôkaz získaný zákonným spôsobom

v zmysle a v intenciách judikatúry Európskych orgánov ochrany práva, Ústavného súdu

Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky možno vo všeobecnosti

zhrnúť, že je potrebné, aby boli splnené tieto základné podmienky:

- podaný návrh spĺňa náležitosti stanovené alebo zákonom

č. 166/2003 o ochrane pred odpočúvaním

- príkaz alebo súhlas na použitie informačno – technických prostriedkov je riadne

odôvodnený, obsahuje všetky stanovené náležitosti a bol vydaný príslušným súdom

a sudcom

- použitie informačno – technických prostriedkov bolo vykonané v súlade s vydaným

príkazom

- dôkaz získaný použitím informačno – technických prostriedkov je použiteľný

v trestnom konaní z hľadiska kvality, obsahu a úplnosti.

13

V ustanovení , ako je už uvedené vyššie, sa uvádza, že v inej

trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky

vykonal, možno záznam použiť ako dôkaz len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie

trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1

V odseku 7 sú teda upravené podmienky na použitie tohto inštitútu

ako dôkazu v inej trestnej veci.

Špecializovaný trestný súd v posudzovanej veci zaujal stanovisko, že treba toto

ustanovenie vykladať doslovne, a to tak, že obligatórnou podmienkou použitia záznamu

telekomunikačnej prevádzky v inej trestnej veci je vedenie tohto iného trestného konania

pre trestné činy uvedené v súčasne s trestným konaním, kde sa záznam

telekomunikačnej prevádzky vykonal.

Podľa názoru odvolacieho súdu však slovko „súčasne“ je potrebné správne vzťahovať

až k okamžiku použitia výsledkov odpočúvania a nie už k okamihu vykonávania

odpočúvania. Bolo by nelogické, aby zákonným spôsobom vykonané odpočúvanie a záznam

telekomunikačnej prevádzky, ktoré vo veci, v ktorej bolo nariadené mohlo byť vykonané

aj pred začatím trestného stíhania, ale v inej veci by mohlo byť použité len v tom prípade,

ak by už v dobe vykonávania tohto odpočúvania bolo v tejto inej veci vedené trestné stíhanie

a nič by v tomto prípade nebránilo, aby bolo súčasne nariadené odpočúvanie aj v tejto veci,

kde dokonca na rozdiel od tej prvej veci by obvinený už bol známy. Opačný výklad by bol

v rozpore s argumentom reductione ad absurdum, nakoľko by viedol k záveru, ktorý nemá

rozumný zmysel a v podstate by znamenal vylúčenie použitia tohto ustanovenia

na rozhodujúcu väčšinu prípadov v praxi a znamenal by faktickú nemožnosť použitia

predmetného ustanovenia.

Odvolací súd však po dôkladnom oboznámení sa s utajovanou časťou spisu v trestnej

veci obžalovaného JUDr. J. M. a JUDr. O. G. č. p. NS-V-5/2010 (NS-V-65/2011) musí

konštatovať, že odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky bol vykonaný spôsobom,

ktorý nie je v súlade s príslušnými ustanoveniami a nerešpektuje vyššie

spomenuté princípy. Tento záznam je preto potrebné považovať za dôkaz získaný

nezákonným spôsobom.

14

Príkazy sudcu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky boli vydané

na základe uznesenia o začatí trestného stíhania za trestný čin nepriamej korupcie podľa § 162

Tr. zák. z 27. januára 2005, sp. zn. ČVS: PPZ-6/BPK-S-SV-2005. Uvedené uznesenie

je súčasťou spisu (zv. č. 1, č. l. 1) a bolo vydané zrejme vo veci, v ktorej bolo následne

vznesené obvinenie JUDr. M. V. v inej ako teraz posudzovanej veci.

Zo skutkovej vety tohto uznesenia vyplýva, že v nezistenom čase, na nestotožnených

miestach, nestotožnený prokurátor, od nestotožnených osôb žiadal a prijal úplatky vo forme

finančnej hotovosti v nezistenej výške a iné nenáležité výhody za to, že na žiadosť

nestotožnených osôb ovplyvní u kompetentných osôb trestné konania voči nestotožneným

osobám v súvislosti s ukončením vyšetrovania, druhom a výškou uloženého trestu,

rozhodnutím o podmienečnom prepustení osôb z výkonu trestu odňatia slobody a inými

skutočnosťami súvisiacimi s trestným konaním a v tomto konaní pokračuje naďalej.

Trestné stíhanie sa začína vydaním uznesenia a začatie trestného stíhania

je podmienkou, ktorá oprávňuje obstarávanie a vykonávanie dôkazov podľa tohto zákona.

Z odseku 3 ( účinného do 31. decembra 2005)

vyplýva, že uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať opis skutku s uvedením

miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, o aký trestný čin v tomto

skutku ide a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného

zákona. Uznesenie neobsahuje odôvodnenie.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva aké náležitosti musí

uznesenie o začatí trestného stíhania obsahovať a okrem iných je to aj opis konkrétneho

skutku páchateľa. V uznesení o začatí trestného stíhania „vo veci“ nepostačuje len vysloviť,

že sa začína trestné stíhanie pre určitý trestný čin podľa konkrétneho zákonného ustanovenia

a pomenovania, ale musí obsahovať aj časť, v ktorej sa uvedie opis skutku, teda údaje, ktoré

sa dajú získať napr. z obsahu oznámenia o trestnom čine, z výsluchu oznamovateľa alebo

z iných zadovážených podkladov pre trestné stíhanie. Trestné stíhanie sa vedie vždy

pre konkrétny skutok a nie pre jeho právne označenie a pomenovanie. Vzhľadom na jednu

zo základných zásad trestného konania, že nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak

než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, konkrétny skutok, pre ktorý

15

sa má viesť trestné stíhanie musí byť opísaný. Pokiaľ to tak nie je, trestnému stíhaniu chýba

jeho predmet a teda niet skutku, o ktorom by bolo možné konať a rozhodovať.

V posudzovanom prípade uznesenie o začatí trestného stíhania „vo veci“

z 27. januára 2005 nemá náležitosti požadované zákonom, je paušálne a všeobecne použiteľné

vo vzťahu ku ktorejkoľvek trestnej veci pre trestný čin podľa § 162 ods. 1 Tr. zák.

V teraz posudzovanej veci boli následne vydávané i ďalšie uznesenia o začatí

trestného stíhania, kde už skutky boli konkretizované, teda z polohy „nestotožnené, nezistené“

sa dostali ku konkrétnym údajom. Uznesenia o začatí trestného stíhania vo vzťahu

k obžalovaným JUDr. M. a JUDr. V. špecifikoval vo svojom rozhodnutí aj prvostupňový súd

a tieto dali rámec pre obstarávanie a vykonávanie dôkazov zákonným spôsobom.

Príkazy na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky boli v priebehu celého

trestného konania a dokonca i v štádiu vydávania príkazov na predĺženie doby odpočúvania

a záznamov telekomunikačnej prevádzky vydávané výlučne na základe uznesenia

z 27. januára 2005. V prípade príkazov, ktorými sudca predlžoval dobu odpočúvania

a vykonávania záznamov telekomunikačnej prevádzky naviac mylne uvádzal sp. zn.

uznesenia ČVS: PPZ-7/BPK-S-SV-2005, hoci takéto uznesenia sa v spise ani nenachádza,

správne ma byť ...PPZ-6/BPK... .

Podstatnou a zásadnou chybou príkazov sudcu na odpočúvanie a záznam

telekomunikačnej prevádzky je nedostatok ich odôvodnenia, čím nebola naplnená jedna

zo základných podmienok umožňujúca v súlade s ustanovením

vyhodnotiť dôkaz získaný použitím informačno – technických prostriedkov ako dôkaz

získaný zákonným spôsobom.

Ustanovenie (pôvodne ) upravuje náležitosti príkazu

na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky (ďalej len odpočúvanie). Príkaz,

okrem iných zákonom požadovaných náležitostí, musí obsahovať odôvodnenie príkazu

aj skutkovými okolnosťami a to osobitne na každú účastnícku stanicu alebo zariadenie. Orgán

vydávajúci príkaz na odpočúvanie je povinný konkrétne odôvodniť skutočnosti, na základe

ktorých boli naplnené zákonné podmienky zásahu do práva na súkromie. Nie je možné

akceptovať, ak príkaz je odôvodnený len formálne, všeobecne, obmedzujúc sa len na citáciu

16

príslušných právnych predpisov. Absencia odôvodnenia aj materiálnych podmienok

potrebných na nariadenie odpočúvania je neprípustná.

Vydanie príkazu na odpočúvanie má totiž v praxi dva následky. Jednak ten,

že je možné uskutočňovať hoc aj vo vymedzenom rozsahu odpočúvanie telefonických

rozhovorov a jednak, že sa na základe príkazu získavajú dôkazy, ktoré sú potom v trestnom

konaní použiteľné na preukázanie rozhodujúcich skutočností riešených v rámci trestného

konania.

Osoba, ktorej telefonický rozhovor bol odpočúvaný, musí mať možnosť obrany jednak

voči samotnému faktu odpočúvania jeho rozhovoru. Teda voči samotnému faktu zásahu

do jeho práva na súkromie, ale aj proti použitiu odpočúvanej komunikácie ako dôkazu

v trestnom konaní.

Preskúmateľnosť dôvodnosti vydania príkazu na odpočúvanie si vyžaduje relevantnú

konkrétnu vysvetľujúcu argumentáciu, akými skutočnosťami boli naplnené zákonom

stanovené podmienky pre tento zásah do práva na súkromie. Bez takéhoto odôvodnenia

opierajúceho sa o konkrétne skutočností je príkaz spravidla nepreskúmateľný. Námietka,

že vzhľadom na utajený charakter odpočúvania by bolo kontraproduktívne uvádzať

v odôvodnení konkrétne skutočností odôvodňujúce vydanie príkazu, lebo tieto by mohli

zmariť účel, pre ktorý bol vydaný neobstojí, pretože práve vzhľadom na utajený charakter

odpočúvania nič nebráni tomu, aby dôvody, ktoré viedli súd k vydaniu príkazu, boli

konkrétne uvedené. Pri dodržaní režimu utajenia sa dotknuté osoby môžu o vydaní príkazu

a o dôvodoch, ktoré k tomu viedli, dozvedieť len dodatočne, teda iba po realizácii

odpočúvania.

Odôvodnenia obsiahnuté v príkazoch, ktoré sú súčasťou utajovanej prílohy spisu

predloženého na rozhodnutie o odvolaní možno považovať len za formálne. Ani v jednom

odôvodnení nie sú uvedené konkrétne skutočnosti, ktoré viedli k vydaniu príkazu.

V príkazoch, ktorými bola predlžovaná doba na odpočúvanie, keď už mohli byť známe

aj konkrétne skutočnosti odôvodňujúce fakt, že sa má v odpočúvaní pokračovať,

nie sú uvedené žiadne konkrétne skutočnosti, iba sa formálne konštatuje, že boli splnené

všetky zákonom požadované podmienky pre predĺženie doby odpočúvania.

17

Taký spôsob odôvodnenia, aký súd v posudzovanej veci použil nemožno akceptovať

a príkazy vydané v tejto veci treba považovať za zjavne neodôvodnené, pretože si nemožno

utvoriť obraz o tom, aké konkrétne skutočnosti viedli k ich vydaniu.

S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd považoval odvolanie prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky za nedôvodné, a preto

ho postupom podľa zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.

V Bratislave 14. novembra 2011

JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková