Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/289/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne ţalobcu 1/ I. R.R., 2/ A. R.,

zastúpených JUDr. T. S., proti ţalovaným 1/ K.O., 2/ Š. Š., 3/ M. Š., zastúpených JUDr. Ľ. R., 4/ M.

K., 5/ T. K.,

6/ Ing. M. K., o ochranu proti neoprávnenému zásahu, určenie vlastníckeho práva a náhradu

škody, vedenej na Okresnom súde Košice-okolie pod sp.zn. , na dovolanie ţalobcov 1/

a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 15. júla 2010, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 15. júla 2010,

sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice-okolie rozsudkom z 9. apríla 2008, č.k. -154 určil, ţe

ţalobcovia I. R. a manţelka A. R. sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností pôvodne zapísaných v

pzkn. záp. č. 10, kat. úz. K. ako mpč. 122, v pzkn. záp.č. 182, kat. úz. K. ako mpč. 125, ktoré sú v

súčasnosti zapísané na LV č. X., kat. úz. K.K. ako parc. č. 409/23, zast. plochy

s výmerou 805 m2 v rozsahu, v akom je podľa geometrického plánu z 29. marca 2007, v prílohe č. 17

znaleckého posudku znalca Ing. M. H., PhD., č. 6/2007 z 31. marca 2007, stotoţnená

s novovytvorenou parc. č. 409/96, zastavaná plocha s výmerou 207 m2; na LV č. 152, kat. úz. K.K.K.

ako parc. č. 409/78, zastavaná plocha s výmerou 147 m2 a parc. č. 409/38, zastavaná plocha s výmerou

653 m2, v rozsahu v akom sú podľa geometrického plánu z 29. marca 2007 v prílohe č. 17 znaleckého

posudku znalca Ing. M. H., PhD., č. 6/2007 z 31. marca 2007 stotoţnené s novovytváranými parcelami

č. 409/97, zastavaná plocha s výmerou 36 m2 a parc. č. 409/98, zastavaná plocha s výmerou 374 m2;

na LV č. X., kat. úz. K.K.K. ako parc. č. 409/39, zastavaná plocha s výmerou 800 m2, v rozsahu, v

akom je podľa geometrického plánu z 29. marca 2007 v prílohe č. 17 znaleckého posudku Ing. M. H.,

PhD., č. 6/2007 z 31. marca 2007 stotoţnená s novovytváranou parcelou č. 409/99, zastavaná plocha

s výmerou 139 m2; na LV č. X. kat. územia K.O.K. ako parc. č. 409/2 zastavaná plocha s výmerou

2559 m2 a parc.

č. 409/63, zastavaná plocha s výmerou 3338 m2, v rozsahu, v akom je podľa geometrického plánu

z 29. marca 2007, v prílohe č. 17 znaleckého posudku znalca Ing. M. H., PhD., č. 6/2007

z 31. marca 2007 stotoţnená s novovytváranou parcelou č. 409/101, zastavaná plocha s výmerou

29 m2 a s dielom č. 8 s výmerou 134 m2 z parc. č. 409/63. Ďalej rozhodol, ţe geometrický plán sa

stáva súčasťou tohto rozsudku. Ţalovaného 2/ Š. Š. zaviazal zaplatiť ţalobcom 1/ a 2/ sumu 76 800 Sk

(2549,29 €) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania vo výške 25 l50 Sk (8 3483 €)

na účet ich právneho zástupcu JUDr. T. S. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovaných 1/, 3/ aţ 5/

a 7/ zaviazal zaplatiť ţalobcom náhradu trov konania na účet právneho zástupcu JUDr. T. S. sumu

26 846 Sk (891,12 € ) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

a ţalovaných 1/ aţ 5/ a 7/ zaviazal zaplatiť na účet súdu náhradu štátom preddavkovaných trov

na znalečné vo výške 23 958 Sk (795,26 €) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie proti

ţalovanému 6/ zastavil a náhradu trov konania ţalovanému 6/ nepriznal. Vychádzal zo zistenia, ţe

kúpnou zmluvou uzavretou vo forme notárskej zápisnice 20. mája 1969 u notára Š. B., ţalobcovia

kupovali od rodičov ţalobcu M. R. - dôchodcu a jeho manţelky A. R., ako aj od B. Š. nehnuteľnosti

pôvodne zapísané

v pozemnokniţnej zápisnici č. 10, kat. územie obce K. ako mpč. 122 - roľa

vo výmere 880 štvorcových siah a pozemnokniţnej zápisnici č. 182 kat. úz. O. - dom ako parc. č. 125 -

roľa vo výmere 3165 m2 v rozsahu, v akom boli podľa geometrického plánu Strediska geodézie v

Košiciach z 21. januára 1969, č. 920-0027-69 vytvorené parcela č. 191/4 - záhrada o výmere 1785 m2,

parcela č. 191/22 - záhrada o výmere 297 m2 a parcela

č. 191/5 - dom s dvorom vo výmere 594 m2, ktorý dom uţ vybudovali kupujúci, takţe predmetom

predaja bol len pozemok. S poukazom na obsah zmluvy a aj obecné svedectvo Miestneho národného

výboru uviedol, ţe predávajúci svoje podiely uţívali oddelene ako samostatné parcely, čím mal

za preukázané, ţe došlo k reálnej deľbe s vlastníckymi účinkami medzi podielovými spoluvlastníkmi

v dávnej minulosti a ţe predmetné nehnuteľnosti pripadli na základe takejto deľby predávajúcim, tak

ako to upravovala dávno predtým aj súdna prax. Mal za to, ţe za daného stavu námietka ţalovaných

o neplatnosti zmluvy, ţe nešlo o prevod zo strany všetkých spoluvlastníkov ako prevádzajúcich, nie je

dôvodná. Taktieţ nepovaţoval za dôvodnú námietku neplatnosti zmluvy, ţe k takémuto prevodu nebol

udelený súhlas podľa , nakoľko nešlo o poľnohospodársku pôdu,

3

čo vyplýva jednak z údajov katastra, a teda ani tento dôvod neplatnosti namietaný zo strany

ţalovaných nie je dôvodný. Rovnako nešlo ani o nezastavanú stavebnú parcelu v čase prevodu

nehnuteľnosti. Na základe listinných dôkazov mal za to, ţe ţalobcovia platne a účinne nadobudli

vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou z roku 1969. Ďalej mal

za preukázané, ţe z rozhodnutia Obvodného úradu MNV so sídlom v D. vyplýva, ţe tento úrad

vyvlastňoval pre Československý štát MNV v D. pozemky, medzi ktorými pod bodom č. 14 pzkn.

zápisnice č. 182 z mpč. 125 mal byť vyvlastňovaný podiel 10/80 M. R. - otcovi ţalobcu a pod bodom

č. 17 z nehnuteľnosti zapísanej v zápisnici č. 10, kat. úz. K. z mpč. 122 mal byť vyvlastňovaný M. R.

podiel 4/36-tín a A. R. 9/36-tín, ţalobcovia účastníkmi vyvlastňovacieho konania neboli. Bol toho

názoru, ţe pokiaľ príslušný orgán štátnej správy, ktorý vykonával vyvlastnenia, konal ako s

vyvlastňovaným s niekým iným, ako s vlastníkom a vlastnícke právo k veci, ktorá je predmetom

vyvlastňovacieho konania, patrilo subjektom odlišným

od vyvlastňovaných, nemohli nastať ani právne účinky, ktoré zákon s vyvlastnením v takomto rozsahu

spája. Preto na základe vyvlastňovacieho konania a rozhodnutia nemohlo dôjsť k prechodu

vlastníckeho práva na štát, v prospech ktorého bola nehnuteľnosť vyvlastnená, a to bez ohľadu na to, či

takýto nadobúdateľ bol alebo nebol dobromyseľný. Konštatoval, ţe štát nenadobudol vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania, a preto tieto nemohol následne previesť buď

do osobného uţívania alebo do vlastníctva občanom, pretoţe nikto nemôţe na druhého previesť viac

práv, neţ ktorými sám disponuje. Naliehavý právny záujem na strane ţalobcov súd videl v tom, ţe hoci

títo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania nadobudli a toto

nestratili, evidovaní v katastri nehnuteľnosti sú ţalovaní ako vlastníci týchto nehnuteľností na základe

neúčinných prevodov. Z tohto dôvodu ţalobcovia mali naliehavý právny záujem na určení

vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, aby bol zosúladený skutočný vlastnícky reţim

so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností, čo bez určovacieho výroku rozsudku súdu nevedia

docieliť. Nárok na náhradu škody proti ţalovanému 2/ mal za preukázaný tým, ţe ak ţalovaný 2/

zbúral plot, ktorý mu vlastnícky nepatril na pozemku, ktorý v skutočnosti nevlastnil a išlo o vlastníctvo

ţalobcov, napriek ich upozorneniu porušil svoju povinnosť nezasahovať do vlastníckeho práva

skutočným vlastníkom a spôsobil im takýmto konaním škodu, výška ktorej nebola v priebehu konania

namietaná. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenia

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním ţalovaní v 1. aţ 3. rade a ţalovaní v 4., 5. a 7.

rade. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 15. júla 2010, sp.zn. zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalobcov zaviazal nahradiť ţalovaným 1/ aţ 3/ do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku trovy konania v sume 99,58 € advokátke týchto ţalovaných

a ţalovanému 4/, 5/ a 7/ do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku trovy konania v sume 99,58 €

advokátovi týchto ţalovaných. Ţalobcom uloţil tieţ povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu

Košice-okolie trovy štátu vo výške 894,84 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Mal za to,

ţe súd prvého stupňa v prejednávanej veci neposúdil otázku vlastníctva ţalobcov k uvedeným

pozemkom správne. Konštatoval, ţe pokiaľ štát na základe neúčinného vyvlastňovacieho rozhodnutia

v rozhodnej dobe prevzal vec bez toho, aby sa tak stalo na základe akéhokoľvek právneho titulu, išlo

o prevzatie bez právneho dôvodu, čo je jeden s reštitučnými zákonmi typizových dôvodov pre vydanie

veci oprávneným osobám. Reštitučné predpisy sú k všeobecným predpisom (akým je najmä Občiansky

zákonník) vo vzťahu špeciality. Tento vzťah sa rieši podľa zásady lex specialis derogat legi generali,

to znamená, ţe tam, kde existuje špeciálna úprava, nemoţno pouţiť úpravu všeobecnú. Oprávnená

osoba, prípadne jej právny nástupca, sa preto nemôţe domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva

podľa všeobecných predpisov, najmä podľa , a to ani formou

určenia vlastníckeho práva, či uţ svojho alebo svojho predchodcu ku dňu jeho smrti podľa ,

ak mohla ţiadať o vydanie veci podľa reštitučného predpisu. Ţalobou o určenie vlastníckeho práva

nemoţno totiţ obchádzať účel a zmysel reštitučného zákonodarstva. Konštatoval, ţe pri určovacej

ţalobe musí byť daný naliehavý právny záujem na poţadovanom určení. Existencia špeciálnej úpravy

v reštitučných predpisoch vylučuje naliehavý právny záujem na určení vlastníctva tam, kde podľa

týchto predpisov bolo moţné uplatniť nárok na vrátenie veci. V danom prípade nárok uplatnený nebol

alebo z nejakých dôvodov takejto poţiadavke nebolo vyhovené. Reštitučné predpisy vychádzali

z domnienky, ţe vec prešla v rozhodnom období na štát, a to aj v prípadoch jej prevzatia bez právneho

dôvodu, pričom oprávnené osoby, ktoré si uplatnili nárok podľa týchto predpisov, sa stali vlastníkmi

veci aţ jej vydaním. Bez ohľadu na to, akým spôsobom prešla vec na štát, len v prípadoch, ktoré sú

v reštitučných predpisoch výslovne stanovené a za splnenia aj ďalších v nich uvedených podmienok,

bol daný dôvod na vrátenie veci. Tým bola súčasne vylúčená moţnosť uplatniť toto právo inak, teda

podľa všeobecných predpisov z dôvodu, ţe reštitučná úprava je vo vzťahu k všeobecným predpisom

úpravou špeciálnou. V prípadoch prevzatia veci štátom v rozhodnom období bez právneho dôvodu,

neuplatnenie ochrany podľa reštitučných predpisov malo za následok stratu moţnosti domáhať sa tejto

hmotnoprávnej i procesnoprávnej ochrany podľa všeobecných predpisov, teda aj ochrany

prostredníctvom ţaloby o určenie vlastníckeho práva. Bol toho názoru, ţe v preskúmavanej veci

ţalobcovia si mohli uplatniť nárok na vydanie veci postupom podľa reštitučných predpisov.

Na základe týchto dôvodov podľa zmenil rozsudok tak, ţe ţalobu zamietol. O trovách

konania rozhodol podľa v spojení s ust. a

O náhrade trov štátu rozhodol podľa

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia 1/ a 2/. Prípustnosť dovolania

odôvodnili ustanovením , tvrdiac, ţe im postupom odvolacieho súdu bola odňatá

moţnosť konať pred súdom tým, ţe sa nemali moţnosť vyjadriť k právnemu posúdeniu veci

odvolacím súdom. Namietali, ţe odvolací súd bez nariadenia pojednávania vec úplne inak posúdil neţ

súd prvého stupňa, ţe také právne posúdenie v doterajšom konaní nebolo vôbec pouţité ani

konštatované, čím porušil ustanovenie Taktieţ namietali, ţe odvolací súd vôbec

neodôvodnil zmenený a zamietavý výrok pri nároku na náhradu škody, ani výrok o povinnosti

ţalobcov nahradiť štátom preddavkované trovy tak, ako to vyţaduje ustanovenie

Prípustnosť dovolania odvodnili aj ustanovením namietajúc nesprávne

právne posúdenie veci odvolacím súdom. Uviedli, ţe právny záver odvolacieho súdu spočívajúci

v tom, ţe aplikácia reštitučného ako špeciálneho právneho predpisu vo vzťahu

k všeobecným ustanoveniam v tomto prípade neprichádza do úvahy z dôvodu,

ţe podľa sa vyţaduje, aby v rozhodnom období prešlo vlastnícke právo na štát,

nepostačovalo len prevzatie do uţívania bez prechodu alebo prevodu vlastníckeho práva. Boli toho

názoru, ţe súd prvého stupňa správne na uvedenú vec aplikoval ustanovenia

a nie reštitučný zákon, pretoţe platne a účinne vlastnícke právo na štát k predmetným nehnuteľnostiam

nikdy neprešlo. Navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Ţalovaní 1/ aţ 3/ navrhli podané dovolanie zamietnuť. K námietke ţalobcov, ţe im bola odňatá

moţnosť konať pred súdom postupom, ktorým odvolací súd bez toho, aby ţalobcov upozornil

na moţné iné právne posúdenie veci v zmysle uviedli, ţe vzhľadom na celý priebeh

konania nemôţe byť záver odvolacieho súdu o zamietnutí ţaloby tak prekvapujúci, ako sa na prvý

pohľad zdá. Poukázali na to, ţe pôvodne podaný návrh, vedený pred Okresným súdom Košice-okolie

pod sp. zn. , bol návrhom opretým o reštitučný predpis a následnými podaniami

zo 4. decembra 1995 a 15. apríla 1997 ţalobcovia ţiadali o prinavrátenie vlastníctva na základe takto

uplatneného reštitučného nároku. Na podporu správnosti právnych záverov odvolacieho súdu o priorite

a výlučnosti špeciálnych predpisov pred všeobecnou úpravou v predmetnej veci poukázali

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. , zdôrazňujúce aj

z hľadiska právnej istoty. Mali aj za to, „ţe odvolací súd nezmenil právnu kvalifikáciu, inak povedané

6

je to iba odôvodnenie odôvodnenia o nevyuţití pouţitia špeciálneho právneho predpisu v čase, kedy

tak ţalobcovia urobiť mali a mohli.“

Ţalovaní 4 aţ 6/ sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal rozsudok

odvolacieho súdu v rozsahu podľa , a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov je

dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

Podľa je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4.

Podľa ustanovenia dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe a/ v konaní došlo

k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi.

Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tieţ tzv.

inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody

pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného

prostriedku.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných

procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie

a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania

vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či

o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

So zreteľom na ţalobcami tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej veci im bola odňatá

moţnosť konať pred ním ( ).

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolanie je prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia tých procesných práv, ktoré mu

priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové znaky:

1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu

súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký

postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených

záujmov, priznaných mu na zabezpečenie svojich práv a oprávnených

záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi

a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Predvídateľné je

také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon

ustanovuje, ţe účastníci by nemali byť zaskočení moţným iným právnym posúdením veci súdom bez

toho, aby im bolo umoţnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru

a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy. Sudcov iný právny názor, neţ je názor účastníkov konania môţe

súd účastníkom v priebehu konania oznámiť. Účelom oboznámenia účastníkov konania s tzv.

predbeţným právnym posúdením veci je zameranie dokazovania na sporné skutočnosti tak, aby sa

vyslovený predbeţný názor sudcu potvrdil alebo vyvrátil.

S účinnosťou od 15. októbra 2008 ()

v ustanovení ustanovuje, ţe ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je

pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto

ustanovenia vyjadrili.

Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva z dôvodovej správy k , bolo

týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí. Uvádza sa v nej, ţe

účastník tak bude mať moţnosť vyjadriť sa k moţnej aplikácii doposiaľ nepouţitého ustanovenia, resp.

inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie posilňuje právo na spravodlivý proces tým, ţe účastník

bude môcť aţ po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať moţné rozhodnutie súdu.

Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. manudukčnej (poučovacej)

povinnosti opravného súdu. Podstatou tejto povinnosti je zabrániť odňatiu moţnosti konať

pred odvolacím súdom, a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní

odvolania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd mieni toto

ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vyhovel ţalobe majúc za to, ţe ţalobcovia platne

a účinne nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou z roku 1969.

S poukazom na ustanovenie dospel k záveru, ţe ţalobcovia majú naliehavý právny

záujem na predmetnej určovacej ţalobe, ţe hoci títo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam,

ktoré sú predmetom konania nadobudli a toto nestratili, evidovaní v katastri nehnuteľnosti sú ţalovaní

ako vlastníci týchto nehnuteľností na základe neúčinných prevodov. Mal za preukázané, ţe došlo

k reálnej deľbe s vlastníckymi účinkami medzi podielovými spoluvlastníkmi v dávnej minulosti, a ţe

predmetné nehnuteľnosti pripadli na základe takejto deľby predávajúcim, tak ako to upravovala dávno

predtým aj súdna prax. Námietku ţalovaných o neplatnosti zmluvy, ţe nešlo o prevod zo strany

všetkých spoluvlastníkov ako prevádzajúcich, nepovaţoval za dôvodnú, ako ani to, ţe k takémuto

prevodu nebol udelený súhlas podľa , pretoţe nešlo

o poľnohospodársku pôdu, ani o nezastavanú stavebnú parcelu v čase prevodu nehnuteľnosti.

Na základe vykonaných dôkazov mal za preukázané, ţe štát nenadobudol vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania, a preto tieto nemohol následne previesť buď

do osobného uţívania alebo do vlastníctva občanom, pretoţe nikto nemôţe na druhého previesť viac

práv, neţ ktorými sám disponuje.

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého zamietol ţalobu z dôvodu procesnej neprípustnosti

ţaloby danej nedostatkom naliehavého právneho záujmu ţalobcov na nimi poţadovanom určení (§ 80

písm. c/ ). Dospel k záveru, ţe pokiaľ štát na základe neúčinného vyvlastňovacieho rozhodnutia

v rozhodnej dobe prevzal vec bez toho, aby sa tak stalo na základe akéhokoľvek právneho titulu, išlo

o prevzatie bez právneho dôvodu, čo je jeden s reštitučnými zákonmi typizových dôvodov pre vydanie

veci oprávneným osobám. Reštitučné predpisy sú k všeobecným predpisom (akým je najmä Občiansky

zákonník) vo vzťahu špeciality. Tento vzťah sa rieši podľa zásady lex specialis derogat legi generali, to

znamená, ţe tam, kde existuje špeciálna úprava, nemoţno pouţiť úpravu všeobecnú. Oprávnená osoba,

prípadne jej právny nástupca, sa preto nemôţe domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa

všeobecných predpisov, najmä podľa , a to ani formou určenia

vlastníckeho práva, či uţ svojho alebo svojho predchodcu ku dňu jeho smrti podľa , ak

mohla ţiadať o vydanie veci podľa reštitučného predpisu. Ţalobou o určenie vlastníckeho práva

nemoţno totiţ obchádzať účel a zmysel reštitučného zákonodarstva.

Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa bol toho názoru, ţe v danom prípade ide

o reštitučný nárok podľa reštitučných predpisov, ktoré sú k všeobecným predpisom vo vzťahu

špeciality. V súlade s ustanovením mal preto vyzvať účastníkov konania, aby sa

k ich moţnému pouţitiu vyjadrili. Zo spisu ale nevyplýva, ţe odvolací súd takto postupoval

10

a ţalobcom nevytvoril procesnú moţnosť vyjadriť sa k aplikácii predmetných ustanovení. Jeho

procesný postup v dôsledku toho vykazuje vady konania v zmysle ustanovenia

Z uvedeného je podľa dovolacieho súdu zrejmé, ţe odvolací súd zaťaţil svoje konanie

a rozhodnutie vadou ( ), ktorá je dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou

procesnou vadou nemôţe byť vecne správne.

Dovolací súd povaţoval za opodstatnenú aj námietku ţalobcov 1/ a 2/ v časti, v ktorej

namietali, ţe odvolací súd vôbec neodôvodnil zmenený a zamietavý výrok pri nároku na náhradu

škody, ani výrok o povinnosti ţalobcov nahradiť štátom preddavkované trovy tak, ako to vyţaduje

ustanovenie

Právo na spravodlivý proces je základným právom účastníka súdneho konania a je garantované

tak ( a nasl.), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), ako i zákonmi Slovenskej republiky.

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko

z 9.decembra 1994), Komisie ( napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť

č. 18390/91) i Ústavného súdu Slovenskej republiky ( nález z 12.mája 2004, sp.zn. ,

z 27.júla 2011, sp.zn. ) sa za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţuje

i nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Rozhodnutie súdu (aţ na výnimky stanovené zákonom – viď napr. ) musí

obsahovať úplné a výstiţné odôvodnenie. V súlade s musí súd v odôvodnení

rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku a musí sa vysporiadať

so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení

dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce

skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery.

Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom

pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje

11

náleţitosti uvedené v , je nepreskúmateľný. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu

porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma moţnosť

konať pred súdom (čo zakladá vadu konania podľa v spojení s

písm. f/ ), pretoţe mu upiera moţnosť náleţite skutkovo a právne argumentovať proti

rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

Keďţe ustanovenie platí primerane i pre konanie na odvolacom súde (

ods. 2 ), treba rovnako dôsledne trvať na poţiadavke úplnosti, výstiţnosti a presvedčivosti

odôvodnenia aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Pritom súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní

tak nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré

majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rozsah tejto

povinnosti sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je

pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

Dovolaním napadnutá časť rozsudku odvolacieho súdu ohľadne nároku ţalobcov na náhradu

škody nie je odvolacím súdom odôvodnená vôbec a teda nezodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám

kladeným na riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí.

Dovolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, ţe odvolací súd konal v danej právnej

veci inak, ako mu to ustanovil v v spojení s

a tým ţalobcom odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu v Košiciach podľa § 243b

ods. 1 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalobcovia v dovolaní namietali aj to, ţe napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

12

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je

chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny

(náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V dovolacom konaní po zistení existencie procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

, so zreteľom na ktorú musí byť napadnuté rozhodnutie v kaţdom prípade zrušené, nebol daný

dôvod na skúmanie opodstatnenosti námietky ţalobcov, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami ţalobcov uvedených

v dovolaní.

Procesná vada v zmysle , ku ktorej došlo v odvolacom konaní, je vţdy dôvodom

pre zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia. Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. novembra 2011

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

13