Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a00/385662.63c0eb.pdf
PDF · 159.23 KB
No categories available
1Obo/17/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Obo/17/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: I. P., X. B.-M., F.,
zastúpeného JUDr. P. V., advokátom, Š., N., proti ţalovanému: Ing. A. R. – M., K., N., IČO:
X., zast. JUDr. J. P., advokátom, R., D., o zaplatenie 920 000,- Sk s prísl. na odvolanie
ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13. 02. 2006 č. k.
44Cb/1398/1993-180, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
13. 02. 2006 č. k. 44Cb/1398/1993-180 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zaviazal ţalovaného zaplatiť
ţalobcovi sumu 920 000,- Sk spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 20. 12. 1993 do
zaplatenia. Ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 82 890 Sk
na účet jeho právneho zástupcu.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia ţalovaný len čiastočne splnil povinnosť zaplatiť cenu
ţalobcom dodaného tovaru, preto je povinný zaplatiť- doplatiť zvyšok kúpnej ceny.
Medzi účastníkmi bola sporná otázka dôvodnosti námietky premlčania v súvislosti so
skutočnosťou, ţe p. P. vstúpil do konania aţ podaním zo dňa 06. 10. 2003, hoci pôvodný
ţalobca mu postúpil pohľadávku zmluvou zo dňa 29. 05. 1997. Sporná ostala aj platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú ţalovaný spochybňoval a tvrdil, ţe je antidatovaná.
Súd uznal pohľadávku za dôvodnú, riadne postúpenú.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalovaný, ktorý namietal, ţe pohľadávku
ţalobcu vyrovnal na základe osobnej pokonávky dňa 18. 08. 1993, kde sa účastníci dohodli
na skončení obchodného vzťahu zaplatením sumy 1 mil. korún. Zotrval na námietke
antidatovania zmluvy o postúpení pohľadávky p. P. a naďalej tvrdí, ţe bola napísaná aţ po 19.
11. 2002, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok súdu l. stupňa. Zotrval tieţ
na návrhu vypočutia svedka Ing. P., ktorý bol prítomný pri dohode zo dňa 18. 08. 1993. Pre
prípad potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu navrhol pripustiť dovolanie z dôvodu
otázky po právnej stránke zásadného významu, a to či vstup ţalobcu do konania po uplynutí 3
rokov od vzniku právneho úkonu je premlčané alebo nie, pričom on zastáva názor, ţe
premlčané je.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 1Obo/106/2006-228 zo dňa
18. marca 2008 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 O. s. p. a vo výroku
vyslovil, ţe dovolanie pripúšťa. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, ţe k ich náhrade v sume 43 148,- Sk ţalobcovi zaviazal
ţalovaného.
N tomto základe ţalovaný proti uvedenému rozsudku podal dovolanie .
Najvyšší súd Slovenskej republiky konal a rozhodol o odvolaní ţalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13. 02. 2006 potom, čo dovolací súd
uznesením zo dňa 31. 01. 2011 sp. zn. 1ObdoV/84/2008 tento jeho rozsudok zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.
Podľa odôvodenia rozhodnutia dovolacieho súdu po preskúmaní napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel dovolací súd k záveru,
ţe je potrebné zrušiť rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvého stupňa a vrátiť vec
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie preto, lebo dovolací súd v rámci svojej úradnej
povinnosti zistil, ţe konanie pred odvolacím i prvostupňovým súdom, ako aj ich rozhodnutia,
trpia vadou uvedenou v § 237 písm. b) O. s. p.
Podľa § 237 písm. b) O. s. p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania.
Vychádzajúc z citovaného ustanovenia dovolací súd usúdil, ţe podmienkou toho, aby
niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania, je, ţe musí byť na to spôsobilý.
Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva
a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Ide teda o procesnú
subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 19 tak, ţe
ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva. Vo
všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj
fyzické osoby – podnikatelia podnikajúci na základe ţivnostenského oprávnenia podľa zákona
č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon). Fyzické osoby –
podnikatelia, ktorým ţalovaný bol v čase začatia predmetného konania, nadobúdajú
spôsobilosť byť účastníkom konania svojim vznikom, t. j. dňom ohlásenia začiatku
prevádzkovania ţivnosti ţivnostenskému úradu, resp. dňom začatia ţivnosti, ak zamýšľa
prevádzkovať ţivnosť neskorším dňom, ako dňom ohlásenia, a tento deň výslovne uvedie
v ohlásení. Zánikom ţivnostenského oprávnenia fyzickej osoby nedochádza však k strate
spôsobilosti fyzickej osoby mať práva a povinnosti a ani k spôsobilosti byť účastníkom
konania, pretoţe fyzická osoba zodpovedá v celom rozsahu za svoje záväzky vzniknuté pri
súkromnom podnikaní. Ak po začatí konania účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom
konania, postup súdu upravuje § 107 O. s. p..
Podľa § 107 ods. 1 O. s. p.. Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania
skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie
zastaviť alebo prerušiť, alebo či môţe v ňom pokračovať.
Podľa názoru dovolacieho súdu v danej veci nebráni strata spôsobilosti pokračovať
v konaní, pretoţe v prípade ukončenia podnikateľskej činnosti podnikateľským subjektom –
ţivnostníkom, resp. zánikom jeho ţivnostenského oprávnenia, prechádzajú všetky jeho
záväzky na fyzickú osobu, ktorá túto podnikateľskú činnosť ukončila, resp. ktorej
ţivnostenské oprávnenia zaniklo. Nejde teda o neodstrániteľný nedostatok podmienky
konania, pretoţe zánik ţivnostenského oprávnenia sa na označení účastníka konania prejavuje
len vypustením dodatku k jeho obchodnému menu (meno a priezvisko), odlišujúcemu osobu
podnikateľa alebo druh podnikania. O tento prípad ide v súdenej veci. Po začatí konania
zanikol ţalovaný, ktorý bol v čase začatia konania fyzickou osobou – podnikateľom podľa
zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon), z dôvodu
ukončenia jeho podnikateľskej činnosti. Zo zákona je pritom zrejmá fyzická osoba
Ing. A. R., ako nositeľ hmotnoprávneho vzťahu, v ktorom pôvodne vystupoval účastník, ktorý
stratil spôsobilosť, čiţe fyzická osoba – podnikateľ: Ing. A. R. – M., IČO: X. s miestom
podnikania: K., X. N. Ak počas konania dôjde v osobe niektorého účastníka k opísanej
situácii, vstupuje fyzická osoba, ktorá bola predtým podnikateľom (ţivnostníkom), do práv
a záväzkov doterajšieho účastníka – podnikateľa, nakoľko fyzická osoba zodpovedá v celom
rozsahu za svoje záväzky vzniknuté pri súkromnom podnikaní. Súd v takomto prípade
skonštatuje, ţe došlo k zmene, o tejto nerozhoduje. Z obsahu spisu nie je zrejmé, či
prvostupňový a odvolací súd mal o tejto zmene vedomosť alebo nie. Vychádzajúc však zo
záhlaví rozsudkov oboch súdov niţších stupňov, kde označili ţalovaného ako podnikateľa,
hoci ním uţ v čase ich vydaní nebol, moţno konštatovať, ţe o zmene vedomosť nemali, hoci
sa o nej, aj napriek neoznámeniu ktorýmkoľvek účastníkom konania (predovšetkým
samotným ţalovaným, resp. jeho právnym zástupcom), mohli dozvedieť titulom svojej
úradnej povinnosti overením si aktuálneho stavu údajov ţalovaného v online výpise zo
Ţivnostenského registra Slovenskej republiky. Následne sa javilo ţiaducim vyzvať ţalobcu na
upresnenie označenia ţalovaného v zmysle zisteného aktuálneho stavu jeho údajov
v ţivnostenskom registri. Obidva rozsudky súdov niţších stupňov sú tak nevykonateľnými,
nakoľko v nich uvedený subjekt povinnosti – ţalovaný bol uţ v čase ich vydaní neexistujúcim
podnikateľským subjektom.
Dovolací súd uzavrel, ţe vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozsudok
odvolacieho súdu, nezaoberal sa námietkami uvedenými v dovolaní.
Na tomto základe dovolací súd dospel k jednomyseľnému záveru, ţe ho treba zrušiť
a vec vrátiť súdu l. stupňa na ďalšie konanie.
Z citovanej časti odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu je zrejmé, ţe potrebu
zrušiť rozsudok odvolacieho súdu i rozsudku súdu l. stupňa vyslovil dovolací súd vo svojom
rozhodnutí (str. 5 dole) a v enunciáte však zrušil len rozsudok odvolacieho súdu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.
V súlade s týmto usmernením dovolacieho súdu odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu l. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom konaní a rozhodnutí vo veci je z dôvodu hospodárnosti a zrýchlenia konania
potrebné, aby sa súd l. stupňa zaoberal a vyrovnal s okolnosťou, ţe JUDr. V., ako právny
zástupca spoločnosti P. potom, čo odvolací súd uznesením zo dňa 10. 11. 2002 č. k. 5Obo
168/2002-125 zrušil ţalobe vyhovujúci rozsudok súdu l. stupňa z dôvodu námietky
ţalovaného, ţe ţalobca – spoločnosť P. bola vymazaná z obch. registra F., aţ na druhú výzvu
súdu (prvá dňa 23. 04. 2003, druhá 23. 07. 2003) doručenú dňa 04. 08. 2003 navrhol podaním
došlým súdu dňa 17. 09. 2003 (čl. 132) pripustiť namiesto neho do konania vstup svojho
postupníka T. M. , bytom O., Ţ. preto, lebo mu postúpil svoju ţalobou uplatnenú pohľadávku
zmluvou zo dňa 20. 04. 1998. Pripojená kópia tejto zmluvy na č.l. 133. Aţ následne podaním
došlým súdu dňa 08. 10. 2003 (čl.l. 134) JUDr. V. ako právny zástupca spoločnosti P.
navrhol zmenu účastníka na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29. 05. 1997
konateľovi spoločnosti P., p. I. P. S touto okolnosťou, teda s tým, ţe ţalobca postúpil
pohľadávku podľa podania zo dňa 17. 09. 2003 T. M. zmluvou zo dňa 20. 04. 1998, čo značí
takmer rok po postúpení tej istej pohľadávky p. I. P. údajne zmluvou zo dňa 29. 05. 1997
podľa podania zo dňa 08. 10. 2003 sa súd mal zaoberať a vyrovnať v súvislosti s námietkou
ţalovaného o antidatovaní postúpenia pohľadávky konateľovi následne z registra vymazanej
spoločnosti.
Z dôvodu zhospodárnenia a zrýchlenia konania by sa súd l. stupňa mal zaoberať
s námietkami ţalovaného vznesenými v dovolaní.
Keďţe sa dovolací súd nezaoberal meritom veci, čo značí, ţe o ňom bude rozhodovať
potom, čo sa mu spis znovu vráti po odstránení vytýkanej vady v označení ţalovaného,
odvolací súd povaţuje za účelné doplniť otázku, pre ktorú odvolací súd v svojom rozsudku zo
dňa 18. 03. 2008 pripustil dovolanie. Ide o otázku rovnako v zákone neupraveného zániku
plnomocenstva zo dňa 02. 12. 1992 pre JUDr. V. zánikom splnomocniteľa. V rozhodovanom
prípade ţalobca zanikol výmazom z francúzskeho OR 11. 05. 1998. JUDr. V. podal
menom pôvodného ţalobcu - spoločnosti P. dňa 08. 10. 2003 návrh, aby do konania na miesto
doterajšieho ţalobcu v l. rade vstúpil p. I. P. a aţ k tomuto návrhu pripojil splnomocnenie p.
P. vo veci zo dňa 24. 09. 2003 so svojím podpisom, ţe toto splnomocnenie prijíma. Podľa §
33b ods. 2 a 3 Obč. zák. podľa ktorých plnomocenstvo zaniká smrťou splmomocniteľa
a splnomocnenec je povinný ešte urobiť všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo
jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Ide o otázku, či sa splnomocnenie
zaniknutým splnomocniteľom vzťahuje aj na úkony plnomocenstva realizované viac ako 5
rokov po zániku splnomocniteľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, 15. novembra 2011
JUDr. Štefan Šatka, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Helena Farkašová