Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/17/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: I. P., X. B.-M., F.,

zastúpeného JUDr. P. V., advokátom, Š., N., proti ţalovanému: Ing. A. R. – M., K., N., IČO:

X., zast. JUDr. J. P., advokátom, R., D., o zaplatenie 920 000,- Sk s prísl. na odvolanie

ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13. 02. 2006 č. k.

-180, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

13. 02. 2006 č. k. -180 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zaviazal ţalovaného zaplatiť

ţalobcovi sumu 920 000,- Sk spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 20. 12. 1993 do

zaplatenia. Ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 82 890 Sk

na účet jeho právneho zástupcu.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia ţalovaný len čiastočne splnil povinnosť zaplatiť cenu

ţalobcom dodaného tovaru, preto je povinný zaplatiť- doplatiť zvyšok kúpnej ceny.

Medzi účastníkmi bola sporná otázka dôvodnosti námietky premlčania v súvislosti so

skutočnosťou, ţe p. P. vstúpil do konania aţ podaním zo dňa 06. 10. 2003, hoci pôvodný

ţalobca mu postúpil pohľadávku zmluvou zo dňa 29. 05. 1997. Sporná ostala aj platnosť

zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú ţalovaný spochybňoval a tvrdil, ţe je antidatovaná.

2

Súd uznal pohľadávku za dôvodnú, riadne postúpenú.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalovaný, ktorý namietal, ţe pohľadávku

ţalobcu vyrovnal na základe osobnej pokonávky dňa 18. 08. 1993, kde sa účastníci dohodli

na skončení obchodného vzťahu zaplatením sumy 1 mil. korún. Zotrval na námietke

antidatovania zmluvy o postúpení pohľadávky p. P. a naďalej tvrdí, ţe bola napísaná aţ po 19.

11. 2002, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok súdu l. stupňa. Zotrval tieţ

na návrhu vypočutia svedka Ing. P., ktorý bol prítomný pri dohode zo dňa 18. 08. 1993. Pre

prípad potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu navrhol pripustiť dovolanie z dôvodu

otázky po právnej stránke zásadného významu, a to či vstup ţalobcu do konania po uplynutí 3

rokov od vzniku právneho úkonu je premlčané alebo nie, pričom on zastáva názor, ţe

premlčané je.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. -228 zo dňa

18. marca 2008 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa a vo výroku

vyslovil, ţe dovolanie pripúšťa. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1

a tak, ţe k ich náhrade v sume 43 148,- Sk ţalobcovi zaviazal

ţalovaného.

N tomto základe ţalovaný proti uvedenému rozsudku podal dovolanie .

Najvyšší súd Slovenskej republiky konal a rozhodol o odvolaní ţalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13. 02. 2006 potom, čo dovolací súd

uznesením zo dňa 31. 01. 2011 sp. zn. tento jeho rozsudok zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

Podľa odôvodenia rozhodnutia dovolacieho súdu po preskúmaní napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel dovolací súd k záveru,

ţe je potrebné zrušiť rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvého stupňa a vrátiť vec

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie preto, lebo dovolací súd v rámci svojej úradnej

povinnosti zistil, ţe konanie pred odvolacím i prvostupňovým súdom, ako aj ich rozhodnutia,

trpia vadou uvedenou v

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania.

3

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia dovolací súd usúdil, ţe podmienkou toho, aby

niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania, je, ţe musí byť na to spôsobilý.

Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva

a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Ide teda o procesnú

subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje v ustanovení tak, ţe

ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva. Vo

všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj

fyzické osoby – podnikatelia podnikajúci na základe ţivnostenského oprávnenia podľa zákona

č. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon). Fyzické osoby –

podnikatelia, ktorým ţalovaný bol v čase začatia predmetného konania, nadobúdajú

spôsobilosť byť účastníkom konania svojim vznikom, t. j. dňom ohlásenia začiatku

prevádzkovania ţivnosti ţivnostenskému úradu, resp. dňom začatia ţivnosti, ak zamýšľa

prevádzkovať ţivnosť neskorším dňom, ako dňom ohlásenia, a tento deň výslovne uvedie

v ohlásení. Zánikom ţivnostenského oprávnenia fyzickej osoby nedochádza však k strate

spôsobilosti fyzickej osoby mať práva a povinnosti a ani k spôsobilosti byť účastníkom

konania, pretoţe fyzická osoba zodpovedá v celom rozsahu za svoje záväzky vzniknuté pri

súkromnom podnikaní. Ak po začatí konania účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom

konania, postup súdu upravuje .

Podľa . Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania

skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie

zastaviť alebo prerušiť, alebo či môţe v ňom pokračovať.

Podľa názoru dovolacieho súdu v danej veci nebráni strata spôsobilosti pokračovať

v konaní, pretoţe v prípade ukončenia podnikateľskej činnosti podnikateľským subjektom –

ţivnostníkom, resp. zánikom jeho ţivnostenského oprávnenia, prechádzajú všetky jeho

záväzky na fyzickú osobu, ktorá túto podnikateľskú činnosť ukončila, resp. ktorej

ţivnostenské oprávnenia zaniklo. Nejde teda o neodstrániteľný nedostatok podmienky

konania, pretoţe zánik ţivnostenského oprávnenia sa na označení účastníka konania prejavuje

len vypustením dodatku k jeho obchodnému menu (meno a priezvisko), odlišujúcemu osobu

podnikateľa alebo druh podnikania. O tento prípad ide v súdenej veci. Po začatí konania

zanikol ţalovaný, ktorý bol v čase začatia konania fyzickou osobou – podnikateľom podľa

o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon), z dôvodu

ukončenia jeho podnikateľskej činnosti. Zo zákona je pritom zrejmá fyzická osoba

Ing. A. R., ako nositeľ hmotnoprávneho vzťahu, v ktorom pôvodne vystupoval účastník, ktorý

4

stratil spôsobilosť, čiţe fyzická osoba – podnikateľ: Ing. A. R. – M., IČO: X. s miestom

podnikania: K., X. N. Ak počas konania dôjde v osobe niektorého účastníka k opísanej

situácii, vstupuje fyzická osoba, ktorá bola predtým podnikateľom (ţivnostníkom), do práv

a záväzkov doterajšieho účastníka – podnikateľa, nakoľko fyzická osoba zodpovedá v celom

rozsahu za svoje záväzky vzniknuté pri súkromnom podnikaní. Súd v takomto prípade

skonštatuje, ţe došlo k zmene, o tejto nerozhoduje. Z obsahu spisu nie je zrejmé, či

prvostupňový a odvolací súd mal o tejto zmene vedomosť alebo nie. Vychádzajúc však zo

záhlaví rozsudkov oboch súdov niţších stupňov, kde označili ţalovaného ako podnikateľa,

hoci ním uţ v čase ich vydaní nebol, moţno konštatovať, ţe o zmene vedomosť nemali, hoci

sa o nej, aj napriek neoznámeniu ktorýmkoľvek účastníkom konania (predovšetkým

samotným ţalovaným, resp. jeho právnym zástupcom), mohli dozvedieť titulom svojej

úradnej povinnosti overením si aktuálneho stavu údajov ţalovaného v online výpise zo

Ţivnostenského registra Slovenskej republiky. Následne sa javilo ţiaducim vyzvať ţalobcu na

upresnenie označenia ţalovaného v zmysle zisteného aktuálneho stavu jeho údajov

v ţivnostenskom registri. Obidva rozsudky súdov niţších stupňov sú tak nevykonateľnými,

nakoľko v nich uvedený subjekt povinnosti – ţalovaný bol uţ v čase ich vydaní neexistujúcim

podnikateľským subjektom.

Dovolací súd uzavrel, ţe vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozsudok

odvolacieho súdu, nezaoberal sa námietkami uvedenými v dovolaní.

Na tomto základe dovolací súd dospel k jednomyseľnému záveru, ţe ho treba zrušiť

a vec vrátiť súdu l. stupňa na ďalšie konanie.

Z citovanej časti odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu je zrejmé, ţe potrebu

zrušiť rozsudok odvolacieho súdu i rozsudku súdu l. stupňa vyslovil dovolací súd vo svojom

rozhodnutí (str. 5 dole) a v enunciáte však zrušil len rozsudok odvolacieho súdu a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

V súlade s týmto usmernením dovolacieho súdu odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu l. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom konaní a rozhodnutí vo veci je z dôvodu hospodárnosti a zrýchlenia konania

potrebné, aby sa súd l. stupňa zaoberal a vyrovnal s okolnosťou, ţe JUDr. V., ako právny

zástupca spoločnosti P. potom, čo odvolací súd uznesením zo dňa 10. 11. 2002 č. k. 5Obo

168/2002-125 zrušil ţalobe vyhovujúci rozsudok súdu l. stupňa z dôvodu námietky

5

ţalovaného, ţe ţalobca – spoločnosť P. bola vymazaná z obch. registra F., aţ na druhú výzvu

súdu (prvá dňa 23. 04. 2003, druhá 23. 07. 2003) doručenú dňa 04. 08. 2003 navrhol podaním

došlým súdu dňa 17. 09. 2003 (čl. 132) pripustiť namiesto neho do konania vstup svojho

postupníka T. M. , bytom O., Ţ. preto, lebo mu postúpil svoju ţalobou uplatnenú pohľadávku

zmluvou zo dňa 20. 04. 1998. Pripojená kópia tejto zmluvy na č.l. 133. Aţ následne podaním

došlým súdu dňa 08. 10. 2003 (čl.l. 134) JUDr. V. ako právny zástupca spoločnosti P.

navrhol zmenu účastníka na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29. 05. 1997

konateľovi spoločnosti P., p. I. P. S touto okolnosťou, teda s tým, ţe ţalobca postúpil

pohľadávku podľa podania zo dňa 17. 09. 2003 T. M. zmluvou zo dňa 20. 04. 1998, čo značí

takmer rok po postúpení tej istej pohľadávky p. I. P. údajne zmluvou zo dňa 29. 05. 1997

podľa podania zo dňa 08. 10. 2003 sa súd mal zaoberať a vyrovnať v súvislosti s námietkou

ţalovaného o antidatovaní postúpenia pohľadávky konateľovi následne z registra vymazanej

spoločnosti.

Z dôvodu zhospodárnenia a zrýchlenia konania by sa súd l. stupňa mal zaoberať

s námietkami ţalovaného vznesenými v dovolaní.

Keďţe sa dovolací súd nezaoberal meritom veci, čo značí, ţe o ňom bude rozhodovať

potom, čo sa mu spis znovu vráti po odstránení vytýkanej vady v označení ţalovaného,

odvolací súd povaţuje za účelné doplniť otázku, pre ktorú odvolací súd v svojom rozsudku zo

dňa 18. 03. 2008 pripustil dovolanie. Ide o otázku rovnako v zákone neupraveného zániku

plnomocenstva zo dňa 02. 12. 1992 pre JUDr. V. zánikom splnomocniteľa. V rozhodovanom

prípade ţalobca zanikol výmazom z francúzskeho OR 11. 05. 1998. JUDr. V. podal

menom pôvodného ţalobcu - spoločnosti P. dňa 08. 10. 2003 návrh, aby do konania na miesto

doterajšieho ţalobcu v l. rade vstúpil p. I. P. a aţ k tomuto návrhu pripojil splnomocnenie p.

P. vo veci zo dňa 24. 09. 2003 so svojím podpisom, ţe toto splnomocnenie prijíma. Podľa §

33b ods. 2 a 3 Obč. zák. podľa ktorých plnomocenstvo zaniká smrťou splmomocniteľa

a splnomocnenec je povinný ešte urobiť všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo

jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Ide o otázku, či sa splnomocnenie

zaniknutým splnomocniteľom vzťahuje aj na úkony plnomocenstva realizované viac ako 5

rokov po zániku splnomocniteľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

6

V Bratislave, 15. novembra 2011

JUDr. Štefan Šatka, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Helena Farkašová