Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/3/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Jany Henčekovej PhD., v právnej veci

ţalobcu: J., bytom K., právne zastúpeného JUDr. R., advokátom v B., proti ţalovanému:

Katastrálny úrad v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra č. 1, Banská Bystrica, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. -4 zo dňa 9.6.2009, o odvolaní ţalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. -96 zo dňa 12.8.2010 v

spojení s opravným uznesením č. k. -119 zo dňa 23.9.2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č.k. -96 zo dňa 12.8.2010 v spojení s opravným uznesením č.k. -119

zo dňa 23.9.2010 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Hotové výdavky a odmenu súdom ustanoveného advokáta ţalobcu JUDr. R. bude

znášať štát.

O d ô v o d n e n i e :

2

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom v spojení s opravným

uznesením uvedeným vo výroku toho rozhodnutia zrušil z dôvodu podľa § 250j ods. 2

písm. c/ rozhodnutie ţalovaného č. -4 zo dňa 9.6.2009, ktorým ţalovaný

zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Správy katastra Zvolen

č. C-2/2008-54 zo dňa 24.3.2009 o vyhovení protestu prokurátora č. j. Pd 21/09-5

zo dňa 17.3.2009 a zrušení rozhodnutia Správy katastra Zvolen C-2/2008 zo dňa 15.8.2008.

O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ţalovaného zaviazal k náhrade trov konania

ţalobcu v sume 677,28 €.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, ţe ţalovaný nedostatočne zistil

skutkový stav veci. Poukázal na uznesenie bývalého Ľudového súdu v Krupine

č. k. -5 zo dňa 17.3.1955, ktoré naznačuje, ţe medzi účastníkmi konania došlo

k zrušeniu spoluvlastníctva a súd pokonávku vlastníkov schválil. Uviedol, ţe v konaní

sp. zn. pred Okresným súdom vo Zvolene bol k znaleckému posudku pripojený

aj situačný nákres, ktorý vychádzal z nákresov pouţitých v rámci konania . Tieto

spisy však ţalovaný nemal k dispozícii a preto konštatoval, ţe v ďalšom konaní bude

potrebné, aby si správne orgány oba súdne spisy vyţiadali.

Krajský súd spochybnil závery správnych orgánov, ktoré zhodne v odôvodneniach

rozhodnutí tvrdili, ţe dodatkom k špecifickým podmienkam bolo stanovené, ako postupovať

pri riešení vlastníckych vzťahov pri spoločných dvoroch, ktoré boli podlomené

v pozemnokniţných vloţkách, ale bez výmery, neboli zamerané pri mapovaní a nebol

zachovaný ani ţiaden grafický podklad, pretoţe k spoločnému dvoru (o ktorý v uvedenej veci

ide) sa v súdnom spise nachádza nákres rozdelenia dvora z roku 1947 označený ako ČD 1/47,

v ktorom sú zobrazené aj podlomené parcely č. X. ako X./1 aţ X./5. Ďalej konštatoval, ţe

odčleneniu časti dvora s parc. č. X./2 nasvedčuje aj kópia z katastrálnej mapy ţalovaného (č.

l. 39 súdneho spisu).

Na záver krajský súd poukázal na kúpnu zmluvu zo dňa 9.6.1980, podľa ktorej ţalobca

(spolu so svojou nebohou manţelkou) kúpil pozemok EN X. do bezpodielového

spoluvlastníctva, čo tieţ svedčí tvrdeniu ţalobcu, ţe tento pozemok nebol súčasťou

3

podielového vlastníctva dvora s parc. č. X., z čoho by potom vyplývalo, ţe sa naň nemal

vzťahovať dodatok k špecifickým podmienkam pre k. ú. P.

Podľa krajského súdu za stavu, keď by sa preukázalo, ţe ţalobca je výlučným

vlastníkom pozemku s parc. č. X., by nebola Správa katastra Zvolen oprávnená na základe

návrhu komisie na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim v k. ú. P. zmeniť

reţim výlučného vlastníctva na podielového spoluvlastníctvo, pretoţe takýto postup by bol

v rozpore s SR.

Proti rozsudku podal ţalovaný odvolanie, ktorým ţiadal rozsudok zmeniť a ţalobu

zamietnuť ako nedôvodnú.

Ţalovaný krajskému súdu vytýkal nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu

a na základe neho vyvodenie nesprávneho právneho záveru. Poukázal na to, ţe doklady,

na ktoré poukazoval a na podklade ktorých mal posudzovať skutočnosti týkajúce

sa vlastníckych vzťahov k spornému pozemku, nemoţno povaţovať za také, na základe

ktorých by mohol konať. Uznesenie ľudového súdu z roku 1955 mu nebolo nikdy predloţené

v origináli a spis sa nenachádzal ani na Okresnom súde vo Zvolene. Zo spisu Okresného súdu

vo Zvolene sp. zn. nemoţno podľa ţalovaného odvodzovať krajským súdom

tvrdené skutočnosti, pretoţe tento spor sa týkal odstránenia nelegálne postavených budov

a zameranie, ktoré bolo súčasťou spisu, sa týkalo len lokalizácie stavieb, no v ţiadnom

prípade na týchto náčrtoch neboli zobrazené podlomenia parcely X. (X. aţ X.), tak ako sú

zapísané v pkn. vloţkách. K neoverenej fotokópii grafického podkladu rozdeleniu dvora

z roku 1947 podľa ČD 1/47, v ktorom podľa ţalobcu mali byť jednoznačne zobrazené pkn.

parcely X. aţ X., uviedol, ţe tento doklad nebol doposiaľ predloţený a preto ide o novú

skutočnosť, o ktorej ţalovaný nemal vedomosť. Zdôraznil však, ţe tento náčrt z roku 1947

nemá charakter geometrického plánu, nie je vyhotovený v mierke, chýbajú miery parciel

a navyše opäť ide o doklad bez zákonných znakov charakterizujúcich verejnú listinu a preto

ho nemoţno v ţiadnom prípade povaţovať za relevantnú listinu preukazujúcu lokalizáciu

parcely X.

Ţalovaný ďalej dôvodil, ţe z dôvodu absencie technického podkladu, ktorý by riešil

dvor ako celok (CKN X., plocha 534m2) a zidentifikoval by ju so všetkými parcelami X. aţ

4

X., bol ţalobca vyzvaný na predloţenie geometrického plán. Doloţený geometrický plán č.

114/2007 však nebol vyhotovený poţadovaným spôsobom, pretoţe mal vytvoriť za súhlasu

všetkých spoluvlastníkov spoločného dvora obnovenie pôvodných pkn. parciel X. aţ X. tak,

aby sa k nim dali zapísať vlastnícke vzťahy z jednotlivých pkn. vloţiek, resp. z ďalších na ne

nadväzujúcich právoplatných právnych listín. Poukázal aj na znalecký posudok z roku 1976

(vyhotovený pre účely konania na Okresnom súde vo Zvolene), z ktorého vyplýva, ţe znalec

nemal k dispozícii nákres rozdelenia parciel z roku 1947. Zdôraznil, ţe samotný technický

podklad bez právnej listiny nezakladá vlastníctvo.

Podľa ţalovaného vyššie uvedené doklady síce poukazujú na zmeny vlastníctva

spoločného dvora, čo do vlastníckeho reţimu aj veľkosti, no bez relevantného technického

dokladu ich nie je moţné riešiť a ani zapísať do katastra nehnuteľností. Ich existenciu nikdy

nepopieral, no ako uţ viackrát zdôrazňoval, nevie lokalizovať to, k akému pozemku tieto

práva vznikli.

Ku kúpnej zmluve RI 218/80 uviedol, ţe parcely v nej uvedené (aj X. a X.

bez výmery) sú parcelami operátu pozemkovej knihy a k ich identifikácii na stav operátu

evidencie nehnuteľností nedošlo – preto bola zmluva zapísaná len v časti D – poznámka,

čo znamená, ţe právo síce je nesporné, ale pre neidentitu parciel pozemkovej knihy a parciel

evidencie nehnuteľností sa nedá zapísať do operátu evidencie nehnuteľností.

Okrem toho ţalobca namietal postup krajského súdu poukazom na to, ţe povinnosťou

súdov v preskúmavacom konaní je posudzovanie zákonnosti rozhodnutia z dôvodov,

či sa malo alebo nemalo vyhovieť protestu prokurátora resp. či boli splnené zákonné

podmienky pre potvrdenie rozhodnutia správy katastra o vyhovení protestu prokurátora,

na základe skutkových a právnych skutočností existujúcich v čase rozhodovania

vychádzajúcich z podkladov nachádzajúcich sa v spise. Vytýkal i nesprávne obsadenie súdu

ako aj výšku trov priznaných advokátovi ţalobcu.

Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť

ako vecne správny. Ţalobca nesúhlasil so spochybňovaním autenticity grafického podkladu

ČD 1/47 a uznesenia Ľudového súdu v Krupine zo dňa 17.3.1955. Podľa ţalobcu

aj na základe listín, ktoré mali správne orgány k dispozícii, bolo moţné zistiť, ţe pôvodný

5

dvor o výmere 534m2 uţ nemoţno zaevidovať ako nehnuteľnosť v podielovom

spoluvlastníctve. Napadnutým rozhodnutím ţalovaného a jemu predchádzajúcim rozhodnutím

Správy katastra vo Zvolene zo dňa 24.3.2009 došlo k zmene práv ţalobcu a boli dotknuté jeho

právom chránené záujmy a preto je toto rozhodnutie súdom preskúmateľné. Tvrdil, ţe v rámci

konania pred súdom bolo nevyhnutné sa zaoberať aj výlučným vlastníctvom ţalobcu, nakoľko

k odstránenie duplicitného stavu mohlo dôjsť aj tým spôsobom, ţe by rozhodnutie správy

katastra zo dňa 15.8.2008 ostalo v platnosti a zrušené mohlo byť ďalšie rozhodnutie

zakladajúce duplicitný stav. Ďalej uviedol, ţe postup správy katastra, ktorá posúdila návrh

na zápis vlastníckeho práva k pozemku vydrţaním zo dňa 19.5.2008 podľa obsahu

ako námietku podľa , bol správny, pretoţe bolo zrejmé,

ţe sa domáhal, aby bol zapísaný ako výlučný vlastník pozemku parc. č. X. a tým namietal

správnosť výpisu z návrhu registra.

Ţalobca v doplnení vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 3.12.2010 vyjadril názor, ţe vo veci

bol daný dôvod na zrušenie správnych rozhodnutí aj podľa

a to pre neúplnosť spisov správneho orgánu. Dodal, ţe uznesenie Ľudového súdu v Krupine

z 1955 bolo správe katastra predloţené v origináli.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré

mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2

a jednomyseľne ( ) dospel k záveru, ţe odvolanie

ţalovaného je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 22. novembra 2011 po tom, čo deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1

a 3 ).

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu ţalovaného vyplýva, ţe správa katastra

rozhodnutím C-2/2008 zo dňa 15.8.2008 uznala za opodstatnenú námietku ţalobcu proti

výpisu z návrhu registra podanú podľa o niektorých

opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon“) a preto jej vyhovela.

Na základe uvedeného rozhodnutia mal vyhotoviteľ registra vykonať opravu v písomnej

a grafickej časti návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“)

6

v k. ú. P. tak, ţe na pozemok s parc. č. X. o výmere 52m², druh pozemku zastavaná plocha,

vytvorený v zmysle GP č. 114/2007, bude v registri uvedený ako vlastník v podiele 1/1

ţalobca. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca podal návrh na zápis

vlastníckeho práva k pozemku CKN X. vydrţaním podľa § 11 ods. 1 zákona, pričom správa

katastra tento návrh posúdila ako námietku voči výpisu z návrhu registra podaný podľa § 7

ods. 2 zákona. Správa katastra v rozhodnutí konštatovala, ţe uvedený pozemok bol

v nespornom vlastníctve ţalobcu podľa kúpnej zmluvy č. RI 218/80 a následne D 1089/90.

Uvedené rozhodnutie bolo napadnuté protestom prokurátora č. Pd 21/09-5

zo dňa 17.3.2009 z dôvodu, ţe správa katastra ním mala porušiť § 11 zákona, keď návrh

ţalobcu na vydrţanie podľa § 11 ods. 1 zákona posúdila ako námietku podľa § 7 ods. 3

zákona. Navyše podľa prokurátora, ak by správa katastra nezrušila uvedené rozhodnutie,

spôsobila by duplicitu pri zápise vlastníckeho práva, ktorá by vznikla po vyhlásení

právoplatnosti ROEP-u, nakoľko vo výpise ROEP-u pre ţalobcu ohľadom pozemku CKN

č. X. o výmere 534 m² je zahrnutá aj parcela CKN č. X. o výmere 52 m².

Správa katastra rozhodnutím č. C-2/2008-54 zo dňa 24.3.2009 vyhovela protestu

prokurátora a svoje rozhodnutie č. C-2/2008 zo dňa 15.8.2008 zrušila. Z odôvodnenia

vyplýva, ţe ţalobca podal dňa 19.5.2008 návrh na zápis vlastníckeho práva k pozemku

č. X. vydrţaním. Návrh bol prerokovaný komisiou na obnovu evidencie pozemkov

a právnych vzťahov k nim v k. ú. P., ktorá správe katastra odporučila, aby uvedený návrh

povaţovala za námietku voči výpisu z návrhu registra podľa § 7 ods. 3 zákona

a aby jej vyhovela a ţalobcu zapísala ako vlastníka v 1/1 pozemku X. o výmere 52m². Správa

katastra konštatovala, ţe návrh mala povaţovať za návrh podaný podľa § 11 ods. 1 zákona

a ak by zistila, ţe neboli splnené podmienky na vydrţanie vlastníckeho práva, mala návrh na

vydrţanie zamietnuť. Ak by toto rozhodnutia správa katastra nezrušila, spôsobila by duplicitu

pri zápise vlastníckeho práva, pretoţe táto by vznikla po vyhlásení právoplatnosti ROEP-u,

keď vo výpise ROEP-u pre ţalobcu ohľadom parc. CKN č. X. je zahrnutá aj parc. CKN č. X.

o výmere 52m².

7

Ţalobca uvedené rozhodnutie napadol odvolaním, v ktorom správe katastra vytýkal,

ţe porušila , keď nezapísala práva

k nehnuteľnosti parc. č. X. kúpenej zmluvou RI 218/80. Uviedol, ţe správny orgán

nezisťoval, ţe predávajúci dvor neodpredávali, ale predali len svoje osobné vlastníctvo

pozemku č. X., na ktorom mali vlastnú stavbu a prokurátor bol uvedený do omylu, ţe išlo

o spoločný dvor.

Ţalovaný po podaní odvolania ţalobcom rozhodnutie správy katastra z 24.3.2009

potvrdil a v odôvodnení sa v podstate stotoţnil so závermi správy katastra.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že predmetom preskúmavacieho

konania v danej veci je zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov vydaných na základe

vyhovenia protestu prokurátora.

Protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým prokurátor vykonáva dozor

nad dodrţiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi

verejnej správy ( o prokuratúre v znení neskorších

predpisov - ďalej len „zákon o prokuratúre“).

V zmysle § 27 ods. 1 písm. c/ zákona o prokuratúre a § 69 ods. 4 správneho poriadku

proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môţu účastníci konania odvolať alebo podať

rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora

sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 69 ods. 1 správneho poriadku, ak sa protest prokurátora podal na správnom

orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môţe tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému

protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.

Inštitút protestu prokurátora, ako jeden zo špecifických prostriedkov dozoru

prokuratúry, slúţi predovšetkým na nápravu nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej správy

- na odstraňovanie právnych pochybení, ktoré vznikli v príslušnom konaní. V rámci tohto

dozoru prokuratúra uplatňuje svoju pôsobnosť vo vzťahu k orgánom verejnej správy tým,

8

ţe podaním protestu prokurátora moţno vyvolať preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu

(ale nie priamo jeho zmenu alebo zrušenie).

Správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, má dve moţnosti – buď protestu prokurátora

vyhovie alebo mu nevyhovie, resp. mu vyhovie iba čiastočne.

V prvom prípade ide o špeciálny prípad autoremedúry, pri ktorom sa nevyţaduje

súhlas účastníkov konania. Účastník konania má ale zákonné právo podať proti rozhodnutiu

o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok (§ 69 ods. 4 správneho poriadku). Keďţe

predmetom odvolania (rozkladu) je rozhodnutie o proteste prokurátora, t. j. len rozhodnutie

vydané v konaní upravenom v § 69 správneho poriadku, v odvolaní (rozklade) nie je moţné

napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základe veci. Odvolanie sa teda pripúšťa

len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť.

Jednou z podmienok postupu podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti je, ţe návrhom

napadnutým rozhodnutím a postupom správneho orgánu došlo k ukráteniu na

právach tej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá tento návrh podáva ( ), ako

aj to, ţe ide o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti

fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté ( ).

Nakoľko ustanovenie dovoľuje všeobecným súdom, aby v správnom

súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti preskúmali len tie rozhodnutia, ktoré nadobudli

právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov a ţalobcovia sa domáhali

preskúmania rozhodnutia ţalovaného v konaní o proteste prokurátora, predmetom

preskúmania súdom v prejednávanej veci mohla byť len zákonnosť tohto rozhodnutia

a rozhodnutia Správy katastra vo Zvolene, ktorým vyhovela protestu prokurátora,

a to z hľadiska, či protestu prokurátora malo alebo nemalo byť vyhovené. Nie je moţné

v tomto konaní preskúmavať rozhodnutie pôvodné, ani riešiť otázku, komu svedčí vlastnícke

právo.

Je potrebné pripomenúť, ţe preskúmaniu podľa druhej hlavy piatej časti nepodlieha

na základe ţaloby iba rozhodnutie, ktorým správny orgán nevyhovie protestu prokurátora,

9

nakoľko takéto rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo zrušuje právo

alebo povinnosť fyzickej alebo právnickej osoby ani sa priamo ich práv alebo právom

chránených záujmov alebo povinností netýka.

V zmysle § 11 zákona správny orgán na návrh účastníka konania rozhodnutím potvrdí,

ţe navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydrţaním, ak sú splnené podmienky

ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je aj dedič oprávneného drţiteľa. Návrh

musí obsahovať skutočnosti o splnení podmienok vydrţania ustanovených osobitným

predpisom.

Správny orgán zamietne návrh na vydanie rozhodnutia o nadobudnutí vlastníctva

k pozemku vydrţaním, ak

a) nie sú splnené podmienky na nadobudnutie vlastníctva vydrţaním podľa tohto zákona,

b) si vlastnícke právo k pozemku uplatnila v tomto konaní aj iná osoba alebo ak vlastnícke

právo k pozemku je predmetom konania podľa osobitného predpisu.

Proti rozhodnutiu o nadobudnutí vlastníctva k pozemku vydrţaním nemoţno podať

opravný prostriedok. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa osobitného predpisu.

Rozhodnutie je konečné, čím však nie je dotknuté právo navrhovateľa domáhať sa určenia

vlastníctva na súde podľa osobitného predpisu.

Zo spisu ţalovaného je zrejmé, ţe ţalobca sa svojim podaním zo dňa 19.5.2008

domáhal vydania rozhodnutia podľa § 11 ods. 1 zákona o vydrţaní vlastníctva

k nehnuteľnostiam CKN X. a z doplnenia návrhu zo dňa 13.6.2008 aj X., ktoré nadobudol so

svojou nebohou manţelkou kúpnou zmluvou z 9.6.1980 a odvtedy nehnuteľnosť uţívali

v dobrej viere, ţe im patrí.

Na návrh komisie ROEP správa katastra posúdila uvedený návrh ako námietku

v zmysle § 7 zákona a nepostupovala ďalej podľa ustanovení § 11 zákona. Aj z tohto dôvodu

rozhodnutie správy katastra napadol prokurátor protestom. Je zrejmé, ţe ţalobca sa domáhal

práve postupu podľa § 11 zákona, keď to jednak vyplýva zo samotného obsahu návrhu

a jednak k svojmu návrhu predloţil aj doklady a čestné prehlásenia vyţadované

pre preukázanie splnenia podmienok vydrţania. Ţalobca tvrdil splnenie podmienok vydrţania

10

vlastníckeho práva aj v odvolaní zo dňa 14.4.2009 proti rozhodnutiu správy katastra

C-2/2008-54 zo dňa 24.3.2009. Správa katastra pri nesplnení podmienok pre vydrţanie

nehnuteľnosti mohla návrh ţalobcu zamietnuť. Ţalobca by sa v takom prípade mohol

domáhať určenia vlastníckeho práva súdnou cestou. Správa katastra a následne aj ţalovaný

správny orgán sa stotoţnili so závermi prokurátora, ţe takýmto postupom došlo k porušeniu

ustanovení § 11 ods. 1 aţ 4, 8, 10 zákona.

Druhým dôvodom protestu prokurátora bola moţnosť vzniku duplicity pri zápise

vlastníckeho práva, pretoţe vo výpise ROEP parcela CKN č. X. o výmere 534m² zahrňuje aj

parcelu X.. Rozdelenie spoločného dvora (CKN-X.) na päť častí vychádzalo z Dodatku ku

špecifickým podmienkam pre k. ú. P., ktorým bol stanovený postup, ako postupovať pri

riešení vlastníckych vzťahov pri spoločných dvoroch, ktoré sú podlomené

v pozemnokniţných vloţkách, ale bez výmery, neboli zamerané pri mapovaní katastra a nebol

zachovaný grafický podklad. Predmetný spoločný dvor bol podlomený na X. aţ X., no tieto

časti neboli graficky zobrazené v mape pozemkového katastra ani v mape katastra

nehnuteľností. Geometrický plán č. 114/2007 podľa správnych orgánov neumoţňuje zápis do

katastra nehnuteľností bez doloţenia príslušných právnych listín a neboli ním obnovené

pôvodné pozemkovokniţné parcely č. X. a X.

Odvolací súd sa preto nestotoţnil s názorom krajského súdu, ktorý rozhodnutie

ţalovaného a prvostupňového orgánu o vyhovení protestu prokurátora zrušil z dôvodu

nedostačujúceho zistenia skutkového stavu. Krajský súd sa mal totiţ zaoberať uvedenými

správnymi rozhodnutiami z hľadiska dôvodnosti protestu prokurátora t. j., či mu malo alebo

nemalo byť vyhovené a nie v tomto štádiu konania (keď správny orgán ešte meritórne

nerozhodol o pôvodnom návrhu ţalobcu na zápis vlastníckeho práva vydrţaním podľa § 11

ods. 1 zákona) skúmať otázku reţimu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k opačnému záveru ako krajský súd, pretoţe

rozhodnutie i postup ţalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu po podaní protestu

prokurátora boli v súlade so zákonom a preto rozsudok krajského súdu podľa

v spojení s § 250ja ods. 3 zmenil tak, ţe ţalobu ţalobcu ako nedôvodnú zamietol (§ 250j

ods. 1 ).

11

O trovách konania pred krajským súdom ako aj pred odvolacím súdom rozhodol

odvolací súd v zmysle a v spojení s tak, ţe vzhľadom

na neúspech ţalobcu v konaní nezaviazal k úhrade jeho trov konania ţalovaného, ale v zmysle

§ 140 ods. 2 bude hotové výdavky a odmenu advokáta JUDr. D., ustanoveného ţalobcovi

uznesením súdu podľa (ktorý rozhodne aj o ich výške), znášať štát. Ţalovanému,

hoci ako odvolateľ bol v konaní úspešný, zákon priznanie náhrady trov konania

nepredpokladá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 22. novembra 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová