Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_24Sp-2-2012.pdf
PDF · 111.16 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sp/2/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci navrhovateľa: A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. ul. XXX/XX, XXX XX S., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, so sídlom Nám. Slobody 12, P.O. BOX 125, 810 05 Bratislava 15, IČO: 30798841, vo veci Kancelárie Centra právnej pomoci, Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp.zn. 1N 244/12 z 02.02.2012, takto
rozhodol:
I./ Krajský súd rozhodnutie odporcu sp.zn. 1N 244/12 zo dňa 02. februára 2012 z r u š u j e podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.
II./ Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím odporca - Centrum právnej pomoci, Kancelária Banská Bystrica (ďalej v texte centrum) nepriznal navrhovateľovi uplatnený nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že na základe údajov uvedených v žiadosti navrhovateľa zo dňa 27.01.2012 o poskytnutie právnej pomoci a priložených listinných dôkazov mal odporca preukázané, že navrhovateľ nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z.z.. Vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na centrum, nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku sa odporca splnením ďalších podmienok nezaoberal, pretože nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre možné priznanie nároku má za následok negatívne rozhodnutie. Žiadateľ v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uviedol povahu sporu „odňatie vlastníckeho práva k dvoru k parc.č. 600 v 1/3, odmietnutie zápisu stavby ev.l. XXX, parc.č. 601/2, 10 m2, do katastra nehnuteľností Správa katastra T.“. Z predložených listinných dôkazov navrhovateľa mal odporca za preukázané, že žiadateľ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09.06.1980 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam parc.č. 599/2, 599/3, 602/1, 602/5, 600/2, 600/5 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Scudziteľom nehnuteľností boli B. F. rod. C., B. F. rod.X., Z. S. rod. S., A. Q., N. Q., S. Q., T. E.. Žiadateľ nepreukázal vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a prevodom vlastníckeho práva nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam parc.č. 600/3, 600/4 a 601/3, ktoré nehnuteľnosti boli prejednané v dedičskom konaní č.k. D 3089/92, Dnot 589/93 zo dňa 15.08.1995 po poručiteľke B. O. rod. E.. Uviedol, že žiadateľ spochybňuje úradný postup v prípade vykonania zápisu vlastníckeho práva do pozemkovej knihy vo vložke č. XXX domnievajúc sa, že mali byť v nej zapísané nehnuteľnosti parc.č. 600/3, 600/4 a 601/3 z titulu zrušenia podielového spoluvlastníctva na návrh Z. S. rod. S.. Avšak z výpisu vložky č. XXX pozemkovej knihy je zrejmé, že Z. S. rod. S. nebola spoluvlastníčkou nehnuteľností pod parc.č. 600/3, 600/4 a 601/3, preto pokiaľ došlo k zrušeniu spoluvlastníctva a následnému vyporiadaniu na jej
návrh, mohlo sa tak stať len ohľadom nehnuteľností parc.č. 600/1 a 601/2 zapísané vo vložke č. XXX pozemkovej knihy.
V zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ odvolanie proti rozhodnutiu odporcu. Žiadal rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý nebolo jeho žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a zastupovania vyhovené a vytýkal odporcovi nesprávny postup pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu v zmysle § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. Tvrdil, že odporca porušuje § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 o Správnom konaní, v zmysle ktorého správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, poskytovať im pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Ďalej namietal, že odporca porušuje § 3 ods. 3 Správneho poriadku. Namietal, že centrum pochybilo pri nesprávnom právnom posúdení veci. Poručiteľka B. O. rod. E. parcelu č. EN 600 vedenú v evidencii nehnuteľností u Strediska geodézie T. pre k.úz. S. nikdy nekúpila, ani nikdy nevlastnila a nikdy nekúpila ani stavbu na parc.č. 601/2 postavenú A. S.. Podľa odvolateľa centrum uvádza nepravdivé údaje ohľadne vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, že vlastníkom nehnuteľností parc.č. 600/3 a 600/4 sa mali stať v režime BSM P. O. a Z. O. rod. E.. Títo manželia tiež nenadobudli vlastnícke právo ani k nehnuteľnostiam parc.č. 600/1 a 601/2. Podľa odvolateľa centrum nerozumie tomu, že P. O. a jeho manželka B. rod. E. kupovali nehnuteľnosti od B. C. rod. S. a nemali aké pozemky kúpiť od B. C., keď súd jej žiadne pozemky nepriznal. Podľa navrhovateľa k úspešnosti budúceho sporu stačil pripojený dôkaz Uznesenie súdu Čd 169/59, v zmysle ktorého súd povolil v pozemkovej knihe kat.úz. obce S. vo vložke č. 382 zápis na základe kúpnopredajnej zmluvy schválenej bývalým ONV v Krupine dňa 29. apríla 1959 pod č. Výst. 3386/59/28, okrem iného aj na parc.č. 600/5 a povoľuje zápis do novej vložky č. XXXX kat.úz. S., kde na podiel podľa B 3 patriaci Z. S. rod. S. vkladá sa vlastnícke právo..., a tvrdil, že má tento podiel zakúpený. Poukázal na to, že v zmysle § 167 ods. 2 a § 159 ods. 2 O.s.p. je uznesenie súdu Čd 169/59 záväzné pre každého, vrátane odporcu. Poukázal na to, že centrum je povinné rešpektovať čl. 20 Ústavy SR a chrániť jeho vlastníctvo v zmysle čl. 20 Ústavy SR ako aj vlastníctvo jeho predkov B. Q., vydatej za N. S..
Odporca v stanovisku k odvolaniu trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal potvrdiť. Podľa odporcu navrhovateľ nebol rozhodnutím a postupom správneho orgánu v konaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci ukrátený na svojich právach. Odporca konal zákonným spôsobom, skúmal zákonné podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6 zákona č. 327/2005 Z.z., v zmysle ktorého fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci, ak: a/ sa nachádza v stave materiálnej núdze, b/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c/ hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Vo veci, s ktorou sa navrhovateľ obrátil na centrum, nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. K takémuto záveru dospel na základe vyhodnotenia listinných dôkazov predložených navrhovateľom. Konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a prevodom vlastníckeho práva nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam parc.č. 600/3, 600/4 a 601/3. Navrhovateľ v žiadosti neuviedol žiadne právne relevantné dôvody na podanie návrhu o určenie vlastníckeho práva k pozemkovým nehnuteľnostiam po právnych predchodcoch navrhovateľa. Odporca rozhodol, že navrhovateľ nie je schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu, a spor, v ktorom navrhovateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci, je zrejme bezúspešný. Zákon č. 327/2005 Z.z., ktorý okrem iného upravuje účel zákona, predmet úpravy, pôsobnosť zákona a podmienky poskytovania právnej pomoci, postup žiadateľov a príslušných orgánov v konaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci a teda aj postup odporcu a je záväzným právnym predpisom pre odporcu. Odporca je povinný podľa § 3 ods. 1 prvá veta Správneho poriadku postupovať v súlade s ním.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že predložil potrebné dôkazy odporcovi. Potrebuje advokáta, pretože správa katastra mu odmieta zapísať jeho vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré má vo výlučnom vlastníctve alebo spoluvlastníctve s dcérou a synom. Nemá finančné prostriedky na advokáta. Namietal, že postupom správy katastra bol poškodený, lebo jeho majetok je pozapisovaný cudzím osobám, ktoré to nikdy nekúpili. Chce s tým niečo urobiť, ale nerozumie tomu, nevie ako. Potrebu advokáta odôvodňoval tým, že sám nevie v konaní vystupovať, nevie si sám pomôcť a je evidentné, že sa stala chyba.
Zástupkyňa odporcu na pojednávaní zdôraznila, že odporca pri rozhodovaní vychádzal z dikcie ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o právnej pomoci a § 8 tohto zákona, keď pri posudzovaní jednej z podmienok, či nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, dospel k záveru, že sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu u navrhovateľa, čo zistil z ním predložených listinných dôkazov, ktoré odporca sám vyhodnotil a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a ustálil, že ku dňu rozhodovania je uplatnenie nároku navrhovateľa nedôvodné. Poukázala na § 10 ods. 6 zákona o právnej pomoci, v zmysle ktorého navrhovateľ môže opätovne uplatniť nárok na poskytnutie právnej pomoci, ak by odpadli dôvody nepriznania nároku, t.j. ak by bol schopný predložiť také dôkazy, ktoré by preukazovali opodstatnenosť úspešnosti v prípadnom budúcom spore. Poukázala na to, že odporcovi neprináleží posudzovať správnosť postupu správy katastra pri zápisoch. V danom prípade navrhovateľ nepreukázal nárok, pretože chýba geometrický plán, identifikácia nehnuteľností. V danom prípade neskúmali a nevyhodnocovali podmienku materiálnej núdze, vzhľadom na to, že sa obligatórne riadili ustanovením § 6 ods. 1 v spojení s § 8 zákona o právnej pomoci a centrum prednostne skúmalo, či sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť sporu pri uplatňovaní práva žiadateľa a po tom, čo zistili, že v danom prípade ide o zrejmú bezúspešnosť, už neboli posudzované ďalšie podmienky. Zdôraznila, že odporca je štátnou rozpočtovou organizáciou, a preto sa pri hospodárení s finančnými prostriedkami štátu riadi rozpočtovými pravidlami v zmysle Zákona o rozpočtových pravidlách, a preto musí prihliadať na hospodárnosť, účelovosť použitia finančných prostriedkov s tým, že bezplatná právna pomoc sa poskytuje len na základe splnenia v zákone uvedených podmienok.
Krajský súd v konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako aj postup správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. (v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z.; tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.
Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona; fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak: a/ jej príjem nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, b/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c/ hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem spor, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
Podľa § 8 citovaného zákona; pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona; konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.
Podľa § 10 ods. 5 citovaného zákona; centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa ods. 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie
v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na príslušný krajský súd; o tomto centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia.
Podľa § 10 ods. 6 citovaného zákona; rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne.
Podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona; na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že odporca vec nesprávne právne posúdil v dôsledku nesprávneho výkladu a použitia ustanovenia § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu.
Pojem „zrejme bezúspešné“ uplatňovanie alebo bránenie práva bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v § 138 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka o oslobodenie od súdnych poplatkov. Čo treba konkrétne rozumieť pod týmto pojmom, Občiansky súdny poriadok konkrétne neupravuje. Zákon o poskytovaní právnej pomoci príkladmo uvádza, na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, pričom sa jedná o výpočet skutočností neukončený. Súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť (pri aplikácii § 138 O.s.p.) sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Súd má za to, že „nepochybnosť“ je kritériom, ktoré musí byť splnené aj pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z.. Táto nepochybnosť musí vyplývať z jednoznačných skutočností daných zákonom, a nie zo skutočností zatiaľ nepreukázaných, predpokladajúcich ďalšie dokazovanie. Preto zákon príkladmo uvádza na aké skutočnosti má centrum pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti prihliadať, a to uvedením takých skutočností ako je preklúzia práva, premlčanie, neschopnosť označenia dôkazov na preukázanie tvrdení žiadateľa. K záveru o zrejmej bezúspešnosti sporu možno dospieť tiež v prípadoch preukázaných prekážok vedenia konania ako napr. nedostatku právnej subjektivity účastníkov konania, nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania, litispedencie, rei iudicata, uplynutia lehoty na podanie opravných prostriedkov a neprípustnosť opravných prostriedkov (riadnych, mimoriadnych, tiež žalôb a odvolaní podľa piatej časti O.s.p.), a podobne. Pojem „zrejmá“ bezúspešnosť sporu znamená nepochybná, istá bezúspešnosť. Zákon nepredpokladaná len bezúspešnosť sporu, ale predpokladá jeho zrejmú bezúspešnosť, t.j. musí sa jednať o nepochybnú, takmer istú bezúspešnosť sporu. O takýto prípad sa nemôže jednať vtedy, keď rozhodnutie o budúcom spore závisí od dokazovania a vyhodnotenia vykonaných dôkazov za účelom ustálenia skutkového stavu veci, ktorý sa stane podkladom právneho posúdenia veci. Zrejmú bezúspešnosť nemožno konštatovať ani v prípadoch, kde rozhodnutie súd vydáva na základe uváženia. Rozhodovaním Centra právnej pomoci nemôže ísť o prejudikovanie práva pri posudzovaní určitého sporu.
V danom prípade navrhovateľ k žiadosti predložil listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon v ustanovení § 8 predpokladá, že žiadateľ je schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa názoru súdu si navrhovateľ svoju povinnosť splnil, keďže doložil k žiadosti listinné dôkazy, z ktorých podľa navrhovateľa má vyplývať skutkový stav preukazujúci jeho tvrdenia. Otázkou inou, nad rámec konania Centra právnej pomoci, ale aj súdu konajúceho podľa piatej časti O.s.p., je vykonanie dokazovania na preukázanie tej skutočnosti, či predložené dôkazy (môžu byť len označené) sú skutočne relevantné preukázať správnosť tvrdení žiadateľa, čo by znamenalo jeho úspech v konaní o budúcom spore. Toto presahuje konanie Centra právnej pomoci, pretože táto skutočnosť môže byť právne korektne preukázaná len v občianskom súdnom konaní pred všeobecným súdom, a to postupom podľa § 120 a nasl. O.s.p. Posúdiť, či predložené dôkazy budú svedčiť v prospech navrhovateľa, či preukážu správnosť jeho tvrdení, a či v konečnom dôsledku po ich vykonaní bude navrhovateľ úspešný, patrí do právomoci všeobecného súdu, a nie správneho orgánu. Ustanovenie § 8 je potrebné vykladať a aplikovať tak, že k splneniu podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu (pre priznanie nároku) postačuje označenie dôkazov na preukázanie tvrdení žiadateľa, a to súvisiacich so skutkovým stavom. Len ak by žiadateľ nebol schopný, nedisponoval by žiadnymi dôkazmi, žiadne
dôkazy by nevedel označiť (dôvodné by bolo predpokladať neunesenie dôkazného bremena), by mohla byť splnená podmienka zrejmej bezúspešnosti sporu pre nepriznanie právnej pomoci.
Súdy v konaní podľa piatej časti O.s.p. posudzujú zákonnosť rozhodnutí a postupov správnych orgánov, t.j. či viedli konanie v súlade s procesnými predpismi, či aplikovali správny hmotnoprávny predpis. Súdy však nenahrádzajú činnosť správnych orgánov a ani v zásade nevykonávajú dokazovanie. Správne súdy nenahrádzajú ani rozhodovanie všeobecných súdov, preto nemôžu prejudikovať rozhodnutie všeobecného súdu ani vo veci nároku, ktorého sa chce domáhať navrhovateľ na všeobecnom súde a pre uplatňovanie ktorého žiada právnu pomoc. Tak správny orgán, ani súd konajúci podľa piatej časti O.s.p., nemá možnosť vzhľadom na upravený proces týchto orgánov dať jednoznačnú odpoveď, či navrhovateľ bude alebo nebude s návrhom na určenie vlastníctva (resp. s návrhom inej povahy) úspešný v konaní pred všeobecným súdom.
Z listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z rozhodovacej činnosti súdu (z konania 23S/74/2009 vedeného na tunajšom súde) je zrejmé, že navrhovateľ si mieni vysporiadať právnou cestou vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pričom povahou veci patria takéto spory k jedným z najkomplikovanejších v občianskom súdnom konaní. Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 1Sžr/3/2010 zo dňa 22.11.2011 zamietol žalobu žalobcu (navrhovateľa) proti žalovanému Katastrálnemu úradu v Banskej Bystrici vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Po-1/2008-4 zo dňa 09.06.2009, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Správy katastra Zvolen č. C-2/2008-54 zo dňa 24.03.2009 o vyhovení protestu prokurátora zo dňa 17.03.2009 a zrušení rozhodnutia Správy katastra Zvolen č. C-2/2008 zo dňa 15.08.2008. V odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd SR okrem iného konštatuje, že v predmetnom konaní (podľa piatej časti O.s.p.) nie je možné preskúmavať rozhodnutie pôvodné, ani riešiť otázku, komu svedčí vlastnícke právo. Aj keď rozhodnutie o nadobudnutí vlastníctva k pozemku vydržaním v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. je konečné, nie je tým však dotknuté právo navrhovateľa domáhať sa určenia vlastníctva na súde podľa osobitného predpisu. Záver Najvyššieho súdu SR korešponduje s následnou žiadosťou navrhovateľa o poskytnutie právnej pomoci formou ustanovenia advokáta bez finančnej účasti, keďže navrhovateľ nedisponuje právnickým vzdelaním a teda nevie, ako sa má domáhať ochrany na súde, pričom podľa tvrdenia navrhovateľa je nemajetný a nemá prostriedky na zaplatenie advokáta.
Záver odporcu o nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc (§ 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.),považuje súd za správny. Za nesprávny ovšem považuje postup odporcu pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, ako aj záver, k akému odporca dospel. Súd nepovažuje za správne konštatovanie v odôvodnení rozhodnutia, že ak „nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu“, nemožno žiadosti vyhovieť, ale z dôvodov vyššie uvedených súd zastáva stanovisko, že žiadosti nemožno vyhovieť, len ak je preukázaná zrejmá bezúspešnosť sporu, t.j. nestačí možnosť jej vylúčenia, ale bezúspešnosť sporu musí byť nepochybná. V prípade pripustenia akejkoľvek minimálnej možnosti úspešnosti budúceho sporu (čo v prípade budúcich sporov, kde sa predpokladá občianske súdne konanie s vykonávaním dokazovania na základe označených dôkazov žiadateľom, je takmer vždy) nemožno konštatovať zrejmú bezúspešnosť sporu a v dôsledku toho nepriznať právnu pomoc. Takýmto postupom by bol zabránený žiadateľovi prístup k súdu.
Rozhodnúť o každom nároku, ktorý možno predniesť, uplatniť, prináleží nezávislému a nestrannému súdu. Tým, že by odporca odmietol priznať navrhovateľovi advokáta ako poskytovateľa bezplatnej právnej pomoci osobe odkázanej (v hmotnej núdzi), neznalej práva, porušil by právo navrhovateľa na prístup k súdu zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V texte čl. 6 sa nenachádza výslovná záruka práva na prístup k súdu ale Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že toto ustanovenie zaručuje každému právo, aby o každom spore o občianskoprávnych právach a záväzkoch rozhodol súd. Splnenie povinnosti vyplývajúcej z Dohovoru si niekedy vyžaduje prijatie pozitívnych opatrení zo strany štátu. Čl. 6 ods. 1 Dohovoru niekedy vyžaduje, aby štát zabezpečil účinný prístup na súd poskytnutím bezplatnej právnej pomoci (napr. z dôvodu zložitosti konania, resp. prípadu, hmotnej núdze účastníka konania). Avšak odporca zatiaľ nevyhodnocoval a neposudzoval podmienku hmotnej núdze u navrhovateľa s prihliadnutím na jeho príjem a majetok, ktorým by si eventuálne mohol zabezpečiť využívanie právnych služieb (§ 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z.).
Otázku zrejmej bezúspešnosti posudzoval Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí Múčková vs. Slovenská republika zo dňa 13.06.2006, v ktorom rozhodnutí zvýraznil dôležitosť náležite odôvodniť preukázanú zrejmú bezúspešnosť, lebo je významná pre možné priznanie advokáta a teda je kľúčové pre otázku, či sa bude mať možnosť účastník obrátiť na súd, ktorý by rozhodol o podstate jeho nároku. S poukazom aj na toto rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, súd poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na to, že navrhovateľ preukázateľne nie je schopný v konaní sám odborne konať, keďže nemá právnické vzdelanie a vzhľadom na komplikovanosť sporu vo veci ochrany jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, je pomoc advokáta evidentne vhodná. Konanie podobnej povahy spravidla vyvolávajú komplikované právne otázky a na účely preukázania skutkových okolností častokrát treba ponúknuť odborné dôkazy (znalecké posudky, geometrické plány, svedecké výpovede, ohliadky a podobne). V konaniach podobnej povahy spravidla vždy zastupujú navrhovateľov advokáti. S prihliadnutím na skutočnosť, že poskytovanie právnych služieb vykonávajú advokáti len za odmenu, rozhodnutie o žiadosti navrhovateľa o priznanie bezplatnej právnej pomoci je rozhodujúce, či súdy rozhodnú o jeho nároku vo veci ochrany jeho vlastníckeho práva. Nepriznanie právnej pomoci navrhovateľovi by bolo v rozpore jednak s Ústavou SR, jednak s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a napokon aj s účelom zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, pretože by bol zabránený prístup navrhovateľa k súdu. Uvedené však platí len za predpokladu preukázania podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z., t.j. odkázanosti z dôvodu hmotnej núdze. Ak nebude splnená táto podmienka pre priznanie právnej pomoci, postup odporcu musí vyústiť do negatívneho rozhodnutia vo veci žiadosti o poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti.
Súd dospel k záveru, že odporca prekročil rozsah svojej právomoci, keď akoby v postavení všeobecného súdu vyhodnocoval predložené listinné dôkazy navrhovateľom a rozhodol o zrejmej bezúspešnosti budúceho sporu. Odporca ako príslušný správny orgán rozhodujúci o nároku žiadateľa na poskytnutie právnej pomoci nedisponuje takým vybavením, ani v zákone upraveným postupom, aby mohol vykonávať rozsiahle dokazovanie na preukázanie častokrát spornej otázky úspešnosti, či neúspešnosti budúceho sporu. Navyše odporca v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. má povinnosť o žiadosti rozhodnúť do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá skutočnosť už sama o sebe nasvedčuje tomu, že zákon nepredpokladá na objasňovanie skutkového stavu vykonávanie nejakého rozsiahlejšieho dokazovania, čo ovšem neznamená, že by odporca nemal vykonávať dokazovanie v zmysle § 32 a nasl. Správneho poriadku, nie však podľa § 120 a nasl. O.s.p.. Dokazovanie vykonávané odporcom by sa malo týkať zisťovania podkladov pre rozhodnutie, splnenia podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc.
Súd sa stotožňuje s vyjadrením odporcu, že odporca ako štátna rozpočtová organizácia pri hospodárení s finančnými prostriedkami štátu sa riadi rozpočtovými pravidlami podľa Zákona o rozpočtových pravidlách a musí prihliadať na hospodárnosť a účelovosť použitia finančných prostriedkov. Znamená to, že odporca musí dôsledne posudzovať splnenie podmienok pre priznanie bezplatnej právnej pomoci. Súd sa ovšem nestotožňuje s postupom odporcu, ktorý nad rámec zákona posudzujúc splnenie jednej z podmienok pre priznanie nároku navrhovateľovi - vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu - sám riešil budúci spor na základe navrhovateľom predložených listín a dospel k záveru o jeho bezúspešnosti, pričom sa ale nezaoberal všetkými označenými dôkazmi. Z postupu odporcu sa javí, ako keby zastával názor, že priznanie nároku na bezplatnú právnu pomoc prichádza do úvahy len v prípade preukázania skutočnosti, že žiadateľ bude s budúcim sporom určite úspešný, ktorá podmienka ale zo zákona nevyplýva. Zákon podmieňuje poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti tým, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Ako bolo už vyššie uvedené, súd zastáva stanovisko, že dôvody pre konštatovanie zrejmej bezúspešnosti sporu musia byť evidentné, jednoznačné, vedúce k nepochybnosti o bezúspešnosti sporu, a nie také, ktoré závisia od ďalšieho dokazovania súdom.
Z vyššie uvedených dôvodov súd zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nové rozhodnutie odporcu bude závisieť od posúdenia a vyhodnotenia aj ďalších podmienok na poskytnutie právnej pomoci. V prípade nesplnenia čo i len jednej z podmienok, žiadosti nebude možné vyhovieť.
Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si navrhovateľ žiadne trovy konania neuplatnil (§ 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.