Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
1a4/381991.f4c205.pdf
PDF · 148.27 KB
No categories available
5Sžo/6/2011
Najvyšší súd 5Sžo/6/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej v právnej veci ţalobcu JUDr. Z. A., bytom K., adresa na doručovanie N.,
zastúpeného JUDr. P. J., advokátom, so sídlom M., proti ţalovanej Slovenskej advokátskej
komore, so sídlom v Bratislave, Kolárska 4, zastúpenej JUDr. E. B., advokátkou, so sídlom
T., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovanej o vyčiarknutí ţalobcu zo zoznamu
advokátov Slovenskej advokátskej komory, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave, č. k. 4S/217/2009-43 z 03. decembra 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 4S/217/2009-43 z 03. decembra 2010 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) zamietol
podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ţalobu, ktorou
sa ţalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutie ţalovanej č. 2612/09
z 03. augusta 2009. Týmto rozhodnutím ţalovaná rozhodla o vyčiarknutí ţalobcu zo zoznamu
advokátov Slovenskej advokátskej komory (ďalej aj „SAK“) podľa § 7 ods. 1 písm. h/ zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“)
pre nesplnenie podmienok výkonu advokácie podľa § 3 ods. 1 písm. i/ a § 27 zákona
o advokácii z dôvodu, ţe ţalobca nepredloţil poistnú zmluvu a ani nezaplatil poistné v lehote
do vydania napadnutého rozhodnutia.
Svoje rozhodnutie ustanoveniami § 244 ods. 1 OSP a § 7 ods. 1, § 11, § 75 ods. 1 a 2
zákona o advokácii a § 28 ods. 1 organizačného poriadku Slovenskej advokátskej komory,
keď nepovaţoval za dôvodnú námietku ţalobcu, ţe ţalovaná svojim postupom porušila jeho
práva, pretoţe mu neumoţnil osobne sa vyjadriť k dôvodom rozhodnutia v súlade
s ustanovením § 28 ods. 1 zákona o advokácii.
Krajský súd mal z obsahu administratívneho spisu zrejmé, ţe v čase písomnej
komunikácie ţalovanej so ţalobcom a v čase konania zasadnutia Predsedníctva Slovenskej
advokátskej komory (ďalej aj „PSAK“), na ktoré bol ţalobca predvolaný, sa tento nezdrţiaval
v mieste výkonu advokácie ani v mieste ohláseného pobytu. Podľa vyjadrenia pracovníčky
jeho advokátskej kancelárie sa ţalobca v čase zasadnutia PSAK zdrţiaval na rokovaní
v zahraničí, jeho neúčasť na zasadnutí ospravedlnila s tým, ţe po návrate ţalobcu
zo zahraničia, a to najneskôr do konca augusta 2009 bude príspevok na poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie uhradený.
Z uvedeného vyplýva, ţe ţalovaný oznámením termínu a obsahu rokovania
predsedníctva SAK ţalobcovi umoţnil, aby sa osobne zúčastnil rokovania o jeho vyškrtnutí
zo zoznamu advokátov pre nesplnenie podmienok podľa § 7 ods. 1 písm. h/ zákona
o advokácii.
Ţalobca nepreukázal, ţe by o pozvaní na predmetné zasadnutie nevedel, prípadne,
ţe by mu nebol známy jeho obsah, a ţe by mu teda ţalovaný neumoţnil sa ho zúčastniť.
Zároveň ţalobca nepoţiadal ţalovaného o preloţenie zasadnutia na iný pre neho vhodnejší
termín a nepredloţil ţiaden dôkaz preukazujúci, ţe sa zasadnutia nemohol z objektívnych
alebo subjektívnych dôvodov zúčastniť.
O trovách konania krajský súd rozhodol s prihliadnutím na ustanovenia § 250k ods. 1
OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania, keď ţalovaná na náhradu
nemá zákonný nárok.
Ţalobca napadol rozsudok krajského súdu v zákonnej lehote podaným odvolaním
z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ OSP.
S poukazom na ustanovenie § 28 ods. 1 organizačného poriadku SAK bol toho názoru,
ţe prvostupňový správny súd mal vyhovieť jeho ţalobe a rozhodnutie ţalovanej, ktoré bolo
napadnuté, mal zrušiť. Z podaného návrhu, ale i z korešpondencie je podľa ţalobcu zrejmé,
ţe sa dlhodobo zdrţiaval v zahraničí a nemal moţnosť na jednej strane vykonať úhradu
poplatkov na činnosť advokátskej komory, ako aj poistného a príspevok do sociálneho fondu,
pričom riadne uistil SAK, ţe svoje podlţnosti ihneď po návrate zo zahraničia vyrovná.
Nakoniec tak aj učinil a svoj dlh riadne vyrovnal, o čom jeho právny zástupca v prílohe
svojho podania zo dňa 10. februára 2010 predloţil aj prevodné príkazy, ktorými uhrádzal
predpísané sumy pre SAK.
Ďalej poukazoval na to, ţe dňa 24. júna 2009 mu bola doručená pozvánka
z 18. júna 2009 na zasadnutie PSAK, ktoré sa malo konať 03. júla 2009 v Bratislave
a v ktorom bol zároveň vyzvaný na predloţenie dokladov o úhrade poistného za rok 2009
alebo iných materiálov, ktoré povaţuje v súvislosti s poistením za rok 2009 za dôleţité. Dňa
29. júna 2009 písomne prostredníctvom svojej zamestnankyne a následne aj sám písomne
30. júna 2009 ospravedlnil svoju neúčasť na zasadnutí PSAK z dôvodu dlhodobého pobytu
v zahraničí, ktoré nebolo moţné prerušiť, čo vysvetlil v ţiadosti o ospravedlnenie.
Cez to všetko ţalovaný nepreloţil rozhodovanie o jeho vyčiarknutí na iný vhodný termín,
ktorého by sa mohol zúčastniť a v jeho neprítomnosti rozhodol o jeho vyčiarknutí zo zoznamu
advokátov.
Teda podľa ţalobcu ţalovaná rozhodla o jeho vyčiarknutí zo zoznamu advokátov
bez toho, aby mu umoţnil osobne sa vyjadriť, cez to všetko, ţe ţalovaný správnosť svojej
evidencie platieb v svojej písomnej korešpondencii spochybňuje. Uviedol, ţe ešte v čase jeho
prítomnosti sa snaţil doručiť a vyplatiť poplatky pre advokátsku komoru, avšak finančné
prostriedky do Č., a. s. sa mu vrátili ako nedoručiteľné. V konečnom dôsledku svoj dlh riadne
vyrovnal.
Poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo/316/2008 z 08. júla 2009, týkajúce sa znemoţnenia realizácie procesných práv
účastníka v súdnom konaní, ktoré malo byť analogicky pouţité aj pri postupe SAK
pri rozhodovaní o jeho vylúčení.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, aby jeho návrhu
v plnom rozsahu vyhovel. Náhradu trov konania si neuplatnil.
Ţalovaná v písomnom vyjadrení na odvolanie povaţovala odvolanie ţalobcu
za nedôvodné.
Zdôraznila, ţe kaţdý advokát pri výkone advokácie musí byť poistený pre prípad
zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie. Poistiť sa môţe alebo na základe
samostatnej poistnej zmluvy, ktorú uzatvára ako samostatná osoba s príslušnou poisťovňou
alebo sa môţe poistiť v rámci hromadnej poistnej zmluvy, ktorú uzatvára Slovenská
advokátska komora v prospech advokátov zapísaných do zoznamu advokátov vedených SAK.
S poukazom na ustanovenie § 27 ods. 1 a ods. 3 a § 29 ods. 1 zákona o advokácii
a uznesenie PSAK č. 7/14/2007 z 09. novembra 2007 uverejnené vo Vestníku Slovenskej
advokátskej komory – čiastka 10 dňa 10. decembra 2007 uviedla, ţe Kancelária SAK zistila,
ţe ku dňu 25. marca 2009 nemá vykázanú platbu ţalobcu na poistné, ktoré malo byť
poukázané do 31. januára 2009, pokiaľ sa advokát nepoistil samostatnou zmluvou. V súlade
so zákonom o advokácii a Vestníkom, kancelária SAK písomne vyzvala listom zo dňa
25. marca 2009 ţalobcu na preukázanie existencie samostatnej poistnej zmluvy v lehote 30
dni a zároveň mu dala moţnosť bezodkladne uhradiť platbu vo výške 53,11 eur titulom
poistenia výkonu povolaná na účet SAK, ktorého číslo bolo v liste uvedené, čím by bol
ţalobca poistený v rámci hromadnej poistnej zmluvy.
Poukázala na to, ţe krajský súd zistil a nepopiera to ani ţalobca, ţe samostatnú poistnú
zmluvu ţalobca nepredloţil a poistenie výkonu povolania v rámci hromadnej poistnej zmluvy
neuhradil v lehote určenej Vestníkom a ani bezodkladne po písomnej výzve kancelárie SAK
a úhradu poistného vykonal aţ 06. októbra 2009, teda v čase, keď uţ rozhodnutie PSAK bolo
právoplatné (dňom 09. septembra 2009).
Z vyššie uvedeného je podľa ţalovanej preukázané, ţe ţalobca nebol v čase
rozhodovania PSAK poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom
advokácie, a preto rozhodnutie PSAK, ktoré malo obligatórnu povinnosť ţalobcu zo zoznamu
advokátov vyčiarknuť, bolo zákonné.
K výhradám ţalobcu, ţe PSAK rozhodovanie o jeho vyčiarknutí neodloţilo
a on sa osobne nemohol vyjadriť, ţalovaná uviedla, ţe ustanovenie § 28 ods. 1 Organizačného
poriadku SAK ukladá PSAK povinnosť umoţniť advokátovi osobne sa vyjadriť, neukladá
mu však povinnosť nekonať do tej doby, kým sa advokát osobne nevyjadrí. Neodloţenie
rozhodovania o vyčiarknutí ţalobcu zo zoznamu advokátov z dôvodu uvedeného v § 7 ods. 1
písm. h/ zákona o advokácii nie je podľa ţalovanej vadou, ktorá by mohla mať vplyv
na zákonnosť rozhodnutia PSAK.
Podľa ţalovanej nič nebránilo ţalobcovi, aby vo svojej neprítomnosti dal pokyn svojej
asistentke na vykonanie úhrady poistného na účet SAK, ktorý v liste zo dňa 25. marca 2009
bol uvedený, pripadne dal takýto pokyn svojmu zástupcovi, ktorého si pre prípad dlhodobej
neprítomnosti bol povinný podľa § 17 zákona o advokácii ustanoviť.
Ţiadna iná okolnosť, ako uhradenie poistného na účet SAK v rámci hromadnej
poistnej zmluvy alebo predloţenie samostatnej poistnej zmluvy, nemohla vyvolať iné
rozhodnutie PSAK ako vyčiarknutie zo zoznamu advokátov podľa § 7 ods. 1 písm. h/ zákona
o advokácii. Iba zaplatenie poistného v rámci hromadnej poistnej zmluvy alebo predloţenie
samostatnej poistnej zmluvy mohlo viesť k tomu, ţe by PSAK o vyčiarknutí ţalobcu
zo zoznamu advokátov nemuselo rozhodnúť.
S poukazom nato, ţe rozhodnutie a postup Predsedníctva Slovenskej advokátskej
komory boli v súlade so zákonom, navrhla ţalovaná napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c
ods. 1veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja
ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2
OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech.
Predmetom súdneho preskúmavacieho konania podľa druhej hlavy piatej časti OSP
je v danej veci rozhodnutie predsedníctva SAK o vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov
podľa § 7 ods. 1 písm. h/ zákona o advokácii, podľa ktorého komora vyčiarkne zo zoznamu
advokátov toho, kto bol zapísaný do zoznamu advokátov a nespĺňal podmienky na zápis
do zoznamu advokátov.
Rozhodnutie komory o nezapísaní fyzickej osoby do zoznamu advokátov,
o pozastavení výkonu advokácie advokátovi a o vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov
okrem vyčiarknutia podľa § 7 ods. 1 písm. e/ musí byť odôvodnené a je preskúmateľné súdom
Obsahom predloţeného spisového materiálu, ako aj výsledkami doterajšieho priebehu
konania bolo nesporne preukázané, ţe ţalobca bol dňa 02. februára 1998 zapísaný
do zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou.
Podľa § 27 ods. 1 zákona o advokácii advokát je povinný pri zápise do zoznamu
advokátov a kedykoľvek na písomnú výzvu komory do 30 dní preukázať komore samostatnú
poistnú zmluvu o poistení svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie.
Poistenie musí trvať počas celého času výkonu advokácie. Ak advokát vykonáva advokáciu
ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje
iba na túto spoločnosť.
V konaní nebolo sporné, ţe ţalobca včas nepreukázal splnenie zákonom danej
povinnosti uvedenej v citovanom zákonnom ustanovení na rok 2009. V tomto smere
spochybňovanie evidencie ţalovanej ako aj obavy ţalobcu o úspešnosti platieb zo zahraničia
sú bez právneho významu.
V podstate jedinou zásadnou námietkou ţalobcu v súdnom konaní bolo, ţe sa nemohol
pred rozhodnutím ţalovaného osobne vyjadriť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania
proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, po oboznámení sa s obsahom
pripojeného spisového materiálu nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozsudku povaţujúc aj jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné.
Podľa názoru najvyššieho súdu sa krajský súd náleţite vyporiadal so ţalobcovou
námietkou týkajúcej sa nemoţnosti „osobne sa vyjadriť vo veci“. Táto námietka nebola
spôsobilá spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného, pretoţe nebolo sporné,
ţe ţalobca moţnosť vyjadriť sa k veci, predloţiť dôkazy a brániť sa v lehote, ktorú určil
správny orgán, a to do 03. júla 2009 ani do rozhodnutia vo veci 03. augusta 2009, mal.
Najvyšší súd ďalej konštatuje, ţe ţalobca bol o tom, ţe sa má 03. júla 2008 uskutočniť
zasadnutie PSAK za účelom prejednania jeho veci dostatočne vopred informovaný,
no napriek tomu sa konania nezúčastnil a hoci svoju neúčasť ospravedlnil, o odročenie
jednania neţiadal ani na svojej osobnej účasti netrval.
Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu najvyšší súd k námietke ţalobcu,
ţe sa nemohol pred rozhodnutím ţalovaného osobne vyjadriť, najvyšší súd dodáva, ţe ak tak
ţalobca mienil urobiť, na predvolanie ţalovaného na ústne prejednanie veci nesporne
oznámiť, kedy je moţné počítať s jeho osobnou účasťou. Ţiaden konkrétny dôvod, prečo
si svoju povinnosť voči SAK riadne a včas nesplnil a aké konkrétne dôvody mu bránia
zúčastniť prejednania veci ţalobca však neuviedol ani nezdokladoval. V tomto smere tvrdenie
ţalobcu, ţe je v zahraničí viazaný dlhodobým liečebným pobytom a jednaním
so spoločnosťou H., so sídlom v Chame, Švajčiarsko, ktorý „nebolo moţné prerušiť“ (pol
roka?), bez predloţenia akýchkoľvek dokladov je nedostatočné a javí sa byť účelové, rovnako
ako tvrdenie ţalobcu, ţe zo zahraničia nemal moţnosť poistné uhradiť. Ani z listov z 29. júna
2009, ako aj z 30. júna 2009 doručených ţalovanému nevyplýva, ţe by ţalobca ţiadal
o odročenie zasadnutia PSAK na iný termín, ţalobca iba ospravedlnil svoju neúčasť s tým, ţe
poistenie zodpovednosti za škodu uhradí po svojom návrate zo zahraničia, čo moţno
predpokladať do konca mesiaca augusta 2009. Zo ţiadneho listu ţalobcu ani pracovníčky jeho
kancelárie nevyplýva, ţe by ţalobca trval svojej osobnej účasti na zasadnutí PSAK, ţalobca
iba poţiadal o predĺţenie lehoty na vykonanie platieb. Ani samotná korešpondencia ţalobcu
zo zahraničia nepreukazuje, ţe by si svoju povinnosť podľa § 27 ods. 1 zákona o advokácii
nemohol riadne splniť ešte v čase do rozhodnutia ţalovaného.
Aj podľa názoru najvyššieho súdu moţnosť vyjadriť sa k veci v zmysle § 28 ods. 1
organizačného poriadku Slovenskej advokátskej komory, podľa ktorého predstavenstvo
umožní advokátovi sa osobne vyjadriť k dôvodom, pre ktoré rozhoduje o jeho vyškrtnutí
zo zoznamu vedeného komorou alebo o pozastavení výkonu povolania a o tejto možnosti
ho vhodným spôsobom upovedomí, bola ţalobcovi jednoznačne poskytnutá.
V tomto smere moţno prisvedčiť vyjadreniu ţalovanej, ktoré bolo ţalobcovi
aj doručené, ţe citované ustanovenie organizačného poriadku neukladá povinnosť nekonať
do tej doby, kým sa advokát osobne nevyjadri. Neodloţenie rozhodovania o vyčiarknutí
ţalobcu zo zoznamu advokátov, navyše ak ţalobca sa svojej osobnej účasti netrval,
ani najvyšší súd nepovaţuje za takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť
rozhodnutia PSAK.
Na ţalobcove námietky vznesené v ţalobe i v odvolaní najvyšší súd záverom
k ustanoveniu § 28 ods. 1 organizačného poriadku Slovenskej advokátskej komory poukazuje
na to, ţe kaţdý demokratický štát ochranu subjektívnych práv len ponúka, ale nevnucuje,
a ţe „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostraţitým, opatrným, starostlivým), teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia
uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti
je totiţ predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak
ich podcenením, či zanedbaním môţu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné
a pod.. To plne platí aj pri uplatňovaní zákonných práv v administratívnom konaní.
Obsahom administratívneho spisu bolo podľa názoru najvyššieho súdu nesporne
preukázané, ţe ţalobca v danej veci nepostupoval s plnou starostlivosťou k plneniu
si zákonných povinností advokáta.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací s poukazom na závery uvedené
vyššie povaţoval námietky ţalobcu v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné,
ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a z týchto dôvodov napadnutý rozsudok podľa
§ 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe účastníkom náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, ţalobcovi preto, ţe nebol v odvolacom konaní úspešný
a ţalovanej preto, ţe jej náhrada trov konania neprináleţí zo zákona.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. novembra 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
P. Slezáková