Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)fef/381259.882e70.pdf
PDF · 159.83 KB
No categories available
4Cdo/20/2011
Najvyšší súd 4 Cdo 20/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne B., a.s., so sídlom
v H.V.H., zastúpený JUDr. A. P., advokátom v D., proti ţalovanému T. G., bývajúcemu v T.,
zastúpený JUDr. P. B., advokátom v Š., o 37 540,50 Eur s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 15 C 43/2007, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave z 2. februára 2010 sp. zn. 10 Co 321/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 2. februára
2010 sp. zn. 10 Co 321/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobkyňa sa v konaní domáhala náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená ţalovaným
ako jej zamestnancom na dopravnom prostriedku, ktorý mal ţalovaný zverený na základe
protokolu o odovzdaní zvereného inventára zo 16. augusta 2004. V ţalobe uviedol, ţe
na základe lízingových zmlúv č. X. a X. so spoločnosťou B.., a.s., bol Ing. L. N., V.V.,
nájomcom ťahača M. ev.č. D. a valníkového návesu K. ev.č. D., ktoré dal so súhlasom
lízingovej spoločnosti do podnájmu spoločnosti B., a.s. V.V.. Ţalobkyňa predmetné motorové
vozidlo pouţila na pracovnú cestu do Košíc, kde došlo k ich zničeniu v dôsledku poţiaru.
Poisťovňa nárok Ing. L. N. na náhradu škody neakceptovala. Za škodu zodpovedá ţalovaný,
pretoţe z priestupkového spisu Obvodného Policajného zboru Košice-Juh je zrejmé, ţe vodič
sa dopustil priestupku, javil známky poţitia alkoholu a odmietol sa podrobiť dychovej skúške.
Ţalobkyňa škodu na základe faktúry uhradila Ing. L. N. 5. februára 2007 v plnom rozsahu,
ktorú však ţalovaný odmieta uhradiť.
Okresný súd Galanta rozsudkom z 19. mája 2009 č.k. 15 C 43/2007-215 uloţil
ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 5 806 Eur spolu s 9,5% úrokom z omeškania
od 6.2.2007 do zaplatenia, do troch dní, v časti týkajúcej sa sumy 8 295,16 Eur konanie
zastavil a vo zvyšku ţalobu zamietol. Výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázanú
zodpovednosť ţalovaného za škodu, vyčíslenie škody tak, ako ho urobil ţalobca však
povaţoval za zmätočné, pretoţe v priebehu konania vyšli najavo skutočnosti, ktoré ţalobkyňa
pri podaní ţaloby zamlčala. Uviedol, ţe skutočnosť, ţe ţalobkyňa na základe faktúry
Ing. L. N. 5. februára 2007 zaplatila ním deklarovanú škodu vo výške 37 540,50 Eur, pričom
táto suma mala predstavovať škodu spôsobenú ţalobcovi, nemôţe súd povaţovať za takú,
ktorá by odôvodňovala vznik nároku na celú vyplatenú sumu voči ţalovanému. Ţalobe
vyhovel v časti týkajúcej sa sumy 5 806 Eur, pričom ide o škodu, ktorá bola spôsobená na
valníkovom návese a ktorá predstavuje skutočné náklady uplatnené v konaní a sú preukázané
faktúrami spoločnosti P., ktoré pozostávajú z nákladov, ktoré boli Ing. L. N. vynaloţené na
odtiahnutie valníkového návesu a jeho opravu. Táto suma je podľa názoru súdu obsiahnutá
v sume, ktorú 5. februára 2007 ţalobkyňa Ing. L. N. zaplatila a ide o preukázanú škodu na
základe relevantných dôkazov. Zastavenie konania v časti týkajúcej sa sumy 8 295, 16 Eur
odôvodnil ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p. a späťvzatím ţaloby v tejto časti. Rozhodnutie
o príslušenstve pohľadávky odôvodnil omeškaním ţalovaného so zaplatením náhrady škody
a ustanovením § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o trovách konania si
vyhradil na samostatné rozhodnutie.
Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Trnave rozsudkom z 2. februára 2010 sp. zn.
10 Co 321/2009 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej
(23 439,33 Eur – pozn. dovolacieho súdu) zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť
zaplatiť ţalobkyni 23 439,33 Eur s 9,5% úrokom z omeškania od 24. marca 2007
do zaplatenia a vo zvyšku ţalobu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe súd
prvého stupňa zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu, dospel však k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nie celkom správne právne posúdil. Ďalej uviedol, ţe sa v celom
rozsahu stotoţňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa ohľadne
zodpovednosti ţalovaného za vzniknutú škodu. Na rozdiel od súdu prvého stupňa mal za to,
ţe na strane ţalobkyne došlo ku škode z dôvodu úhrady škody Ing. L. N., nájomcovi ťahača
a návesu, ktorá bola uhradená v ţalovanej výške. Uviedol, ţe ţalobkyňa dostatočným
spôsobom preukázala výšku škody, ktorá jej vznikla porušením povinnosti zo strany
ţalovaného.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie, ktorého prípustnosť
vyvodzoval z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p. Uviedol, ţe na rozdiel od prvostupňového súdu, ktorý rozlišoval medzi pojmami
„skutočná škoda“ a „účtovná zostatková hodnota“, odvolací súd rozdiel v obsahu týchto
pojmov nevidel. Pritom skutočnou škodou sa rozumie ujma, spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné
vynaloţiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. V tomto konaní nikto
neskúmal moţnosť uviesť poţiarom poškodený ťahač do prevádzkyschopného stavu tak, ako
tomu bolo v prípade návesu s nákladmi na odťah a opravu vo výške 5 806 Eur. Spoločnosť
K., s ktorej vyčíslením účtovnej zostatkovej hodnoty sa ţalobkyňa aj odvolací súd stotoţnili,
nemala spôsobilosť ani oprávnenie na takéto posúdenie. Preto sa nestotoţňuje s takto
vyčíslenou škodou. Ţalobkyňa podľa jeho názoru neuniesla v konaní dôkazné bremeno na
preukázanie skutočnej škody a preto rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedol, ţe ţalobkyňa sa o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá
dozvedela bezprostredne po škodovej udalosti, nevyzvala ho však na prerokovanie vyčíslenej
škody a nepreukázala mu ani to, ţe škodu uhradila, čo je v rozpore s § 191 ods. 2 a 4
Zákonníka práce v znení platnom v čase vzniku škody, pričom súd sa touto skutočnosťou
vôbec nezoberal. Zároveň navrhol odloţiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné
povaţovať za spravodlivý, nakoľko je v súlade so zásadou spravodlivej náhrady škody, ako aj
s účelom náhrady škody, t.j., aby mala ţalobkyňa moţnosť za zničenú vec si zabezpečiť
v príslušnom čase novú vec. Dovolanie ţalovaného navrhla ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie
vykonateľnosti napadnutého rozsudku v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou
tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom
z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného je podané
dôvodne.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p., dovolaním je moţné napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 122 ods. 1 O.s.p., dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli
splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva, ţe za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky,
ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy
a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
V zmysle § 220 O.s.p., odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú
splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 213 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil
súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7.
Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213
ods. 3 O.s.p.).
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním
zaloţených následných právnych záverov, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu
odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, ţe
odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje
k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom,
tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého
stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).
Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ţe súd prvého stupňa zistil
skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov
však dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nie celkom správne posúdil v časti
preukázania výšky škody na ťahači. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, ţe
škodu na poškodenom ťahači uplatnenú vo výške 956 034,-- Sk (31 734,52 Eur) nepovaţoval
za preukázanú z dôvodu, ţe ťahač, ktorý ţalobkyňa pôvodne deklarovala ako „vyradený“
a „odpísaný“, bol 22. augusta 2005 odpredaný tretej osobe za kúpnu cenu 8 295,16 Eur
a nestotoţnil sa ani s vyčíslením škody spoločnosťou K. spol. s r.o. zo 14. júna 2005 ako
skutočnou škodou, ktorá mala byť ţalobkyňou zaplatená vlastníkovi vozidiel, pretoţe podľa
názoru súdu zostatkovú hodnotu, ktorá je účtovnou kategóriou nie je moţné stotoţňovať
s výškou skutočnej škody, ktorá je reálnym finančným vyjadrením zmenšenia majetku
poškodenej osoby. Osobitne zdôraznil, ţe takýmto dôkazom nemôţe byť faktúra Ing. L. N.
z 5. februára 2007. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa výšku škody spôsobenú na
ťahači povaţoval za preukázanú vyčíslením účtovnej zostatkovej hodnoty vykonaným
spoločnosťou K. spol. s r.o. zo 14. júna 2005, z ktorého vyplýva účtovná zostatková
hodnota ťahača vo výške 31 534,52 Eur. Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom
konanom 2. februára 2010, na ktorom sa zúčastnili len právni zástupcovia účastníkov
nevyplýva, ţe by odvolací súd zopakoval alebo doplnil dokazovanie v tomto smere. Dovolací
súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné rozlišovať medzi
dôkazom, ktorým je len výsluch účastníka v zmysle § 131 O.s.p. a prednesom účastníka
konania (jeho právneho zástupcu).
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe ak sa odvolací súd chcel
odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním
vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p. sám v potrebnom
rozsahu opakovať, pokiaľ chcel ním vykonané dokazovanie vrátane výsluchov účastníkov
konania a svedeckých výpovedí hodnotiť rozdielne ako súd prvého stupňa (prípadne doplniť
v podstatnej rozhodujúcej časti) a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné
hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je aj v súlade so zásadou
priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania, ktoré zásady zostali zachované aj
po účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku uskutočnenej zákonom č. 384/2008 Z.z.
Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za neprípustné, aby odvolací súd ku svojim
odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k vyhoveniu návrhu, dospel iba na základe
prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, keď naviac z odôvodnenia jeho
rozhodnutia nie je moţné vôbec zistiť, prečo odôvodnené stanovisko súdu prvého stupňa
nepovaţuje za správne a na základe čoho určil výšku skutočnej škody. Odvolací súd
nevysvetlil, prečo povaţoval účtovnú zostatkovú hodnotu ťahača stanovenú spoločnosťou K.
spol. s r.o. za skutočnú škodu, za ktorú nesie zodpovednosť ţalovaný, najmä ak súd prvého
stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil, prečo takéto vyčíslenie škody nepovaţoval
za správne. Nevysporiadal sa ani so záverečným protokolom o mimoriadnom ukončení
lízingovej zmluvy č. X. z 20. júna 2005 na základe ktorej sa Ing. L. N. stal vlastníkom ťahača
a z ktorej vyplýva, ţe mu bola prenajímateľom fakturovaná škoda vo výške 475 741,-- Sk.
Z obsahu spisu nevyplýva, ţe by odvolací súd potom skúmal náleţitosti faktúry č. X. z 25.
januára 2007 a opodstatnenosť fakturovanej výšky škody, ktorú Ing. L. N. fakturoval
ţalobkyni v sume 1 130 945,-- Sk, z ktorej nie je moţné zistiť, na základe čoho bola výška
škody na ťahači stanovená sumou 956 034,-- Sk. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho súdu vyplýva iba to, ţe za podstatnú povaţoval skutočnosť, ţe ţalovaná, B., a.s.
so sídlom v H.V.H., ktorej predsedom predstavenstva je Ing. L. N., 5. februára 2007 zaplatila
Ing. L. N., s miestom podnikania H., V., sumu 1 130 945,-- Sk na základe jeho faktúry č. X..
V tejto súvislosti povaţuje dovolací súd za potrebné uviesť, ţe podanie správy
predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá
povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia § 215 O.s.p., nie je zopakovaním
dokazovania v zmysle § 122 a nasledujúcich O.s.p., a nie je ním ani „oboznámenie“ listín
zaloţených v súdnom spise.
Odvolací súd si tak nezadováţil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné
hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p., a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce
právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania
oprávnenie na ich hodnotenie.
Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, ţe
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak
súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo moţné v dovolacom
konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové
zistenia odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na uţ spomenutú
tzv. inú vadu konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však povaţuje za potrebné uviesť to, ţe konanie
pred súdom musí vo všeobecnosti zabezpečiť pre účastníkov konania spravodlivú ochranu
ich práv a záujmov (tzv. fair process). Na zabezpečenie tejto ochrany priznáva Občiansky
súdny poriadok účastníkovi viaceré procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať sa
k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj
k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcich. Podľa dovolacieho súdu odvolací súd svojim
vyššie uvedeným postupom porušil právo ţalovaného na spravodlivý proces, pretoţe tým, ţe
svoje rozhodnutie „nečakane“ zaloţil na iných právnych záveroch neţ súd prvého stupňa,
v skutočnosti ţalovanému odňal právo namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne
vyššom súde. Aţ z rozhodnutia odvolacieho súdu sa ţalovaný dozvedel, ţe odvolací súd
vyvodil svoj iný právny záver na základe inak vyhodnoteného súdom prvého stupňa
vykonaného dokazovania bez toho, aby v tomto smere dokazovanie doplnil, či zopakoval.
Zo skutočností účastníkmi v konaní tvrdenými a prvostupňovým súdom hodnotenými vyvodil
iný právny záver.
Z uvedeného vyplýva, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou,
majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). K takejto
vade bol dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď nebola uplatnená ako dôvod prípustného
dovolania (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 243b ods. 2, 3 O.s.p.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. novembra 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová