Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/20/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne B., a.s., so sídlom

v H.V.H., zastúpený JUDr. A. P., advokátom v D., proti ţalovanému T. G., bývajúcemu v T.,

zastúpený JUDr. P. B., advokátom v Š., o 37 540,50 Eur s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave z 2. februára 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 2. februára

2010 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa sa v konaní domáhala náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená ţalovaným

ako jej zamestnancom na dopravnom prostriedku, ktorý mal ţalovaný zverený na základe

protokolu o odovzdaní zvereného inventára zo 16. augusta 2004. V ţalobe uviedol, ţe

na základe lízingových zmlúv č. X. a X. so spoločnosťou B.., a.s., bol Ing. L. N., V.V.,

nájomcom ťahača M. ev.č. D. a valníkového návesu K. ev.č. D., ktoré dal so súhlasom

lízingovej spoločnosti do podnájmu spoločnosti B., a.s. V.V.. Ţalobkyňa predmetné motorové

vozidlo pouţila na pracovnú cestu do Košíc, kde došlo k ich zničeniu v dôsledku poţiaru.

Poisťovňa nárok Ing. L. N. na náhradu škody neakceptovala. Za škodu zodpovedá ţalovaný,

pretoţe z priestupkového spisu Obvodného Policajného zboru Košice-Juh je zrejmé, ţe vodič

sa dopustil priestupku, javil známky poţitia alkoholu a odmietol sa podrobiť dychovej skúške.

Ţalobkyňa škodu na základe faktúry uhradila Ing. L. N. 5. februára 2007 v plnom rozsahu,

ktorú však ţalovaný odmieta uhradiť.

Okresný súd Galanta rozsudkom z 19. mája 2009 č.k. -215 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 5 806 Eur spolu s 9,5% úrokom z omeškania

od 6.2.2007 do zaplatenia, do troch dní, v časti týkajúcej sa sumy 8 295,16 Eur konanie

2

zastavil a vo zvyšku ţalobu zamietol. Výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázanú

zodpovednosť ţalovaného za škodu, vyčíslenie škody tak, ako ho urobil ţalobca však

povaţoval za zmätočné, pretoţe v priebehu konania vyšli najavo skutočnosti, ktoré ţalobkyňa

pri podaní ţaloby zamlčala. Uviedol, ţe skutočnosť, ţe ţalobkyňa na základe faktúry

Ing. L. N. 5. februára 2007 zaplatila ním deklarovanú škodu vo výške 37 540,50 Eur, pričom

táto suma mala predstavovať škodu spôsobenú ţalobcovi, nemôţe súd povaţovať za takú,

ktorá by odôvodňovala vznik nároku na celú vyplatenú sumu voči ţalovanému. Ţalobe

vyhovel v časti týkajúcej sa sumy 5 806 Eur, pričom ide o škodu, ktorá bola spôsobená na

valníkovom návese a ktorá predstavuje skutočné náklady uplatnené v konaní a sú preukázané

faktúrami spoločnosti P., ktoré pozostávajú z nákladov, ktoré boli Ing. L. N. vynaloţené na

odtiahnutie valníkového návesu a jeho opravu. Táto suma je podľa názoru súdu obsiahnutá

v sume, ktorú 5. februára 2007 ţalobkyňa Ing. L. N. zaplatila a ide o preukázanú škodu na

základe relevantných dôkazov. Zastavenie konania v časti týkajúcej sa sumy 8 295, 16 Eur

odôvodnil ustanovením a späťvzatím ţaloby v tejto časti. Rozhodnutie

o príslušenstve pohľadávky odôvodnil omeškaním ţalovaného so zaplatením náhrady škody

a ustanovením , . Rozhodnutie o trovách konania si

vyhradil na samostatné rozhodnutie.

Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Trnave rozsudkom z 2. februára 2010 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej

(23 439,33 Eur – pozn. dovolacieho súdu) zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť

zaplatiť ţalobkyni 23 439,33 Eur s 9,5% úrokom z omeškania od 24. marca 2007

do zaplatenia a vo zvyšku ţalobu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe súd

prvého stupňa zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu, dospel však k nesprávnym

skutkovým zisteniam a vec nie celkom správne právne posúdil. Ďalej uviedol, ţe sa v celom

rozsahu stotoţňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa ohľadne

zodpovednosti ţalovaného za vzniknutú škodu. Na rozdiel od súdu prvého stupňa mal za to,

ţe na strane ţalobkyne došlo ku škode z dôvodu úhrady škody Ing. L. N., nájomcovi ťahača

a návesu, ktorá bola uhradená v ţalovanej výške. Uviedol, ţe ţalobkyňa dostatočným

spôsobom preukázala výšku škody, ktorá jej vznikla porušením povinnosti zo strany

ţalovaného.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie, ktorého prípustnosť

vyvodzoval z ustanovenia a dôvodnosť z ustanovenia

3

Uviedol, ţe na rozdiel od prvostupňového súdu, ktorý rozlišoval medzi pojmami

„skutočná škoda“ a „účtovná zostatková hodnota“, odvolací súd rozdiel v obsahu týchto

pojmov nevidel. Pritom skutočnou škodou sa rozumie ujma, spočívajúca v zmenšení

majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné

vynaloţiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. V tomto konaní nikto

neskúmal moţnosť uviesť poţiarom poškodený ťahač do prevádzkyschopného stavu tak, ako

tomu bolo v prípade návesu s nákladmi na odťah a opravu vo výške 5 806 Eur. Spoločnosť

K., s ktorej vyčíslením účtovnej zostatkovej hodnoty sa ţalobkyňa aj odvolací súd stotoţnili,

nemala spôsobilosť ani oprávnenie na takéto posúdenie. Preto sa nestotoţňuje s takto

vyčíslenou škodou. Ţalobkyňa podľa jeho názoru neuniesla v konaní dôkazné bremeno na

preukázanie skutočnej škody a preto rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Uviedol, ţe ţalobkyňa sa o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá

dozvedela bezprostredne po škodovej udalosti, nevyzvala ho však na prerokovanie vyčíslenej

škody a nepreukázala mu ani to, ţe škodu uhradila, čo je v rozpore s § 191 ods. 2 a 4

v znení platnom v čase vzniku škody, pričom súd sa touto skutočnosťou

vôbec nezoberal. Zároveň navrhol odloţiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné

povaţovať za spravodlivý, nakoľko je v súlade so zásadou spravodlivej náhrady škody, ako aj

s účelom náhrady škody, t.j., aby mala ţalobkyňa moţnosť za zničenú vec si zabezpečiť

v príslušnom čase novú vec. Dovolanie ţalovaného navrhla ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie

vykonateľnosti napadnutého rozsudku v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý rozsudok

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), v rozsahu vyplývajúcom

z ustanovenia a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného je podané

dôvodne.

Podľa ustanovenia , dovolaním je moţné napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa , dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, ţe za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky,

ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

V zmysle , odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú

splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7.

Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213

ods. 3 ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním

zaloţených následných právnych záverov, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu

odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, ţe

odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje

k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom,

tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého

stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).

Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ţe súd prvého stupňa zistil

skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov

však dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nie celkom správne posúdil v časti

preukázania výšky škody na ťahači. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, ţe

škodu na poškodenom ťahači uplatnenú vo výške 956 034,-- Sk (31 734,52 Eur) nepovaţoval

za preukázanú z dôvodu, ţe ťahač, ktorý ţalobkyňa pôvodne deklarovala ako „vyradený“

a „odpísaný“, bol 22. augusta 2005 odpredaný tretej osobe za kúpnu cenu 8 295,16 Eur

a nestotoţnil sa ani s vyčíslením škody spoločnosťou K. spol. s r.o. zo 14. júna 2005 ako

skutočnou škodou, ktorá mala byť ţalobkyňou zaplatená vlastníkovi vozidiel, pretoţe podľa

názoru súdu zostatkovú hodnotu, ktorá je účtovnou kategóriou nie je moţné stotoţňovať

s výškou skutočnej škody, ktorá je reálnym finančným vyjadrením zmenšenia majetku

poškodenej osoby. Osobitne zdôraznil, ţe takýmto dôkazom nemôţe byť faktúra Ing. L. N.

z 5. februára 2007. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa výšku škody spôsobenú na

ťahači povaţoval za preukázanú vyčíslením účtovnej zostatkovej hodnoty vykonaným

spoločnosťou K. spol. s r.o. zo 14. júna 2005, z ktorého vyplýva účtovná zostatková

hodnota ťahača vo výške 31 534,52 Eur. Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom

konanom 2. februára 2010, na ktorom sa zúčastnili len právni zástupcovia účastníkov

nevyplýva, ţe by odvolací súd zopakoval alebo doplnil dokazovanie v tomto smere. Dovolací

súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné rozlišovať medzi

dôkazom, ktorým je len výsluch účastníka v zmysle a prednesom účastníka

konania (jeho právneho zástupcu).

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe ak sa odvolací súd chcel

odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním

vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle sám v potrebnom

rozsahu opakovať, pokiaľ chcel ním vykonané dokazovanie vrátane výsluchov účastníkov

konania a svedeckých výpovedí hodnotiť rozdielne ako súd prvého stupňa (prípadne doplniť

v podstatnej rozhodujúcej časti) a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné

6

hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je aj v súlade so zásadou

priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania, ktoré zásady zostali zachované aj

po účinnosti novely uskutočnenej

Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za neprípustné, aby odvolací súd ku svojim

odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k vyhoveniu návrhu, dospel iba na základe

prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, keď naviac z odôvodnenia jeho

rozhodnutia nie je moţné vôbec zistiť, prečo odôvodnené stanovisko súdu prvého stupňa

nepovaţuje za správne a na základe čoho určil výšku skutočnej škody. Odvolací súd

nevysvetlil, prečo povaţoval účtovnú zostatkovú hodnotu ťahača stanovenú spoločnosťou K.

spol. s r.o. za skutočnú škodu, za ktorú nesie zodpovednosť ţalovaný, najmä ak súd prvého

stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil, prečo takéto vyčíslenie škody nepovaţoval

za správne. Nevysporiadal sa ani so záverečným protokolom o mimoriadnom ukončení

lízingovej zmluvy č. X. z 20. júna 2005 na základe ktorej sa Ing. L. N. stal vlastníkom ťahača

a z ktorej vyplýva, ţe mu bola prenajímateľom fakturovaná škoda vo výške 475 741,-- Sk.

Z obsahu spisu nevyplýva, ţe by odvolací súd potom skúmal náleţitosti faktúry č. X. z 25.

januára 2007 a opodstatnenosť fakturovanej výšky škody, ktorú Ing. L. N. fakturoval

ţalobkyni v sume 1 130 945,-- Sk, z ktorej nie je moţné zistiť, na základe čoho bola výška

škody na ťahači stanovená sumou 956 034,-- Sk. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia

odvolacieho súdu vyplýva iba to, ţe za podstatnú povaţoval skutočnosť, ţe ţalovaná, B., a.s.

so sídlom v H.V.H., ktorej predsedom predstavenstva je Ing. L. N., 5. februára 2007 zaplatila

Ing. L. N., s miestom podnikania H., V., sumu 1 130 945,-- Sk na základe jeho faktúry č. X..

V tejto súvislosti povaţuje dovolací súd za potrebné uviesť, ţe podanie správy

predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá

povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia , nie je zopakovaním

dokazovania v zmysle a nasledujúcich , a nie je ním ani „oboznámenie“ listín

zaloţených v súdnom spise.

Odvolací súd si tak nezadováţil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle , a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie.

Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), treba uviesť, ţe

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak

súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo moţné v dovolacom

konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové

zistenia odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na uţ spomenutú

tzv. inú vadu konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však povaţuje za potrebné uviesť to, ţe konanie

pred súdom musí vo všeobecnosti zabezpečiť pre účastníkov konania spravodlivú ochranu

ich práv a záujmov (tzv. fair process). Na zabezpečenie tejto ochrany priznáva Občiansky

súdny poriadok účastníkovi viaceré procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať sa

k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj

k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcich. Podľa dovolacieho súdu odvolací súd svojim

vyššie uvedeným postupom porušil právo ţalovaného na spravodlivý proces, pretoţe tým, ţe

svoje rozhodnutie „nečakane“ zaloţil na iných právnych záveroch neţ súd prvého stupňa,

v skutočnosti ţalovanému odňal právo namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne

vyššom súde. Aţ z rozhodnutia odvolacieho súdu sa ţalovaný dozvedel, ţe odvolací súd

vyvodil svoj iný právny záver na základe inak vyhodnoteného súdom prvého stupňa

vykonaného dokazovania bez toho, aby v tomto smere dokazovanie doplnil, či zopakoval.

Zo skutočností účastníkmi v konaní tvrdenými a prvostupňovým súdom hodnotenými vyvodil

iný právny záver.

Z uvedeného vyplýva, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou,

majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). K takejto

vade bol dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď nebola uplatnená ako dôvod prípustného

dovolania ( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia ,

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. novembra 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová