Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e48/382809.8c898a.pdf
PDF · 160.76 KB
No categories available
4Cdo/210/2011
Najvyšší súd 4 Cdo 210/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne B., s.r.o. so sídlom v B.,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou Š. P., so sídlom N., v mene ktorej koná konateľka JUDr.
B. Š., usadená advokátka, proti ţalovanej V., n.o., so sídlom N., o určenie platnosti kúpnej
zmluvy, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 2 C 100/2010, o dovolaní
ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. júla 2011 sp. zn.
16 Co 182/2011 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne proti výroku rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. júla 2011 sp. zn. 16 Co 182/2011, ktorým potvrdil
rozsudok okresného súdu o d m i e t a .
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. júla 2011 sp. zn. 16 Co 182/2011
vo výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania z r u š u j e a vec mu
v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z 31. marca 2011 č.k. 2 C 100/2010-164 ţalobu
ţalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, ţe kúpna zmluva z 15. januára 2010 a dodatok č. 1
zo 4. marca 2010, predmetom ktorej boli pozemky ţalobkyňou označené v ţalobe je platná,
zamietol. Ţalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné
bránenie jej práv a uznesením z 30. septembra 2011 č.k. 2 C 100/2010-241 uloţil ţalobkyni
zaplatiť ţalovanej trovy konania 329 Eur na účet jej právnej zástupkyne. Takto rozhodol, keď
mal za to, ţe ţalobkyňa v konaní nepreukázala naliehavý právny záujem na poţadovanom
určení. Podľa názoru súdu prvého stupňa súd nemôţe rozhodnúť o platnosti zmluvy ako
celku, pretoţe by tým nahrádzal kompetencie správy katastra, ktoré jej vyplývajú
z ustanovenia § 31 ods. 1, 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Je len na správe katastra,
aby posúdila platnosť zmluvy a len jej kladným rozhodnutím o návrhu na vklad nadobudne
zmluva vecno-právne účinky.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 21. júla 2011
sp. zn. 16 Co 182/2011 rozsudok okresného súdu potvrdil a ţalobkyni uloţil povinnosť
zaplatiť ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania 1 421,11 Eur na účet jej právneho
zástupcu. Stotoţnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa o nepreukázaní
naliehavého právneho záujmu na ţalobkyňou poţadovanom určení. Poukázal na to, ţe
zamietnutie ţaloby pre nedostatok naliehavosti právneho záujmu vylučuje moţnosť posúdiť
vec z vecnej stránky. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ je podaný návrh na vklad
predmetnej zmluvy na príslušnej správe katastra, všeobecný súd nemôţe suplovať právomoci
a kompetencie správy katastra, ktoré jej vyplývajú z ustanovenia § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho
zákona, ktorého oprávnením je okrem iného posúdiť aj platnosť predmetnej zmluvy.
Po rozhodnutí správy katastra účastníci zmluvy majú právo na súdne preskúmanie zákonnosti
takéhoto rozhodnutia v zmysle § 250l aţ 250s O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ktorá navrhla
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania
vyvodzovala z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a ako dovolací dôvod uvádzala, ţe konanie je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) nakoľko súd porušil jej právo na spravodlivý proces a ţe rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), pretoţe odvolací súd
dospel k mylnému záveru, ţe ţalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení platnosti
kúpnej zmluvy. Ţaloba o určenie platnosti kúpnej zmluvy bola zamietnutá z dôvodu
nedostatku naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Nesprávne posúdenie tejto
otázky je vo svojich dôsledkoch odopretím súdnej ochrany a teda základného práva na súdnu
ochranu, pretoţe súd v takomto prípade rozhodne bez skúmania podstaty ţaloby. Podľa jej
názoru tak odvolací súd ako aj prvostupňový súd odňali jej moţnosť konať pred súdom,
pretoţe nesprávne posúdili otázku naliehavého právneho záujmu a v dôsledku chybného
posúdenia nebola meritórne preskúmaná ţaloba o určenie platnosti kúpnej zmluvy. Takýmto
spôsobom bolo porušené aj jej právo na spravodlivý súdny proces ako aj právo na súdnu
ochranu, pričom primárnu právomoc posúdiť platnosť právneho úkonu (teda aj platnosť
kúpnej zmluvy) má v sporovom konaní všeobecný súd. V súvislosti s vyššie uvedeným
poukázala na závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 1. júla 2008 sp. zn.
II. ÚS 137/08. Za odňatie moţnosti konať pred súdom dovolateľka povaţovala
nezrozumiteľnosť a protirečivosť odôvodnenia a neuvedenie záverov na základe čoho súd
dospel k svojmu rozhodnutiu. Ţalobkyňa podala dovolanie aj čo do výroku o priznanej
náhrade trov odvolacieho konania, pretoţe z dôvodov rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd
dospel k výške odmeny právnej zástupkyne ţalovanej. Nedostatkom odôvodnenia jej bola
odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 O.s.p., nakoľko odôvodnenie rozhodnutia
slúţi na kontrolu jeho správnosti a z takéhoto odôvodnenia nie je moţné skontrolovať
správnosť výpočtu.
Ţalovaná nepovaţovala dovolanie ţalobkyne za dôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým jeho prípustnosť a dospel k záveru,
ţe dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v § 237,
§ 238 a § 239 O.s.p., pričom v § 237 O.s.p. sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania
proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu, v § 238
O.s.p. sú podmienky prípustnosti stanovené pre rozhodnutia odvolacieho súdu vo forme
rozsudku a v § 239 O.s.p. pre rozhodnutie vo forme uznesení.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa vo veci samej, preto bolo potrebné podmienky prípustnosti skúmať podľa
Podľa § 238 O.s.p. dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), ďalej proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a tieţ proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Vzhľadom k tomu, ţe v prejednávanej veci sa nejedná o ţiadnu z uvedených prípadov,
t.j. dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej,
nesmeruje ani proti rozsudku, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu, pretoţe dovolací súd doposiaľ nerozhodoval, dovolanie nebolo podané ani
proti potvrdzujúcemu rozsudku s vyslovením prípustnosti dovolania v jeho výroku a ani proti
potvrdzujúcemu rozhodnutiu vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky; dovolanie ţalobkyne
nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné.
S prihliadnutím na námietku ţalobkyne a tieţ vzhľadom na zákonnú povinnosť
dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 O.s.p.), skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie nebolo
vydané v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.
dovolací súd sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde niţšieho stupňa nevyskytla
niektorá z týchto vád. Pokiaľ ide o procesné vady podľa § 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/, g/ O.s.p.,
ktoré ţalobkyňa v dovolaní ani nenamietala, tieto v dovolacom konaní nevyšli najavo, preto
prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Pokiaľ ide o procesnú vadu
podľa § 237 písm. f/ O.s.p., namietanú i v dovolaní, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní
pred odvolacím súdom skutočne došlo k odňatiu moţnosti účastníka konať pred súdom
a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je prípustné ani podľa tohto ustanovenia, nakoľko
procesnú vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. v konaní nezistil.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký neţiaduci postup súdu
v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemoţní realizáciu tých práv, ktoré
mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a tým odňal účastníkovi konania
jeho procesné práva.
K odňatiu moţnosti konať pred súdom podľa názoru dovolateľky došlo tým, ţe
nesprávne súdy posúdili otázku naliehavého právneho záujmu, pričom v dôsledku chybného
posúdenia nebola meritórne preskúmaná ţaloba o určenie platnosti zmluvy. Nesprávne
posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu v tom zmysle, ţe nie je daný je podľa jej
názoru vo svojich dôsledkoch odopretím súdnej ochrany a teda odopretím základného práva
na súdnu ochranu.
Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky) je umoţniť kaţdému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom
tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Odňatie moţnosti
účastníka konania domáhať sa svojho práva na súde, ku ktorému podľa dovolateľky v tomto
prípade došlo, moţno v širšom poňatí chápať i ako tzv. denegatio iustitiae (t.j. odopretie
spravodlivosti), od ktorého sa odvíja i základný princíp občianskeho súdneho konania
označovaný i ako iustitia nemini neganda, teda zákaz odopretia spravodlivosti, podľa ktorého
je súd povinný poskytnúť ochranu kaţdému, kto tvrdí, ţe jeho právo je ohrozené alebo
porušené a vec patrí do právomoci súdu a sú splnené všetky zákonom stanovené procesné
podmienky. Odopretie spravodlivosti, ktoré je porušením tohto princípu moţno
charakterizovať ako stav, kedy príslušný súd výslovne, či fakticky odmieta vo veci konať. Ide
napríklad o situáciu, keď vo veci súd nerozhodne vôbec alebo konanie zastaví bez toho, aby
boli na takýto postup splnené zákonné podmienky. V predmetnej veci k ţiadnemu
z uvedených prejavov porušenia princípu iustitia nemini neganda nedošlo. Zo súdneho spisu
totiţ vyplýva, ţe súdy sa vecou po podaní ţaloby riadne zaoberali, vo veci konali pri
zabezpečení všetkých procesných práv účastníkom konania, ktoré im Občiansky súdny
poriadok priznáva. K porušeniu ústavného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky nemôţe dôjsť tým, ţe nebolo rozhodnuté v súlade s predstavami účastníka konania.
Obsahom tohto ústavného práva nie je totiţ právo na rozhodnutie v súlade s právnym
názorom účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. novembra
2002 sp. zn. II. ÚS 218/02) a tieţ neúspech v súdnom konaní nie je moţné povaţovať za
porušenie tohto základného práva (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. marca
2004 sp. zn. I. ÚS 50/04).
Z právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky zaujatého v jeho náleze
z 1. júla 2008 sp. zn. II. ÚS 137/08 nemoţno v prejednávanej veci vychádzať. V konaní
vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4 Cdo 269/2005 išlo o odlišnú
situáciu, keď sám dovolací súd vecne posudzoval otázku naliehavého právneho záujmu na
poţadovanom určení, keď dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu bolo
v označenej veci prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je zrejmé, ţe dovolateľka povaţuje za porušenie práva na súdnu
ochranu (podľa nej) nesprávne rozhodnutie odvolacieho súdu v danej veci. V tejto súvislosti
dovolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe samotným (prípadne aj nesprávnym)
právnym posúdením veci súdom, spočívajúcim v aplikácii hmotného alebo procesného
predpisu na zistený skutkový stav vyjadrením v rozhodnutí, nemôţe byť zaloţená procesná
vada konania v zmysle § 237 O.s.p. a ţe ani (prípadným) nesprávnym právnym posúdením
veci súd účastníkovi konania neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia
a neodníma mu moţnosť pred súdom konať (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004, sp. zn. 2 Cdo 112/2011, sp. zn.
3 Cdo 174/2005, sp. zn. 4 Cdo 165/2003).
Pokiaľ ţalobkyňa tvrdí, ţe rozsudok odvolacieho súdu je zmätočný a nezrozumiteľný
a vyvodzuje z toho, ţe absenciou riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia jej bola odňatá
moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., dovolací súd pripomína, ţe podľa
uznesenia ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03:
„Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale
aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na
záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý
proces“.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom
súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov
zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd
prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej
veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery primerane vysvetlil a tieţ
z akých úvah vychádzal pri závere o nedostatku naliehavého právneho záveru na
poţadovanom určení. Odvolací súd vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p.
sa stotoţnil s dôvodmi odvolaním napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti
vysvetlil dôvody, pre ktoré nebolo moţné ţalobu posudzovať z jej vecnej stránky. Najvyšší
súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu prvého stupňa
nie sú v danom prípade zjavne neodôvodené a ţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.).
Dovolateľka uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. K tejto
námietke dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe tzv. iná (neţ v § 237 O.s.p. uvedená)
procesná vada konania je relevantný dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.,
avšak úspešne môţe byť uplatnená len v procesne prípustnom dovolaní, o tento prípad
v preskúmavanej veci nejde.
K ďalšej námietke ţalobkyne, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný
dovolací dôvod, moţno ho však uplatniť len v procesne prípustnom dovolaní, samo nesprávne
právne posúdenie veci ako uţ bolo vyššie uvedené prípustnosť dovolania nezakladá. I keby
tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval),
dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mohla mať za následok vecnú nesprávnosť
napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, nezakladala by ale prípustnosť dovolania.
Opodstatnenosť uplatnenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. môţe
dovolací súd posudzovať, len ak je tento dovolací dôvod uplatnený v procesne prípustnom
dovolaní. Keďţe ţalobkyňou bol tento dovolací dôvod uplatnený v dovolaní, ktoré nie je
procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu z hľadiska
v ňom zaujatých právnych záverov.
Dovolanie ţalobkyne smeruje aj proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. Aj keď tento výrok je súčasťou rozsudku, treba
mať za to, ţe ide o rozhodnutie, ktoré má v tejto časti formu uznesenia, preto by bolo
potrebné podmienky prípustnosti dovolania skúmať z hľadiska ustanovenia § 239 ods. 1, 2
O.s.p. Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. však podať dovolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté o trovách konania vylučuje. Vzhľadom na to, ţe dovolateľka namietala aj v tejto
časti vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p., dovolací súd skúmal, či rozhodnutie je v označenom
výroku touto vadou skutočne postihnuté.
Poţiadavka na riadne odôvodnenie rozsudku vo vnútroštátnych podmienkach
Slovenskej republiky (ako uţ bolo vyššie uvedené) ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p., ktoré sa
vzťahuje v zmysle § 167 ods. 2 O.s.p. aj na rozhodnutie vydané vo forme uznesenia a platí aj
pre odvolacie konanie (§ 211 ods. 2 O.s.p.). Aj v prípade odôvodnenia výroku o trovách
konania je povinnosťou odvolacieho súdu uviesť, z akých úvah pri rozhodovaní o trovách
konania vychádzal a ktorými zákonnými ustanoveniami sa pri rozhodovaní riadil. Odvolací
súd túto povinnosť nesplnil. Z dôvodov rozhodnutia nie je zrejmé, z akej základnej sadzby
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej sluţby vychádzal, teda ktoré ustanovenia vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb
v znení neskorších predpisov pri rozhodovaní o náhrade trov konania a stanovením ich výšky
aplikoval.
Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závaţné
procesné pochybenie súdu, spočívajúce v odňatí moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O.s.p.), na ktoré je dovolací súd povinný prihliadnuť (§ 241 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd preto
rozhodnutie odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov odvolacieho
konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ ide o dovolanie ţalobkyne smerujúce proti výroku, ktorým krajský súd
rozsudok okresného súdu (vo veci samej) potvrdil, je v zmysle § 238 O.s.p. neprípustné
a keďţe neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky jej dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.).
V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči
ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo
nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. novembra 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková