Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/210/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne B., s.r.o. so sídlom v B.,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou Š. P., so sídlom N., v mene ktorej koná konateľka JUDr.

B. Š., usadená advokátka, proti ţalovanej V., n.o., so sídlom N., o určenie platnosti kúpnej

zmluvy, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. , o dovolaní

ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. júla 2011 sp. zn.

rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne proti výroku rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. júla 2011 sp. zn. , ktorým potvrdil

rozsudok okresného súdu o d m i e t a .

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. júla 2011 sp. zn.

vo výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania z r u š u j e a vec mu

v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

2

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z 31. marca 2011 č.k. -164 ţalobu

ţalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, ţe kúpna zmluva z 15. januára 2010 a dodatok č. 1

zo 4. marca 2010, predmetom ktorej boli pozemky ţalobkyňou označené v ţalobe je platná,

zamietol. Ţalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné

bránenie jej práv a uznesením z 30. septembra 2011 č.k. -241 uloţil ţalobkyni

zaplatiť ţalovanej trovy konania 329 Eur na účet jej právnej zástupkyne. Takto rozhodol, keď

mal za to, ţe ţalobkyňa v konaní nepreukázala naliehavý právny záujem na poţadovanom

určení. Podľa názoru súdu prvého stupňa súd nemôţe rozhodnúť o platnosti zmluvy ako

celku, pretoţe by tým nahrádzal kompetencie správy katastra, ktoré jej vyplývajú

z ustanovenia , o katastri nehnuteľnosti a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Je len na správe katastra,

aby posúdila platnosť zmluvy a len jej kladným rozhodnutím o návrhu na vklad nadobudne

zmluva vecno-právne účinky.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 21. júla 2011

sp. zn. rozsudok okresného súdu potvrdil a ţalobkyni uloţil povinnosť

zaplatiť ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania 1 421,11 Eur na účet jej právneho

zástupcu. Stotoţnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa o nepreukázaní

naliehavého právneho záujmu na ţalobkyňou poţadovanom určení. Poukázal na to, ţe

zamietnutie ţaloby pre nedostatok naliehavosti právneho záujmu vylučuje moţnosť posúdiť

vec z vecnej stránky. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ je podaný návrh na vklad

predmetnej zmluvy na príslušnej správe katastra, všeobecný súd nemôţe suplovať právomoci

a kompetencie správy katastra, ktoré jej vyplývajú z ustanovenia § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho

zákona, ktorého oprávnením je okrem iného posúdiť aj platnosť predmetnej zmluvy.

Po rozhodnutí správy katastra účastníci zmluvy majú právo na súdne preskúmanie zákonnosti

takéhoto rozhodnutia v zmysle aţ 250s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ktorá navrhla

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

3

vyvodzovala z ustanovenia a ako dovolací dôvod uvádzala, ţe konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) nakoľko súd porušil jej právo na spravodlivý proces a ţe rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), pretoţe odvolací súd

dospel k mylnému záveru, ţe ţalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení platnosti

kúpnej zmluvy. Ţaloba o určenie platnosti kúpnej zmluvy bola zamietnutá z dôvodu

nedostatku naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Nesprávne posúdenie tejto

otázky je vo svojich dôsledkoch odopretím súdnej ochrany a teda základného práva na súdnu

ochranu, pretoţe súd v takomto prípade rozhodne bez skúmania podstaty ţaloby. Podľa jej

názoru tak odvolací súd ako aj prvostupňový súd odňali jej moţnosť konať pred súdom,

pretoţe nesprávne posúdili otázku naliehavého právneho záujmu a v dôsledku chybného

posúdenia nebola meritórne preskúmaná ţaloba o určenie platnosti kúpnej zmluvy. Takýmto

spôsobom bolo porušené aj jej právo na spravodlivý súdny proces ako aj právo na súdnu

ochranu, pričom primárnu právomoc posúdiť platnosť právneho úkonu (teda aj platnosť

kúpnej zmluvy) má v sporovom konaní všeobecný súd. V súvislosti s vyššie uvedeným

poukázala na závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 1. júla 2008 sp. zn.

. Za odňatie moţnosti konať pred súdom dovolateľka povaţovala

nezrozumiteľnosť a protirečivosť odôvodnenia a neuvedenie záverov na základe čoho súd

dospel k svojmu rozhodnutiu. Ţalobkyňa podala dovolanie aj čo do výroku o priznanej

náhrade trov odvolacieho konania, pretoţe z dôvodov rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd

dospel k výške odmeny právnej zástupkyne ţalovanej. Nedostatkom odôvodnenia jej bola

odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle , nakoľko odôvodnenie rozhodnutia

slúţi na kontrolu jeho správnosti a z takéhoto odôvodnenia nie je moţné skontrolovať

správnosť výpočtu.

Ţalovaná nepovaţovala dovolanie ţalobkyne za dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal predovšetkým jeho prípustnosť a dospel k záveru,

ţe dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ,

a , pričom v sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania

proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu, v § 238

sú podmienky prípustnosti stanovené pre rozhodnutia odvolacieho súdu vo forme

rozsudku a v pre rozhodnutie vo forme uznesení.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa vo veci samej, preto bolo potrebné podmienky prípustnosti skúmať podľa

a

Podľa dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), ďalej proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ) a tieţ proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Vzhľadom k tomu, ţe v prejednávanej veci sa nejedná o ţiadnu z uvedených prípadov,

t.j. dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej,

nesmeruje ani proti rozsudku, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu, pretoţe dovolací súd doposiaľ nerozhodoval, dovolanie nebolo podané ani

proti potvrdzujúcemu rozsudku s vyslovením prípustnosti dovolania v jeho výroku a ani proti

potvrdzujúcemu rozhodnutiu vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky; dovolanie ţalobkyne

nie je podľa prípustné.

S prihliadnutím na námietku ţalobkyne a tieţ vzhľadom na zákonnú povinnosť

dovolacieho súdu ( ), skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie nebolo

vydané v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v aţ g/

dovolací súd sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde niţšieho stupňa nevyskytla

niektorá z týchto vád. Pokiaľ ide o procesné vady podľa , , , , , ,

ktoré ţalobkyňa v dovolaní ani nenamietala, tieto v dovolacom konaní nevyšli najavo, preto

prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Pokiaľ ide o procesnú vadu

podľa , namietanú i v dovolaní, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní

pred odvolacím súdom skutočne došlo k odňatiu moţnosti účastníka konať pred súdom

a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je prípustné ani podľa tohto ustanovenia, nakoľko

procesnú vadu podľa v konaní nezistil.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký neţiaduci postup súdu

v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemoţní realizáciu tých práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a tým odňal účastníkovi konania

jeho procesné práva.

K odňatiu moţnosti konať pred súdom podľa názoru dovolateľky došlo tým, ţe

nesprávne súdy posúdili otázku naliehavého právneho záujmu, pričom v dôsledku chybného

posúdenia nebola meritórne preskúmaná ţaloba o určenie platnosti zmluvy. Nesprávne

posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu v tom zmysle, ţe nie je daný je podľa jej

názoru vo svojich dôsledkoch odopretím súdnej ochrany a teda odopretím základného práva

na súdnu ochranu.

Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( Slovenskej

republiky) je umoţniť kaţdému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom

tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Odňatie moţnosti

účastníka konania domáhať sa svojho práva na súde, ku ktorému podľa dovolateľky v tomto

prípade došlo, moţno v širšom poňatí chápať i ako tzv. denegatio iustitiae (t.j. odopretie

6

spravodlivosti), od ktorého sa odvíja i základný princíp občianskeho súdneho konania

označovaný i ako iustitia nemini neganda, teda zákaz odopretia spravodlivosti, podľa ktorého

je súd povinný poskytnúť ochranu kaţdému, kto tvrdí, ţe jeho právo je ohrozené alebo

porušené a vec patrí do právomoci súdu a sú splnené všetky zákonom stanovené procesné

podmienky. Odopretie spravodlivosti, ktoré je porušením tohto princípu moţno

charakterizovať ako stav, kedy príslušný súd výslovne, či fakticky odmieta vo veci konať. Ide

napríklad o situáciu, keď vo veci súd nerozhodne vôbec alebo konanie zastaví bez toho, aby

boli na takýto postup splnené zákonné podmienky. V predmetnej veci k ţiadnemu

z uvedených prejavov porušenia princípu iustitia nemini neganda nedošlo. Zo súdneho spisu

totiţ vyplýva, ţe súdy sa vecou po podaní ţaloby riadne zaoberali, vo veci konali pri

zabezpečení všetkých procesných práv účastníkom konania, ktoré im Občiansky súdny

poriadok priznáva. K porušeniu ústavného práva podľa Slovenskej

republiky nemôţe dôjsť tým, ţe nebolo rozhodnuté v súlade s predstavami účastníka konania.

Obsahom tohto ústavného práva nie je totiţ právo na rozhodnutie v súlade s právnym

názorom účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. novembra

2002 sp. zn. ) a tieţ neúspech v súdnom konaní nie je moţné povaţovať za

porušenie tohto základného práva (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. marca

2004 sp. zn. ).

Z právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky zaujatého v jeho náleze

z 1. júla 2008 sp. zn. nemoţno v prejednávanej veci vychádzať. V konaní

vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. išlo o odlišnú

situáciu, keď sám dovolací súd vecne posudzoval otázku naliehavého právneho záujmu na

poţadovanom určení, keď dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu bolo

v označenej veci prípustné ( ).

V prejednávanej veci je zrejmé, ţe dovolateľka povaţuje za porušenie práva na súdnu

ochranu (podľa nej) nesprávne rozhodnutie odvolacieho súdu v danej veci. V tejto súvislosti

dovolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe samotným (prípadne aj nesprávnym)

právnym posúdením veci súdom, spočívajúcim v aplikácii hmotného alebo procesného

predpisu na zistený skutkový stav vyjadrením v rozhodnutí, nemôţe byť zaloţená procesná

vada konania v zmysle a ţe ani (prípadným) nesprávnym právnym posúdením

veci súd účastníkovi konania neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia

a neodníma mu moţnosť pred súdom konať (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. ).

Pokiaľ ţalobkyňa tvrdí, ţe rozsudok odvolacieho súdu je zmätočný a nezrozumiteľný

a vyvodzuje z toho, ţe absenciou riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia jej bola odňatá

moţnosť konať pred súdom v zmysle , dovolací súd pripomína, ţe podľa

uznesenia ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. :

„Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale

aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na

záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý

proces“.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na

konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd

prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na

prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery primerane vysvetlil a tieţ

z akých úvah vychádzal pri závere o nedostatku naliehavého právneho záveru na

poţadovanom určení. Odvolací súd vychádzajúc z citovaného ustanovenia

sa stotoţnil s dôvodmi odvolaním napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti

vysvetlil dôvody, pre ktoré nebolo moţné ţalobu posudzovať z jej vecnej stránky. Najvyšší

súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu prvého stupňa

nie sú v danom prípade zjavne neodôvodené a ţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ).

Dovolateľka uplatnila dovolací dôvod v zmysle K tejto

námietke dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe tzv. iná (neţ v uvedená)

procesná vada konania je relevantný dovolací dôvod v zmysle ,

avšak úspešne môţe byť uplatnená len v procesne prípustnom dovolaní, o tento prípad

v preskúmavanej veci nejde.

K ďalšej námietke ţalobkyne, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ), dovolací súd uvádza, ţe právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na

zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný

dovolací dôvod, moţno ho však uplatniť len v procesne prípustnom dovolaní, samo nesprávne

9

právne posúdenie veci ako uţ bolo vyššie uvedené prípustnosť dovolania nezakladá. I keby

tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval),

dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mohla mať za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, nezakladala by ale prípustnosť dovolania.

Opodstatnenosť uplatnenia dovolacieho dôvodu v zmysle môţe

dovolací súd posudzovať, len ak je tento dovolací dôvod uplatnený v procesne prípustnom

dovolaní. Keďţe ţalobkyňou bol tento dovolací dôvod uplatnený v dovolaní, ktoré nie je

procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu z hľadiska

v ňom zaujatých právnych záverov.

Dovolanie ţalobkyne smeruje aj proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. Aj keď tento výrok je súčasťou rozsudku, treba

mať za to, ţe ide o rozhodnutie, ktoré má v tejto časti formu uznesenia, preto by bolo

potrebné podmienky prípustnosti dovolania skúmať z hľadiska ustanovenia § 239 ods. 1, 2

Ustanovenie však podať dovolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo

rozhodnuté o trovách konania vylučuje. Vzhľadom na to, ţe dovolateľka namietala aj v tejto

časti vadu podľa , dovolací súd skúmal, či rozhodnutie je v označenom

výroku touto vadou skutočne postihnuté.

Poţiadavka na riadne odôvodnenie rozsudku vo vnútroštátnych podmienkach

Slovenskej republiky (ako uţ bolo vyššie uvedené) ustanovuje , ktoré sa

vzťahuje v zmysle aj na rozhodnutie vydané vo forme uznesenia a platí aj

pre odvolacie konanie ( ). Aj v prípade odôvodnenia výroku o trovách

konania je povinnosťou odvolacieho súdu uviesť, z akých úvah pri rozhodovaní o trovách

konania vychádzal a ktorými zákonnými ustanoveniami sa pri rozhodovaní riadil. Odvolací

súd túto povinnosť nesplnil. Z dôvodov rozhodnutia nie je zrejmé, z akej základnej sadzby

tarifnej odmeny za jeden úkon právnej sluţby vychádzal, teda ktoré ustanovenia vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb

v znení neskorších predpisov pri rozhodovaní o náhrade trov konania a stanovením ich výšky

aplikoval.

10

Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závaţné

procesné pochybenie súdu, spočívajúce v odňatí moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/

), na ktoré je dovolací súd povinný prihliadnuť ( ). Dovolací súd preto

rozhodnutie odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov odvolacieho

konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

Pokiaľ ide o dovolanie ţalobkyne smerujúce proti výroku, ktorým krajský súd

rozsudok okresného súdu (vo veci samej) potvrdil, je v zmysle neprípustné

a keďţe neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd

Slovenskej republiky jej dovolanie ako neprípustné odmietol (

v spojení s ).

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči

ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo

nepodala návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. novembra 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková