Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/13/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa A., proti odporcovi

A.. Š., zastúpenému JUDr. Ing. I. B., o zaplatenie 758,22 € s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. , o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III

z 23. októbra 2008 č.k. -93 v časti výroku o trovách konania v spojení

s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 28. decembra 2009 sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 28. decembra 2009 sp.zn. a rozsudok Okresného súdu Bratislava III

z 23. októbra 2008 č.k. -93 v časti výroku o trovách konania z r u š u j e a vec

v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľ podal na Okresnom súde Bratislava III návrh na vydanie platobného

rozkazu o zaplatenie sumy 22.842,- Sk (758,22 €) s príslušenstvom od odporcu z dôvodu, že

odporca mal 18. januára 2007 spôsobiť dopravnú nehodu, keď ako cyklista narazil

do motorového vozidla majiteľa Ľ. V., čím mu spôsobil škodu vo výške 24 842 Sk (824,60 €).

Navrhovateľ poukázal z havarijného poistenia motorového vozidla poškodenému poistné

plnenie vo výške 22 842 Sk (758,22 €) po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti vo výške 2000

Sk (60,39 €). Okresný súd vydal 6. novembra 2007 platobný rozkaz č.k.

40 Ro 2352/2007-26, proti ktorému podal odporca 30. novembra 2007 odpor.

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 23. októbra 2008 č.k. -93 návrh

zamietol a navrhovateľa zaviazal na zaplatenie trov konania, ktoré vznikli odporcovi vo výške

11 516,50 Sk (382,28 €). O náhrade trov konania rozhodol podľa a v spore

úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich

zo súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu v sume 1368 Sk (45,41 €) a právneho

zastúpenia za 5 úkonov (presne špecifikovaných) právnej služby v zmysle vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Nepriznal právnemu zástupcovi odporcu náhradu za uplatnené úkony právnej

služby, a to za nahliadnutie do spisu 28. novembra 2007, dve opakované porady s klientom

12. mája 2008 a 18. júna 2008, dve vyjadrenia – podania vo veci 13. júna 2008 a 13. októbra

2008, náhradu cestovného a náhradu za stratu času vzhľadom na to, že advokát odporcu má

sídlo v Bratislave, kde má sídlo aj okresný súd, pričom v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky patrí

advokátovi náhrada za stratu času pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré

nie je sídlom advokáta, čo sa podľa názoru okresného súdu nevzťahuje na prejednávaný

prípad. Uvedené úkony právnej služby okresný súd nevyhodnotil ako účelne vynaložené trovy

konania, keď právny zástupca odporcu pri nahliadnutí do spisu a ďalších poradách postupoval

podľa súdu zrejme len v súlade so žiadosťou klienta, a preto tým nemožno neúmerne

zaťažovať v spore neúspešného účastníka konania, i s prihliadnutím na výšku predmetu sporu.

Písomné podania, ktoré advokát zaslal súdu, okresný súd vyhodnotil ako reakciu

na skutočnosti uvádzané na pojednávaní, prípadne zhrnutie jeho procesnej obrany, čo mu

podľa súdu vyplývalo priamo z jeho procesného postavenia účastníka konania v zmysle

ustanovenia a nemožno na ne prihliadnuť ako na podania vo veci samej v zmysle

ustanovenia § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu proti výroku prvostupňového

rozhodnutia o trovách konania, uznesením z 28. decembra 2009 sp.zn.

rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia sa v celom

rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

Na základe podnetu odporcu podal proti rozsudku okresného súdu v časti výroku

o trovách konania v spojení s uznesením krajského súdu mimoriadne dovolanie generálny

prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd rozhodnutia súdov v napadnutej

časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie s poukazom

na ustanovenia §, 2, 3, 137, 142 ods. 1 a 224 ods. 1 a §, ods. 1, ,

a 17 vyhlášky odôvodnil tým, že právo na úhradu účelne vynaložených trov konania je

súčasťou základného práva na právnu pomoc. Trovy právneho zastúpenia sa všeobecne

považujú za účelne vynaložené trovy, pričom posúdenie, či boli trovy v tom-ktorom konaní

skutočne vynaložené účelne, je v kompetencii súdu. Toto posúdenie by však nemalo byť

v žiadnom prípade svojvoľné, naopak, malo by mať oporu v právnych predpisoch a nemalo

by sa výrazne odlišovať od rozhodnutí iných súdov v rovnakých, či podobných veciach.

Pokiaľ súd určitý úkon vyhodnotí ako neúčelný, nemal by sa pritom obmedziť iba

na konštatovanie tejto neúčelnosti, ale mal by aj bližšie vysvetliť, v čom neúčelnosť úkonu

vidí. V danom prípade však takéto odôvodnenie neúčelnosti úkonov v rozhodnutiach súdu

absentuje. V predmetnom konaní okresný súd a následne ani krajský súd účelnosť

vynaložených trov neposúdil správne, v dôsledku čoho je odporca ako úspešný účastník

konania, ktorý bol neoprávnene žalovaný, nútený sám uhradiť svojmu advokátovi časť trov

právneho zastúpenia. Týmto spôsobom, a aj s prihliadnutím na nedostatočné odôvodnenie

rozhodnutí oboch súdov došlo podľa názoru generálneho prokurátora k porušeniu ústavného

práva odporcu na právnu pomoc. Následne v dôvodoch mimoriadneho dovolania podrobne

odôvodnil účelnosť a potrebu úkonov právnej služby poskytnutých odporcovi jeho právnym

zástupcom v súvislosti s predmetným konaním, za ktoré súdy oboch stupňov nepriznali

právnemu zástupcovi odporcu odmenu.

Navrhovateľ ani odporca sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom

Slovenskej republiky a že je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.

1 v spojení s ) preskúmal napadnuté rozhodnutia krajského

a okresného súdu, ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo a dospel k záveru,

že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý

vo veci úspech nemal.

Citované ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania.

To znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu

všetkých trov konania. Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti bude závislé

od konkrétnych okolností tej-ktorej veci.

Podľa trovy konania sú (mimo iného) najmä hotové výdavky účastníkov

a ich zástupcov.

Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky, vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny,

náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované

klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom.

Základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu

veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak

táto vyhláška neustanovuje inak (§ 9 ods. 1 vyhlášky).

Úkony právnej služby, za ktoré patrí advokátovi náhrada, ako aj výšku tejto náhrady

za jednotlivé úkony právnej služby upravuje § 14 vyhlášky.

V preskúmavanej veci oba súdy nižšieho stupňa nepriznali advokátovi odporcu

odmenu za nahliadnutie do spisu, dve porady s klientom, dve vyjadrenia týkajúce sa veci

samej, náhradu cestovného a náhradu za stratu času.

Ako vyplýva z obsahu spisu odporcovi bol spolu s platobným rozkazom vydaným

okresným súdom doručený aj návrh na vydanie platobného rozkazu, avšak bez príloh. Aj keď

výslovne neustanovuje povinnosť súdu pri doručovaní platobného rozkazu spolu

s návrhom na jeho vydanie odporcovi doručiť mu aj prílohy k tomuto návrhu, nesporne

pre náležité spracovanie odporu bolo nevyhnutné oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami,

na základe ktorých bol v konečnom dôsledku platobný rozkaz vydaný, teda aj so všetkými

prílohami k návrhu na vydanie platobného rozkazu, čo advokát odporcu urobil nahliadnutím

do spisu 28. novembra 2007. O tomto úkone právnej služby tak nemožno uvažovať ako

o bezdôvodne odporcom vyžiadanom úkone, a preto niet dôvodu, aby bol nahradením trov

za tento úkon právnej služby zaťažený odporca. Nemení na tom nič ani skutočnosť, že

nahliadnutie do spisu nie je v § 14 ods. 1 až 3 vyhlášky výslovne označené za úkon právnej

služby. Výpočet úkonov právnej služby, za ktoré patrí advokátovi odmena, uvedený v § 14

ods. 1 až 3 vyhlášky, je iba demonštratívny, čo vyplýva z ustanovenia § 14 ods. 8 vyhlášky.

Ďalšia porada alebo rokovanie s klientom je taktiež považovaná za úkon právnej

služby, za ktorý patrí advokátovi odmena v zmysle § 14 ods. 2 písm. a/ vyhlášky. Ako možno

vyvodiť z obsahu spisu, ani jedna z porád s klientom (odporcom), ktoré sa uskutočnili

12. mája 2008 a 18. júna 2008 a za ktoré súd náhradu nepriznal, nebola samoúčelná. V oboch

prípadoch totiž išlo o porady pred pojednávaniami, konkrétne pred prvým pojednávaním

vo veci, ktoré sa uskutočnilo 15. mája 2008 a v druhom prípade pred pojednávaním

uskutočneným 19. júna 2008. Stretnutia klienta s advokátom v rámci prípravy

na pojednávanie nemožno považovať za neúčelné, či dokonca nepotrebné už aj

s prihliadnutím na v priebehu konania meniacu sa argumentáciu procesnej protistrany.

Ďalším úkonom právnej služby, za ktorý patrí advokátovi odmena, je písomné podanie

na súd alebo iný orgán vo veci samej (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky). Pokiaľ súdy

v preskúmavanej veci písomné vyjadrenie advokáta odporcu vo veci samej z 13. októbra 2008

(č.l. 73 spisu) nevyhodnotili ako vyjadrenie vo veci samej a nepriznali zaň náhradu s tým, že

okresný súd ho označil za neúčelné, nerozhodli správne. Nemožno pritom nechať

bez povšimnutia, že v konečnom dôsledku okresný súd za neúčelné označil písomné podanie,

ktoré si sám, na pojednávaní od oboch sporových strán vyžiadal.

Nárok advokáta na náhradu výdavkov súvisiacich s cestovným a na náhradu za stratu

času vyplýva z § 15 a § 17 vyhlášky. Ako správne uviedol generálny prokurátor, osobitný

charakter výkonu funkcie advokáta odôvodňuje použitie vlastného cestného motorového

vozidla na cestu za úkonom právnej služby do miesta, ktoré nie je totožné so sídlom jeho

advokátskej kancelárie, a preto pôjde, bez ohľadu na vzdialenosť, vždy o účelne vynaložené

cestovné náklady, na náhradu ktorých má advokát nárok. Táto zásada bude platiť aj

pri cestách v jednom meste, ak sa cestné motorové vozidlo použije z okresu do okresu. Je

na mieste rozlíšenie medzi pojmami „mesto“ a „miesto“, pričom dva úkony právnej služby

(za ktoré nebola advokátovi priznaná náhrada cestovných výdavkov), boli uskutočnené

v meste Bratislava, avšak v mieste súdu (okres Bratislava III), teda v inom mieste, ako je sídlo

advokáta (okres Bratislava IV). Obdobný postup sa vyžaduje aj v súvislosti s priznávaním

náhrady za stratu času.

Na základe vyššie uvedených skutočností dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že generálny prokurátor dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa

v spojení s Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté

uznesenie krajského súdu a rozsudok Okresného súdu vo výroku o trovách konania zrušil

a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie ( v spojení s

ods. 2,3 ).

V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. novembra 2011

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová