Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)89d/435042.a164f0.pdf
PDF · 124.24 KB
No categories available
4MCdo/13/2010
Najvyšší súd 4 M Cdo 13/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa A., proti odporcovi
A.. Š., zastúpenému JUDr. Ing. I. B., o zaplatenie 758,22 € s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 17 C 276/2007, o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III
z 23. októbra 2008 č.k. 17 C 276/2007-93 v časti výroku o trovách konania v spojení
s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 28. decembra 2009 sp.zn. 4 Co 235/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 28. decembra 2009 sp.zn. 4 Co 235/2008 a rozsudok Okresného súdu Bratislava III
z 23. októbra 2008 č.k. 17 C 276/2007-93 v časti výroku o trovách konania z r u š u j e a vec
v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Navrhovateľ podal na Okresnom súde Bratislava III návrh na vydanie platobného
rozkazu o zaplatenie sumy 22.842,- Sk (758,22 €) s príslušenstvom od odporcu z dôvodu, že
odporca mal 18. januára 2007 spôsobiť dopravnú nehodu, keď ako cyklista narazil
do motorového vozidla majiteľa Ľ. V., čím mu spôsobil škodu vo výške 24 842 Sk (824,60 €).
Navrhovateľ poukázal z havarijného poistenia motorového vozidla poškodenému poistné
plnenie vo výške 22 842 Sk (758,22 €) po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti vo výške 2000
Sk (60,39 €). Okresný súd vydal 6. novembra 2007 platobný rozkaz č.k.
40 Ro 2352/2007-26, proti ktorému podal odporca 30. novembra 2007 odpor.
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 23. októbra 2008 č.k. 17 C 276/07-93 návrh
zamietol a navrhovateľa zaviazal na zaplatenie trov konania, ktoré vznikli odporcovi vo výške
11 516,50 Sk (382,28 €). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v spore
úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich
zo súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu v sume 1368 Sk (45,41 €) a právneho
zastúpenia za 5 úkonov (presne špecifikovaných) právnej služby v zmysle vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“). Nepriznal právnemu zástupcovi odporcu náhradu za uplatnené úkony právnej
služby, a to za nahliadnutie do spisu 28. novembra 2007, dve opakované porady s klientom
12. mája 2008 a 18. júna 2008, dve vyjadrenia – podania vo veci 13. júna 2008 a 13. októbra
2008, náhradu cestovného a náhradu za stratu času vzhľadom na to, že advokát odporcu má
sídlo v Bratislave, kde má sídlo aj okresný súd, pričom v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky patrí
advokátovi náhrada za stratu času pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré
nie je sídlom advokáta, čo sa podľa názoru okresného súdu nevzťahuje na prejednávaný
prípad. Uvedené úkony právnej služby okresný súd nevyhodnotil ako účelne vynaložené trovy
konania, keď právny zástupca odporcu pri nahliadnutí do spisu a ďalších poradách postupoval
podľa súdu zrejme len v súlade so žiadosťou klienta, a preto tým nemožno neúmerne
zaťažovať v spore neúspešného účastníka konania, i s prihliadnutím na výšku predmetu sporu.
Písomné podania, ktoré advokát zaslal súdu, okresný súd vyhodnotil ako reakciu
na skutočnosti uvádzané na pojednávaní, prípadne zhrnutie jeho procesnej obrany, čo mu
podľa súdu vyplývalo priamo z jeho procesného postavenia účastníka konania v zmysle
ustanovenia § 120 O.s.p. a nemožno na ne prihliadnuť ako na podania vo veci samej v zmysle
ustanovenia § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu proti výroku prvostupňového
rozhodnutia o trovách konania, uznesením z 28. decembra 2009 sp.zn. 4 Co 235/2009
rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia sa v celom
rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
Na základe podnetu odporcu podal proti rozsudku okresného súdu v časti výroku
o trovách konania v spojení s uznesením krajského súdu mimoriadne dovolanie generálny
prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd rozhodnutia súdov v napadnutej
časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie s poukazom
na ustanovenia §§ 1, 2, 3, 137, 142 ods. 1 a 224 ods. 1 O.s.p. a §§ 9 ods. 1, 14 ods. 1, 5, 15
a 17 vyhlášky odôvodnil tým, že právo na úhradu účelne vynaložených trov konania je
súčasťou základného práva na právnu pomoc. Trovy právneho zastúpenia sa všeobecne
považujú za účelne vynaložené trovy, pričom posúdenie, či boli trovy v tom-ktorom konaní
skutočne vynaložené účelne, je v kompetencii súdu. Toto posúdenie by však nemalo byť
v žiadnom prípade svojvoľné, naopak, malo by mať oporu v právnych predpisoch a nemalo
by sa výrazne odlišovať od rozhodnutí iných súdov v rovnakých, či podobných veciach.
Pokiaľ súd určitý úkon vyhodnotí ako neúčelný, nemal by sa pritom obmedziť iba
na konštatovanie tejto neúčelnosti, ale mal by aj bližšie vysvetliť, v čom neúčelnosť úkonu
vidí. V danom prípade však takéto odôvodnenie neúčelnosti úkonov v rozhodnutiach súdu
absentuje. V predmetnom konaní okresný súd a následne ani krajský súd účelnosť
vynaložených trov neposúdil správne, v dôsledku čoho je odporca ako úspešný účastník
konania, ktorý bol neoprávnene žalovaný, nútený sám uhradiť svojmu advokátovi časť trov
právneho zastúpenia. Týmto spôsobom, a aj s prihliadnutím na nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutí oboch súdov došlo podľa názoru generálneho prokurátora k porušeniu ústavného
práva odporcu na právnu pomoc. Následne v dôvodoch mimoriadneho dovolania podrobne
odôvodnil účelnosť a potrebu úkonov právnej služby poskytnutých odporcovi jeho právnym
zástupcom v súvislosti s predmetným konaním, za ktoré súdy oboch stupňov nepriznali
právnemu zástupcovi odporcu odmenu.
Navrhovateľ ani odporca sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že
boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom
Slovenskej republiky a že je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.
1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia krajského
a okresného súdu, ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo a dospel k záveru,
že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.
Citované ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania.
To znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu
všetkých trov konania. Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti bude závislé
od konkrétnych okolností tej-ktorej veci.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú (mimo iného) najmä hotové výdavky účastníkov
a ich zástupcov.
Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky, vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny,
náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované
klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom.
Základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu
veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak
táto vyhláška neustanovuje inak (§ 9 ods. 1 vyhlášky).
Úkony právnej služby, za ktoré patrí advokátovi náhrada, ako aj výšku tejto náhrady
za jednotlivé úkony právnej služby upravuje § 14 vyhlášky.
V preskúmavanej veci oba súdy nižšieho stupňa nepriznali advokátovi odporcu
odmenu za nahliadnutie do spisu, dve porady s klientom, dve vyjadrenia týkajúce sa veci
samej, náhradu cestovného a náhradu za stratu času.
Ako vyplýva z obsahu spisu odporcovi bol spolu s platobným rozkazom vydaným
okresným súdom doručený aj návrh na vydanie platobného rozkazu, avšak bez príloh. Aj keď
§ 172 O.s.p. výslovne neustanovuje povinnosť súdu pri doručovaní platobného rozkazu spolu
s návrhom na jeho vydanie odporcovi doručiť mu aj prílohy k tomuto návrhu, nesporne
pre náležité spracovanie odporu bolo nevyhnutné oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami,
na základe ktorých bol v konečnom dôsledku platobný rozkaz vydaný, teda aj so všetkými
prílohami k návrhu na vydanie platobného rozkazu, čo advokát odporcu urobil nahliadnutím
do spisu 28. novembra 2007. O tomto úkone právnej služby tak nemožno uvažovať ako
o bezdôvodne odporcom vyžiadanom úkone, a preto niet dôvodu, aby bol nahradením trov
za tento úkon právnej služby zaťažený odporca. Nemení na tom nič ani skutočnosť, že
nahliadnutie do spisu nie je v § 14 ods. 1 až 3 vyhlášky výslovne označené za úkon právnej
služby. Výpočet úkonov právnej služby, za ktoré patrí advokátovi odmena, uvedený v § 14
ods. 1 až 3 vyhlášky, je iba demonštratívny, čo vyplýva z ustanovenia § 14 ods. 8 vyhlášky.
Ďalšia porada alebo rokovanie s klientom je taktiež považovaná za úkon právnej
služby, za ktorý patrí advokátovi odmena v zmysle § 14 ods. 2 písm. a/ vyhlášky. Ako možno
vyvodiť z obsahu spisu, ani jedna z porád s klientom (odporcom), ktoré sa uskutočnili
12. mája 2008 a 18. júna 2008 a za ktoré súd náhradu nepriznal, nebola samoúčelná. V oboch
prípadoch totiž išlo o porady pred pojednávaniami, konkrétne pred prvým pojednávaním
vo veci, ktoré sa uskutočnilo 15. mája 2008 a v druhom prípade pred pojednávaním
uskutočneným 19. júna 2008. Stretnutia klienta s advokátom v rámci prípravy
na pojednávanie nemožno považovať za neúčelné, či dokonca nepotrebné už aj
s prihliadnutím na v priebehu konania meniacu sa argumentáciu procesnej protistrany.
Ďalším úkonom právnej služby, za ktorý patrí advokátovi odmena, je písomné podanie
na súd alebo iný orgán vo veci samej (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky). Pokiaľ súdy
v preskúmavanej veci písomné vyjadrenie advokáta odporcu vo veci samej z 13. októbra 2008
(č.l. 73 spisu) nevyhodnotili ako vyjadrenie vo veci samej a nepriznali zaň náhradu s tým, že
okresný súd ho označil za neúčelné, nerozhodli správne. Nemožno pritom nechať
bez povšimnutia, že v konečnom dôsledku okresný súd za neúčelné označil písomné podanie,
ktoré si sám, na pojednávaní od oboch sporových strán vyžiadal.
Nárok advokáta na náhradu výdavkov súvisiacich s cestovným a na náhradu za stratu
času vyplýva z § 15 a § 17 vyhlášky. Ako správne uviedol generálny prokurátor, osobitný
charakter výkonu funkcie advokáta odôvodňuje použitie vlastného cestného motorového
vozidla na cestu za úkonom právnej služby do miesta, ktoré nie je totožné so sídlom jeho
advokátskej kancelárie, a preto pôjde, bez ohľadu na vzdialenosť, vždy o účelne vynaložené
cestovné náklady, na náhradu ktorých má advokát nárok. Táto zásada bude platiť aj
pri cestách v jednom meste, ak sa cestné motorové vozidlo použije z okresu do okresu. Je
na mieste rozlíšenie medzi pojmami „mesto“ a „miesto“, pričom dva úkony právnej služby
(za ktoré nebola advokátovi priznaná náhrada cestovných výdavkov), boli uskutočnené
v meste Bratislava, avšak v mieste súdu (okres Bratislava III), teda v inom mieste, ako je sídlo
advokáta (okres Bratislava IV). Obdobný postup sa vyžaduje aj v súvislosti s priznávaním
náhrady za stratu času.
Na základe vyššie uvedených skutočností dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky
k záveru, že generálny prokurátor dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O.s.p.
v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté
uznesenie krajského súdu a rozsudok Okresného súdu vo výroku o trovách konania zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b
ods. 2,3 O.s.p.).
V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1
O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. novembra 2011
JUDr. Ľubor Šebo, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová