Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
72d/382347.47cc51.pdf
PDF · 165.22 KB
No categories available
2To/6/2011
Najvyšší súd 2 To 6/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej
veci obţalovaného V. K., pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
a iné na verejnom zasadnutí 29. novembra 2011 v Bratislave o odvolaní obţalovaného V. K.
a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 25.
marca 2011, sp. zn. BB 4 T 35/2010, takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok sa zrušuje
vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obţalovaný V. K.
o d s u d z u j e
podľa § 329 ods. 2 Tr. zák., s pouţitím § 38 ods. 3 Tr. zák. a § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest
odňatia slobody vo výmere 5 rokov.
2
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obţalovaný pre výkon uloţeného trestu zaraďuje
do ústavu na výkon trestu z minimálnym stupňom stráţenia.
Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. sa obţalovanému ukladá peňaţný trest vo výške 1500 eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím
na ust. § 36 písm. j/ Tr. zák. ukladá aj trest zákazu činnosti v súvislosti s výkonom funkcie
verejného činiteľa v trvaní 4 (štyri) roky.
II. Podľa § 319 Tr. por. Tr. por. odvolanie obţalovaného V. K.
sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom uznal Špecializovaný trestný súd (ďalej len ŠTS)
obţalovaného K. za vinného zo zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, 2
Tr. zák., ktorého sa dopustil tak, ţe
dňa 09. 12. 2008 v čase o 09.48 h. v P. v budove Okresného riaditeľstva PZ
v priestoroch Okresného dopravného inšpektorátu v miestnosti č. 310, ktorá slúţila ako
kuchynka, ako príslušník zaradený do funkcie staršieho referenta oddelenia bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky a dopravných evidencií na ODI OR PZ Prešov, ako správny
orgán riešiaci dopravné priestupky prijal v súvislosti s prejednaním priestupku a vydaním
rozhodnutia pod sp. zn. Č. p. : ORP-P-907/DI-3-2008 od J. G. úplatok vo výške 3.000,- Sk
(99.58 €), ktorého sa dopustil dňa 17. 10. 2008, kedy viedol osobné motorové vozidlo zn.
Škoda 105 S ev. č. P. v obci F. pod vplyvom alkoholu s hladinou 1,12 mg/l alkoholu v dychu,
za čo mu uloţil pokutu vo výške 15.000,- Sk (497.91 €) a zákaz činnosti riadiť motorové
vozidlá v trvaní 12 mesiacov.
Za to obţalovanému ŠTS uloţil podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona s pouţitím § 38
ods. 3 Trestného zákona, vzhľadom na ustanovenie § 36 písm. j) Trestného zákona a § 39
3
ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov. Výkon tohto trestu podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne
odloţil na skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov.
Zároveň bol obţalovanému uloţený podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. peňaţný trest vo výške
1500 eur s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, a podľa §§ 61
ods. 1, ods. 2, 38 ods. 3 a 36 písm. j/ Tr. zák. trest zákazu činnosti v súvislosti s výkonom
funkcie verejného činiteľa v trvaní 4 roky.
Podľa § 289 písm. a/ Tr. por. ŠTS obţalovaného oslobodil spod obţaloby pre skutky,
ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ţe
1) v presne nezistenom čase v období od 18. marca 2006 do 4. mája 2006 v P.
v budove Okresného riaditeľstva PZ v priestoroch Okresného dopravného inšpektorátu
v kancelárii č. 314, ako policajt sluţobne zaradený na ODI OR PZ Prešov, si vyţiadal od J. H.
úplatok v presne nezistenej výške za to, ţe mu ako správny orgán prejednávajúci dopravné
priestupky v rámci správneho konania za jazdu pod vplyvom alkoholu zníţi moţnú sankciu za
priestupok na spodnú hranicu, poţadovaný finančný úplatok aj prevzal a za priestupok mu
svojim rozhodnutím Č. p. : ORPZ-274/DI-2-2006-P zo dňa 18.04.2006 uloţil dohodnutú
sankciu a to zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 3 mesiacov a pokutu vo výške
10.000,- Sk (331,93 €), po uplynutí polovice trestu zákazu činnosti rozhodol
o upustení od zvyšku výkonu tohto trestu, čím takto ako príslušník PZ pri prejednávaní
priestupku porušil svoje povinnosti policajta uvedené v ustanovení § 48 od. 3 písm. a), f), i)
zák. č. 73/98 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov PZ, SIS, ZVaJS SR a ŢP,
4) dňa 02. februára 2009 v čase o 08.43 h v P. v budove Okresného riaditeľstva PZ v
priestoroch Okresného dopravného inšpektorátu v miestnosti č. 310, ktorá slúţi ako kuchynka,
ako policajt zaradený na ODI Prešov, prostredníctvom občianskej zamestnankyne PZ M. Ľ.
od P. A. prijal úplatok vo výške 100,- € a fľašu alkoholu nezistenej značky za to, ţe ako
správny orgán prejednávajúci dopravné priestupky v rámci správneho konania pod Č. p. :
ORP-P-739/DI-2-2008, kde priestupcom bola A. A., ktorá dňa 21. 11. 2008 v Prešove
spôsobila malú dopravnú nehodu, zníţil výšku uloţenej sankcie za spáchaný priestupok, ktorý
bol ním prejednaný, čím takto ako príslušník PZ pri prejednávaní priestupku porušil svoje
povinnosti policajta uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 písm. a), f), i) zákona Č. 73/98 Z. z. o
4
štátnej sluţbe príslušníkov PZ, SIS, ZVaJS SR a ŢP,
ktoré prokurátor kvalifikoval ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneuţívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1, písm. a) Trestného zákona, pretoţe nebolo dokázané, ţe sa stali
skutky, pre ktoré je obţalovaný stíhaný.
Podľa § 285 písm. b/ Tr. por. ŠTS oslobodil obţalovaného spod obţaloby pre skutok,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ţe
2) dňa 9. decembra 2008 v čase 08.13 h v P. v budove Okresného riaditeľstva PZ v
priestoroch Okresného dopravného inšpektorátu v miestnosti č. 310, ktorá slúţi
ako kuchynka, prijal prostredníctvom M. S. od P. V. úplatok vo výške 2.000,- Sk (66.39,- €)
za to, ţe ako príslušník PZ sluţobne zaradený na Okresný dopravný inšpektorát Okresného
riaditeľstva PZ Prešov vybaví úspešné absolvovanie záverečných skúšok v rámci vodičského
kurzu pre dve doteraz nestotoţnené ţeny, ktoré mali absolvovať tieto skúšky za prítomnosti
skúšobného komisára OR PZ ODI Prešov v presne nezistený deň,
ktorý prokurátor kvalifikoval ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneuţívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1, písm. a) Trestného zákona, pretoţe skutok nie je trestným činom.
Špeciálny prokurátor (ďalej len prokurátor) podal odvolanie proti rozsudku ústne
do zápisnice, a to vo vzťahu k odsudzujúcemu výroku o vine a proti výroku o treste,
ako aj proti oslobodzujúcemu výroku o vine (obom oslobodzujúcim výrokom).
Odvolanie prokurátor odôvodnil písomným podaním z 13. mája 2011, v ktorom
rekapituluje výrok o odôvodnenie napadnutého rozsudku a ďalej dôvodí a navrhuje:
„S rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská
Bystrica, sa nestotoţňujem.
Prečinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. l písm. a/ Tr. zák.
sa dopustí verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadováţiť sebe alebo
inému neoprávnený prospech vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.
5
Vykonávať právomoc odporujúcim zákonu znamená porušovať alebo obchádzať zákony
alebo právne predpisy vydané na jeho podklade. Verejným činiteľom podľa § 128 ods. l
Tr. zák. je aj príslušník ozbrojených síl, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu
a pouţíva pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh
zverená. Je nespochybniteľné, ţe obţalovaný bol zaradený ako policajt Okresného
dopravného inšpektorátu OR PZ v Prešove a bola mu zverená právomoc prejednávať
dopravné priestupky ako správny orgán. Jeho povinnosťou bolo okrem dodrţiavania Zákona
o priestupkoch a Zákona o správnom konaní, dodrţiavať aj ustanovenia zákona č. 73/1998
Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR a ŢP, teda plniť svedomite úlohy, ktoré
mu boli uloţené zákonmi a pokynmi nadriadených, zdrţať sa konania, ktoré by mohlo viesť
k stretu dôleţitého záujmu štátnej sluţby s osobnými záujmami, vykonávať štátnu sluţbu
nestranne. Z toho teda vyplýva, ţe keď prejednával dopravné priestupky, vystupoval
ako verejný činiteľ, preto súd nemal dôvod vypustiť túto právnu kvalifikáciu.
Nebol tieţ dôvod na postup súdu, ktorým mimoriadne zníţil trest odňatia slobody
obţalovanému. Súd nekonkretizoval, prečo zvolil takýto postup, pri svojom rozhodnutí,
citoval len ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., preto nie je jasné, prečo by pouţitie zákonom
stanovenej trestnej sadzby bolo pre obţalovaného neprimerane prísne. Toto ustanovenie sa má
pouţiť len vo výnimočných prípadoch u tých páchateľov, u ktorých by uloţenie trestu v rámci
trestnej sadzby nezodpovedalo konkrétnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa.
Takýmito okolnosťami budú najmä inak poľahčujúce okolnosti, za predpokladu, ţe ich rozsah
alebo význam prekračujú hranice beţné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností,
napr. osobné pomery páchateľa, silné citové rozrušenie, nevyliečiteľná choroba páchateľa
a pod. Mimoriadnymi okolnosťami sú okolnosti, ktoré sa pri posudzovanej trestnej činnosti
beţne nevyskytujú, pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti bezprostredne súvisiace
s osobou páchateľa, ktoré nesúvisia s trestným činom a existujú v čase rozhodovania o ňom.
Súd pri rozhodovaní o mimoriadnom zníţení trestu musí zistiť nielen skutočnosti
nasvedčujúce mimoriadnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa, ale aj
odôvodniť, prečo povaţuje uloţenie trestu v rámci trestnej sadzby za neprimeranú.
V napadnutom rozsudku však vyššie uvedené dôvody absentujú.
Pri rozhodovaní o skutku v bode 1/ obţaloby nebol dôvod na spochybnenie výpovede
svedka J. H.. Som toho názoru, ţe tento svedok práve na hlavnom pojednávaní nehovoril
pravdu. V prípravnom konaní pri svojom výsluchu, taktieţ ani pri konfrontácii
6
s obţalovaným v prítomnosti advokátov, ale ani na hlavnom pojednávaní neuviedol, ţe by bol
naňho robený psychický nátlak. Takto súd usúdil len z dôvodu, ţe svedok bol pred výsluchom
vyťaţovaný operatívnym pracovníkom polície. Mgr. E.. H. toto vyťaţovanie vykonal v súlade
s predpismi, preto jeho konanie nemoţno posúdiť ako psychický nátlak.
Taktieţ nesúhlasím s rozhodnutím o oslobodení obţalovaného zo skutku v bode 4/
obţaloby. Nebol vôbec dôvod na spochybnenie výpovede svedkyne M. Ľ.
na hlavnom pojednávaní ani spochybnenie obrazovo-zvukového záznamu zachytávajúceho
rozhovor medzi obţalovaným a svedkyňou Ľ.. Predmetný skutok sa mal stať dňa 2.2.2009,
svedkyňa bola vypočutá 11.8.2009 a 11.12.2009 bola vykonaná konfrontácia medzi ňou a
obţalovaným. Pri všetkých úkonoch boli prítomní obhajcovia obţalovaného. Ak vo svojej
výpovedi na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 23.-24.11.2010 obţalovaná uvádzala
nepresnosti, tieto vysvetlila tým, ţe sa pre odstup času na presné okolnosti nepamätá Taktieţ
vysvetlila, prečo v obrazovo-zvukovom zázname uvádza meno "K.". Som toho názoru, ţe
uvedený skutok je nespochybniteľne preukázaný výpoveďami všetkých svedkov, ktorí sa na
ňom zúčastnili, ako aj obrazovo-zvukovým záznamom, pričom si myslím,
na rozdiel od názoru súdu, ţe bol kompletný. Nebol dôvod nahrávať a predkladať do spisu
obrazovo-zvukový záznam z rozhovorov, ktoré uţ nesúvisia s trestnou činnosťou.
Rozhodnutie súdu o oslobodení obţalovaného zo skutku v bode 2/ obţaloby
nepovaţujem taktieţ za zákonné. Je nepochybné, ţe obţalovaný mal dosah na vybavenie
skúšok na vodičský preukaz, pretoţe skúšok sa zúčastňovali jeho kolegovia ako skúšobní
komisári a prevzal 2.000,- Sk od svedka M. S. za to, ţe vybaví úspešné absolvovanie
záverečných skúšok v rámci vodičského kurzu pre dve neznáme ţeny. Zrejme tak aj urobil,
pretoţe nikto opak nereklamoval.
Mám za to, ţe dokazovaním v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní bolo
nepochybne preukázané, ţe obţ. mjr. V. K. sa dopustil dvojnásobného zločinu prijímania
úplatku podľa § 329 ods. l, ods. 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom zneuţívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na skutkovom základe, ako
je to uvedené v obţalobe.
Preto sa odvolaním domáham, aby Najvyšší súd SR podľa § 317 ods. l a § 321 ods. l
písm. c/, písm. e/ Tr. por. zrušil mnou napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu
7
v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica a podľa § 322 ods. l Tr. por. vrátil vec
prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.“
Obţalovaný podal odvolanie podaním obhajcu z 8. apríla 2011 a odôvodňuje
ho následným podaním z 13. júna 2011. V odvolaní napáda odsudzujúci výrok pre samotné
uznanie viny, na základe čoho ţiada a na podporu čoho argumentuje:
„Ţiadam, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a v zmysle § 322 ods. 3
Tr. poriadku, aby sám vo veci rozhodol tak, ţe ma spod obţaloby oslobodí v zmysle § 285
písm. b) Tr. poriadku, pretoţe skutok nie je trestným činom.
Svojim odvolaním napadám výrok, ktorým som bol uznaný vinný na tom skutkovom
základe, ţe dňa 9. 12. 2008 v čase od 9,48 hod. v Prešove v budove Okresného riaditeľstva
PZ, v priestoroch Okresného dopravného inšpektorátu v miestnosti č. 310, ktorá slúţila
ako kuchynka, som ako príslušník zaradený do funkcie staršieho referenta Oddelenia
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a dopravných evidencií na ODI OR PZ Prešov,
ako správny orgán riešiaci dopravné priestupky, prijal v súvislosti s prejednaním priestupku
a vydaním rozhodnutia pod sp. zn. ČP ORP-T-907/DI-3-2008 od J. G. úplatok
vo výške 3.000,-Sk (99,58 Eur), ktorého sa dopustil 17.10.2008, kedy viedol osobné
mot. vozidlo zn. Škoda 105S, ev.č. P. v obci F. pod vplyvom alkoholu s hladinou 1,12
miligramov/l alkoholu v dychu, za čo som mu uloţil pokutu vo výške 15 000 Sk (497,91 Eur)
a zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá v trvaní 12 mesiacov. Teda v súvislosti zaobstarania
veci všeobecného záujmu som prijal úplatok podľa § 329 odst. 1, odst. 2 Tr. zákona, za čo mi
bol udelený trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu 4 roky a peňaţný trest vo výške 1,500 Eur. Pre prípad zmarenia výkonu
peňaţného trestu bol mi stanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.
Rovnako mi bol aj uloţený trest zákazu činnosti v súvislosti s výkonom funkcie verejného
činiteľa v trvaní 4 rokov.
Moje odvolanie sa netýka výrokov, ktorými ma súd oslobodil.
Z vykonaného dokazovania z výstupu svedka J. G., aj z okolností, o ktorých som
vypovedal na hlavnom pojednávaní vyplýva, ţe samotné prevzatie peňazí nemalo nijaký
vplyv na rozhodnutie o priestupku, pretoţe poškodený G. bol uzrozumený uţ dopredu, aký
8
trest mu hrozí a bol mu v zmysle zákona aj zákonný trest uloţený. Toto vyplýva
aj zo spisového materiálu, ktorý bol súdu predloţený.
Peniaze som pouţil na posedenie s advokátom, ktorý mal v ďalšom G. pomôcť a to
mimo môjho rozhodovania, naviac som túto skutočnosť, ţe budem rozhodovať len podľa
zákona, aj G. oznámil, čo on potvrdil aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní.
Sám osobne nemám pocit, ţe by som tieto peniaze prijal v súvislosti s obstarávaním
vecí všeobecného záujmu a ako verejný činiteľ, aby som naplnil znaky zločinu prijímania
úplatku podľa § 329 odst. l, odst. 2 Tr. zákona. Vznikli pochybnosti, moje tvrdenie nebolo
nijakým spôsobom vyvrátené, a preto tvrdím, ţe som nenaplnil znaky zločinu prijímania
úplatku a uţ vôbec nie v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu.
Zákonný pojem všeobecného záujmu je na ústavnej úrovni stotoţnený s pojmom
verejného záujmu, ktorý prináša prospech (majetkový, alebo iný) všetkým občanom, alebo
mnohým občanom a nie jednotlivcom. Za prijatie úplatku v súvislosti obstarávaním veci
všeobecného záujmu nemoţno povaţovať situáciu, v ktorej bol úplatok prijatý v súvislosti
so zabezpečením individuálneho záujmu. V tejto súvislosti poukazujem na rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 18. 10. 2000 sp. zn. 4Tz 22/2000. Najvyšší súd SR z 2. júna 2008,
sp. z. l Tdo Vš-4/2007 v spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. 1 Toš 5/2007 z 19. apríla 2007.
Vzhľadom na vyššie uvedené ţiadam, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
v zmysle § 322 odst. 3 Tr. poriadku, aby sám vo veci rozhodol tak, ţe ma pod obţaloby
oslobodí v zmysle § 285 písm. 5 Tr. poriadku, pretoţe skutok, pre ktorý som bol uznaný
vinným nie je trestným činom.“
Obţalovaný a prokurátor sa navzájom ku svojim odvolaniam nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako odvolací súd
Špecializovaného trestného súdu (§ 315 veta druhá Tr. por.), keďţe nezistil dôvod
na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo 3 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním napadnutých výrokov rozsudku ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadol podľa naposledy označeného ustanovenia len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
9
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Takto zistil nasledovné:
Odvolanie prokurátora napáda skutkové zistenia v rozsahu oslobodzujúceho výroku
rozsudku, a to v časti spojenej s dôvodom oslobodenia obţalovaného podľa § 285 písm. a/
Tr. por. (sčasti aj pokiaľ ide o výrok o oslobodení podľa § 285 písm. b/ Tr. por.).
Ide o tvrdené chyby, skúmateľné len na základe odvolacích námietok, keďţe
nedostatky skutkových zistení (vrátane záveru súdu o nedokázaní skutku) nemôţu odôvodniť
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. (vymedzenie rozsahu revízneho princípu
v ustanovení § 317 ods. 1 veta druhá Tr. por.).
Odvolacie námietky v tomto smere celkovo napádajú záver súdu o nedokázaní toho,
ţe sa skutok stal, a to v oboch dotknutých prípadoch, pričom poukazujú aj na konkrétne
dôkazy, ktoré prokurátor povaţuje za rozhodujúce pre opačný rezultát.
Vo vzťahu k výroku o skutku v bode 2/ obţaloby (oslobodenie podľa § 285 písm. b/
Tr. por.) prokurátor skutkovo namieta (obsahovo) konštatáciu súdu prvého stupňa
v odôvodnení napadnutého rozsudku, ţe nebolo dokázané vybavovanie vodičských skúšok
pre neznáme ţeny obţalovaným u skúšobných komisárov, ani jeho úmysel tak učiniť.
Odvolacie námietky obţalovaného sa v skutkovej oblasti týkajú príčinnej súvislosti
ním prijatých prostriedkov s jeho predchádzajúcou rozhodovacou činnosťou v priestupkovej
veci J. G..
Najvyšší súd po preskúmaní takto zameraných odvolacích námietok zistil:
Vo vzťahu k záverom o nedokázaní stania sa skutkov, ktoré mali byť spáchané jednak
od 18. marca 2006 do 4. mája 2006 a jednak 2. februára 2009, nemoţno súdu prvého stupňa
z hľadiska okruhu vykonaných dôkazov, spôsobu ich vykonania, rozsahu získaných
dôkazných informácii, ani z hľadiska dôkazných hodnotiacich úvah s ich negatívnym
výsledkom vo vzťahu k dokázaniu skutku, nič vytknúť. Odvolací súd v tomto smere v celom
rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorého dopĺňanie v širšom rozsahu
10
by bolo nadbytočné a duplicitné.
Iný uhoľ pohľadu prokurátora na hodnotenie dôkazov zodpovedá jeho postaveniu
strany (ţalobcu) v súdnom konaní. Ak súd dôsledne vychádzal pri dôkaznom hodnotení
zo zásady „in dubio pro reo“, je práve takýto prístup jeho povinnosťou.
K obsahu odvolania prokurátora v tejto jeho časti je potrebné ku skutku v bode 1/
obţaloby len uviesť, ţe účelom operatívneho predprocesného zisťovania informácií podľa
§ 17a zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov
nie je usmerňovať svedka pre následnú výpoveď pred vyšetrovateľom (navyše klamným)
naznačovaním, ţe je obrazovo a zvukovo zaznamenaný, a obsah svedeckej výpovede
mjr. H. skutočne v tomto smere spochybňuje výpoveď svedka H. z prípravného konania.
Ku skutku v bode 4/ obţaloby odvolací súd vo vzťahu k obsahu odvolania prokurátora
uvádza, ţe obrazovo-zvukový záznam z 2. februára 2009 skutočne zobrazuje dve po sebe
nasledujúce stretnutia obţalovaného so svedkyňou Ľ., pričom prvé z nich bolo zakončené
odchodom svedkyne z kuchynky s inkriminovanou taškou. U druhého, bezprostredne
nasledujúceho stretnutia bol zaznamenaný len jeho úvod, umoţňujúci identifikáciu oboch
osôb a potom sa záznam končí.
Bola teda oprávnená poţiadavka súdu na poskytnutie zvyšnej časti záznamu na účel
komplexného vyhodnotenia obsahu vzájomnej komunikácie obţalovaného a svedkyne.
Táto poţiadavka však nebola splnená.
Na základe spoľahlivo dôkazne zistených skutočností, najmä okolností donesenia
tašky svedkyňou Ľ. aţ niekoľko dní po prejednaní predmetného priestupku,
a to napriek „reklamácii“ P. A. u E. J., ku ktorej došlo v čase
po uloţení pokuty a zákazu činnosti A. A. obţalovaným 27. januára 2009 (pričom tašku mala
podľa vlastnej výpovede odovzdať na druhý deň po jej prevzatí), a tieţ na základe uvádzania
mena „K.“ svedkyňou Ľ. pri zaznamenanom rozhovore je skôr pravdepodobné, ţe išlo
o vecnú súvislosť s iným prípadom, neţ pre ktorý bolo v tejto trestnej veci vznesené
obvinenie a podaná obţaloba. Je potrebné súhlasiť so súdom prvého stupňa, ţe za uvedených
okolností nie je vo vzťahu ku skutku v bode 4/ obţaloby preukázané,
ţe svedkyňa Ľ. odovzdala obţalovanému tašku, ktorú prevzala od P. A..
11
Aby bolo alternatívne moţné skutok pri zachovaní jeho totoţnosti povaţovať
za dokázaný v zmenenej podobe, musela by byť identifikovaná priestupková vec „K.“ a tieţ
preukázané reálie poskytnutia úplatku v prvej fáze jeho odovzdávania (od primárneho úplatcu
svedkyni Ľ.), vo vzťahu k zneuţívaniu právomoci verejného činiteľa potom jeho konkrétny
spôsob a následok (neoprávnené zvýhodnenie priestupcu).
Vo vzťahu k týmto skutkom (body 1/a 4/ obţaloby) nezistil odvolací súd chyby
rozhodnutia alebo konania, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. Tým bol odvolací prieskum v rozsahu určenom ustanovením § 317 ods. 1 Tr. por.
ohľadom uvedených skutkov vyčerpaný.
Odvolanie obţalovaného v obsahovej časti (v skutkovej oblasti), namietajúce súvislosť
jeho rozhodovania o priestupku a prevzatia 3000 Sk od svedka G. (skutok 3 obţaloby,
odsudzujúci výrok rozsudku) je jeho účelovou (zákonne prípustnou) obranou, s ktorou
sa odvolací súd nestotoţňuje. Obsah obrazovo-zvukového záznamu v tomto smere
jednoznačne zapadá do mozaiky skutkových reálií, zistených prevyšujúcim dokazovaním
(podrobne je obsah vykonaných dôkazov popísaný v odôvodnení napadnutého rozsudku).
Bezprostredná časová nadväznosť ponuky poskytovateľa úplatku (a jej akceptácie
obţalovaným) na ubezpečenie G. zo strany obţalovaného, ţe keby sa dalo, tak by sa to
vybavilo „inakšie“, nevzbudzuje pochybnosti o spojitosti finančného plnenia s rozhodnutím
o priestupku.
Zmienka obţalovaného o predchádzajúcom prepití bliţšie neurčenej sumy s tretími
osobami nemá vecne – logické opodstatnenie, keďţe by tu obţalovaný vystupoval v úlohe
predbeţného „sponzora“ ním prejednávaného priestupcu (G.) a je zjavne len sprievodným
alibizmom pri určení výšky úplatku obţalovaným v reakcii na tomu zodpovedajúcu výzvu
úplatcu. Nezodpovedá vyššie uvedená okolnosť ani odvolaciemu tvrdeniu, ţe obţalovaný
prepil obdrţané prostriedky s G. advokátom aţ následne. Navyše, ani takáto verzia
porozhodovacej pomoci poskytovanej priestupcovi osobou, ktorá rozhodla o postihu za
priestupok, by nebola pri hodnotení dôkazov akceptovateľná (v konečnom dôsledku, ani by
na trestnosti činu nič nezmenila).
Aj keď teda (ako je uvedené aj ďalej), nebolo prijatie úplatku odmenou
12
za preukázateľné zvýhodnenie J. G. rozhodnutím o ním spáchanom priestupku, ktorého
(rozhodnutia) nezákonnosť nemoţno konštatovať, príčinná súvislosť poskytnutia peňaţných
prostriedkov obţalovanému s dotknutým rozhodnutím je dokázané. Ide o výsledok (z prísne
úţitkového pohľadu) iracionálnej korupčnej aktivity postihnutého priestupcu,
a to po zo strany obţalovaného uistení o zabezpečení priaznivejšieho výsledku konania
pre svedka, ak by to bolo moţné.
Prevyšujúci obsah odvolania prokurátora vo vzťahu k výroku o vine,
ako aj prevyšujúci obsah odvolania obţalovaného, smerujúci tieţ proti tomuto výroku, sa týka
právnej kvalifikácie činu (bod 3/ obţaloby), ktorý je súčasťou odsudzujúcej časti výroku
o vine (odvolanie obţalovaného aj prokurátora), a výroku o oslobodení obţalovaného
zo skutku v bode 2/ obţaloby pre jeho nekvalifikovanie ako trestného činu (odvolanie
prokurátora). Ide teda o správnosť právneho posúdenia zisteného skutku (skutkov), čo patrí
z hľadiska rozsahu revízneho princípu v zmysle § 317 ods. 1 veta druhá Tr. por. medzi
(moţné) chyby, na ktoré odvolací súd prihliada aj ex effo (odôvodňovali by totiţ podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.).
Odvolací súd skúmal aj ďalšie eventuálne chyby, odôvodňujúce z hľadiska oboch
dotknutých skutkov podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., avšak s negatívnym
výsledkom. Iné chyby, keďţe neboli odvolaním vytýkané, neskúmal (s ďalej popísanou
výnimkou).
Vo vzťahu k uplatneným odvolacím námietkam potom platí nasledovné:
Pokiaľ ide o právne posúdenie skutku v bode 2/ obţaloby, závery súdu prvého stupňa
sú správne a v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré najvyšší súd odkazuje,
aj dostatočne argumentačne podloţené (vrátane vyhodnotenia procesnej pouţiteľnosti
jednotlivých výpovedí sv. S.).
Naopak, odvolanie prokurátora vychádza z predpokladu nepriameho dosahu
obţalovaného na vodičské skúšky, ktorý „zrejme“ bol aj uplatnený, pretoţe „nikto opak
nereklamoval“. Takýto priebeh udalostí je síce moţný, ale nie nevyhnutný a vykonaným
dokazovaním nebol bez primeraných pochybností (oproti reálnej alternatíve, prezentovanej
v odôvodnení napadnutého rozsudku), potvrdený.
13
Najvyšší súd pripomína, ţe ide o dôvod oslobodenia obţalovaného podľa § 285
písm. b/ Tr. por., ktorý je zaloţený na absencii naplnenia zákonných znakov trestného činu
u skutku, ktorý sa podľa výsledkov dokazovania stal.
Tak tomu aj v preskúmavanej veci je, pretoţe skutok v bode 2/ obţaloby
bol preukázaný v podstatnom bode jeho priebehu, ktorým je prevzatie sumy 2000 Sk
v hotovosti obţalovaným v predmetnom čase od M. S.. Nebola ale dokazovaním potvrdená
okolnosť (a v tom sa odvolací súd so súdom prvého stupňa stotoţňuje),
ţe obţalovaný prevzal tieto prostriedky v úmysle zabezpečiť zvýhodnenie tretích osôb
pri skúške, resp. ţe toto zvýhodnenie aj zabezpečil. Skutok teda nebol dokázaný vo všetkých
obţalobou tvrdených kvalifikačne relevantných okolnostiach (ako vyplýva z vyššie
uvedeného a ako bolo vyššie predoslané, tu bol odvolacím prieskumom hodnotený
aj skutkovo-dôkazný aspekt, a to v rozsahu odvolacej námietky prokurátora).
Je potrebné s odôvodnením napadnutého rozsudku súhlasiť aj v tom, ţe omyl osoby
poskytujúcej peniaze tu nemohol vzhľadom k výške odovzdanej sumy zaloţiť trestnosť
prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., a to pre potrebu súčasnej aplikácie ustanovenia
§ 125 ods. 1 Tr. zák.
Je vzhľadom k uvedenej okolnosti nadbytočné zaoberať sa v rozsahu odôvodnenia
tohto rozhodnutia otázkou moţnosti ochrany prostriedkov, subjektívne ich majiteľom
určených a poskytnutých na korupčné účely (resp. v širšom rozsahu ochrany akejkoľvek
majetkovej hodnoty, ktorá je takto jej majiteľom určená a pouţitá ako priama súčasť páchania
trestného činu), ustanoveniami Trestného zákona, konkrétne IV. hlavy jeho osobitnej časti
(trestné činy proti majetku).
V tejto časti je teda odvolanie prokurátora taktieţ nedôvodné. Najvyšší súd nezistil
ani inú chybu, ktorá by vo vzťahu k predmetnému skutku odôvodňovala podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Tým je odvolací prieskum vo vzťahu k uvedenému skutku
uzavretý.
Čo sa týka skutku, ktorý je obsahom odsudzujúceho výroku napadnutého rozsudku
(skutok v bode 3 obţaloby), obsah oboch odvolaní proti tomto výroku je uvedený vyššie.
14
Pokiaľ ide odvolanie prokurátora, neobsahuje námietku čiastočnej zmeny skutkových zistení,
v rozsahu ktorej je zo súdom zisteného skutku vypustená časť skutkovej vety výroku
obţaloby, ktorá obsahovo hovorí o prijatí úplatku za zníţenie sankcie za priestupok
na jej spodnú hranicu a o vykonaní tohto zníţenia rozhodnutím obţalovaného (tieţ
je zo skutku vypustené vymenovanie porušenia povinností obţalovaného ako policajta, ktoré
boli súčasťou obsahu jeho sluţobného pomeru).
Ako vyplýva z uţ skôr popísaného postupu odvolacieho súdu v zmysle § 317 ods. 1
veta druhá Tr. por., táto podoba súdom zisteného skutku, rozdielna oproti obţalobe, nebola
(ako odvolaním nenamietaná, resp. netvrdená chyba) predmetom odvolacieho prieskumu.
Moţná chyba rozsahu dokazovania alebo hodnotenia dôkazov s následkom nesprávneho
zistenia skutku súdom totiţ nemôţe byť dôvodom dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
(pri zohľadnení znenia písmena i/ naposledy označeného ustanovenia).
Keďţe odvolacie námietky obţalovaného vo vzťahu ku odsudzujúcemu výroku o vine
(o absencii príčinnej súvislosti prevzatia 3000,- Sk s rozhodovaním obţalovaného
o priestupku) boli (ako je uvedené vyššie) vyhodnotené ako nedôvodné, správnosť právneho
posúdenia skutku vo vzťahu k obom odvolaniam najvyšší súd skúmal z hľadiska tej podoby
činu, ktorá je obsahom skutkovej vety odsudzujúceho výroku o vine napadnutého rozsudku.
Vychádzajúc z tejto premisy, je potrebné pouţité právne posúdenie odobriť.
Mýli sa obţalovaný, pokiaľ tvrdí, ţe dotknutá právna kvalifikácia nemôţe byť pouţitá
pre nenaplnenie znaku „obstarávania vecí všeobecného záujmu“ vo vzťahu k jeho
rozhodovaniu o priestupku, keďţe toto sa malo týkať len individuálneho záujmu.
Uvedený právny názor nie je správny a odporuje dlhodobo zauţívanej súdnej praxi.
Pokiaľ ide o podrobnosti, najvyšší súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku
(č.l. 23 a 24) a dodáva, ţe rozhodovanie orgánov verejnej moci o právach a povinnostiach
fyzických osôb (vrátane uplatnenia sankcií) je demonštratívnym príkladom „obstarávania vecí
všeobecného záujmu“. Tento záujem nie je charakterizovaný osobou priestupcu (iného
delikventa, resp. účastníka konania), teda individuálne, ale záujmom štátu a spoločnosti
na zákonnom prejednávaní a rozhodovaní vo veciach právomoci toho-ktorého orgánu, vrátane
sankčného postihu (v prejednávanej veci za priestupok).
15
Aj v tejto svojej (obsahovo druhej) časti je teda odvolanie obţalovaného nedôvodné.
Rovnako to platí o zvyšku obsahu odvolania prokurátora, teda o neuplatnení
kvalifikácie činu, pre ktorý bol obţalovaný uznaný za vinného ako trestného činu zneuţívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Najvyšší súd opäť odkazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku (č.l. 23 ods. 1 a 2) a na predchádzajúcu časť
odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktorá sa týka skutkovej námietky obţalovaného, spočívajúcej
v popretí príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím obţalovaného o priestupku a prijatím
úplatku (peňaţného plnenia, na ktoré nie je právny nárok v zmysle § 131 ods. 3 Tr. zák.).
K tomuto je potrebné len dodať, ţe trestným činom je prijatie úplatku v súvislosti
s takýmto rozhodnutím, aj keď následne poskytnutým úplatkom nebolo rozhodovanie
ovplyvnené (čomu zistené okolnosti nasvedčujú), a dotknuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu
predchádzalo, je zákonné (nevybočuje zo zákonného rámca).
Prijatie úplatku v súvislosti s výkonom právomoci je aj v prípade dodrţania zákona
pri rozhodovaní nepochybne porušením povinností, tvoriacich obsah sluţobného pomeru
policajta (aj keď nie je v tomto zmysle v preskúmavanej veci dokázané vo vzťahu
k rozhodnutiu o priestupku porušenie povinnosti nestranného výkonu štátnej sluţby,
ustanovenej v § 48 ods. 3 písm. i/ zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Nie sú však za zistených okolností naplnené (nie je dokázané nastanie skutočností,
odôvodňujúcich naplnenie) zákonných znakov prečinu podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.,
teda výkon právomoci spôsobom odporujúcim zákonu v úmysle zadováţiť inému (aktuálne
priestupcovi) neoprávnený prospech. Právomoc na konanie a rozhodovanie vo veciach
priestupkov, resp. ich postihu tu vyplýva zo zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov a vo vzťahu k orgánom policajného zboru, resp. policajnej súčasti,
do ktorej bol obţalovaný sluţobne zaradený, je daná ustanovením § 52 ods. 2 písm. a/
označeného zákona.
Tým je vyčerpaný obsah odvolacích námietok prokurátora proti výroku (výrokom)
o vine, ako aj obsah odvolacích námietok obţalovaného vo vzťahu k tomuto výroku.
V širšom kontexte je vyčerpaný odvolací prieskum vo vzťahu k odsudzujúcej
a aj oslobodzujúcej časti výroku o vine, teda aj pokiaľ ide o odvolaním nenamietané
16
okolnosti, resp. chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
(§ 317 ods. 1veta druhá Tr. por.).
Keďţe odvolanie obţalovaného bolo najvyšším súdom posúdené ako nedôvodné,
zamietol ho podľa § 319 Tr. por.
Vo vzťahu k výroku o vine (odsudzujúcemu i k obom oslobodzujúcim) je nedôvodné
aj odvolanie prokurátora.
Iná je však situácia vo vzťahu k výroku o treste, ktorý bol odvolaním prokurátora tieţ
napadnutý. Tu je potrebné súhlasiť s odvolaním prokurátora a konštatovať absenciu okolností
prípadu alebo týkajúcich sa pomerov páchateľa, ktoré by umoţňovali uloţiť obţalovanému
trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonnej sadzby v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák.
Takouto okolnosťou vo vzťahu k veci (prípadu) nie je vypustenie súbeţnej právnej
kvalifikácie činu, odobrené odvolacím súdom. Jednočinný súbeh trestných činov páchateľovi
nepriťaţuje (§ 37 písm. h/ Tr. zák.), ale ani nepoľahčuje. Z hľadiska dôvodov vecne vedúcich
k oslobodeniu obţalovaného u skutku v bode 2/ obţaloby nie je naopak u neho moţné
povaţovať prijatie úplatku za ojedinelý exces. Rovnako osobné pomery obţalovaného nie sú
výnimočné, vrátane rodinných. Vplyv na rodinu a blízke osoby moţno vzhľadom na jeho
doterajšiu netrestanosť (§ 36 písm. j/ Tr. zák.) minimalizovať v súlade s § 34 ods. 3 Tr. zák.
len uloţením trestu na spodnej hranici zákonnej sadzby, k čomu aj došlo.
Je potrebné zdôrazniť, ţe samotná prísnosť zákonného postihu (výška trestnej sadzby)
okolnosťou pouţiteľnou v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. nie je.
Preto najvyšší súd na základe odvolania prokurátora a pri vyuţití ustanovení Trestného
poriadku uvedených vo výroku tohto rozsudku zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku
a uloţil obţalovanému trest odňatia slobody na minime sadzby podľa § 329 ods. 2 Tr. zák.,
zníţenej v zmysle §§ 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. (zníţenie hornej hranice sadzby trest
neovplyvnilo).
Pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia
podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
17
Peňaţný trest a trest zákazu činnosti uloţil najvyšší súd obţalovanému v rovnakej
podobe a výške, ako súd prvého stupňa a s vyuţitím rovnakých ustanovení Trestného zákona
(vrátane náhradného trestu odňatia slobody). Preto v tomto smere na napadnutý rozsudok,
vrátane jeho odôvodnenia, odkazuje.
Odvolanie obţalovaného, ako uţ bolo uvedené, odvolací súd zamietol ako nedôvodné
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 29. novembra 2011
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková