Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/6/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej

veci obţalovaného V. K., pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

a iné na verejnom zasadnutí 29. novembra 2011 v Bratislave o odvolaní obţalovaného V. K.

a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 25.

marca 2011, sp. zn. BB , takto

rozhodol:

I. Podľa , napadnutý rozsudok sa zrušuje

vo výroku o treste.

Na základe sa obţalovaný V. K.

o d s u d z u j e

podľa § 329 ods. 2 Tr. zák., s pouţitím § 38 ods. 3 Tr. zák. a § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest

odňatia slobody vo výmere 5 rokov.

2

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obţalovaný pre výkon uloţeného trestu zaraďuje

do ústavu na výkon trestu z minimálnym stupňom stráţenia.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. sa obţalovanému ukladá peňaţný trest vo výške 1500 eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť

úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím

na ust. § 36 písm. j/ Tr. zák. ukladá aj trest zákazu činnosti v súvislosti s výkonom funkcie

verejného činiteľa v trvaní 4 (štyri) roky.

II. Podľa odvolanie obţalovaného V. K.

sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom uznal Špecializovaný trestný súd (ďalej len ŠTS)

obţalovaného K. za vinného zo zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, 2

Tr. zák., ktorého sa dopustil tak, ţe

dňa 09. 12. 2008 v čase o 09.48 h. v P. v budove Okresného riaditeľstva PZ

v priestoroch Okresného dopravného inšpektorátu v miestnosti č. 310, ktorá slúţila ako

kuchynka, ako príslušník zaradený do funkcie staršieho referenta oddelenia bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky a dopravných evidencií na ODI OR PZ Prešov, ako správny

orgán riešiaci dopravné priestupky prijal v súvislosti s prejednaním priestupku a vydaním

rozhodnutia pod sp. zn. Č. p. : ORP-P-907/DI-3-2008 od J. G. úplatok vo výške 3.000,- Sk

(99.58 €), ktorého sa dopustil dňa 17. 10. 2008, kedy viedol osobné motorové vozidlo zn.

Škoda 105 S ev. č. P. v obci F. pod vplyvom alkoholu s hladinou 1,12 mg/l alkoholu v dychu,

za čo mu uloţil pokutu vo výške 15.000,- Sk (497.91 €) a zákaz činnosti riadiť motorové

vozidlá v trvaní 12 mesiacov.

Za to obţalovanému ŠTS uloţil podľa s pouţitím

ods. 3 , vzhľadom na ustanovenie a

3

ods. 1, ods. 3 písm. d) trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri)

mesiacov. Výkon tohto trestu podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne

odloţil na skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov.

Zároveň bol obţalovanému uloţený podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. peňaţný trest vo výške

1500 eur s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, a podľa §§ 61

ods. 1, ods. 2, 38 ods. 3 a 36 písm. j/ Tr. zák. trest zákazu činnosti v súvislosti s výkonom

funkcie verejného činiteľa v trvaní 4 roky.

Podľa ŠTS obţalovaného oslobodil spod obţaloby pre skutky,

ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ţe

1) v presne nezistenom čase v období od 18. marca 2006 do 4. mája 2006 v P.

v budove Okresného riaditeľstva PZ v priestoroch Okresného dopravného inšpektorátu

v kancelárii č. 314, ako policajt sluţobne zaradený na ODI OR PZ Prešov, si vyţiadal od J. H.

úplatok v presne nezistenej výške za to, ţe mu ako správny orgán prejednávajúci dopravné

priestupky v rámci správneho konania za jazdu pod vplyvom alkoholu zníţi moţnú sankciu za

priestupok na spodnú hranicu, poţadovaný finančný úplatok aj prevzal a za priestupok mu

svojim rozhodnutím Č. p. : ORPZ-274/DI-2-2006-P zo dňa 18.04.2006 uloţil dohodnutú

sankciu a to zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 3 mesiacov a pokutu vo výške

10.000,- Sk (331,93 €), po uplynutí polovice trestu zákazu činnosti rozhodol

o upustení od zvyšku výkonu tohto trestu, čím takto ako príslušník PZ pri prejednávaní

priestupku porušil svoje povinnosti policajta uvedené v ustanovení § 48 od. 3 písm. a), f), i)

zák. č. 73/98 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov PZ, SIS, ZVaJS SR a ŢP,

4) dňa 02. februára 2009 v čase o 08.43 h v P. v budove Okresného riaditeľstva PZ v

priestoroch Okresného dopravného inšpektorátu v miestnosti č. 310, ktorá slúţi ako kuchynka,

ako policajt zaradený na ODI Prešov, prostredníctvom občianskej zamestnankyne PZ M. Ľ.

od P. A. prijal úplatok vo výške 100,- € a fľašu alkoholu nezistenej značky za to, ţe ako

správny orgán prejednávajúci dopravné priestupky v rámci správneho konania pod Č. p. :

ORP-P-739/DI-2-2008, kde priestupcom bola A. A., ktorá dňa 21. 11. 2008 v Prešove

spôsobila malú dopravnú nehodu, zníţil výšku uloţenej sankcie za spáchaný priestupok, ktorý

bol ním prejednaný, čím takto ako príslušník PZ pri prejednávaní priestupku porušil svoje

povinnosti policajta uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 písm. a), f), i) zákona Č. 73/98 Z. z. o

4

štátnej sluţbe príslušníkov PZ, SIS, ZVaJS SR a ŢP,

ktoré prokurátor kvalifikoval ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2

v jednočinnom súbehu s prečinom zneuţívania právomoci verejného

činiteľa podľa , , pretoţe nebolo dokázané, ţe sa stali

skutky, pre ktoré je obţalovaný stíhaný.

Podľa ŠTS oslobodil obţalovaného spod obţaloby pre skutok,

ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ţe

2) dňa 9. decembra 2008 v čase 08.13 h v P. v budove Okresného riaditeľstva PZ v

priestoroch Okresného dopravného inšpektorátu v miestnosti č. 310, ktorá slúţi

ako kuchynka, prijal prostredníctvom M. S. od P. V. úplatok vo výške 2.000,- Sk (66.39,- €)

za to, ţe ako príslušník PZ sluţobne zaradený na Okresný dopravný inšpektorát Okresného

riaditeľstva PZ Prešov vybaví úspešné absolvovanie záverečných skúšok v rámci vodičského

kurzu pre dve doteraz nestotoţnené ţeny, ktoré mali absolvovať tieto skúšky za prítomnosti

skúšobného komisára OR PZ ODI Prešov v presne nezistený deň,

ktorý prokurátor kvalifikoval ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2

v jednočinnom súbehu s prečinom zneuţívania právomoci verejného

činiteľa podľa , , pretoţe skutok nie je trestným činom.

Špeciálny prokurátor (ďalej len prokurátor) podal odvolanie proti rozsudku ústne

do zápisnice, a to vo vzťahu k odsudzujúcemu výroku o vine a proti výroku o treste,

ako aj proti oslobodzujúcemu výroku o vine (obom oslobodzujúcim výrokom).

Odvolanie prokurátor odôvodnil písomným podaním z 13. mája 2011, v ktorom

rekapituluje výrok o odôvodnenie napadnutého rozsudku a ďalej dôvodí a navrhuje:

„S rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská

Bystrica, sa nestotoţňujem.

Prečinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. l písm. a/ Tr. zák.

sa dopustí verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadováţiť sebe alebo

inému neoprávnený prospech vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.

5

Vykonávať právomoc odporujúcim zákonu znamená porušovať alebo obchádzať zákony

alebo právne predpisy vydané na jeho podklade. Verejným činiteľom podľa § 128 ods. l

Tr. zák. je aj príslušník ozbrojených síl, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu

a pouţíva pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh

zverená. Je nespochybniteľné, ţe obţalovaný bol zaradený ako policajt Okresného

dopravného inšpektorátu OR PZ v Prešove a bola mu zverená právomoc prejednávať

dopravné priestupky ako správny orgán. Jeho povinnosťou bolo okrem dodrţiavania Zákona

o priestupkoch a Zákona o správnom konaní, dodrţiavať aj ustanovenia

Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR a ŢP, teda plniť svedomite úlohy, ktoré

mu boli uloţené zákonmi a pokynmi nadriadených, zdrţať sa konania, ktoré by mohlo viesť

k stretu dôleţitého záujmu štátnej sluţby s osobnými záujmami, vykonávať štátnu sluţbu

nestranne. Z toho teda vyplýva, ţe keď prejednával dopravné priestupky, vystupoval

ako verejný činiteľ, preto súd nemal dôvod vypustiť túto právnu kvalifikáciu.

Nebol tieţ dôvod na postup súdu, ktorým mimoriadne zníţil trest odňatia slobody

obţalovanému. Súd nekonkretizoval, prečo zvolil takýto postup, pri svojom rozhodnutí,

citoval len ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., preto nie je jasné, prečo by pouţitie zákonom

stanovenej trestnej sadzby bolo pre obţalovaného neprimerane prísne. Toto ustanovenie sa má

pouţiť len vo výnimočných prípadoch u tých páchateľov, u ktorých by uloţenie trestu v rámci

trestnej sadzby nezodpovedalo konkrétnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa.

Takýmito okolnosťami budú najmä inak poľahčujúce okolnosti, za predpokladu, ţe ich rozsah

alebo význam prekračujú hranice beţné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností,

napr. osobné pomery páchateľa, silné citové rozrušenie, nevyliečiteľná choroba páchateľa

a pod. Mimoriadnymi okolnosťami sú okolnosti, ktoré sa pri posudzovanej trestnej činnosti

beţne nevyskytujú, pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti bezprostredne súvisiace

s osobou páchateľa, ktoré nesúvisia s trestným činom a existujú v čase rozhodovania o ňom.

Súd pri rozhodovaní o mimoriadnom zníţení trestu musí zistiť nielen skutočnosti

nasvedčujúce mimoriadnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa, ale aj

odôvodniť, prečo povaţuje uloţenie trestu v rámci trestnej sadzby za neprimeranú.

V napadnutom rozsudku však vyššie uvedené dôvody absentujú.

Pri rozhodovaní o skutku v bode 1/ obţaloby nebol dôvod na spochybnenie výpovede

svedka J. H.. Som toho názoru, ţe tento svedok práve na hlavnom pojednávaní nehovoril

pravdu. V prípravnom konaní pri svojom výsluchu, taktieţ ani pri konfrontácii

6

s obţalovaným v prítomnosti advokátov, ale ani na hlavnom pojednávaní neuviedol, ţe by bol

naňho robený psychický nátlak. Takto súd usúdil len z dôvodu, ţe svedok bol pred výsluchom

vyťaţovaný operatívnym pracovníkom polície. Mgr. E.. H. toto vyťaţovanie vykonal v súlade

s predpismi, preto jeho konanie nemoţno posúdiť ako psychický nátlak.

Taktieţ nesúhlasím s rozhodnutím o oslobodení obţalovaného zo skutku v bode 4/

obţaloby. Nebol vôbec dôvod na spochybnenie výpovede svedkyne M. Ľ.

na hlavnom pojednávaní ani spochybnenie obrazovo-zvukového záznamu zachytávajúceho

rozhovor medzi obţalovaným a svedkyňou Ľ.. Predmetný skutok sa mal stať dňa 2.2.2009,

svedkyňa bola vypočutá 11.8.2009 a 11.12.2009 bola vykonaná konfrontácia medzi ňou a

obţalovaným. Pri všetkých úkonoch boli prítomní obhajcovia obţalovaného. Ak vo svojej

výpovedi na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch obţalovaná uvádzala

nepresnosti, tieto vysvetlila tým, ţe sa pre odstup času na presné okolnosti nepamätá Taktieţ

vysvetlila, prečo v obrazovo-zvukovom zázname uvádza meno "K.". Som toho názoru, ţe

uvedený skutok je nespochybniteľne preukázaný výpoveďami všetkých svedkov, ktorí sa na

ňom zúčastnili, ako aj obrazovo-zvukovým záznamom, pričom si myslím,

na rozdiel od názoru súdu, ţe bol kompletný. Nebol dôvod nahrávať a predkladať do spisu

obrazovo-zvukový záznam z rozhovorov, ktoré uţ nesúvisia s trestnou činnosťou.

Rozhodnutie súdu o oslobodení obţalovaného zo skutku v bode 2/ obţaloby

nepovaţujem taktieţ za zákonné. Je nepochybné, ţe obţalovaný mal dosah na vybavenie

skúšok na vodičský preukaz, pretoţe skúšok sa zúčastňovali jeho kolegovia ako skúšobní

komisári a prevzal 2.000,- Sk od svedka M. S. za to, ţe vybaví úspešné absolvovanie

záverečných skúšok v rámci vodičského kurzu pre dve neznáme ţeny. Zrejme tak aj urobil,

pretoţe nikto opak nereklamoval.

Mám za to, ţe dokazovaním v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní bolo

nepochybne preukázané, ţe obţ. mjr. V. K. sa dopustil dvojnásobného zločinu prijímania

úplatku podľa § 329 ods. l, ods. 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom zneuţívania

právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na skutkovom základe, ako

je to uvedené v obţalobe.

Preto sa odvolaním domáham, aby Najvyšší súd SR podľa § 317 ods. l a § 321 ods. l

písm. c/, písm. e/ zrušil mnou napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu

7

v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica a podľa ods. l vrátil vec

prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.“

Obţalovaný podal odvolanie podaním obhajcu z 8. apríla 2011 a odôvodňuje

ho následným podaním z 13. júna 2011. V odvolaní napáda odsudzujúci výrok pre samotné

uznanie viny, na základe čoho ţiada a na podporu čoho argumentuje:

„Ţiadam, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a v zmysle § 322 ods. 3

, aby sám vo veci rozhodol tak, ţe ma spod obţaloby oslobodí v zmysle

písm. b) , pretoţe skutok nie je trestným činom.

Svojim odvolaním napadám výrok, ktorým som bol uznaný vinný na tom skutkovom

základe, ţe dňa 9. 12. 2008 v čase od 9,48 hod. v Prešove v budove Okresného riaditeľstva

PZ, v priestoroch Okresného dopravného inšpektorátu v miestnosti č. 310, ktorá slúţila

ako kuchynka, som ako príslušník zaradený do funkcie staršieho referenta Oddelenia

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a dopravných evidencií na ODI OR PZ Prešov,

ako správny orgán riešiaci dopravné priestupky, prijal v súvislosti s prejednaním priestupku

a vydaním rozhodnutia pod sp. zn. ČP ORP-T-907/DI-3-2008 od J. G. úplatok

vo výške 3.000,-Sk (99,58 Eur), ktorého sa dopustil 17.10.2008, kedy viedol osobné

mot. vozidlo zn. Škoda 105S, ev.č. P. v obci F. pod vplyvom alkoholu s hladinou 1,12

miligramov/l alkoholu v dychu, za čo som mu uloţil pokutu vo výške 15 000 Sk (497,91 Eur)

a zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá v trvaní 12 mesiacov. Teda v súvislosti zaobstarania

veci všeobecného záujmu som prijal úplatok podľa § 329 odst. 1, odst. 2 Tr. zákona, za čo mi

bol udelený trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov s podmienečným odkladom na

skúšobnú dobu 4 roky a peňaţný trest vo výške 1,500 Eur. Pre prípad zmarenia výkonu

peňaţného trestu bol mi stanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.

Rovnako mi bol aj uloţený trest zákazu činnosti v súvislosti s výkonom funkcie verejného

činiteľa v trvaní 4 rokov.

Moje odvolanie sa netýka výrokov, ktorými ma súd oslobodil.

Z vykonaného dokazovania z výstupu svedka J. G., aj z okolností, o ktorých som

vypovedal na hlavnom pojednávaní vyplýva, ţe samotné prevzatie peňazí nemalo nijaký

vplyv na rozhodnutie o priestupku, pretoţe poškodený G. bol uzrozumený uţ dopredu, aký

8

trest mu hrozí a bol mu v zmysle zákona aj zákonný trest uloţený. Toto vyplýva

aj zo spisového materiálu, ktorý bol súdu predloţený.

Peniaze som pouţil na posedenie s advokátom, ktorý mal v ďalšom G. pomôcť a to

mimo môjho rozhodovania, naviac som túto skutočnosť, ţe budem rozhodovať len podľa

zákona, aj G. oznámil, čo on potvrdil aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní.

Sám osobne nemám pocit, ţe by som tieto peniaze prijal v súvislosti s obstarávaním

vecí všeobecného záujmu a ako verejný činiteľ, aby som naplnil znaky zločinu prijímania

úplatku podľa § 329 odst. l, odst. 2 Tr. zákona. Vznikli pochybnosti, moje tvrdenie nebolo

nijakým spôsobom vyvrátené, a preto tvrdím, ţe som nenaplnil znaky zločinu prijímania

úplatku a uţ vôbec nie v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu.

Zákonný pojem všeobecného záujmu je na ústavnej úrovni stotoţnený s pojmom

verejného záujmu, ktorý prináša prospech (majetkový, alebo iný) všetkým občanom, alebo

mnohým občanom a nie jednotlivcom. Za prijatie úplatku v súvislosti obstarávaním veci

všeobecného záujmu nemoţno povaţovať situáciu, v ktorej bol úplatok prijatý v súvislosti

so zabezpečením individuálneho záujmu. V tejto súvislosti poukazujem na rozsudok

Najvyššieho súdu SR z 18. 10. 2000 sp. zn. . Najvyšší súd SR z 2. júna 2008,

sp. z. l Tdo Vš-4/2007 v spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. z 19. apríla 2007.

Vzhľadom na vyššie uvedené ţiadam, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok

v zmysle , aby sám vo veci rozhodol tak, ţe ma pod obţaloby

oslobodí v zmysle písm. 5 , pretoţe skutok, pre ktorý som bol uznaný

vinným nie je trestným činom.“

Obţalovaný a prokurátor sa navzájom ku svojim odvolaniam nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako odvolací súd

Špecializovaného trestného súdu ( veta druhá ), keďţe nezistil dôvod

na rozhodnutie podľa alebo 3 , preskúmal podľa

zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním napadnutých výrokov rozsudku ako aj správnosť

postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,

prihliadol podľa naposledy označeného ustanovenia len vtedy, ak by odôvodňovali podanie

9

dovolania podľa

Takto zistil nasledovné:

Odvolanie prokurátora napáda skutkové zistenia v rozsahu oslobodzujúceho výroku

rozsudku, a to v časti spojenej s dôvodom oslobodenia obţalovaného podľa § 285 písm. a/

(sčasti aj pokiaľ ide o výrok o oslobodení podľa ).

Ide o tvrdené chyby, skúmateľné len na základe odvolacích námietok, keďţe

nedostatky skutkových zistení (vrátane záveru súdu o nedokázaní skutku) nemôţu odôvodniť

podanie dovolania podľa (vymedzenie rozsahu revízneho princípu

v ustanovení veta druhá ).

Odvolacie námietky v tomto smere celkovo napádajú záver súdu o nedokázaní toho,

ţe sa skutok stal, a to v oboch dotknutých prípadoch, pričom poukazujú aj na konkrétne

dôkazy, ktoré prokurátor povaţuje za rozhodujúce pre opačný rezultát.

Vo vzťahu k výroku o skutku v bode 2/ obţaloby (oslobodenie podľa § 285 písm. b/

) prokurátor skutkovo namieta (obsahovo) konštatáciu súdu prvého stupňa

v odôvodnení napadnutého rozsudku, ţe nebolo dokázané vybavovanie vodičských skúšok

pre neznáme ţeny obţalovaným u skúšobných komisárov, ani jeho úmysel tak učiniť.

Odvolacie námietky obţalovaného sa v skutkovej oblasti týkajú príčinnej súvislosti

ním prijatých prostriedkov s jeho predchádzajúcou rozhodovacou činnosťou v priestupkovej

veci J. G..

Najvyšší súd po preskúmaní takto zameraných odvolacích námietok zistil:

Vo vzťahu k záverom o nedokázaní stania sa skutkov, ktoré mali byť spáchané jednak

od 18. marca 2006 do 4. mája 2006 a jednak 2. februára 2009, nemoţno súdu prvého stupňa

z hľadiska okruhu vykonaných dôkazov, spôsobu ich vykonania, rozsahu získaných

dôkazných informácii, ani z hľadiska dôkazných hodnotiacich úvah s ich negatívnym

výsledkom vo vzťahu k dokázaniu skutku, nič vytknúť. Odvolací súd v tomto smere v celom

rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorého dopĺňanie v širšom rozsahu

10

by bolo nadbytočné a duplicitné.

Iný uhoľ pohľadu prokurátora na hodnotenie dôkazov zodpovedá jeho postaveniu

strany (ţalobcu) v súdnom konaní. Ak súd dôsledne vychádzal pri dôkaznom hodnotení

zo zásady „in dubio pro reo“, je práve takýto prístup jeho povinnosťou.

K obsahu odvolania prokurátora v tejto jeho časti je potrebné ku skutku v bode 1/

obţaloby len uviesť, ţe účelom operatívneho predprocesného zisťovania informácií podľa

o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov

nie je usmerňovať svedka pre následnú výpoveď pred vyšetrovateľom (navyše klamným)

naznačovaním, ţe je obrazovo a zvukovo zaznamenaný, a obsah svedeckej výpovede

mjr. H. skutočne v tomto smere spochybňuje výpoveď svedka H. z prípravného konania.

Ku skutku v bode 4/ obţaloby odvolací súd vo vzťahu k obsahu odvolania prokurátora

uvádza, ţe obrazovo-zvukový záznam z 2. februára 2009 skutočne zobrazuje dve po sebe

nasledujúce stretnutia obţalovaného so svedkyňou Ľ., pričom prvé z nich bolo zakončené

odchodom svedkyne z kuchynky s inkriminovanou taškou. U druhého, bezprostredne

nasledujúceho stretnutia bol zaznamenaný len jeho úvod, umoţňujúci identifikáciu oboch

osôb a potom sa záznam končí.

Bola teda oprávnená poţiadavka súdu na poskytnutie zvyšnej časti záznamu na účel

komplexného vyhodnotenia obsahu vzájomnej komunikácie obţalovaného a svedkyne.

Táto poţiadavka však nebola splnená.

Na základe spoľahlivo dôkazne zistených skutočností, najmä okolností donesenia

tašky svedkyňou Ľ. aţ niekoľko dní po prejednaní predmetného priestupku,

a to napriek „reklamácii“ P. A. u E. J., ku ktorej došlo v čase

po uloţení pokuty a zákazu činnosti A. A. obţalovaným 27. januára 2009 (pričom tašku mala

podľa vlastnej výpovede odovzdať na druhý deň po jej prevzatí), a tieţ na základe uvádzania

mena „K.“ svedkyňou Ľ. pri zaznamenanom rozhovore je skôr pravdepodobné, ţe išlo

o vecnú súvislosť s iným prípadom, neţ pre ktorý bolo v tejto trestnej veci vznesené

obvinenie a podaná obţaloba. Je potrebné súhlasiť so súdom prvého stupňa, ţe za uvedených

okolností nie je vo vzťahu ku skutku v bode 4/ obţaloby preukázané,

ţe svedkyňa Ľ. odovzdala obţalovanému tašku, ktorú prevzala od P. A..

11

Aby bolo alternatívne moţné skutok pri zachovaní jeho totoţnosti povaţovať

za dokázaný v zmenenej podobe, musela by byť identifikovaná priestupková vec „K.“ a tieţ

preukázané reálie poskytnutia úplatku v prvej fáze jeho odovzdávania (od primárneho úplatcu

svedkyni Ľ.), vo vzťahu k zneuţívaniu právomoci verejného činiteľa potom jeho konkrétny

spôsob a následok (neoprávnené zvýhodnenie priestupcu).

Vo vzťahu k týmto skutkom (body 1/a 4/ obţaloby) nezistil odvolací súd chyby

rozhodnutia alebo konania, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1

Tým bol odvolací prieskum v rozsahu určenom ustanovením

ohľadom uvedených skutkov vyčerpaný.

Odvolanie obţalovaného v obsahovej časti (v skutkovej oblasti), namietajúce súvislosť

jeho rozhodovania o priestupku a prevzatia 3000 Sk od svedka G. (skutok 3 obţaloby,

odsudzujúci výrok rozsudku) je jeho účelovou (zákonne prípustnou) obranou, s ktorou

sa odvolací súd nestotoţňuje. Obsah obrazovo-zvukového záznamu v tomto smere

jednoznačne zapadá do mozaiky skutkových reálií, zistených prevyšujúcim dokazovaním

(podrobne je obsah vykonaných dôkazov popísaný v odôvodnení napadnutého rozsudku).

Bezprostredná časová nadväznosť ponuky poskytovateľa úplatku (a jej akceptácie

obţalovaným) na ubezpečenie G. zo strany obţalovaného, ţe keby sa dalo, tak by sa to

vybavilo „inakšie“, nevzbudzuje pochybnosti o spojitosti finančného plnenia s rozhodnutím

o priestupku.

Zmienka obţalovaného o predchádzajúcom prepití bliţšie neurčenej sumy s tretími

osobami nemá vecne – logické opodstatnenie, keďţe by tu obţalovaný vystupoval v úlohe

predbeţného „sponzora“ ním prejednávaného priestupcu (G.) a je zjavne len sprievodným

alibizmom pri určení výšky úplatku obţalovaným v reakcii na tomu zodpovedajúcu výzvu

úplatcu. Nezodpovedá vyššie uvedená okolnosť ani odvolaciemu tvrdeniu, ţe obţalovaný

prepil obdrţané prostriedky s G. advokátom aţ následne. Navyše, ani takáto verzia

porozhodovacej pomoci poskytovanej priestupcovi osobou, ktorá rozhodla o postihu za

priestupok, by nebola pri hodnotení dôkazov akceptovateľná (v konečnom dôsledku, ani by

na trestnosti činu nič nezmenila).

Aj keď teda (ako je uvedené aj ďalej), nebolo prijatie úplatku odmenou

12

za preukázateľné zvýhodnenie J. G. rozhodnutím o ním spáchanom priestupku, ktorého

(rozhodnutia) nezákonnosť nemoţno konštatovať, príčinná súvislosť poskytnutia peňaţných

prostriedkov obţalovanému s dotknutým rozhodnutím je dokázané. Ide o výsledok (z prísne

úţitkového pohľadu) iracionálnej korupčnej aktivity postihnutého priestupcu,

a to po zo strany obţalovaného uistení o zabezpečení priaznivejšieho výsledku konania

pre svedka, ak by to bolo moţné.

Prevyšujúci obsah odvolania prokurátora vo vzťahu k výroku o vine,

ako aj prevyšujúci obsah odvolania obţalovaného, smerujúci tieţ proti tomuto výroku, sa týka

právnej kvalifikácie činu (bod 3/ obţaloby), ktorý je súčasťou odsudzujúcej časti výroku

o vine (odvolanie obţalovaného aj prokurátora), a výroku o oslobodení obţalovaného

zo skutku v bode 2/ obţaloby pre jeho nekvalifikovanie ako trestného činu (odvolanie

prokurátora). Ide teda o správnosť právneho posúdenia zisteného skutku (skutkov), čo patrí

z hľadiska rozsahu revízneho princípu v zmysle veta druhá medzi

(moţné) chyby, na ktoré odvolací súd prihliada aj ex effo (odôvodňovali by totiţ podanie

dovolania podľa ).

Odvolací súd skúmal aj ďalšie eventuálne chyby, odôvodňujúce z hľadiska oboch

dotknutých skutkov podanie dovolania podľa , avšak s negatívnym

výsledkom. Iné chyby, keďţe neboli odvolaním vytýkané, neskúmal (s ďalej popísanou

výnimkou).

Vo vzťahu k uplatneným odvolacím námietkam potom platí nasledovné:

Pokiaľ ide o právne posúdenie skutku v bode 2/ obţaloby, závery súdu prvého stupňa

sú správne a v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré najvyšší súd odkazuje,

aj dostatočne argumentačne podloţené (vrátane vyhodnotenia procesnej pouţiteľnosti

jednotlivých výpovedí sv. S.).

Naopak, odvolanie prokurátora vychádza z predpokladu nepriameho dosahu

obţalovaného na vodičské skúšky, ktorý „zrejme“ bol aj uplatnený, pretoţe „nikto opak

nereklamoval“. Takýto priebeh udalostí je síce moţný, ale nie nevyhnutný a vykonaným

dokazovaním nebol bez primeraných pochybností (oproti reálnej alternatíve, prezentovanej

v odôvodnení napadnutého rozsudku), potvrdený.

13

Najvyšší súd pripomína, ţe ide o dôvod oslobodenia obţalovaného podľa § 285

písm. b/ , ktorý je zaloţený na absencii naplnenia zákonných znakov trestného činu

u skutku, ktorý sa podľa výsledkov dokazovania stal.

Tak tomu aj v preskúmavanej veci je, pretoţe skutok v bode 2/ obţaloby

bol preukázaný v podstatnom bode jeho priebehu, ktorým je prevzatie sumy 2000 Sk

v hotovosti obţalovaným v predmetnom čase od M. S.. Nebola ale dokazovaním potvrdená

okolnosť (a v tom sa odvolací súd so súdom prvého stupňa stotoţňuje),

ţe obţalovaný prevzal tieto prostriedky v úmysle zabezpečiť zvýhodnenie tretích osôb

pri skúške, resp. ţe toto zvýhodnenie aj zabezpečil. Skutok teda nebol dokázaný vo všetkých

obţalobou tvrdených kvalifikačne relevantných okolnostiach (ako vyplýva z vyššie

uvedeného a ako bolo vyššie predoslané, tu bol odvolacím prieskumom hodnotený

aj skutkovo-dôkazný aspekt, a to v rozsahu odvolacej námietky prokurátora).

Je potrebné s odôvodnením napadnutého rozsudku súhlasiť aj v tom, ţe omyl osoby

poskytujúcej peniaze tu nemohol vzhľadom k výške odovzdanej sumy zaloţiť trestnosť

prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., a to pre potrebu súčasnej aplikácie ustanovenia

§ 125 ods. 1 Tr. zák.

Je vzhľadom k uvedenej okolnosti nadbytočné zaoberať sa v rozsahu odôvodnenia

tohto rozhodnutia otázkou moţnosti ochrany prostriedkov, subjektívne ich majiteľom

určených a poskytnutých na korupčné účely (resp. v širšom rozsahu ochrany akejkoľvek

majetkovej hodnoty, ktorá je takto jej majiteľom určená a pouţitá ako priama súčasť páchania

trestného činu), ustanoveniami , konkrétne IV. hlavy jeho osobitnej časti

(trestné činy proti majetku).

V tejto časti je teda odvolanie prokurátora taktieţ nedôvodné. Najvyšší súd nezistil

ani inú chybu, ktorá by vo vzťahu k predmetnému skutku odôvodňovala podanie dovolania

podľa Tým je odvolací prieskum vo vzťahu k uvedenému skutku

uzavretý.

Čo sa týka skutku, ktorý je obsahom odsudzujúceho výroku napadnutého rozsudku

(skutok v bode 3 obţaloby), obsah oboch odvolaní proti tomto výroku je uvedený vyššie.

14

Pokiaľ ide odvolanie prokurátora, neobsahuje námietku čiastočnej zmeny skutkových zistení,

v rozsahu ktorej je zo súdom zisteného skutku vypustená časť skutkovej vety výroku

obţaloby, ktorá obsahovo hovorí o prijatí úplatku za zníţenie sankcie za priestupok

na jej spodnú hranicu a o vykonaní tohto zníţenia rozhodnutím obţalovaného (tieţ

je zo skutku vypustené vymenovanie porušenia povinností obţalovaného ako policajta, ktoré

boli súčasťou obsahu jeho sluţobného pomeru).

Ako vyplýva z uţ skôr popísaného postupu odvolacieho súdu v zmysle § 317 ods. 1

veta druhá , táto podoba súdom zisteného skutku, rozdielna oproti obţalobe, nebola

(ako odvolaním nenamietaná, resp. netvrdená chyba) predmetom odvolacieho prieskumu.

Moţná chyba rozsahu dokazovania alebo hodnotenia dôkazov s následkom nesprávneho

zistenia skutku súdom totiţ nemôţe byť dôvodom dovolania podľa

(pri zohľadnení znenia písmena i/ naposledy označeného ustanovenia).

Keďţe odvolacie námietky obţalovaného vo vzťahu ku odsudzujúcemu výroku o vine

(o absencii príčinnej súvislosti prevzatia 3000,- Sk s rozhodovaním obţalovaného

o priestupku) boli (ako je uvedené vyššie) vyhodnotené ako nedôvodné, správnosť právneho

posúdenia skutku vo vzťahu k obom odvolaniam najvyšší súd skúmal z hľadiska tej podoby

činu, ktorá je obsahom skutkovej vety odsudzujúceho výroku o vine napadnutého rozsudku.

Vychádzajúc z tejto premisy, je potrebné pouţité právne posúdenie odobriť.

Mýli sa obţalovaný, pokiaľ tvrdí, ţe dotknutá právna kvalifikácia nemôţe byť pouţitá

pre nenaplnenie znaku „obstarávania vecí všeobecného záujmu“ vo vzťahu k jeho

rozhodovaniu o priestupku, keďţe toto sa malo týkať len individuálneho záujmu.

Uvedený právny názor nie je správny a odporuje dlhodobo zauţívanej súdnej praxi.

Pokiaľ ide o podrobnosti, najvyšší súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku

(č.l. 23 a 24) a dodáva, ţe rozhodovanie orgánov verejnej moci o právach a povinnostiach

fyzických osôb (vrátane uplatnenia sankcií) je demonštratívnym príkladom „obstarávania vecí

všeobecného záujmu“. Tento záujem nie je charakterizovaný osobou priestupcu (iného

delikventa, resp. účastníka konania), teda individuálne, ale záujmom štátu a spoločnosti

na zákonnom prejednávaní a rozhodovaní vo veciach právomoci toho-ktorého orgánu, vrátane

sankčného postihu (v prejednávanej veci za priestupok).

15

Aj v tejto svojej (obsahovo druhej) časti je teda odvolanie obţalovaného nedôvodné.

Rovnako to platí o zvyšku obsahu odvolania prokurátora, teda o neuplatnení

kvalifikácie činu, pre ktorý bol obţalovaný uznaný za vinného ako trestného činu zneuţívania

právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Najvyšší súd opäť odkazuje

na odôvodnenie napadnutého rozsudku (č.l. 23 ods. 1 a 2) a na predchádzajúcu časť

odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktorá sa týka skutkovej námietky obţalovaného, spočívajúcej

v popretí príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím obţalovaného o priestupku a prijatím

úplatku (peňaţného plnenia, na ktoré nie je právny nárok v zmysle § 131 ods. 3 Tr. zák.).

K tomuto je potrebné len dodať, ţe trestným činom je prijatie úplatku v súvislosti

s takýmto rozhodnutím, aj keď následne poskytnutým úplatkom nebolo rozhodovanie

ovplyvnené (čomu zistené okolnosti nasvedčujú), a dotknuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu

predchádzalo, je zákonné (nevybočuje zo zákonného rámca).

Prijatie úplatku v súvislosti s výkonom právomoci je aj v prípade dodrţania zákona

pri rozhodovaní nepochybne porušením povinností, tvoriacich obsah sluţobného pomeru

policajta (aj keď nie je v tomto zmysle v preskúmavanej veci dokázané vo vzťahu

k rozhodnutiu o priestupku porušenie povinnosti nestranného výkonu štátnej sluţby,

ustanovenej v v znení neskorších predpisov).

Nie sú však za zistených okolností naplnené (nie je dokázané nastanie skutočností,

odôvodňujúcich naplnenie) zákonných znakov prečinu podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.,

teda výkon právomoci spôsobom odporujúcim zákonu v úmysle zadováţiť inému (aktuálne

priestupcovi) neoprávnený prospech. Právomoc na konanie a rozhodovanie vo veciach

priestupkov, resp. ich postihu tu vyplýva zo o priestupkoch v znení

neskorších predpisov a vo vzťahu k orgánom policajného zboru, resp. policajnej súčasti,

do ktorej bol obţalovaný sluţobne zaradený, je daná ustanovením § 52 ods. 2 písm. a/

označeného zákona.

Tým je vyčerpaný obsah odvolacích námietok prokurátora proti výroku (výrokom)

o vine, ako aj obsah odvolacích námietok obţalovaného vo vzťahu k tomuto výroku.

V širšom kontexte je vyčerpaný odvolací prieskum vo vzťahu k odsudzujúcej

a aj oslobodzujúcej časti výroku o vine, teda aj pokiaľ ide o odvolaním nenamietané

16

okolnosti, resp. chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

(veta druhá ).

Keďţe odvolanie obţalovaného bolo najvyšším súdom posúdené ako nedôvodné,

zamietol ho podľa

Vo vzťahu k výroku o vine (odsudzujúcemu i k obom oslobodzujúcim) je nedôvodné

aj odvolanie prokurátora.

Iná je však situácia vo vzťahu k výroku o treste, ktorý bol odvolaním prokurátora tieţ

napadnutý. Tu je potrebné súhlasiť s odvolaním prokurátora a konštatovať absenciu okolností

prípadu alebo týkajúcich sa pomerov páchateľa, ktoré by umoţňovali uloţiť obţalovanému

trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonnej sadzby v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák.

Takouto okolnosťou vo vzťahu k veci (prípadu) nie je vypustenie súbeţnej právnej

kvalifikácie činu, odobrené odvolacím súdom. Jednočinný súbeh trestných činov páchateľovi

nepriťaţuje (§ 37 písm. h/ Tr. zák.), ale ani nepoľahčuje. Z hľadiska dôvodov vecne vedúcich

k oslobodeniu obţalovaného u skutku v bode 2/ obţaloby nie je naopak u neho moţné

povaţovať prijatie úplatku za ojedinelý exces. Rovnako osobné pomery obţalovaného nie sú

výnimočné, vrátane rodinných. Vplyv na rodinu a blízke osoby moţno vzhľadom na jeho

doterajšiu netrestanosť (§ 36 písm. j/ Tr. zák.) minimalizovať v súlade s § 34 ods. 3 Tr. zák.

len uloţením trestu na spodnej hranici zákonnej sadzby, k čomu aj došlo.

Je potrebné zdôrazniť, ţe samotná prísnosť zákonného postihu (výška trestnej sadzby)

okolnosťou pouţiteľnou v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. nie je.

Preto najvyšší súd na základe odvolania prokurátora a pri vyuţití ustanovení Trestného

poriadku uvedených vo výroku tohto rozsudku zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku

a uloţil obţalovanému trest odňatia slobody na minime sadzby podľa § 329 ods. 2 Tr. zák.,

zníţenej v zmysle §§ 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. (zníţenie hornej hranice sadzby trest

neovplyvnilo).

Pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia

podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

17

Peňaţný trest a trest zákazu činnosti uloţil najvyšší súd obţalovanému v rovnakej

podobe a výške, ako súd prvého stupňa a s vyuţitím rovnakých ustanovení

(vrátane náhradného trestu odňatia slobody). Preto v tomto smere na napadnutý rozsudok,

vrátane jeho odôvodnenia, odkazuje.

Odvolanie obţalovaného, ako uţ bolo uvedené, odvolací súd zamietol ako nedôvodné

podľa

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 29. novembra 2011

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková