Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/64/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Petra Dukesa a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej

v právnej veci ţalobcu: JUDr. J. G., advokát, Š. – správca konkurznej podstaty úpadcu P.,

IČO: X., zastúpený advokátom JUDr. R. D., M., proti ţalovanému: A., s. r. o., V., zastúpená

advokátkou JUDr. E. K., P., o odporovanie právnym úkonom, na odvolanie ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -164 zo dňa 13. 05. 2011,

jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-164 zo dňa 13. 05. 2011 p o t v r d z u j e .

Ţalobca j e p o v i n n ý ţalovanému zaplatiť trovy odvolacieho konania vo výške

2 857,54 eur na účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

2

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -124 zo dňa 04. 12. 2009 rozhodol

tak, ţe ţalobu zamietol a ţalobcu zaviazal ţalovanému nahradiť trovy konania vo výške

9 723,66 eur.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca ţalobou doručenou 25. 02. 2000 sa domáhal,

aby ţalovaný v prospech konkurznej podstaty úpadcu vrátil všetko o čo sa odporovanými úkonmi

uvedenými v bode IV. tejto ţaloby dlţníkov majetok ukrátil, alebo ak to nie je moţné,

ţiadal zaplatiť ţalobcovi sumu 36 513 914 Sk s 18% úrokom z omeškania odo dňa, kedy došlo

k uzavretiu jednotlivých právnych úkonov aţ do zaplatenia ako aj trovy konania. Citoval kúpne

zmluvy, k uzavretiu ktorých došlo medzi dlţníkom zastúpeným Ing. A. K. predsedníčkou

druţstva na strane predávajúceho a členom predstavenstva J. S. zastúpeným konateľmi Ing. M. J.

a Ing. T. K. konateľmi zo strany kupujúceho, s odvolaním sa na uznesenie predstavenstva

druţstva zo dňa 21. 08. 1995, ktorým došlo podľa ţalobcu k zníţeniu majetku úpadcu. Podľa

ţalobcu k tomuto zníţeniu majetku došlo taktieţ citovanými dohodami o vydaní majetku

druţstva na majetkové podiely oprávnených osôb a vyrovnacieho podielu členov druţstva z 02.

12. 1995, ktorými došlo k takému účtovnému vykázaniu, ako by majetok bol vydaný

oprávneným osobám, v skutočnosti tento majetok však prevzal ţalovaný a tak došlo k vydaniu

majetku druţstva v prospech ţalovaného. Z obsahu ţaloby zistil, ţe za ţalobcu na strane

predávajúceho vystupovali Ing. A. Kučerová, predsedkyňa druţstva s ďalším členom

predstavenstva a za kupujúceho bývalí zodpovední hospodárski pracovníci Ing. M. J. a Ing. P. H..

Zároveň zistil, ţe ţalovaný za uvedené právne úkony zaplatil sumu 16 100 Sk, pričom išlo

o sumu 36 513 914 Sk, a teda bola ukrátená majetková podstata úpadcu. Prvostupňový súd

konštatoval, ţe ţalobca uvádza, ţe na základe týchto skutočností odporuje právnemu úkonu

podľa , v znení neskorších

predpisov a ţiada súd, aby uvedené právne úkony v bode IV. ţaloby povaţoval za právne

neúčinné. Citoval vyjadrenie ţalovaného a uviedol, ţe uznesením zo dňa 18. 10. 2002

rozhodol o prerušení konania podľa a ţe uznesením zo

dňa 04. 12. 2009 rozhodol o zrušení tohto uznesenia. Konštatoval, ţe ţaloba je zmätočná, pretoţe

v texte ţaloby ţalobca uvádza, ţe tieto úkony / kúpne zmluvy a dohoda o vyrovnaní / majú

náleţitosti odporovacieho právneho úkonu, pretoţe nimi bola ukrátená majetková podstata

úpadcu, avšak výrok ţaloby sa zaoberá vrátením majetku do konkurznej podstaty úpadcu.

3

Prvostupňový súd uviedol, ţe pre súd je rozhodujúci výrok, ktorým ţalobca sa domáha vrátenia

všetkého, o čo sa odporovateľnými právnymi úkonmi majetok dlţníka ukrátil a ak to nie je

moţné tak ţiadal zaplatiť ţalujúcemu sumu 36 513 914 Sk s 18% úrokom z omeškania, ktorý

výrok je v súlade s ustanovením § 16 ods. 4 Zákona o konkurze a vyrovnaní. Prvostupňový súd

zisťoval či sa na súde nachádza odporovacia ţaloba podľa § 15 ods. 1 ZKV, avšak zistil,

ţe takáto ţaloba sa na Krajskom súde v Bratislave nenachádza. Krajský súd v Bratislave dospel

k záveru, ţe ţaloba bola podaná predčasne s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 4 ZKV,

podľa ktorého konanie sa začína na návrh, pričom ţalobca voči ţalovanému takúto ţalobu

nepodal. I Keď odporovateľný právny úkon spája svoje účinky voči konkurzným veriteľom aţ

na základe právoplatného rozhodnutia súdu, neznamená, ţe ţalobca sa môţe domáhať plnenia

či uţ vecného alebo peňaţnej náhrady bez právoplatného rozhodnutia o odporovateľnej ţalobe / §

15 ods. 1 ZKV /. Konštatoval, ţe ide o ţalobu neopodstatnenú, pretoţe súdu nebolo známe, ţe

došlo k právoplatnému skončeniu konania vo veci ţalobcu proti ţalovanému podľa § 15 ods. 1

ZKV. Ţalobu s odkazom na ustanovenie § 16 ods. 4 ZKV zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote sa odvolal ţalobca podaním doručeným súdu

dňa 01. 02. 2010. Konštatoval, ţe napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie veci, zistený skutkový stav neobstojí, pretoţe sú ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené, a teda prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, ţe v návrhu uvedené kúpne zmluvy a aj dohoda

o vyrovnaní sú neplatnými právnymi úkonmi. S poukazom na uviedol,

kto sú oprávnené osoby na vydanie majetkového podielu a konštatoval, ţe takéto oprávnené

osoby by museli byť veriteľmi druţstva. Všetky postúpenia pohľadávok na majetkové podiely

oprávnených osôb vyplývajúcich zo označil za neplatné právne úkony.

Poukazoval na skutočnosti, kedy sa fyzická osoba môţe stať veriteľom druţstva a uviedol,

ţe v prípade neexistencie pohľadávok oprávnených osôb, teda neexistencie dlhu, nemal ţalobca

k takému záväzku pristúpiť. Všetky skutočnosti je potrebné podľa ţalobcu dokázať a dôkazné

bremeno je na ţalobcovi. Poukazoval na ustanovenie , , podľa ktorého

4

ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnosťou v jednej osobe, zanikne právo

i povinnosť ak zákon neustanovuje inak. Z poukazom na uvedené dohodu o kúpnej cene označil

za neplatný právny úkon, z ktorého dôvodu namietal, ţe súd sa s platnosťou kúpnych zmlúv

nezaoberal hoci ţalobný petit smeroval k vydaniu veci.

K odvolaniu ţalobcu zaujal stanovisko ţalovaný podaním doručeným dňa 04. 03. 2010

a argumentácie ţalobcu označil za zavádzajúce, ktoré právne neobstoja. Ţalovaný má za to,

ţe samotné uplatnenie nároku domáhať sa plnenia, resp. náhrady nemôţe predchádzať

úspešnému odporovaniu inak povedané, právna neúčinnosť právneho úkonu určená

právoplatným rozhodnutím je právnym základom pre uplatnenie takého nároku. Zo samotnej

ţaloby podľa ţalovaného je zrejmé, ţe táto sa netýka určenia právnej neúčinnosti právnych

úkonov tam označených voči konkurznému veriteľovi, a teda ţalovaný sa stotoţňuje s názorom

prvostupňového súdu, ţe ţaloba je zmätočná. Vychádzajúc z bodu IV., podľa ţalovaného,

ţalobca iba sám vyslovil, ţe právne úkony uvedené v ţalobe sú právne neúčinné a na základe

jeho názoru ţiadal vrátenie všetkého, o čo odporovateľnými úkonmi ţalovaný ukrátil konkurznú

podstatu úpadcu. Uviedol, ţe ţalobca sa domáhal samotného plnenia bez toho, aby sa vôbec

domáhal určenia právnej neúčinnosti. Ţalobca vôbec ani nepreukázal, ţe právne úkony uvedené

v ţalobe sú právne neúčinné a ani fakt, ţe úmyslom právnych úkonov bolo ukrátenie úpadcu.

Dôkazné bremeno vo veci preukázania jednak existencie pohľadávky konkurzného veriteľa

a jej uspokojenie a úmyslu ukrátiť konkurzného veriteľa je vecou ţalobcu. Čo sa týka právneho

úkonu označeného ako kúpno-predajná zmluva, tento nebol v posledných troch rokoch

pred začatím konkurzu, a teda nie je splnená hmotnoprávna podmienka / § 15 ods. 2 ZKV /

pre úspešnosť odporovania, ktorú súd musí skúmať z úradnej povinnosti. Ţalovaný sa vyjadril

k dohode citovanej v odvolaní ţalobcu s poukazom na fakt, ţe túto nemoţno posúdiť podľa

ustanovenia . Vychádzajúc z odvolania konštatoval, ţe predmetom

tohto sporu nie je posudzovanie realizovania samotného transformačného projektu

a argumentáciu ţalobcu v tomto smere označil za právne irelevantnú. Zároveň uviedol,

ţe v samotnom spore nie je odvolacím dôvodom spochybňovanie ukončenia členstva

oprávnených osôb. Rozhodnutie vo veci vydania majetku označil za také, ktoré bolo realizované

zákonným spôsobom podľa . Odstúpenie od kúpnej zmluvy

5

JUDr. G. označil za absolútne neplatné, a preto aj výklad ţalobcu na strane 5 je podľa

ţalovaného taký, ktorý právne neobstojí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky o odvolaní rozhodol uznesením sp. zn.

zo dňa 26. 01. 2011 tak, ţe dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je právne dôvodné.

Základnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia označil,

či prvostupňový súd v zdôvodnení rozhodnutia správne konštatoval, ţe ţaloba je právne

neopodstatnená a podaná predčasne, pretoţe súdu nebolo zo strany ţalobcu preukázané, ţe došlo

k právoplatnému skončeniu konania vo veci medzi ţalobcom a ţalovaným podľa § 15 ZKV,

a preto súd ţalobu, ktorú uplatnil v zmysle ustanovenia § 16 ods. 4 ZKV zamietol.

Citoval záhlavie ţaloby, z ktorého vyplýva, ţe ţaloba je označená ako ţaloba

o odporovanie právnych úkonov dlţníka a z článku VI., návrhu na začatie konania je zrejmé,

ţe je v nej uvedené, ţe ţalobca ako správca konkurznej podstaty v súlade s ustanovením

, v platnom znení voči ţalovanému, ktorý mal

z odporovaných právnych úkonov prospech, odporuje tieto právne úkony uvedené v bode

IV. tejto ţaloby ako právne neúčinné. Za zrejmé označil, ţe v petite návrhu na začatie konania

je iba uvedené, ţe ţalovaný je povinný v prospech konkurznej podstaty úpadcu P. v konkurze

vrátiť všetko o čo sa odporovanými právnymi úkonmi uvedenými v bode IV. tejto ţaloby

dlţníkov majetok ukrátil, ale zároveň uviedol, ţe z obsahu návrhu na začatie konania však

nie je jednoznačné, ţe ţalobca nepodal aj odporovaciu ţalobu ako konštatoval prvostupňový súd.

Dospel k záveru, ţe i keď v petite nie je uvedené, ţe odporuje uvedené právne úkony,

skutočnosť, ţe uvedené právne úkony odporuje, je jednoznačná z článku VI. návrhu na začatie

konania, na základe čoho dospel k záveru, ţe prvostupňový súd pochybil, keď návrh na

začatie konania neposudzoval podľa jeho obsahu ale iba na základe vysloveného petitu. Za vec

konajúceho súdu označil, aby ţalobu posudzoval podľa jej obsahu a nie striktne podľa znenia

uvedeného petitu, a teda pochybením povaţoval, keď prvostupňový súd ţalobu neposudzoval

z hľadiska obsahu a iba s odôvodnením, ţe nezistil, či inou ţalobou došlo k právoplatnému

skončeniu konania vo veci medzi ţalobcom a ţalovaným podľa § 15 ZKV a ţalobu zamietol.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky takýto postup označil za formálny a rozhodnutie

vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového a právneho stavu bez posúdenia nároku,

o ktorom ţalobca podľa obsahu návrhu na začatie konania ţiadal rozhodnúť, čo vyplýva

aj zo záhlavia označeného v návrhu na začatie konania, na základe čoho prvostupňové

rozhodnutie zrušil.

V novom konaní vo veci rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom 68 Cbi/24/2000-

164 zo dňa 13. 05. 2011 tak, ţe ţalobu zamietol a ţalobcu zaviazal zaplatiť ţalovanému trovy

konania vo výške 15 438,54 eur.

V dôvodoch rozhodnutia citoval uznesenie zo dňa 18. 10. 2002 o prerušení konania

a uznesenie zo dňa 04. 12. 2009, ktorým rozhodol o zrušení uznesenia o prerušení konania.

Za predmet sporu označil, či právny úkon dlţníka / hore vyššie vymenované zmluvy / je

neúčinný voči konkurzným veriteľom, teda či v dôsledku týchto došlo k ukráteniu vymáhaných

pohľadávok konkurzných veriteľov. Citoval ustanovenie § 15 ZKV, s odkazom na ktoré poukázal

na povinnosť ţalobcu preukázať pohľadávky svojich veriteľov, ktorí boli ukrátení ku dňu

uskutočnenia odporovateľného úkonu, t. j. ku dňu uzatvárania hore uvedených zmlúv,

ktorý dôkaz však ţalobca v priebehu celého konania napriek výzve súdu nedoloţil, a teda

neuniesol dôkazné bremeno. Za podstatné označil, ţe v konkurze ide zásadne o popularitu

veriteľov, pričom pre úspešné dokázanie, ţe odporovaný úkon je právne neúčinný voči všetkým

konkurzným veriteľom, je vecou ţalobcu preukázať, ţe právnym úkonom dlţníka boli ukrátené

vymáhateľné pohľadávky veriteľov, ktorí si ich v konkurznom konaní, zákonom stanoveným

spôsobom prihlásili, pričom musí ísť o ukrátenie takých pohľadávok, ktoré mali veritelia voči

dlţníkovi uţ v dobe vykonania odporovaného právneho úkonu dlţníkom, a ţe ukrátenie sa netáka

takých pohľadávok tých veriteľov, ktorých postavenie veriteľa zaniklo. Konštatoval,

ţe ide o prísne kontradiktórne konanie s koncentračnou zásadou, kde základnými i právnymi

predpokladmi úspešnej odporovateľnosti v konkurznom konaní, ktoré musí preukázať ţalobca

je existencia platného a účinného právneho úkonu dlţníka bez primeraného protiplnenia príčinná

súvislosť medzi právnym úkonom dlţníka a vzniknutým úpadkom alebo vykonanie takého

právneho úkonu počas existujúceho úpadku, ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil

pohľadávku. Za predpoklad odporovateľnosti označil skutočnosť, ţe v dôsledku konkrétneho

7

právneho úkonu nebudú pohľadávky pre nedostatok majetku uspokojené vôbec, alebo

len čiastočne. Konštatoval, ţe i keď konkrétnym právnym úkonom dôjde k zmenšeniu majetku

dlţníka, nie je moţné sa domáhať odporovateľnosti v prípade ak majetok, ktorý dlţníkovi zostal

postačuje na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Ukrátenie pohľadávky veriteľa označil za vec

dôkazného bremena, zaťaţujúcu ţalobcu, ktorá musí byť v kaţdom prípade odporovania

predmetného dokazovania. Keďţe ţalobca podľa súdu nepreukázal základ ţaloby, a to zmenšenie

majetku dlţníka a v dôsledku toho ukrátenie vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov

konajúci súd ţalobu zamietol a z uvedeného dôvodu sa nezaoberal s tvrdeniami ţalobcu

uvedenými v odvolaní. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca podaním doručeným

súdu 30. 06. 2011 s poukazom na ustanovenie , a navrhol

napadnuté rozhodnutie zrušiť. Zdôvodnenie súdu v napadnutom rozhodnutí označil za nelogické,

ktoré odporuje ustanoveniu § 15 ZKV. Za jednoznačné ním preukázané označil fakt, úkony

odporuje ich hodnota ocenená znalcom je 16 081 963 Sk a hodnota za prevedené nehnuteľnosti

5 844 691 Sk je iba za 36,343% zistenej hodnoty. Poukázal na prevedenie majetku iných

majetkových hodnôt / zásoby, stádo hospodárskych zvierat, poľnohospodárske práce a veci

majúce charakter nehnuteľností a hnuteľných vecí pri dohodách o vydaní majetku druţstva na

majetkové podiely /. Poukázal aj na iné zmluvy uzavreté dlţníkom s inými subjektmi, na základe

ktorých druţstvo prišlo o celý majetok a potenciál pre ďalšie podnikanie. Za jednoznačné

uviedol, ţe druţstvo týmito úkonmi prehĺbilo svoju platobnú neschopnosť a následne vstúpilo

do konkurzu, z ktorého dôvodu podľa ţalobcu odporovanými úkonmi v čase ich uskutočnenia

sa zvýhodnilo postavenie niektorých veriteľov hoci podľa ţalobcu, v skutočnosti ani veriteľmi

neboli. Tak isto podľa ţalobcu došlo k ukráteniu ostatných veriteľov, z ktorých sa stali neskôr

konkurzní veritelia. Fakt, ţe nejde o prípad, kde existoval dostatočný majetok pre uspokojenie

pohľadávok veriteľov označil za zreteľný aj zo skutočnosti, ţe zo zoznamu majetku úpadcu

zaloţeného v konkurznom spise Z-2-3K 290/1996 ku dňu 30. 12. 1997, podľa ktorého majetok

predstavoval hodnotu 123 397 117,48 Sk a výška pasív predstavovala sumu 139 584 524,54 Sk

je zrejmý rozdiel medzi aktívami a pasívami v sume 16 187 407,06 Sk. Za jednoznačné,

ţe právnymi úkonmi, ktoré sú predmetom odporovateľnosti došlo k zníţeniu majetku, a teda

došlo aj k zníţeniu sumy konkurznej podstaty. Na základe výpisov zo ţivnostenského registra

8

P.P., poukázal na personálne prepojenia napríklad u Ing. J. a Ing. H., ktorí boli v rozhodnom čase

zodpovednými zástupcami pre ţivnosť, a teda museli byť aj zamestnancami PD a členmi PD

a skutočnosť, ţe obidvaja sú od 02. 06. 1994 doteraz spoločníkmi a konateľmi ţalovaného

a taktieţ spoločnosti P., ktorá spoločnosť tieţ uzavrela zmluvy s P.. Z uvedeného dôvodu záver

súdu o tom, ţe ţalobca nepreukázal, ţe majetok sa odporovanými úkonmi zníţil, ţalobca označil

za taký, ktorý nemá právnu oporu s poukazom na spis , , 76

Cb/145/1999, o ktorých rozhodol ten istý senát. Podľa ţalobcu podmienku, ktorú prvostupňový

súd označil za podmienku pre úspešné odporovanie ţaloby, t. j., ţe majetok dlţníka nepostačuje

na uspokojenie, ţalobca označil za splnenú, na základe porovnania hodnoty zistených

pohľadávok ku dňu 30. 12. 2011 a fakt, ţe v čase vykonania odporovaných úkonov existoval

aspoň jeden veriteľ s vymáhateľnou pohľadávkou. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, ţe

ţiadal zaviazať ţalovaného zaplatiť trovy konania ţalobcovi.

K odvolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný podaním doručeným súdu 27. 07. 2011

a odvolanie s prihliadnutím na jeho obsah, neexistenciu ţiadneho zo spôsobilých dôvodov

s poukazom na súdny spor o určenie absolútnej neplatnosti právnych úkonov o odstúpení

JUDr. G. SKPÚ od týchto kúpnych zmlúv, ktorým menovaný v postavení ţalobcu v tomto spore

tieţ odporuje, uviedol, ţe predmetný spor bol vedený na krajskom súde pod sp. zn. 66

Cbi/76/00, . Ďalej poukázal na súdny spor o vylúčenie z konkurznej podstaty 75

Cb/233/1997-779, ktorý nie je doposiaľ právoplatne ukončený. Ţalovaný tvrdí, ţe ţaloba ani

po doplnení upresnení ţalobného petitu nie je ţalobným petitom podľa ustanovenia §

15 ZoKV. Ţalovaný sa stotoţňuje s tvrdením súdu, ţe ţalobca nedoloţil ţiadne dôkazy o tom, ţe

právne úkony, ktoré označuje v ţalobnom návrhu sú odporovateľnými právnymi úkonmi

v zmysle ustanovenia § 15 ZKV inak povediac, ţalobca nemal ţiadne návrhy na doplnenie

dokazovania a ani nepodloţil ţiadny dôkaz o tom, ţe by obstálo jeho tvrdenie o právnej

neúčinnosti citovaných právnych úkonov. Argumentáciu ţalobcu o tom, ţe v ţalobe uviedol,

ktoré právne úkony odporuje označil za právne irelevantnú. Subjektívne vnímanie ţalobcu,

ţe ním označené právne úkony sú odporovateľnými právnymi úkonmi, podľa ţalovaného nemôţe

byť dôkazom o tom, ţe tieto právne úkony sú odporovateľnými právnymi úkonmi. K tvrdeniu

ţalobcu ohľadne kúpnych zmlúv poukázal na jeho vyjadrenie č. 45-10j doc. zo dňa 01. 03.

2010.

9

K tvrdeniu ţalobcu ohľadne zmlúv, ktorými boli na ţalovaného prevedené zásoby

a zvieratá, poľnohospodárske práce označil za absolútne zavádzajúce a taktieţ poukázal

na nesplnenú hmotnoprávnu podmienku, ţe citovaná zmluva nebol právny úkon urobený

v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu.

K tvrdeniu ţalobcu ohľadne prepojenia Ing. J. a Ing. H., ţalovaný uviedol, ţe funkcia

zodpovedného zástupcu nie je identickou s funkciou štatutárneho orgánu citované osoby

zastupovali v súlade s ţivnostenským zákonom, odborné prevádzkovanie ţivnosti a fakt, ţe od

roku 1994 fakt boli spoločníkmi ţalovaného a zároveň tieţ konateľmi, resp. inej právnickej

osoby, ţalovaný označil za takú skutočnosť, ktorá nemôţe byť relevantným dôvodom pre

vyslovenie právnej neúčinnosti. Zodpovední zástupcovia ustanovení podľa ţivnostenského

zákona nemohli v právnom postavení zástupcu právnickej osoby byť oprávnenými prijímať

rozhodnutia a okrem iného ani rozhodovať o majetkových pomeroch právnickej osoby.

K argumentácii ţalobcu, / posledný odsek na druhej strane / ţalovaný uviedol, ţe vyhlásenie

konkurzu na majetok PD, teda samotná existencia konkurzného konania nie je dôkazom,

ţe právne úkony sú odporovateľnými právnymi úkonmi. S poukazom na ustanovenie § 15

ods. 2 ZKV uviedol, ţe dôkazné bremeno vo veci preukázania jednak samotnej existencie

pohľadávky a jej vymáhateľnosti a samotného úmyslu ukrátiť a tieţ známosti druhej zmluvnej

strany o tomto dlţníkovom úmysle, je na strane ţalobcu. Samotné konštatovanie ţalobcu,

ktoré právny úkon odporuje označil za také, ktoré nemôţe byť podľa ţalovaného povaţované

za dôkaz preukazujúci existenciu podmienok na určenie odporovateľnosti ním označených

právnych úkonov. V tejto súvislosti poukázal na jeho podanie zo dňa 01. 03. 2010. K nároku

ţalobcu na trovy konania uviedol, ţe táto nie je vôbec dôvodná, nakoľko fakt, ţe SKP skúma

s odbornou starostlivosťou všetky dlţníkove úkony nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa.

Na základe uvedených skutočností ţalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a ţalobcu

zaviazať na znášanie trov konania v odvolacom konaní vo výške 2 857,54 eur za jeden úkon

právnej sluţby podľa v spojení s vyhláška v aktuálnom

znení a reţijný paušál 7,41 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky.

10

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia ,

bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu

je právne nedôvodné.

Z ustanovenia , na ktoré sa ţalobca v jeho odvolaní odvoláva

vyplýva, ţe odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

moţno odôvodniť len tým, ţe konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Z písmena d/ citovaného ustanovenia, na ktoré sa odvolateľ

odvoláva vyplýva, ţe odvolanie moţno podať ak súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z ustanovenia ,

na ktoré sa odvoláva vyplýva, ţe odvolanie moţno podať aj proti rozhodnutiu prvého stupňa ak,

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Inou vadou konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť je procesná vada, ktorú

nemoţno zahrnúť do okruhu vád taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 a za takúto inú vadu

konania je moţno povaţovať za relevantnú, len vtedy, ak mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Za inú vadu moţno povaţovať napríklad postup súdu pri vykonaní dôkazov

v rozpore s príslušnými ustanoveniami . Z odvolania ţalobcu

nie je zrejmé, v čom prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav a ktoré navrhnuté dôkazy

ţalobcom potrebné pre zistenie skutočností nevykonal. Účastník konania okrem povinnosti

tvrdenia má aj dôkaznú povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zo zápisnice

z pojednávania zo dňa 13. 05. 2011, na ktorom pojednávaní bol napadnutý rozsudok vyhlásený,

z vyjadrenia ţalobcu, je zrejmé, ţe ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Z obsahu

dokazovania je iba zrejmé, ţe odôvodnenie rozsudku nemá ţiadnu oporu v obsahu spisu,

je nelogické a odporuje ustanoveniu § 15. Takto koncipované odôvodnenie nezakladá dôvod pre

úspešné aplikovanie ustanovenia , nakoľko z neho nevyplýva

akú procesnú inú vadu s poukazom na citované ustanovenie, ţalobca uplatňuje. Z obsahu

odvolania ţalobcu je iba zrejmé všeobecné odvolanie sa na ustanovenie § 205 ods. 2

písm. b/ čo je pre posúdenie dôvodnosti odvolania podľa ustanovenia

písm. b/ nepostačujúce. Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu

odvolanie odkazujúce na ustanovenie označil za právne nedôvodné.

11

Pri posúdení odvolacieho dôvodu s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2

písm. b/ , t. j., ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, je na základe obsahu predmetného odvolania moţné vychádzať

iba zo skutočnosti, či ţalobca tým, ţe konkrétne uviedol, ktoré právne úkony ţalovaného

odporuje z dôvodu prevedenia za niţšiu hodnotu / uvedené kúpne ceny / ako boli znalecky

ocenené, uniesol dôkazné bremeno preukázaním, ţe sa jedná o odporovateľné právne úkony.

Základnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutého rozsudku teda je,

či prvostupňový súd dospel k správnemu právnemu záveru, ţe ţalobca neuniesol jeho dôkazné

bremeno na preukázanie úspešnej odporovateľnosti s poukazom na ustanovenie § 15 ZKV,

teda zmenšenie majetku dlţníka a v dôsledku toho ukrátenie vymáhateľných pohľadávok

konkurzných veriteľov.

Základnou otázkou je, či odvolací dôvod ţalobcom označený v spojení s ustanovením

je dôvodný, teda či rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď konštatoval, ţe ţalobca nepredloţil dôkazy, ktorými

by preukázal odporovateľnosť právneho úkonu, teda v dôsledku ktorého konkrétneho právneho

úkonu dlţníka neboli pohľadávky veriteľov pre nedostatok majetku uspokojené vôbec, alebo

len čiastočne. Otázkou teda je, či prvostupňové rozhodnutie vychádza zo správneho posúdenia,

keď prvostupňový súd konštatoval, ţe je vecou ţalobcu preukázať, ţe právnym úkonom dlţníka

boli ukrátené vymáhateľné pohľadávky veriteľov, ktorí si ich v konkurznom konaní zákonom

stanoveným spôsobom prihlásili, pričom musí ísť o ukrátenie takých pohľadávok, ktoré mali

veritelia voči dlţníkovi uţ v dobe vykonania odporovaného právneho úkonu dlţníkom,

ţe ukrátenie sa netýka pohľadávok tých veriteľov, ktorých postavenie veriteľov

zaniklo.

Z odvolania ako aj z obsahu predloţených dôkazov vyplýva, ţe ţalobca odporovateľnosť

ním navrhnutých právnych úkonov odvodzuje od skutočnosti, ţe sa nimi dlţník zbavil prakticky

celého svojho majetku nevyhnutného na vykonanie jeho podnikateľskej činnosti, ţe týmito

právnymi úkonmi dlţník prehĺbil jeho platobnú neschopnosť a následne vstúpil do konkurzu

12

zníţením konkurznej podstaty spôsobenej rozdielom aktív a pasív v hodnote 16 187 407,06 Sk.

Z uvedeného tvrdenia však nie je zrejmé, ktorým právnym odporovaným ţalobcom bol ukrátený

veriteľ pri konkrétnej vymáhateľnej pohľadávke, ktorú si v konkurznom konaní zákonom

stanoveným spôsobom prihlásil.

Z vykonaného dokazovania nie je sporné, ţe konkurz na majetok Poľnohospodárske

druţstvo Dolná Nitra, sídlo Veľký Cetín bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave

uznesením č. k. Z-2-3K 290/1996 zo dňa 22. 08. 1997.

Z ustanovenia ZKV v platnom znení vyplýva,

ţe konkurzný veriteľ, alebo správca sa môţe domáhať, aby súd určil, ţe dlţníkove právne úkony

podľa odsekov 2 aţ 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa,

sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné, a ţe toto právo má konkurzný veriteľ,

alebo správca aj vtedy ak je nárok proti dlţníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu

uţ vymáhateľný alebo ak uţ bol uspokojený.

Odporovať moţno právnemu úkonu, ktorý dlţník urobil v posledných troch rokoch

pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel

byť druhej strane známy.

Z predloţených dokladov je zrejmé, ţe ţalobca odporuje právne úkony, kúpne zmluvy

uvedené v ţalobe uzavreté v roku 1996, teda jeden rok pred vyhlásením konkurzu, dohodu

o vydaní majetku druţstva, kúpno-predajnú zmluvu č. zo dňa 01. 07. 1994, ktorou

došlo k prevodu zásob poľnohospodárskych prác a prevodu zvierat v hodnote 12 348 627 Sk.

Z kúpnych zmlúv, ktoré ţalobca odporuje je zrejmé, ţe tieto boli uzatvorené medzi predávajúcim

zastúpeným predsedkyňou druţstva Ing. K. a členom predstavenstva Ing. D. a na strane

kupujúceho konateľom spoločnosti A., spol. s r. o. Ing. M. J.. S poukazom na ustanovenie § 15

ods. 2 je zrejmé, ţe ide o právne úkony, ktoré dlţník urobil v posledných troch rokoch

pred začatím konkurzu. Z predloţených dôkazov však nie je zrejmé, či dlţník mal v úmysle

týmito právnymi úkonmi ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, nakoľko zo ţiadneho dokladu nie

je zrejmé, ktorého konkurzného veriteľa mal dlţník v úmysle ukrátiť. Nie je ani zrejmé, ţe tento

úmysel musel byť druhej strane známy. Je pravdou, ţe za kupujúceho kúpne zmluvy podpísal

13

konateľ spoločnosti ţalovaného Ing. J., ktorý na základe ţivnostenského listu zo dňa 10. 03.

1993 bol zároveň schválený zástupca pre ţivnosť odborné prevádzkovanie ţivnosti

u dlţníka. Tento fakt podľa odvolacieho súdu nezakladá dôvod pre úspešné odporovanie

predmetných právnych úkonov podľa ustanovenia § 15 ods. 2 ZKV, nakoľko na základe

tohto nie je moţné odvodiť, ţe Ing. J. pri uzavieraní kúpnych zmlúv musel byť známy

úmysel dlţníka jeho veriteľa ukrátiť. Odvolací súd, čo sa týka dohody uzavretej dňa 02. 02. 1995

sa stotoţnil s názorom, ţe u tejto nebola splnená hmotnoprávna podmienka, tri roky pred

vyhlásením konkurzu. Z predloţených dokladov nie je ani celkom jednoznačné, ţe právnymi

úkonmi, ktoré ţalobca predmetnou ţalobou odporuje, aj keď hodnota prijatá dlţníkom bola niţšia

ako bola ich priemerná hodnota v čase vykonania právneho úkonu sa dlţník v dôsledku tohto

právneho úkonu do úpadku dostal. Z tvrdení uvádzaných ţalobcom nie je sporné, ţe predmetné

nehnuteľnosti boli predané za niţšiu cenu ako boli ocenené, čo však neznamená, ţe hodnota

prijatá za tieto nehnuteľnosti bola niţšia ako bola ich priemerná hodnota v čase vykonania

sporných právnych úkonov. Z predloţených dokladov nie je ani zrejmé, ţe práve vykonaním

namietaných právnych úkonov, ktoré ţalobca odporuje sa dlţník dostal do úpadku a následne do

konkurzu. Toto i keď ţalobca v jeho odvolaní tvrdí, ţiadnym dôkazom nepodloţil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takto posúdeného skutkového stavu dospel

k záveru, ţe prvostupňový súd správne konštatoval, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno

na úspešné odporovanie právnych úkonov a napadnutý rozsudok z jeho správnych dôvodov

podľa § 219 O. s. o. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, ţe úspešnému ţalovanému priznal

2 857,54 eur / jeden úkon právnej sluţby podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/

vyhlášky č. v aktuálnom znení + reţijný paušál 7,41 eur podľa

citovanej vyhlášky /.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné

14

V Bratislave 29. novembra 2011

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková