Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
54f/381784.2b9a92.pdf
PDF · 219.38 KB
No categories available
4Obo/27/2010
Najvyšší súd 4Obo 27/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Petra Dukesa a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej
v právnej veci ţalobcu: S., a. s., C., IČO: X., proti ţalovanému 1/: P., H., IČO : X. , zast.
advokátkou: JUDr. L. K., na adrese X. a ţalovanému 2/: V., a. s., K., IČO: X., zast.
advokátom: JUDr. L. S., K., o zaplatenie 5 145 057,43 eur a prísl., na odvolanie ţalobcu,
ţalovaného 1/ a ţalovaného 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2 Cb
2250/1995- 727 zo dňa 14. 12. 2009 a na odvolanie ţalovanej 2/ proti uzneseniu Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 29. 01. 2010 č. k. 2 Cb 2250/1995-755, jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.
2 Cb 2250/1995 – 717 zo dňa 14. 12. 2009, v napadnutej časti, v časti ktorou boli ţalovaní
v prvom a druhom rade zaviazaní ţalobcovi zaplatiť sumu 2 388 798,71 eur s tým, ţe úhradou
jedného z nich zaniká v rozsahu splnenia povinnosť druhého, p o t v r d z u j e a vo zvyšku
z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie ţalovanej 2/ proti uzneseniu Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 29. 01. 2010 č. k. 2 Cb 2250/1995-755 o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 2 Cb 2250/1995 – 727 zo dňa 14. 12. 2009
rozhodol tak, ţe nárok ţalobcu na zaplatenie úrokov vo výške 3 650 784,72 eur a úrokov
vo výške 33% zo sumy 5 145 057,43 eur od 16. 03. 1996 do zaplatenia vylúčil na samostatné
konanie, ţalovaných 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť ţalobcovi sumu 2 388 798,71 eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku s tým, ţe úhradou jedného z nich zaniká v rozsahu splnenia
povinnosť druhého ţalovaného a ţalobu v časti o zaplatenie sumy 2 756 268,72 eur
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, ţe bude o nich rozhodnuté v rozhodnutí o nároku
vyčlenenom na samostatné konanie.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca, I., a. s. ţalobou doručenou súdu dňa 06.
04. 2005 navrhol, aby súd zaviazal ţalovaného V.V., š. p. K. zaplatiť sumu 232 710 182,22
Sk s 33% úrokom od 15. 03. 1995 do zaplatenia titulom pohľadávky z úverovej zmluvy zo
dňa 11. 09. 1992, na základe ktorej ţalobca poskytol ţalovanému úver vo výške 280 000 000
Sk za diskontnú úrokovú sadzbu zvýšenú o 8%. Citoval podania označené v zdôvodnení
rozhodnutia: ako č. listu 25, 29, 58 a konštatoval, ţe pohľadávka uplatnená v tomto konaní
bola postúpená K., s ktorou konajúci súd v súdnom konaní pokračoval. Uviedol, ţe
z vykonaného dokazovania zistil, ţe pôvodným ţalobcom v konaní bola I., a. s. Bratislava
a ţalovaným boli V.V., š. p. K / V. / S odkazom na uznesenia zo dňa 13. 12. 2004 a 18. 02.
2008 konštatoval, ţe účastníkmi konania sú: ţalobca – S., a. s. a ţalovanými sú P., a. s. P. ako
ţalovaný 1/ a V., a. s. Košice ako ţalovaný 2/. Za predmet zmluvy označil nárok z úverovej
zmluvy č. 051 99264 zo dňa 11. 09. 1992 uzavretej medzi pôvodným ţalobcom I., a. s.
Bratislava a štátnym podnikom V.. Za zrejmé označil, ţe V.V., š. p. K. bol poskytnutý úver
vo výške 280 000 0000 Sk za účelom financovania stavby Čistiaca stanica odpadových vôd
Poprad Matejovce stavebné práce a technológie, s tým, ţe úver bude poskytnutý na účet
X.. Na základe zmluvných dohôd citoval podmienky poskytnutého úveru, dohodnuté
moţnosti splatenia celého úveru, otázku splnenia podmienok, ktorými sa malo preukázať
zabezpečenie úveru, t. j. prehlásením záručnej listiny a dohody s Štátnym fondom ţivotného
prostredia ako súčasti predmetnej úverovej zmluvy. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1
zákona č. 128/ 1991 Zb., konajúci súd citovanú záručnú listinu označil za neplatnú, ktorú
nebolo moţné splniť a s odkazom na ustanovenie § 36 ods. 1 veta druhá Občianskeho
zákonníka, na takú na ktorú sa neprihliada, nakoľko ide o nemoţnú podmienku. Z uvedeného
dôvodu, moment platnosti a účinnosti úverovej zmluvy označil podpis zmluvy o úvere.
K otázke ručenia uviedol, ţe keby ručenie bolo aj platne dohodnuté, ţalobca ako veriteľ by si
mal moţnosť vybrať, či svoje právo uplatní voči ručiteľovi, alebo bude trvať na splnení
povinnosti priamym dlţníkom. Na základe tvrdenia pôvodného ţalobcu konštatoval, ţe
pôvodne ţalovaný úver nesplácal a úver bol nesplatený vo výške 232 710 182,22 Sk, čo
predstavuje nesplatený úver vo výške 150 mil. Sk a nesplatené úroky vo výške 77 710 182,22
Sk.
K námietke pôvodne ţalovaného V., š. p. K, ktorou namietal jeho pasívnu legitimáciu,
poukázal na koncesnú zmluvu, ktorou ţalovaný V., š. p. ako obstarávateľ a spoločnosť E.E.
ako koncesionár uzavreli podľa zákona č. 119/ 1996 Zb. o koncesnom obstarávaní / č. l. 48-
57 / zmluvu, v ktorej bolo dohodnuté, ţe koncesionár má právo na vlastné náklady dokončiť
stavbu Č. rozostavanú investorom V., š. p. Košice, ktorý je obstarávateľom. Konštatoval, ţe
vlastníkom tejto stavby je štát Slovenská republika a s poukazom na bod II. uviedol, ţe
všetky záväzky pôvodného ţalobcu I. a V. vyrieši koncesionár samostatnými zmluvami,
s tým, ţe koncesná doba je 15 rokov a trvá do 31. 10. 2013. Po uplynutí tohto
termínu má koncesionár právo na predkupné právo na obstarávanú stavbu vrátane
aj stavebného pozemku. Konajúci súd uviedol, ţe má za to, ţe aj po uzavretí tejto zmluvy
vlastníkom rozostavanej stavby Č. zostal V., š. p. Košice a podľa koncesionára E.E. ostáva
právo stavbu iba dokončiť na vlastné náklady a po dohodnutú dobu stavu uţívať
a prevádzkovať. S poukazom na ustanovenie § 531 Občianskeho zákonníka konštatoval, ţe
ustanovenia koncesnej zmluvy nespĺňajú podmienky prevzatia dlhu dlţníka V., š. p. Košice z
uzavretej úverovej zmluvy s I., a. s., na základe čoho vznesenú námietku ohľadne pasívnej
legitimácie z dôvodu, ţe záväzok na splatenie úveru prešiel na E.E., konajúci súd nepovaţoval
za dôvodnú.
K námietke nedostatku pasívnej legitimácie štátneho podniku V.
ako aj ţalovaných 1/a 2/ z dôvodu, ţe finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej
zmluvy neboli vyplatené V., š. p., ale V., konajúci súd uviedol, ţe v úverovej zmluve bolo
dohodnuté na aký účet mali byť úverové prostriedky sústredené a ţe jednalo
sa o účelový úver poskytnutý výlučne na financovanie stavby Č..
Z vykonaného dokazovania konajúci súd zistil, ţe uzavretiu úverovej zmluvy
predchádzalo uzavretie hospodárskej zmluvy medzi V., š. p. ako odberateľom a V, š. p. Ţilina
ako dodávateľom. Z uvedeného dôvodu boli aj finančné účelové prostriedky poskytnuté na
financovanie stavby Č. účelovo uhradené na účet štátneho podniku V. Ţilina, ktorého
nástupcom je od 01. 05. 1992 V, a. s. Ţilina. Za preukázané konajúci súd označil, ţe medzi
pôvodným ţalobcom a pôvodným ţalovaným došlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere na
poskytnutie finančných prostriedkov stavby Č. realizovanú dodávateľom V., š. p. Ţilina ako
aj skutočnosť, ţe na účet 0901/340962/047 - účtu štátneho podniku V., š. p. Ţilina boli
poukázané sumy v súčte, ktoré boli aj vyčerpané, o čom pôvodný ţalovaný predloţil list
v spise č. 126/a, čo vyplýva aj z dokladov - výpisy z bankovej operácie V., š. p., 130 mil. Sk
bolo prevedených na účet štátneho podniku V. X. a 25 mil. Sk na druhý účet štátneho
podniku V. x.. Túto skutočnosť pôvodný ţalovaný potvrdil, na základe čoho aj namietal jeho
pasívnu legitimáciu. Fakt, ţe čerpanie týchto prostriedkov nebolo spochybnené, podľa
konajúceho súdu je aj zrejmý z toho, ţe pôvodný ţalovaný a ani jeho právni nástupcovia
čerpanie týchto finančných prostriedkov nereklamovali, teda s úhradou týchto finančných
prostriedkov súhlasili. Skutočnosť, ţe boli poskytnuté na realizáciu stavby Č. je podľa
konajúceho súdu zrejmá aj zo záznamu zo dňa 09. 08. 1993 z rokovania vo veci fyzickej
a finančnej inventarizácie práv na stavbe Č. uskutočnenej ku dňu 31. 07. 1993, v ktorom sa
popisuje stav rozostavanosti stavby, ako aj prestavané čiastky, ktorá obsahuje aj prehlásenie,
ţe úvery z toho Investičná banka 155 mil. Sk. Na základe uvedených dôkazov mal konajúci
súd preukázané, ţe ţalobca finančné prostriedky vo výške 155 mil. Sk, čo v novej mene
predstavuje sumu 5 145 057,43 eur poukázal na úhradu stavebných prác stavby Č..
Z nespochybnené konajúci súd mal tieţ, ţe na splatenie úveru nebola poskytnutá ani jedna
splátka a teda, ţe s poukazom na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka vznikla
povinnosť vrátiť sumu 155 mil. Sk. Súd konštatoval, ţe dlţník je povinný vrátiť nielen
poskytnuté finančné prostriedky, ale aj zaplatiť úroky.
K nároku uplatnenom v ţalobe o zaplatenie sumy 232 710 182,22 Sk s 33% úrokom
od 25. 03. 1995 do zaplatenia konajúci súd uviedol, ţe zo ţalovanej sumy úroky tvorili
77 710 182,22 Sk a poukázal na list č. l. 65, ktorým uznesením pripustil zmenu ţaloby tak,
ţe ţalovaní 1/ a 2/ sú povinní ţalobcovi zaplatiť sumu 155 000 000 Sk, úroky do 15. 03. 1996
v sume 109 983 540,56 Sk a od 16. 03. 1996 úroky vo výške 33% zo sumy 155 000 000 Sk.
Z dôvodu nepostačujúceho predloţenia vyčíslenia úrokov a nutnosti jeho doplnenia konajúci
súd nárok na zaplatenie úrokov v sume 3 650 784,72 eur / 109 985 540 Sk / a úrokov
vo výške 33% zo sumy 5 145 057,43 eur / 155 mil. Sk /, vylúčil na samostatné konanie.
Z vykonaného dokazovania zistil, ţe k uzavretiu úverovej zmluvy medzi I., a. s. a V.,
š. p. o poskytnutí úveru vo výške 280 mil. Kčs, z ktorej sumy bola ku dňu
24. 03. 1995 vyčerpaná suma 155 mil Sk.
Za účelom zisťovania aktívnej legitimácie ţalobcu konajúci súd sa zaoberal
aj s zisťovaním skutočností ohľadne uzavretia zmluvy o zdruţení úverových zdrojov zo dňa
01. 09. 1992 / list v spise č. 144 – 148 /, v ktorej sa zdruţujúce strany dohodli, ţe za účelom
poskytnutia klientovi V., š. p. Košice zdruţia finančné prostriedky vo výške 280 mil. Sk
v podieloch tak, ţe podiel I. je 130 000 000 Sk, podiel S.Š.
100 mil. Sk a podiel S.P. 50 mil. Sk a ţe v ich mene bude vystupovať
I., a. s., ktorá aj uzavrie s V., š. p. úverovú zmluvu. Citoval zmluvy o odplatnom prevode
pohľadávok zo dňa 22. 12. 1999 / listy 138 - 143 a 134 – 137 / dodatok č. 1 k zmluve
o zdruţení, na základe ktorých dokladov sumy vo výške 71 964 950 Sk – I., a. s., 55 356 700
Sk - S.S. a 27 678 350 Sk - S.P. prešli na K., ktorá sa stala vlastníkom zdruţených úverových
prostriedkov poskytnutých na základe úverovej zmluvy medzi I., a. s. Bratislava a V., š. p.
Košice.
Uviedol, ţe dňa 22. 12. 1999 / č. l. 134- 137 / uzavrela S., a. s.
ako postupca a K., š. p. ú. ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok na základe
Uznesenia vlády Slovenskej republiky z 21. 10. 1999 a č. 11336 z 22. 12. 1999, predmetom
ktorej je podľa článku I. bod 1 odplatné postúpenie pohľadávok postupcu voči tretím osobám
dlţníkom v objeme 2 398 222 611,19 Sk, ktorý pozostáva zo súčtu zostatkov istín
postupovaných pohľadávok a ich príslušenstiev so stavom k 22. 12. 1999 a je uvedené, ţe
postupované pohľadávky vznikli na základe úverových zmlúv alebo iných zmlúv, podľa
ktorých postupca alebo jeho právni predchodcovia poskytli úvery, alebo sa podieľali na
poskytnutí úverov. Konštatoval, ţe postúpenie pohľadávok bolo premietnuté aj do Dodatku č.
1 k zmluve o zdruţení, podľa ktorého na uvedenú spoločnosť prešli práva a povinnosti I., a. s.
a S.S., a.s. a ţe majetok, práva a záväzky K. Bratislava, na základe zmluvy o predaji podniku
zo dňa 30. 01. 2002 prešli na S., a. s. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 10. 2000
/ č. l. 424 / zistil, ţe S.P. postúpila pohľadávku zo zmluvy o zdruţení na spoločnosť A.S., a.
s. Bratislava, čo bolo premietnuté do Dodatku č. 2 k zmluve o zdruţení, podľa ktorého
namiesto S.P., a. s. členom zdruţenia sa stala spoločnosť A.S., a. s., s ktorou S., a. s. dňa 26.
06. 2007 uzavrela Dohodu o zániku zdruţenia a majetkovom vysporiadaní v dôsledku čoho sa
vlastníkom všetkých zdruţených prostriedkov stala S..
Na základe predloţených dôkazov konajúci súd konštatoval, ţe I., a. s., zmluvou
o postúpení pohľadávku postúpila na K. základe úverovej zmluvy č. 05199264/1 istinou 71
964 950 Sk ale, ţe o tom, ţe by pôvodný ţalobca I., a. s. postúpil pohľadávku na K. B. z
uvedenej úverovej zmluvy vo výške istiny 155. mil. podľa konajúceho súdu dôkaz
neexistuje. K tvrdeniu I. v prípise zo dňa 05. 04. 2000 / č. l. 93 /, ţe postúpila K., š. p. ú.,
sumu 155 mil. Sk konajúci súd s poukazom na ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho
zákonníka konštatoval, ţe postúpenie pohľadávky povaţuje za oprávnené iba do výšky 71 964
950 Sk, z dôvodu, ţe postúpenie musí mať písomnú formu, ktorú formu vo zvyšnej časti
postúpenie nemá.
S poukazom na uznesenia z výpisu z obchodného registra Okresného súdu
Bratislava I., zo dňa 25. 05. 2009 a 31. 01. 2002, konajúci súd konštatoval, ţe práva
a povinnosti K.B., a. s. prešli na S.K., a. s. ako procesného nástupcu, preto je aj táto
spoločnosť aktívne legitimovaná, na vymáhanie pohľadávka vo výške 71 964 950 Sk. Citoval
rozsudok tunajšieho súdu, v ktorom bol ţalovaný 1/ označený ako V., š. p. uznesenie zo dňa
31. 08. 2004 sp. zn. 5 Obo 146/2003 – 332, ktorým bolo toto rozhodnutie Najvyšším súdom
zrušené a konštatoval, ţe v prejednávanej veci ţalovaný 1/ zanikol po začatí konania
a právnymi nástupcami sa stali V., a. s. Košice a P. H. Poprad. Nezistil, ţe by voči niektorému
z nich ţalobca zobral ţalobu späť, a preto pokračoval voči obidvom spoločnostiam s tým, ţe
mal za to, ţe právo bolo uplatnené voči týmto spoločnostiam uplatnením ţaloby na súde
voči V., š. p. Skutočnosť, ţe odvolací súd v úvodnej časti uznesenia ako ţalovaného 1/
označil P., a. s. so sídlom v Poprade a to bez toho, aby právne posúdil právne nástupníctvo
označil za takú, ktorá neznamená bez vyššieho uvedeného, ţe uvedená spoločnosť je
právnym nástupcom pôvodne označeného ţalovaného 1/ a ţe rozsudok tunajšieho súdu zo
dňa 01. 10. 2002, ktorým bola ţaloba zamietnutá voči V., š. p. Košice je právoplatný voči V.,
a. s. Košice. Pasívnu legitimáciu posudzoval na základe prípisu FNM SR zo dňa 19. 05. 2004
/ č. l. 584 / ustanovenia § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, ţe
v prejednávanej veci záväzok z úverovej zmluvy vznikol na splnenie ţalovanému 1/, nakoľko
tento záväzok bol v čase vzniku V., š. p. známy, ale prešiel aj na ţalovaného 2/ ako ručiteľský
záväzok za splnenie záväzku ţalovaným 1/, a to aţ do výšky čistého imania. Výšku čistého
obchodného imania, zistil z výpisu obchodného registra ţalovaného, podľa ktorého ku dňu
vzniku bolo vo výške 7 348 097 000 Sk, čo v novej mene predstavuje 34 391 213,57 eur,
a preto do tejto výšky ţalovaný ručí za splnenie záväzku ţalovaného 1/. Z takto uvedeného
dôvodu konajúci súd zaviazal do výšky 71 964 950 Sk / 2 388 798,71 eur / obidvoch
ţalovaných s tým, ţe splnením jedného zaniká v rozsahu splnenia povinnosť druhého
ţalovaného. V časti 2 756 258,72 eur / 83 035 050 Sk / z dôvodu nedostatku aktívnej
legitimácie ţalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, ţe bude o nich rozhodnuté
v rozhodnutí o nároku vyčlenenom na samostatné konanie.
Proti tomuto rozhodnutiu, v časti ktorou bola ţaloba zamietnutá podal ţalobca
odvolanie podaním doručeným súdu 04. 02. 2010 podaným podľa prezentačnej pečiatky
02. 02. 2010 / list v spise 775 /. Podľa ţalobcu konajúci súd v zmysle ustanovenia § 205
ods. 2 písmeno b./ O. s. p., keď z vykonaných dôkazov dôvodil záver o vecnej legitimácii
len k časti pohľadávky vo výške 2 388 798,71 eur a to len na základe zmluvy o postúpení
a vo zvyšnej časti to jest v časti 2 756 258,72 eur ţalobu zamietol, nakoľko vecná legitimácia
ţalobcu vyplýva zo zmluvy o zdruţení pochybil. Konštatoval, ţe ţalobca svoju vecnú
legitimáciu preukázal úverovými zmluvami a dodatkami k nim, resp. zmluvou o rozpustení
a vysporiadania zdruţenia. Na tomto mieste poukázal na jeho podanie zo dňa 30. 09. 2009
bod 3/, v ktorom sa podrobne zaoberal aktívnou legitimáciou na vymáhanie celej ţalovanej
pohľadávky. Podľa názoru ţalobcu aj samotný súd uznal vecnú legitimáciu celej pohľadávky
zo strany K., š. p. ú., nakoľko po oznámení I., a. s. zo dňa 05. 04. 2000 v konaní pokračoval
na strane ţalobcu uţ len s K., š. p. ú. ako jediným ţalobcom. V čase, keď došlo k tejto
skutočnosti, keď začal konať s K., š. p. ú. ako jediným ţalobcom ešte neplatila úprava
ustanovenia § 92 ods. 2, 3 O. s. p., a preto o zmene ţalobcu nerozhodoval uznesením ale súd
skúmal vecnú legitimáciu aţ po doručení oznámenia I., a. s. a dospel k záveru,
ţe na vymáhanie celej ţalovanej pohľadávky je oprávnená K., š. p. ú. ako jediný ţalobca.
Takýto záver podľa ţalobcu vyplýva aj z obsahu súdneho spisu, nakoľko po oznámení
I., a. s. pokračoval v konaní uţ len s K., š. p. ú. Za zrejmé, ţalobca označil, ţe pokiaľ
by súd dospel pri skúmaní vecnej legitimácie k záveru, ţe K., š. p. ú. je vecne legitimovaná
len k časti ţalovanej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o postúpení medzi I., a. s. a K., š.
p. ú., potom by predsa pokračoval v konaní s obidvoma ţalovaní I., a. s. a aj K., š. p. ú.
k čomu však nedošlo a súd v ďalšom konaní pokračoval iba s K., š. p. ú., ktorá v zmysle
zmluvy o zdruţení prevzala na seba aj povinnosť vymáhať celú pohľadávku vyplývajúcu
z úverovej zmluvy. Za jednoznačné označil, ţe napadnutý výrok odporuje vyššie uvedeným
záverom vyplývajúcim zo súdneho spisu. Ako ďalší dôvod nedostatku pri posúdení vecnej
legitimácie ţalobca označil fakt, ţe keďţe vecná legitimácia ţalovanej pohľadávky vyplýva
nielen z uzavretej zmluvy o úvere, ale súčasne aj zo zmluvy o zdruţení. Podľa ţalobcu zo
skutkového stavu v danom prípade vyplýva, ţe pohľadávka nebola vo výlučnom vlastníctve
I., a. s., ţe ale patrila do majetku zdruţenia zaloţeného zmluvou o zdruţení a veriteľom nič
nebránilo, aby sa dohodli, ţe na vymáhanie pohľadávky z úverovej zmluvy je oprávnený
niektorý z nich, resp. dohodou si upraviť pravidlá vymáhania. Účastníci tak urobili
a vymáhaním pohľadávky z úverovej zmluvy poverili gestora zdruţenia I., a. s. a následným
gestorom na základe dodatkov sa stala K., š. p. ú. Z uvedeného dôvodu ţalobca navrhol
v tejto časti napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Cb 2250/1995 – 727 zo dňa
14. 12. 2009, v časti ktorou boli ţalovaní 1/ a 2/ zaviazaní zaplatiť ţalobcovi sumu
2 388 798,71 eur sa odvolal ţalovaný 1/ podaním doručeným súdu 03. 02. 2010 / l . č. 756 /.
Nestotoţnil sa s právnym záverom konajúceho súdu ohľadne vyloţenia vzniku úverovej
zmluvy a poukázal na jeho vyjadrenie, v ktorom podrobne odôvodnil jeho právny názor,
ţe nedovolenosť odkladacej podmienky má za následok neplatnosť celého právneho úkonu.
S poukazom na ustanovenie čl. 2 písmeno a./ a čl. 13 úverovej zmluvy konštatoval,
ţe jednoznačne a preukázateľne vyplýva, ţe úmyslom zmluvných strán bolo podmienené
účinnosti celej zmluvy, to je vznik práva dlţníka čerpať úver a vznik povinnosti veriteľa úver
poskytnúť existenciou jednostranného právneho úkonu tretej osoby, ktorým mala byť záruka
Fondu ţivotného prostredia v rozsahu 500 mil. Sk. Keďţe jednostranný právny úkon záručná
listina, ktorý úverová zmluva vyţadovala je absolútne neplatný právny úkon aj úverová
zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Vzhľadom a to, ţe účinky z úverovej
zmluvy mali nastať aţ splnením uvedenej podmienky ţalovaný 1/ má za to, ţe sa jedná
o odkladaciu podmienku podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda úverová zmluva
je neplatná ako celok, keďţe odkladacia podmienka, na ktorú bol tento právny úkon viazaný
je nedovolenou podmienkou. Ţalovaný namieta správnosť napadnutého rozhodnutia
aj z dôvodu, ţe z jeho obsahu nie je zrejmé, na základe čoho dospel prvostupňový súd
k úplne odlišnému právnemu záveru ako ţalovaný 1/, tobôţ keď jeho názor je v súlade
s právnou teóriou. Prvostupňový súd nijako neodôvodnil jeho výklad, ktorý v rozpore
s ustanovením § 36 ods. 1 druhá veta OZ spočívajúci v tom, ţe v prípade nemoţnej
podmienky sa na túto neprihliadne bez ohľadu na to, či ide o podmienku odkladaciu,
alebo rozväzovaciu a ţe všetky dostupné výkladové pramene jednoznačne uvádzajú,
ţe v prípade nemoţnosti sa neprihliada, len na podmienku rozväzovaciu, nemoţnosť,
nedovolenosť a nemravnosť podmienky odkladacej má za následok neplatnosť celého
právneho úkonu. Z uvedeného dôvodu ţalovaný 1/ napadnutý rozsudok označil
za nepreskúmateľný. Podľa ţalovaného 1/ prvostupňový súd pochybil, keď sa nezaoberal
v jeho odôvodnení rozhodnutia s jeho námietkou, ţe v danom prípade nejde o podmienku
nemoţnú, ale o podmienku nedovolenú, ktorú zákonodarca v súdom citovanom ustanovení
§ 36 ods. 1 OZ vôbec neuvádza. Ţalovaný 1/ sa prikláňa k názoru, podľa ktorého
sa posudzuje podmienka podľa § 39 OZ, t. j., ţe pri podmienke, ktorá je v rozpore
so zákonom nemôţe obstáť celý právny úkon. V tejto súvislosti uviedol, ţe z neplatnej
zmluvy nemôţu vzniknúť platné záväzky a ţe ani nárok na vrátenia plnenia poskytnutého
na základe neplatnej zmluvy nie je nárokom na plnenie zo zmluvy, ale nárokom osobitne
upraveným v Občianskom zákonníku. Ţalovaný 1 / má za to, ţe postúpiť moţno
iba existujúcu pohľadávku a pokiaľ pohľadávka pre neplatnosť zmluvy nevznikla,
jej postúpenie je vylúčené a zmluva o postúpení takejto pohľadávky je absolútne neplatná
z dôvodu nemoţnosti plnenia od počiatku / § 37 ods. 2 OZ / Ţalovaný 1/ preto namieta,
ţe prvostupňový súd sa so vznesenou námietkou neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok
vôbec nevysporiadal. Ţalovaný1/ namietal aktívnu legitimáciu ţalobcu, s ktorou námietkou
sa prvostupňový súd taktieţ nevysporiadal. Ţalovaný 1/ taktieţ namieta, ţe ţalobca
nepredloţil zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorá by svojim obsahom sa zhodovala
s návrhom pôvodného ţalobcu, a teda konajúci súd pochybil, keď na vykonaní dôkazu
netrval. Platnosť zmluvy o postúpení, ţalovaný 1/ namieta aj z dôvodov rozporov,
ktoré nie je moţné odstrániť ako napr. údaj o čísle úverovej zmluvy, údaj o čísle úverového
účtu, neidentifikovateľnosť podpisov zmluvnými stranami, neidentifikovateľnosť postúpenej
pohľadávky. Ţalovaný 1/ poukazuje na skutočnosť, ţe nie je v úverovej zmluve zrejmé,
ţe I., a. s. koná v mene a na účet zdruţených subjektov a domnienka uvedená v § 32
ods. 1 OZ, je teda v danom prípade nevyvrátiteľná. Ţalovaný 1/ je názoru, ţe v prípade
popísanej pohľadávky, nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti pohľadávku vysporiadať,
nakoľko nie je účastníkom zmluvy o zdruţení. Ţalovaný 1/ v prípade, ţe by súd v odvolacom
konaní prvostupňový rozsudok potvrdil, navrhol pripustiť dovolanie podľa § 238
ods. 3 O. s. p. z dôvodu, ţe otázka platnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť
je podmienená nedovolenou odkladacou podmienkou je rozhodnutím po právnej stránke
zásadného právneho významu.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu, v časti ktorou ţalovaná 2/ spolu s ţalovaným 1/
boli zaviazaní zaplatiť ţalobcovi sumu 2 388 798,71 eur podala odvolanie aj ţalovaná 2/
podaním doručeným súdu 27. 01. 2010 a navrhla v tejto časti napadnutý rozsudok zmeniť
a ţalobu zamietnuť, alebo v tejto časti napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Ţalovaná 2/ nespochybňuje, ţe peňaţné prostriedky boli vo výške 155 000 000 Sk
pouţité na úhradu stavebných prác a ţe boli pouţité v prospech V., š. p., ale poukazuje
na skutočnosť, ţe v konaní nebol ţiaden jednoznačný dôkaz v tom smere, ţe pôvodný
ţalovaný s účtom manipuloval, úverové prostriedky čerpal. Zo skutočnosti, ţe finančné
prostriedky boli poukazované na účet V. sa nedá vyvodiť, ţe pôvodný ţalovaný skutočne
úverové prostriedky čerpal. Pokiaľ úver čerpaný nebol a o opaku ţalobca nepredloţil ţiaden
relevantný dôkaz, podľa ţalovanej 2/ nemôţe vzniknúť povinnosť vrátiť ţalobcovi
poţadované sumy, na základe zmluvy o úvere. Z hospodárskej zmluvy č. 37/925/50, a ani
z úverovej zmluvy 05199264, nie je moţno vyvodiť záver o tom, ţe by mohla banka finančné
prostriedky V., š. p. poukazovať samostatne bez úkonu pôvodného ţalovaného. S poukazom
na záznam zo dňa 31. 07. 1993 nemoţno dospieť k záveru, ţe pôvodný ţalovaný s
finančnými prostriedkami disponoval tak, ako to v odôvodnení rozsudku súd I. stupňa urobil.
Ţalovaná 2/ namieta nevykonanie dôkazu výsluch bývalých riaditeľov V., š. p., t. j.
nereklamovania čerpania úverových prostriedkov zo strany pôvodného ţalovaného
a objasnenie skutočnosti, či bol úver čerpaný. Ţalovaná 2/ taktieţ namieta s poukazom na
ustanovenia § 36 ods 1 OZ, § 39 OZ v spojení s čl. 2 písmeno a/ a čl. 13 úverovej zmluvy
absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy zo dňa 11. 09. 1992 a to v celom rozsahu. Podľa
názoru ţalovanej 2/ je zrejmé, ţe postupca v čase uzavretia zmluvy nebol vo vzťahu
k právnemu predchodcovi ţalovaných veriteľov, a teda, ţe súčasný ţalobca nie je vo veci
aktívne legitimovaný. Ţalovaná 2/ namieta aj nedošetrenie, či bývalí riaditelia V., š. p.
v prípade absencie predloţenia záručnej listiny a dohody s Štátnym fondom ţivotného
prostredia úverovú zmluvu podpísali. Za nesprávny záver ţalovaná 2/ povaţuje tvrdenie, ţe
záväzok z úverovej zmluvy bol v čase zániku V., š. p. známy. Podľa ţalovanej 2/ súdu 1.
stupňa uniklo, ţe v čase vzniku V., š. p. existoval rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 01.
10. 2001 č. k. 2 Cb 2250/95-155, na ktorom bola vyznačená doloţka právoplatnosti, ktorým
bola ţaloba voči V., š. p. vysporiadaná. Za nevyhnutnú podmienku aplikácie ustanovenia §
69 ods. 1 Obchodného zákonníka ţalovaná 2 / označila skutočnosť, ţe zrušená spoločnosť
zaniká výmazom z obchodného registra, pričom výmaz sa musí vykonať k rovnakému dňu
ako zápis nástupnickej spoločnosti do obchodného registra a takáto podmienka v danom
prípade, splnená nebola. V., š. p. bol z obchodného registra vymazaný dňa 30. 04. 2003
a V.V., a. s. a P.V., a. s. boli zapísané do obchodného registra aţ 01. 05. 2003. Za ďalší
nedostatok pre aplikáciu ustanovenia § 69 ods. 1 Obchodného zákonníka ţalovaná
2/ označila skutočnosť, ţe obchodné imanie zo zrušenej spoločnosti na nástupnické
spoločnosti malo prejsť a v danom prípade spoločnosti V., š. p., ale prešlo na Fond
národného majetku a nie na ţalovaných 1/ a 2/. Fond národného majetku vloţil imanie
do spoločnosti ţalovaného 1/ a 2/ aţ následne z čoho je podľa ţalovanej 2/ zrejmé,
ţe V., š. p. nezanikol rozdelením. Ţalovaná 2/ poukázala na fakt, ţe tá časť majetku zrušeného
štátneho podniku, ku ktorej sa môţe viazať pohľadávka ţalobcu bol vo vlastníctve
Podtatranskej vodárenskej, a. s. vloţená aţ rozhodnutím FNM SR rozhodnutím zo dňa
23. 03. 2004 a určité nároky a práva neprešli na ţalovaných podľa predmetného rozhodnutia
Ministerstva pôdohospodárstva vôbec. Na základe uvedeného rozhodnutie v časti, ktorou
prvostupňový súd posudzoval s odvolaním sa na ustanovenie § 69 ods. 1 Obchodného
zákonníka ţalovaná 2/ označila za nesprávne s ohľadom na skutočnosť, ţe FNM SR
vloţil časť majetku, ku ktorému sa viaţe prípadný záväzok do spoločnosti P.V., a. s., a nie do
spoločnosti ţalovanej 2/ a preto je akákoľvek zodpovednosť ţalovanej 2/ vylúčená.
Predmetný úver mal byť poskytovaný na výstavbu čističky odpadových vôd v Poprade, ktorá
neprešla do vlastníctva ţalovanej 2/, ale prešla v roku 2004 do vlastníctva iného subjektu
iného právneho nástupcu V., š. p. Ţalovaná 2/ má za to, ţe pokiaľ nevznikol ručiteľský
záväzok v zmysle ustanovenia § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka, bolo by v rozpore so
zásadou poctivého obchodného styku ţiadať od ţalovanej 2/ úhradu prostriedkov, ktoré boli
pouţité na vybudovanie nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza vo vlastníctve iného subjektu, a teda
takýto nárok uplatnený ţalobcom nepoţíva právnu ochranu.
Ţalovaná 2/ podala odvolanie aj voči uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
č. k. 2 Cb 2250/1995 - 755 zo dňa 29. 01. 2010, ktorým bolo ţalovanej 2/ uloţené zaplatiť
súdny poplatok za odvolanie vo výške 143 324,92 eur. Namieta, ţe súdny poplatok
bol vyrubený v nesprávnej výške s poukazom na poloţku č. 1 sadzobníka súdnych poplatkov,
podľa ktorej v obchodných veciach je najviac 33 193,50 eur a to platí podľa poznámky
č. 3 k poloţke č. 1 aj v odvolacom konaní. Ak odvolanie podá navrhovateľ aj odporca
platí kaţdý z nich poplatok podľa ceny predmetu svojho odvolania. Ţalovaná 2/ podala
odvolanie voči výroku, ktorým bola zaviazaná so ţalovaným 1/ zaplatiť ţalobcovi sumu
2 388 798,71 eur z čoho je zrejmé, ţe výška poţadovaného poplatku je nesprávna.
K odvolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný 1/ podaním doručeným súdu 01. 12. 2010,
i keď na vyjadrenie k odvolaniu vyzvaný nebol.
K tvrdeniu ţalobcu, ţe súd prvého stupňa uznal platnosť pôvodného hmotnoprávneho
nároku v celom rozsahu z dôvodu, ţe nepokračoval v konaní s oboma hmotnoprávne
oprávnenými účastníkmi ţalovaný 1/ uviedol, ţe riziko, nedostatok vecnej legitimácie nesie
v občianskom súdnom konaní výučne ţalobca, ktorý je pánom sporu a súd v ţiadnom prípade
pri rozhodovaní o zámene účastníkov konania nepreberá zodpovednosť za to, či konkrétne
hmotné právo, ktoré bolo predmetom prevodu skutočne existuje ako ani to, ţe či právny úkon
prevodu dotknutého práva bol platný. Rozhodnutie o pripustení zmeny ţalobcu na základe
prevodu ţalovaného práva nevytvára prekáţku pre ţalovaného, aby v nasledujúcom priebehu
konania účinne vyvrátil ako platnosť tohto prevodu tak aj existenciu práva, či povinnosti
tvrdenej v konaní. S odkazom na ustanovenia § 92 ods. 1, 2, 3 a 4 O. s. p. podľa ţalovaného
1/ súd v rozhodnom čase nemal ţiadnu povinnosť skúmať, či došlo k platnému prevodu
ţalovaného práva a jeho procesné rozhodnutie takto nemôţe prejudikovať rozhodnutie vo veci
samej. V konkrétnej veci návrh na zmenu ţalobcu podal pôvodný ţalobca, ktorý bol údajným
postupníkom pohľadávky a s návrhom súhlasil aj nový ţalobca, ktorý bol údajným
postupníkom a výslovne súhlasili, aby dovtedajší ţalobca z konania vystúpil, z ktorého
dôvodu teda súd nemohol konať s obidvoma účastníkmi, a teda podľa ţalovaného 1/ ţalobca
nemôţe prenášať zodpovednosť za prevod pohľadávky na súd a upierať mu moţnosť
v rozhodnutí vo vec samej rozhodnúť o neplatnosti prevodu ţalovaného práva a teda,
ţe ţalobca nie je nositeľom hmotného práva a ţalovaný povinnosti. Podľa ţalovaného 1/
vychádzajúc z dokazovania a aj tvrdení v odvolaní ţalobcu z 05. 12. 2001 / č. l. 187 – 191 /
účastníci zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22. 12. 1999 v pôvodne ţalovanej sume
pohľadávku jednoznačne preukázateľne nepostúpili. Z uvedeného dôvodu podľa ţalovaného
1 / v prípade ak súd tento nárok podľa hmotného práva neuzná ţalobu zamietne bez ohľadu
na predchádzajúce procesné rozhodnutia.
K druhej časti odvolania ţalobcu ohľadne jeho práva byť oprávneným veriteľom
na základe postúpenej pohľadávky v sume 155 000 000 Sk z titulu úverovej zmluvy zo dňa
11. 09. 1992 uzavretej medzi spoločnosťami I., a. s. V.V., š. p. alebo oprávneným veriteľom
zo zmluvy o zdruţení uzavretej medzi spoločnosťou I., a. s., S.S., a. s. a S.P., a. s. dňa
01. 09. 1992. V tejto súvislosti povaţoval za potrebné zdôrazniť, ţe v prípade kaţdej
z uvedených zmlúv bola nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vţdy iná osoba. Ţalovaný
zastáva názor, ţe ţalobca nemôţe byť oprávneným z oboch zmlúv súčasne, bez náleţite
urobených a platných právnych úkonov a v konaní svoje hmotnoprávne postavenie
ako domnelého veriteľa z titulu úverovej zmluvy odvodzovať z oboch v konaní tvrdených
zmlúv zvlášť, keď tieto sú samostatnými zmluvami. Buď bola výlučným veriteľom
celej pohľadávky spoločnosť I., a. s. / ţalobca nesprávne pouţívaný termín vlastník
pohľadávky, v tomto prípade mohla túto pohľadávku za podmienky jej existencie v celosti
postúpiť spoločnosti K., a. s. čo v konaní nebolo, alebo bola I., a. s. iba s jedným z troch
veriteľov a preto mohla postúpiť iba časť práva na ňu pripadajúceho / toto však
nie je premetom konania. Ţalovaný 1/ za zmätočné povaţuje tvrdenie, ţe pohľadávka patrila
do majetku zdruţenia zaloţeného zmluvou o zdruţení, nakoľko občianske zdruţenie nemá
podľa ustanovenia § 829 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení právnu subjektivitu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212
ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel
k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je právne dôvodné a odvolanie v ţalovaných 1/ a 2/ vo veci
samej sú právne nedôvodné.
Ako prvým odvolaním sa zaoberal odvolaním ţalobcu / č. l. 775 /, ktorého predmetom
je časť prvostupňového rozsudku, ktorým bola v časti 2 756 258,72 eur ţaloba zamietnutá.
Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania ţalobcu je, či prvostupňový
súd, v rozhodnutí zo dňa 14. 12. 2009 dospel k správnemu záveru, ţe ţalobca S., a. s. je
aktívne legitimovaná na vymáhanie ţalovanej pohľadávky iba vo výške 2 388 798,71 eur
s prísl. / 71 964 950 Sk /, nakoľko podľa konajúceho súdu ţalobca nepredloţil dôkaz o tom,
ţe pôvodný ţalobca I., a. s. postúpil na K., š. p .ú. pohľadávku z úverovej zmluvy vo výške
istiny 155 mil. Sk. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ţe pre
vyslovenie tohto právneho záveru konajúci súd mal prílohu zmluvy o postúpení, ktorou I., a.
s. postúpila pohľadávku V., š. p. označeného ako dlţníka číslom úverovej zmluvy č.
05199264/1, istinu 71 964 950 Sk. Podstatné teda je, či prvostupňový súd s poukazom na
ustanovenie § 524 Občianskeho zákonníka, keďţe zmluva o postúpení pohľadávok musí mať
písomnú formu a ţiaden iný písomný dôkaz o postúpení pohľadávky o zvyšku sumy v konaní
predloţený nebol, dospel k správnemu záveru, ţe keďţe pôvodný ţalobca / I., a. s. / postúpil
na K.B. pohľadávku z úverovej zmluvy uzavretej medzi V., š. p. Košice iba vo výške
71 964,50 Sk a k nej sa viaţuce príslušenstvo, tak mohli prejsť práva a povinnosti K., a. s.
na S.K., a. s. ako procesného nástupcu iba na vymáhanie istiny vo výške 71 964,50 Sk
s príslušenstvom.
Z návrhu na začatie konania je zrejmé, ţe tento bol uplatnený ţalobcom I., š. p. proti
ţalovanému V.V. štátny podnik / V., š. p. / vo výške nesplateného úveru 155 000 000 Sk
a nesplatených úrokov vo výške 77 710 182,22 Sk. Posudzovanie v časti nesplatených úrokov
je vzhľadom na vylúčenie tejto časti na samostatné konanie bezpredmetné, a preto je
potrebné sa zaoberať iba istinou, t. j. sumou 155 000 000 Sk. Z úverovej zmluvy č. 05199264
/ č. l. 11 / je zrejmé ţe I., a. s. Bratislava / I., a. s. / sa s oprávnenou právnickou osobou na
podnikateľskú činnosť označenú ako V., š. p. dohodli na poskytnutí a splatení úveru za
dohodnutých podmienok uvedených v tejto zmluve. Z úverovej zmluvy je zrejmé, ţe išlo
o účelový úver, ktorý sa klient zaviazal pouţiť iba na účel financovania stavby Č. / Č. ./ Je
pravdou, ţe prvostupňový súd konal vo veci o zaplatenie 155 000 000 Sk s ţalobcom K.B., š.
p. ú. ako tvrdí ţalobca v odvolaní / zápisnica z pojednávania l. č. 46 / o zaplatenie 232 7140
182,22 Sk následne na pojednávaní konanom 17. 04. 2000 / č. l. 110, 118 / uţ na ktorých
pojednávaniach aktívna legitimácia ţalobcu na vymáhanie predmetnej sumy, bola ţalovanými
spochybňovaná. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22. 12. 1999 / č. l. 138 /, na ktorú
sa napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu odvoláva je zrejmé, ţe I., a. s. označený ako
postupca, na K.B. štátny peňaţný ústav / ďalej š. p. ú. / Bratislava označeného ako
postupníka, postupca na postupníka postúpil pohľadávky postupcu voči tretím osobám -
dlţníkom v objeme, ktorý pozostáva zo súčtu zostatkov istín postupovaných pohľadávok a ich
príslušenstiev so stavom k 22. 12. 1999, vrátane a ktorý bude presne určený podľa bodu 6
tohto článku s tým, ţe ide o pohľadávky, ktoré vznikli na základe úverových zmlúv, alebo
iných zmlúv, podľa ktorých postupca, alebo jeho právni predchodcovia poskytli úvery a ţe
taxatívny výpočet pohľadávok postupcu voči dlţníkovi obsahuje príloha
č. 1, 2, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Prílohy ako sú označené v predmetnej
zmluve sú v spise zaloţené na č. listu v spise 142 a 143. Z dokladov zaloţených na č. listu
142, 143 je zrejmé, ţe tieto sú označené ako príloha č. 1, z ktorého je zrejmá výška
zabezpečenia Č. sumou 71 964 950 Sk a sumou 373 764950, Sk. Je pravdou,
ţe tieto dôkazy nie sú opatrené podpisom obidvoma zmluvnými stranami tak,
ako je to zakotvené v bode 2.3 zmluvy ale je z nich len zrejmé, ţe sa týkajú Č.
Na základe takto predloţených dokladov prvostupňový súd v rozhodnutí 2 Cb 2250/ 95- 155
zo dňa 01. 10. 2001 práve z dôvodu nepredloţenia špecifikácie tabuľkovej časti, nemohol
posúdiť za platný právny úkon v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka platnosť právneho
úkonu o postúpení a ţalobu zamietol. O odvolaní ţalovaného 2/ proti tomuto rozhodnutiu
v časti výroku o trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
č. k. 5 Obo 80/2002 zo dňa 28. 08. 2002. Z obsahu listu / č. l. 197 / je zrejmé,
ţe v spise nebolo priloţené odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košice
č. k. 2 Cb 2250/1995 zo dňa 01. 10. 2001, o ktorom bolo potom rozhodnuté aţ uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5 Obo 146/2003 -332 zo dňa 31. 08. 2004 tak,
ţe rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2 Cb 2250/1995-155 zo dňa 1. októbra 2001,
bol vo veci ţalobcu K., š. p. ú., vedľajšieho účastníka na strane B, s. r. o., so sídlom S. Košice
proti ţalovanému 1/ P., a. s., H. / v čase začatia konania V., š. p. / ţalovanému 2/ Štátny fond
ţivotného prostredia Slovenskej republiky, o zaplatenie 155 000 000 Sk s prísl., na
odvolanie voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2 Cb 2250/1995-155 zo dňa 01.
10. 2001 zrušený. V zdôvodnení tohto rozhodnutia sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
zaoberal aj s otázkou aktívnej legitimácie ţalobcu K.B., š. p. ú. Bratislava ako
hmotnoprávneho nástupcu I., a. s. v zmysle ustanovenia § 95 ods. 1 O. s. p. v súlade s
návrhom na rozšírenie ţaloby a v spojení s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka.
Z obsahu tohto rozhodnutia jednoznačne vyplýva, ţe odvolací súd pri posudzovaní aktívnej
legitimácie ţalobcu K., š. p. ú., konštatoval, ţe v zmysle ustanovenia § 524 Občianskeho
zákonníka nevyplýva, ţe by uplatnená pohľadávka v návrhu na začatie konania bola
neexistujúca pohľadávka, teda, ţe by úver, ktorý bol poskytnutý právnemu predchodcovi
ţalovaného 1/ poskytnutý nebol. V tomto rozhodnutí, odvolací súd vyslovil právny názor, ţe
z ustanovenia § 524 nevyplýva, ţe by postúpené pohľadávky mohli byť iba peňaţné ale za
podstatné označil, aby boli určité a identifikovateľné. S poukazom na doklad „Uznesenie
vlády Slovenskej republiky č. 531 z 23. júna 1999 a Uznesenia vlády Slovenskej republiky č.
1133 z 22. 12. 1999“ odvolací súd konštatoval, ţe je zrejmé, ţe I., a. s. ako postupca uzavrel
na základe týchto uznesení s postupníkom „K.B., š. p. ú. Bratislava“ zmluvu o postúpení
pohľadávok vyplývajúcich okrem iného na základe úverových, alebo iných zmlúv, podľa
ktorých postupca, alebo jeho právni predchodcovia poskytli úver. Za nesporné označil, ţe
úver poskytnutý bol právnemu predchodcovi ţalovaného 1/ ako aj to, ţe splatený nebol.
Z obsahu tohto rozhodnutia jednoznačne vyplýva, ţe odvolací súd nedospel k záveru, ţe
postúpené pohľadávky musia byť presne číselne špecifikované čomu nasvedčuje aj to,
ţe nemusí ísť vţdy o peňaţné záväzky. Z obsahu tohto uznesenia jednoznačne vyplýva,
ţe s konštatovaním súdu, ţe bez predloţenia špecifikácie zmluvy nie je moţné zmluvu
postúpiť ako platný právny úkon sa odvolací súd nestotoţnil ako ani so záverom
prvostupňového súdu, ţe bez predloţenia špecifikácie nejde o platný právny úkon. Z obsahu
zdôvodnenia je zároveň zrejmé, ţe rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 10. 10. 2001
bol zrušený aj z dôvodu, ţe podaním zo dňa 02. 02. 2004 bola do spisu zaslaná zmluva
o postúpení pohľadávky uzavretá medzi B., s. r. o. a TT., s ktorými dokladmi sa
prvostupňový súd v rozhodnutí bude musieť zaoberať.
Zo zdôvodnenia napadnutého rozsudku 2 Cb 2250/1995–727 zo dňa 16. 12. 2009,
vo veci ţalobcu S., a. s. Bratislava proti ţalovanému 1/ P. H. Poprad a ţalovanému 2/ V.V., a.
s., ktorý je predmetom tohto odvolacieho konania, prvostupňový súd dospel k záveru ohľadne
aktívnej legitimácie ţalobcu označeného ako S., a. s. Bratislava, ţe je aktívne legitimovaným
iba do sumy 2 388 798,71 eur / 71 964 950 Sk prísl. /, keďţe zmluvou o postúpení práva
a povinnosti K.B., š. p. ú. Bratislava prešli na S.K., a. s. ako procesného nástupcu do výšky
71 964 950 Sk s príslušenstvom z dôvodu, ţe z pôvodného ţalobcu I., a .s. na K.B. š. p. ú.
prešlo právo na vymáhanie pohľadávky z úverovej zmluvy č. 051 99264 tieţ iba do výšky
istiny 71 964 950 Sk s príslušenstvom. Skutočnosť na základe, ktorej prvostupňový súd
dospel k záveru, ţe pôvodný ţalobca I., a. s. ako postupca v zmluve o postúpení postupníkovi
K., š. p. ú postúpil pohľadávku iba do výšky 71 964 950 Sk prvostupňový súd nezdôvodnil,
iba na strane 13 napadnutého rozhodnutia konštatoval, ţe dňa 22. 12. 1999 / č. l. 138 – 143 /
uzavrela I., a. s. ako postupca a K., š p. ú. ako postupník o postúpení pohľadávok na základe
Uznesenia vlády SR č. 531 z 13. 06. 1999 a 1133 z 22. 12. 1999, predmetom ktorej je podľa
čl. 1 odplatné postúpenie pohľadávok voči tretím osobám dlţníkom v objeme, ktorý
pozostáva zo súčtu zostatkov istín postupovaných pohľadávok a ich príslušenstiev so stavom
k 22. 12. 1999 a v čl. bod 2 je uvedené, ţe taxatívny výpočet postupovaných pohľadávok
obsahuje príloha č. 1 a 2 a ţe v prílohe č. 1 je uvedené meno dlţníka V., š. p. Košice číslo
úverovej zmluvy č. 051 99264 istina 71 964 950 Sk.
Najvyšší súd Slovenskej republiky / § 10a ods. 1 O. s. p. / pri preskúmavaní
dôvodnosti odvolania ţalobcu, na základe uvedených skutočností dospel k záveru,
ţe s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písmeno f./ O. s. p. napadnuté rozhodnutie,
v časti, ktorou bola posúdená aktívna legitimácia ţalobcu iba do výšky 71 964 950 Sk
nie je zrejmé, na základe čoho k takémuto záveru prvostupňový súd dospel a taktieţ,
ţe vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s ohľadom na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Obo 146/2003-332 zo 31. 08. 2004, z ktorého jednoznačne
vyplýva, ţe v ustanovení § 524 Občianskeho zákonníka, nie je ako podmienka platnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky zakotvená špecifikácia zmluvy ako aj s poukazom
na konštatovanie v zmluve o postúpení, ţe postúpené pohľadávky sa týkajú pohľadávok
z poskytnutých úverov. Fakt, ţe zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi I., a. s.
a K.B. š. p. ú. / v zmluve o postúpení zo dňa 22. 12. 1999 /, a ţe je uvedené, ţe sa jedná o
pohľadávky, ktoré vznikli z poskytnutých úverov sporný nie je. Tak isto z klasifikácie
pohľadávok, / č. l. 86 / je zrejmé, ţe a jedná o pohľadávku s obchodným menom V., š. p.
Poprad. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdenie aktívnej
legitimácie ţalobcu v napadnutom rozhodnutí nepovaţuje za určité zrozumiteľné vyvodené z
riadne zisteného skutkového a právneho stavu spolu s odvolaním sa na ustanovenie § 226 O.
s. p., v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky 5 Obo 146/2003 uznesenie
5 Obo 146/2003-332.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle uvedených dôvodov, v tejto časti
napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 221 O. s. p. zrušil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky / §10a ods. 1 O. s. p. / prejednal v zmysle
ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania § 214 ods. 2 O. s. p.,
odvolanie ţalovaného 1 / č. l. 756 / proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
č. k. 2 Cb 2250/1995–727 zo dňa 14. 12. 2009, v časti ktorou boli ţalovaní 1/ a 2/ zaviazaní
zaplatiť ţalobcovi sumu 2 388 798,71 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým,
ţe úhradou jedného z nich zaniká v rozsahu splnenia povinnosť druhého ţalovaného.
Ide v podstate o odvolanie tej časti napadnutého rozhodnutia, ktorou boli ţalovaní 1/
a 2/ zaviazaní ţalobcovi sumu 2 388 798,71 eur / 71 964 950 Sk /, teda tej časti na vymáhanie
ktorej bol ţalobca označený ako aktívne legitimovaný.
Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania ţalovaného 1/ ohľadne jeho
povinnosť platiť úver je vznesená jeho námietka ohľadne neplatnosti úverovej zmluvy
z dôvodu, ţe nedovolenosť odkladacej podmienky má za následok neplatnosť celého
právneho úkonu. Je pravdou, ţe z bodu 2a/ úverovej zmluvy / č. l. 11 / je zrejmé, ţe záruka
Štátneho fondu ţivotného prostredia v rozsahu 500 mil. Sk kryje celú výšku úveru a úrokov
do konca platnosti úverovej zmluvy ako aj, ţe záručná listina a dohoda s SFŢP zo dňa
02. 06. 1992 sú neoddeliteľnou časťou zmluvy.
Z ustanovenia § 36 Občianskeho zákonníka, na ktoré sa ţalovaný 1/ odvoláva,
vyplýva, ţe vznik zmenu a zánik práva a povinnosti je moţné viazať na splnenie podmienky.
K nemoţnej podmienke, na ktorú je viazaný zánik práva alebo povinnosti sa neprihliada,
nie je moţné prihliadať. V danom prípade z textu zmluvy je zrejmé, ţe vyššie uvedený úver
sa poskytne za podmienok zabezpečenia, zárukou Štátneho fondu ţivotného prostredia.
Išlo o určenie podmienky zo strany Investičnej rozvojovej banky pre poskytnutie úveru
štátnemu podniku V., š. p., ktoré ručenie bolo však pre poskytnutie dohodnutého úveru
bezpredmetné, keďţe sporné nie je, ţe úver na stavbu Č. I. poskytla aj bez splnenia tejto
podmienky, a teda vznikla aj povinnosť na jeho splatenie. Podľa odvolacieho súdu nejde
o nesplnenú podmienku, pre ktorý by mala úverová zmluva byť absolútne neplatný právny
úkon a takú skutočnosť, pre ktorú by ten kto je povinný splácať úver mohol namietať
neplatnosť úverovej zmluvy. Znenie úverovej zmluvy zakotvené v bode 2./
bolo určenie podmienky veriteľa, na ktorej v konečnom výsledku netrval, keď úver dlţníkovi
poskytol. Obrana ţalovaného 1/, ţe ide o nedovolenú podmienku s následkom neplatnosti
právneho úkonu preto podľa odvolacieho súdu právne neobstojí. Z uvedeného dôvodu,
nejde ani o neplatný právny úkon podľa ustanovenia§ 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko
úverová zmluva, na základe ktorej úver poskytnutý jednoznačne bol sa nedá povaţovať
za úkon za rozpor so zákonom ani za obchádzanie, alebo rozpor s dobrými mravmi. Odkazy
na literatúru uvedené v odvolaní ţalovaného 1/ v zmysle uvedených dôvodov odvolací súd
povaţoval pre posúdenie dôvodnosti odvolania za právne irelevantné a tvrdenie,
ţe ide o neexistujúcu pohľadávku za právne nepodloţené. Je pravdou, ţe vôľou účastníkov
zmluvy o postúpení pohľadávok bolo postúpením previesť pohľadávky výlučne z úverových
zmlúv, k čomu jednoznačne aj zmluvou o postúpení medzi I., a. s. a K.B. š. p. ú. došlo čo
zároveň vyplýva uţ aj zo zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v konaní 5 Obo 146/2003.
Obranu ţalovaného 1/, ţe I., a. s. nemohla postúpiť na K.B., š. p. podiely S.P. vo
výške 50 mil. Sk a S.Š. 100 mi. Sk z dôvodu, ţe občianske zdruţenie nemalo právnu
subjektivitu, a teda aj dohoda v zmluve o zdruţení nemohla byť právne relevantnou, keďţe
v zmluve o úvere nie je dojednanie o tom, ţe I., a. s. bude zastrešovať aj S.P. a S.Š., odvolací
súd povaţuje za bezpredmetnú. V zmluve o úvere č. 05199264 zo dňa 10. 09. 1992
jednoznačne vyplýva, ţe touto úverovou zmluvou sa I., a. s. zaviazala poskytnúť
280 mil. Sk. Skutočnosť ako tieto prostriedky získala pre posúdenie výšky, sumy v ktorej
sa zaviazal právny predchodca ţalobcu úver poskytnúť je pre právnych nástupcov právneho
predchodcu – dlţníka právne neopodstatnená. Je pravdou, ţe v spise sa nachádza aj zmluva
o postúpení pohľadávok medzi S.S., a. s. a K.B., a. s., predmetom ktorej je odplatné
postúpenie pohľadávok vo výške 2 388 798,71 Sk v objeme, ktorom sa nachádzajú aj
pohľadávky aj z úveru poskytnutého V., š. p. na základe zmluvy o zdruţení zo dňa 01. 09.
1992 medzi spoločnosťami I., a. s. S.Š. a S.P., ktorý dôkaz však pre posúdenie výšky úveru
dohodnutom v zmluve o úvere č. 0519924 zo dňa 10. 09. 1992, je bezpredmetný. Fakt, ţe I.,
a. s. sa štátnemu podniku V., š. p. zaviazala poskytnúť úver vo výške 280 mil. Sk sporný nie
je a akými spôsobom sa k týmto finančným prostriedkom dostala je ako obrana ţalovaného v
tomto smere právne bezpredmetná.
Námietku ţalovaného 1/ ohľadne nedostatku aktívnej legitimácie ţalobcu s poukazom
na hore vyššie uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky označil za právne
nedôvodnú. Námietku ţalovaného 1/, ţe s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 2 O. s. p.
neboli splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 92 ods. 2 O. s. p., odvolací súd označil
za nepreukázanú. Fakt, ţe nebola predloţená zmluva o postúpení medzi I., a. s. a K., š. p. ú.
sa nezakladá na pravde a zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť ţe Najvyšší súd
Slovenskej republiky sa s namietanou otázkou ţalovaným 1/ aktívnou legitimáciu ţalobcu
zaoberal v jeho uznesení 5 Obo 146/2003–332 a dôkazy, ktoré ţalovaný v tomto konaní
povaţuje za potrebné predloţiť odvolací súd pre zisťovanie aktívnej legitimácie nepovaţoval
za právne relevantné. Z tohto dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky aj námietku
ţalovaného 1/, ţe kaţdá strana prílohy musí byť osobitne podpísaná označil za právne
bezpredmetnú. Tvrdenie ţalovaného, ţe ţalobca doposiaľ nepredloţil ţiaden dôkaz
o nadobudnutí pohľadávky odvolací súd označil iba za účelové a bezpredmetné. S poukazom
na zdôvodnenie uvedené v uznesení 5 Obo 146/2003–332 Najvyšší súd Slovenskej republiky
povaţuje za jednoznačné, ţe tvrdenie ţalovaného 1/ ţe ţalobca nie je v prejednávanej veci
nositeľom hmotnoprávneho nároku, ktorého ochrany sa domáha je právne nepodloţené. Z
úverovej zmluvy nie je sporné, ţe I., a. s. sa zaviazala poskytnúť úver vo výške 280 mil. Sk
predmetom tohto konania je 155 mil. Sk. a zo ţiadneho dôkazu nie je zrejmé, ţe I., a. s. úver
vo výške 155 mil. Sk neposkytla.
Najvyšší súd Slovenskej republika na základe uvedeného dospel k záveru,
ţe rozhodnutie prvostupňového súdu, je v časti ktorou bol ţalovaný 1/ zaviazaný
na zaplatenie sumy 2 388 798,71 eur za vecne správne. Sporné nie je, ţe ţalovaný v 1/ rade
je právnym nástupcom ţalovaného V., š. p., ţe účelový úver na financovanie stavby Č.
poskytnutý bol. Namietanú skutočnosť, ţe úver nebol poskytnutý právnemu predchodcovi
ţalovaného 1/ z dôvodu, ţe tento bol priamo poskytovaný na účet štátnemu podniku V.
odvolací súd označil s poukazom na hospodársku zmluvu 37/925/890 zo dňa 14. 12. 1990
medzi investorom V., š. p. a dodávateľom V., š. p. za bezpredmetnú, nakoľko išlo o účelový
úver a jednoznačne poskytnuté úverové prostriedky, ktoré sú predmetom sporu boli
prečerpané na stavbu Č., pre ktorú úver bol poskytnutý právnemu predchodcovu
ţalovaného 1./
Námietku, ohľadne aktívnej legitimácie ţalobcu z dôvodu, ţe v dokladoch
sa nenachádza ţiaden dôkaz o tom, ţe I., a. s. koná v mene zdruţených subjektov S.S. a S.P.,
a. s. odvolací súd označil pre posúdenie povinnosti splácať úver ţalobcovi za právne
irelevantnú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie ţalovanej 2 / l. č. 748 /
a dospel k záveru, ţe toto je právne nedôvodné.
Ţalovaná 2/ nespochybňuje, ţe peňaţné prostriedky vo výške 155 mil. Sk boli pouţité
na úhradu stavebných prác a v prospech bývalého V., š. p. K tvrdeniu ţalovanej 2/,
ţe nebolo preukázané, ţe pôvodný ţalovaný V., š. p. s účtom manipuloval,
je pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia ako je hore vyššie uvedené právne
bezpredmetné. Fakt, ţe peňaţné prostriedky boli v zmysle dohody medzi V., š. p.
a I.,. a. s. poukazované na účet dodávateľa V, š. p. je pre povinnosť vrátiť úver bezpredmetný,
a teda aj obrana ţalovanej 2/ je irelevantná. K námietke ţalovanej 2/ ohľadne neplatnosti
zmluvy o úvere odvolací súd poukazuje na zdôvodnenie odvolacieho súdu k tejto námietke
ţalovaným 1/ a zároveň túto obranu označuje za právne bezvýznamnú. Obranu ţalovanej 2/
s poukazom na ustanovenie § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka a skutočnosť,
ţe V., š. p. nezanikol rozdelením na spoločnosti V.V., a. s. Podtatranskú, a. s., ktoré boli
zapísané ku dňu 01. 05. 2003 a výmaz V., š. p. bol ku dňu 30. 04. 2003, a teda výmaz nebol
vykonaný k rovnakému dňu ako zápis nástupníckych spoločností odvolací súd kvalifikoval
ako bezpredmetnú ako aj tvrdenie ţalovanej 2/, ţe keď majetok z V., š. p. prešiel na FNM,
a teda nie na V. a P. V., a. s. aj z tejto skutočnosti plynie, ţe nezanikol rozdelením na tieto dva
subjekty. Prvostupňový súd nepochybil keď s odvolaním sa na ustanovenie § 69 ods. 4
Obchodného zákonníka na zaplatenie spornej sumy zaviazal aj ţalovanú 2/.
Na základe takto posúdeného skutkového a právneho stavu Najvyšší súd Slovenskej
republiky v tejto časti napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 219 O. s. p. z jeho správnych
dôvodov potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v novom konaní prípadne
v konaní o zaplatenie úrokov vylúčenom na samostatné konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie ţalovanej 2/ proti uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. 01. 2010 podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru,
ţe toto je bezpredmetné.
Predmetom odvolania je posúdiť správnosť uznesenia 2 Cb 2250/1995–755 zo dňa
29. 01. 2010, ktorým Krajský súd v Košiciach ţalovanému 1/ a ţalovanej 2/ uloţil zaplatiť
súdny poplatok za odvolanie vo výške 143 324,92 eur vo veci o zaplatenie 5 145 057,43 eur,
3 650 784,72 eur.
V spise je zaloţené uznesenie Krajského súdu v Košiciach 2 Cb 2250/1995–773
zo dňa 04. 02. 2010, ktoré bolo ţalovanej 2/ doručené 09. 02. 2010, z ktorého je zrejmé,
ţe týmto uznesením Krajský súd v Košiciach uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa
29. 01. 2010 č. k. 2 Cb 2250/1995–755 zrušil.
Z uvedeného vyplýva, ţe odvolanie smeruje voči neexistujúcemu rozhodnutiu
z dôvodu, ţe toto bolo uţ právoplatne zrušené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na ustanovenie § 218 ods. 1 písmeno
c./ O. s. p. odvolanie ţalovanej 2/ odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 29. novembra 2011
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková