Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/27/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Petra Dukesa a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej

v právnej veci ţalobcu: S., a. s., C., IČO: X., proti ţalovanému 1/: P., H., IČO : X. , zast.

advokátkou: JUDr. L. K., na adrese X. a ţalovanému 2/: V., a. s., K., IČO: X., zast.

advokátom: JUDr. L. S., K., o zaplatenie 5 145 057,43 eur a prísl., na odvolanie ţalobcu,

ţalovaného 1/ a ţalovaného 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2 Cb

- 727 zo dňa 14. 12. 2009 a na odvolanie ţalovanej 2/ proti uzneseniu Krajského

súdu v Košiciach zo dňa 29. 01. 2010 č. k. -755, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.

– 717 zo dňa 14. 12. 2009, v napadnutej časti, v časti ktorou boli ţalovaní

v prvom a druhom rade zaviazaní ţalobcovi zaplatiť sumu 2 388 798,71 eur s tým, ţe úhradou

jedného z nich zaniká v rozsahu splnenia povinnosť druhého, p o t v r d z u j e a vo zvyšku

z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie ţalovanej 2/ proti uzneseniu Krajského

súdu v Košiciach zo dňa 29. 01. 2010 č. k. -755 o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

2

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. – 727 zo dňa 14. 12. 2009

rozhodol tak, ţe nárok ţalobcu na zaplatenie úrokov vo výške 3 650 784,72 eur a úrokov

vo výške 33% zo sumy 5 145 057,43 eur od 16. 03. 1996 do zaplatenia vylúčil na samostatné

konanie, ţalovaných 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť ţalobcovi sumu 2 388 798,71 eur do troch dní

od právoplatnosti rozsudku s tým, ţe úhradou jedného z nich zaniká v rozsahu splnenia

povinnosť druhého ţalovaného a ţalobu v časti o zaplatenie sumy 2 756 268,72 eur

zamietol. O trovách konania rozhodol tak, ţe bude o nich rozhodnuté v rozhodnutí o nároku

vyčlenenom na samostatné konanie.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca, I., a. s. ţalobou doručenou súdu dňa 06.

04. 2005 navrhol, aby súd zaviazal ţalovaného V.V., š. p. K. zaplatiť sumu 232 710 182,22

Sk s 33% úrokom od 15. 03. 1995 do zaplatenia titulom pohľadávky z úverovej zmluvy zo

dňa 11. 09. 1992, na základe ktorej ţalobca poskytol ţalovanému úver vo výške 280 000 000

Sk za diskontnú úrokovú sadzbu zvýšenú o 8%. Citoval podania označené v zdôvodnení

rozhodnutia: ako č. listu 25, 29, 58 a konštatoval, ţe pohľadávka uplatnená v tomto konaní

bola postúpená K., s ktorou konajúci súd v súdnom konaní pokračoval. Uviedol, ţe

z vykonaného dokazovania zistil, ţe pôvodným ţalobcom v konaní bola I., a. s. Bratislava

a ţalovaným boli V.V., š. p. K / V. / S odkazom na uznesenia zo dňa 13. 12. 2004 a 18. 02.

2008 konštatoval, ţe účastníkmi konania sú: ţalobca – S., a. s. a ţalovanými sú P., a. s. P. ako

ţalovaný 1/ a V., a. s. Košice ako ţalovaný 2/. Za predmet zmluvy označil nárok z úverovej

zmluvy č. 051 99264 zo dňa 11. 09. 1992 uzavretej medzi pôvodným ţalobcom I., a. s.

Bratislava a štátnym podnikom V.. Za zrejmé označil, ţe V.V., š. p. K. bol poskytnutý úver

vo výške 280 000 0000 Sk za účelom financovania stavby Čistiaca stanica odpadových vôd

Poprad Matejovce stavebné práce a technológie, s tým, ţe úver bude poskytnutý na účet

X.. Na základe zmluvných dohôd citoval podmienky poskytnutého úveru, dohodnuté

moţnosti splatenia celého úveru, otázku splnenia podmienok, ktorými sa malo preukázať

zabezpečenie úveru, t. j. prehlásením záručnej listiny a dohody s Štátnym fondom ţivotného

prostredia ako súčasti predmetnej úverovej zmluvy. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1

zákona č. 128/ 1991 Zb., konajúci súd citovanú záručnú listinu označil za neplatnú, ktorú

nebolo moţné splniť a s odkazom na ustanovenie § 36 ods. 1 veta druhá Občianskeho

zákonníka, na takú na ktorú sa neprihliada, nakoľko ide o nemoţnú podmienku. Z uvedeného

dôvodu, moment platnosti a účinnosti úverovej zmluvy označil podpis zmluvy o úvere.

K otázke ručenia uviedol, ţe keby ručenie bolo aj platne dohodnuté, ţalobca ako veriteľ by si

3

mal moţnosť vybrať, či svoje právo uplatní voči ručiteľovi, alebo bude trvať na splnení

povinnosti priamym dlţníkom. Na základe tvrdenia pôvodného ţalobcu konštatoval, ţe

pôvodne ţalovaný úver nesplácal a úver bol nesplatený vo výške 232 710 182,22 Sk, čo

predstavuje nesplatený úver vo výške 150 mil. Sk a nesplatené úroky vo výške 77 710 182,22

Sk.

K námietke pôvodne ţalovaného V., š. p. K, ktorou namietal jeho pasívnu legitimáciu,

poukázal na koncesnú zmluvu, ktorou ţalovaný V., š. p. ako obstarávateľ a spoločnosť E.E.

ako koncesionár uzavreli podľa zákona č. 119/ 1996 Zb. o koncesnom obstarávaní / č. l. 48-

57 / zmluvu, v ktorej bolo dohodnuté, ţe koncesionár má právo na vlastné náklady dokončiť

stavbu Č. rozostavanú investorom V., š. p. Košice, ktorý je obstarávateľom. Konštatoval, ţe

vlastníkom tejto stavby je štát Slovenská republika a s poukazom na bod II. uviedol, ţe

všetky záväzky pôvodného ţalobcu I. a V. vyrieši koncesionár samostatnými zmluvami,

s tým, ţe koncesná doba je 15 rokov a trvá do 31. 10. 2013. Po uplynutí tohto

termínu má koncesionár právo na predkupné právo na obstarávanú stavbu vrátane

aj stavebného pozemku. Konajúci súd uviedol, ţe má za to, ţe aj po uzavretí tejto zmluvy

vlastníkom rozostavanej stavby Č. zostal V., š. p. Košice a podľa koncesionára E.E. ostáva

právo stavbu iba dokončiť na vlastné náklady a po dohodnutú dobu stavu uţívať

a prevádzkovať. S poukazom na ustanovenie konštatoval, ţe

ustanovenia koncesnej zmluvy nespĺňajú podmienky prevzatia dlhu dlţníka V., š. p. Košice z

uzavretej úverovej zmluvy s I., a. s., na základe čoho vznesenú námietku ohľadne pasívnej

legitimácie z dôvodu, ţe záväzok na splatenie úveru prešiel na E.E., konajúci súd nepovaţoval

za dôvodnú.

K námietke nedostatku pasívnej legitimácie štátneho podniku V.

ako aj ţalovaných 1/a 2/ z dôvodu, ţe finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej

zmluvy neboli vyplatené V., š. p., ale V., konajúci súd uviedol, ţe v úverovej zmluve bolo

dohodnuté na aký účet mali byť úverové prostriedky sústredené a ţe jednalo

sa o účelový úver poskytnutý výlučne na financovanie stavby Č..

Z vykonaného dokazovania konajúci súd zistil, ţe uzavretiu úverovej zmluvy

predchádzalo uzavretie hospodárskej zmluvy medzi V., š. p. ako odberateľom a V, š. p. Ţilina

ako dodávateľom. Z uvedeného dôvodu boli aj finančné účelové prostriedky poskytnuté na

financovanie stavby Č. účelovo uhradené na účet štátneho podniku V. Ţilina, ktorého

4

nástupcom je od 01. 05. 1992 V, a. s. Ţilina. Za preukázané konajúci súd označil, ţe medzi

pôvodným ţalobcom a pôvodným ţalovaným došlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere na

poskytnutie finančných prostriedkov stavby Č. realizovanú dodávateľom V., š. p. Ţilina ako

aj skutočnosť, ţe na účet 0901/340962/047 - účtu štátneho podniku V., š. p. Ţilina boli

poukázané sumy v súčte, ktoré boli aj vyčerpané, o čom pôvodný ţalovaný predloţil list

v spise č. 126/a, čo vyplýva aj z dokladov - výpisy z bankovej operácie V., š. p., 130 mil. Sk

bolo prevedených na účet štátneho podniku V. X. a 25 mil. Sk na druhý účet štátneho

podniku V. x.. Túto skutočnosť pôvodný ţalovaný potvrdil, na základe čoho aj namietal jeho

pasívnu legitimáciu. Fakt, ţe čerpanie týchto prostriedkov nebolo spochybnené, podľa

konajúceho súdu je aj zrejmý z toho, ţe pôvodný ţalovaný a ani jeho právni nástupcovia

čerpanie týchto finančných prostriedkov nereklamovali, teda s úhradou týchto finančných

prostriedkov súhlasili. Skutočnosť, ţe boli poskytnuté na realizáciu stavby Č. je podľa

konajúceho súdu zrejmá aj zo záznamu zo dňa 09. 08. 1993 z rokovania vo veci fyzickej

a finančnej inventarizácie práv na stavbe Č. uskutočnenej ku dňu 31. 07. 1993, v ktorom sa

popisuje stav rozostavanosti stavby, ako aj prestavané čiastky, ktorá obsahuje aj prehlásenie,

ţe úvery z toho Investičná banka 155 mil. Sk. Na základe uvedených dôkazov mal konajúci

súd preukázané, ţe ţalobca finančné prostriedky vo výške 155 mil. Sk, čo v novej mene

predstavuje sumu 5 145 057,43 eur poukázal na úhradu stavebných prác stavby Č..

Z nespochybnené konajúci súd mal tieţ, ţe na splatenie úveru nebola poskytnutá ani jedna

splátka a teda, ţe s poukazom na ustanovenie vznikla

povinnosť vrátiť sumu 155 mil. Sk. Súd konštatoval, ţe dlţník je povinný vrátiť nielen

poskytnuté finančné prostriedky, ale aj zaplatiť úroky.

K nároku uplatnenom v ţalobe o zaplatenie sumy 232 710 182,22 Sk s 33% úrokom

od 25. 03. 1995 do zaplatenia konajúci súd uviedol, ţe zo ţalovanej sumy úroky tvorili

77 710 182,22 Sk a poukázal na list č. l. 65, ktorým uznesením pripustil zmenu ţaloby tak,

ţe ţalovaní 1/ a 2/ sú povinní ţalobcovi zaplatiť sumu 155 000 000 Sk, úroky do 15. 03. 1996

v sume 109 983 540,56 Sk a od 16. 03. 1996 úroky vo výške 33% zo sumy 155 000 000 Sk.

Z dôvodu nepostačujúceho predloţenia vyčíslenia úrokov a nutnosti jeho doplnenia konajúci

súd nárok na zaplatenie úrokov v sume 3 650 784,72 eur / 109 985 540 Sk / a úrokov

vo výške 33% zo sumy 5 145 057,43 eur / 155 mil. Sk /, vylúčil na samostatné konanie.

5

Z vykonaného dokazovania zistil, ţe k uzavretiu úverovej zmluvy medzi I., a. s. a V.,

š. p. o poskytnutí úveru vo výške 280 mil. Kčs, z ktorej sumy bola ku dňu

24. 03. 1995 vyčerpaná suma 155 mil Sk.

Za účelom zisťovania aktívnej legitimácie ţalobcu konajúci súd sa zaoberal

aj s zisťovaním skutočností ohľadne uzavretia zmluvy o zdruţení úverových zdrojov zo dňa

01. 09. 1992 / list v spise č. 144 – 148 /, v ktorej sa zdruţujúce strany dohodli, ţe za účelom

poskytnutia klientovi V., š. p. Košice zdruţia finančné prostriedky vo výške 280 mil. Sk

v podieloch tak, ţe podiel I. je 130 000 000 Sk, podiel S.Š.

100 mil. Sk a podiel S.P. 50 mil. Sk a ţe v ich mene bude vystupovať

I., a. s., ktorá aj uzavrie s V., š. p. úverovú zmluvu. Citoval zmluvy o odplatnom prevode

pohľadávok zo dňa 22. 12. 1999 / listy 138 - 143 a 134 – 137 / dodatok č. 1 k zmluve

o zdruţení, na základe ktorých dokladov sumy vo výške 71 964 950 Sk – I., a. s., 55 356 700

Sk - S.S. a 27 678 350 Sk - S.P. prešli na K., ktorá sa stala vlastníkom zdruţených úverových

prostriedkov poskytnutých na základe úverovej zmluvy medzi I., a. s. Bratislava a V., š. p.

Košice.

Uviedol, ţe dňa 22. 12. 1999 / č. l. 134- 137 / uzavrela S., a. s.

ako postupca a K., š. p. ú. ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok na základe

Uznesenia vlády Slovenskej republiky z 21. 10. 1999 a č. 11336 z 22. 12. 1999, predmetom

ktorej je podľa článku I. bod 1 odplatné postúpenie pohľadávok postupcu voči tretím osobám

dlţníkom v objeme 2 398 222 611,19 Sk, ktorý pozostáva zo súčtu zostatkov istín

postupovaných pohľadávok a ich príslušenstiev so stavom k 22. 12. 1999 a je uvedené, ţe

postupované pohľadávky vznikli na základe úverových zmlúv alebo iných zmlúv, podľa

ktorých postupca alebo jeho právni predchodcovia poskytli úvery, alebo sa podieľali na

poskytnutí úverov. Konštatoval, ţe postúpenie pohľadávok bolo premietnuté aj do Dodatku č.

1 k zmluve o zdruţení, podľa ktorého na uvedenú spoločnosť prešli práva a povinnosti I., a. s.

a S.S., a.s. a ţe majetok, práva a záväzky K. Bratislava, na základe zmluvy o predaji podniku

zo dňa 30. 01. 2002 prešli na S., a. s. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 10. 2000

/ č. l. 424 / zistil, ţe S.P. postúpila pohľadávku zo zmluvy o zdruţení na spoločnosť A.S., a.

s. Bratislava, čo bolo premietnuté do Dodatku č. 2 k zmluve o zdruţení, podľa ktorého

namiesto S.P., a. s. členom zdruţenia sa stala spoločnosť A.S., a. s., s ktorou S., a. s. dňa 26.

06. 2007 uzavrela Dohodu o zániku zdruţenia a majetkovom vysporiadaní v dôsledku čoho sa

vlastníkom všetkých zdruţených prostriedkov stala S..

6

Na základe predloţených dôkazov konajúci súd konštatoval, ţe I., a. s., zmluvou

o postúpení pohľadávku postúpila na K. základe úverovej zmluvy č. 05199264/1 istinou 71

964 950 Sk ale, ţe o tom, ţe by pôvodný ţalobca I., a. s. postúpil pohľadávku na K. B. z

uvedenej úverovej zmluvy vo výške istiny 155. mil. podľa konajúceho súdu dôkaz

neexistuje. K tvrdeniu I. v prípise zo dňa 05. 04. 2000 / č. l. 93 /, ţe postúpila K., š. p. ú.,

sumu 155 mil. Sk konajúci súd s poukazom na ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho

zákonníka konštatoval, ţe postúpenie pohľadávky povaţuje za oprávnené iba do výšky 71 964

950 Sk, z dôvodu, ţe postúpenie musí mať písomnú formu, ktorú formu vo zvyšnej časti

postúpenie nemá.

S poukazom na uznesenia z výpisu z obchodného registra Okresného súdu

Bratislava I., zo dňa 25. 05. 2009 a 31. 01. 2002, konajúci súd konštatoval, ţe práva

a povinnosti K.B., a. s. prešli na S.K., a. s. ako procesného nástupcu, preto je aj táto

spoločnosť aktívne legitimovaná, na vymáhanie pohľadávka vo výške 71 964 950 Sk. Citoval

rozsudok tunajšieho súdu, v ktorom bol ţalovaný 1/ označený ako V., š. p. uznesenie zo dňa

31. 08. 2004 sp. zn. – 332, ktorým bolo toto rozhodnutie Najvyšším súdom

zrušené a konštatoval, ţe v prejednávanej veci ţalovaný 1/ zanikol po začatí konania

a právnymi nástupcami sa stali V., a. s. Košice a P. H. Poprad. Nezistil, ţe by voči niektorému

z nich ţalobca zobral ţalobu späť, a preto pokračoval voči obidvom spoločnostiam s tým, ţe

mal za to, ţe právo bolo uplatnené voči týmto spoločnostiam uplatnením ţaloby na súde

voči V., š. p. Skutočnosť, ţe odvolací súd v úvodnej časti uznesenia ako ţalovaného 1/

označil P., a. s. so sídlom v Poprade a to bez toho, aby právne posúdil právne nástupníctvo

označil za takú, ktorá neznamená bez vyššieho uvedeného, ţe uvedená spoločnosť je

právnym nástupcom pôvodne označeného ţalovaného 1/ a ţe rozsudok tunajšieho súdu zo

dňa 01. 10. 2002, ktorým bola ţaloba zamietnutá voči V., š. p. Košice je právoplatný voči V.,

a. s. Košice. Pasívnu legitimáciu posudzoval na základe prípisu FNM SR zo dňa 19. 05. 2004

/ č. l. 584 / ustanovenia a dospel k záveru, ţe

v prejednávanej veci záväzok z úverovej zmluvy vznikol na splnenie ţalovanému 1/, nakoľko

tento záväzok bol v čase vzniku V., š. p. známy, ale prešiel aj na ţalovaného 2/ ako ručiteľský

záväzok za splnenie záväzku ţalovaným 1/, a to aţ do výšky čistého imania. Výšku čistého

obchodného imania, zistil z výpisu obchodného registra ţalovaného, podľa ktorého ku dňu

vzniku bolo vo výške 7 348 097 000 Sk, čo v novej mene predstavuje 34 391 213,57 eur,

a preto do tejto výšky ţalovaný ručí za splnenie záväzku ţalovaného 1/. Z takto uvedeného

7

dôvodu konajúci súd zaviazal do výšky 71 964 950 Sk / 2 388 798,71 eur / obidvoch

ţalovaných s tým, ţe splnením jedného zaniká v rozsahu splnenia povinnosť druhého

ţalovaného. V časti 2 756 258,72 eur / 83 035 050 Sk / z dôvodu nedostatku aktívnej

legitimácie ţalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, ţe bude o nich rozhodnuté

v rozhodnutí o nároku vyčlenenom na samostatné konanie.

Proti tomuto rozhodnutiu, v časti ktorou bola ţaloba zamietnutá podal ţalobca

odvolanie podaním doručeným súdu 04. 02. 2010 podaným podľa prezentačnej pečiatky

02. 02. 2010 / list v spise 775 /. Podľa ţalobcu konajúci súd v zmysle ustanovenia § 205

ods. 2 písmeno b./ , keď z vykonaných dôkazov dôvodil záver o vecnej legitimácii

len k časti pohľadávky vo výške 2 388 798,71 eur a to len na základe zmluvy o postúpení

a vo zvyšnej časti to jest v časti 2 756 258,72 eur ţalobu zamietol, nakoľko vecná legitimácia

ţalobcu vyplýva zo zmluvy o zdruţení pochybil. Konštatoval, ţe ţalobca svoju vecnú

legitimáciu preukázal úverovými zmluvami a dodatkami k nim, resp. zmluvou o rozpustení

a vysporiadania zdruţenia. Na tomto mieste poukázal na jeho podanie zo dňa 30. 09. 2009

bod 3/, v ktorom sa podrobne zaoberal aktívnou legitimáciou na vymáhanie celej ţalovanej

pohľadávky. Podľa názoru ţalobcu aj samotný súd uznal vecnú legitimáciu celej pohľadávky

zo strany K., š. p. ú., nakoľko po oznámení I., a. s. zo dňa 05. 04. 2000 v konaní pokračoval

na strane ţalobcu uţ len s K., š. p. ú. ako jediným ţalobcom. V čase, keď došlo k tejto

skutočnosti, keď začal konať s K., š. p. ú. ako jediným ţalobcom ešte neplatila úprava

ustanovenia , , a preto o zmene ţalobcu nerozhodoval uznesením ale súd

skúmal vecnú legitimáciu aţ po doručení oznámenia I., a. s. a dospel k záveru,

ţe na vymáhanie celej ţalovanej pohľadávky je oprávnená K., š. p. ú. ako jediný ţalobca.

Takýto záver podľa ţalobcu vyplýva aj z obsahu súdneho spisu, nakoľko po oznámení

I., a. s. pokračoval v konaní uţ len s K., š. p. ú. Za zrejmé, ţalobca označil, ţe pokiaľ

by súd dospel pri skúmaní vecnej legitimácie k záveru, ţe K., š. p. ú. je vecne legitimovaná

len k časti ţalovanej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o postúpení medzi I., a. s. a K., š.

p. ú., potom by predsa pokračoval v konaní s obidvoma ţalovaní I., a. s. a aj K., š. p. ú.

k čomu však nedošlo a súd v ďalšom konaní pokračoval iba s K., š. p. ú., ktorá v zmysle

zmluvy o zdruţení prevzala na seba aj povinnosť vymáhať celú pohľadávku vyplývajúcu

z úverovej zmluvy. Za jednoznačné označil, ţe napadnutý výrok odporuje vyššie uvedeným

záverom vyplývajúcim zo súdneho spisu. Ako ďalší dôvod nedostatku pri posúdení vecnej

legitimácie ţalobca označil fakt, ţe keďţe vecná legitimácia ţalovanej pohľadávky vyplýva

nielen z uzavretej zmluvy o úvere, ale súčasne aj zo zmluvy o zdruţení. Podľa ţalobcu zo

8

skutkového stavu v danom prípade vyplýva, ţe pohľadávka nebola vo výlučnom vlastníctve

I., a. s., ţe ale patrila do majetku zdruţenia zaloţeného zmluvou o zdruţení a veriteľom nič

nebránilo, aby sa dohodli, ţe na vymáhanie pohľadávky z úverovej zmluvy je oprávnený

niektorý z nich, resp. dohodou si upraviť pravidlá vymáhania. Účastníci tak urobili

a vymáhaním pohľadávky z úverovej zmluvy poverili gestora zdruţenia I., a. s. a následným

gestorom na základe dodatkov sa stala K., š. p. ú. Z uvedeného dôvodu ţalobca navrhol

v tejto časti napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. – 727 zo dňa

14. 12. 2009, v časti ktorou boli ţalovaní 1/ a 2/ zaviazaní zaplatiť ţalobcovi sumu

2 388 798,71 eur sa odvolal ţalovaný 1/ podaním doručeným súdu 03. 02. 2010 / l . č. 756 /.

Nestotoţnil sa s právnym záverom konajúceho súdu ohľadne vyloţenia vzniku úverovej

zmluvy a poukázal na jeho vyjadrenie, v ktorom podrobne odôvodnil jeho právny názor,

ţe nedovolenosť odkladacej podmienky má za následok neplatnosť celého právneho úkonu.

S poukazom na ustanovenie čl. 2 písmeno a./ a čl. 13 úverovej zmluvy konštatoval,

ţe jednoznačne a preukázateľne vyplýva, ţe úmyslom zmluvných strán bolo podmienené

účinnosti celej zmluvy, to je vznik práva dlţníka čerpať úver a vznik povinnosti veriteľa úver

poskytnúť existenciou jednostranného právneho úkonu tretej osoby, ktorým mala byť záruka

Fondu ţivotného prostredia v rozsahu 500 mil. Sk. Keďţe jednostranný právny úkon záručná

listina, ktorý úverová zmluva vyţadovala je absolútne neplatný právny úkon aj úverová

zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Vzhľadom a to, ţe účinky z úverovej

zmluvy mali nastať aţ splnením uvedenej podmienky ţalovaný 1/ má za to, ţe sa jedná

o odkladaciu podmienku podľa , a teda úverová zmluva

je neplatná ako celok, keďţe odkladacia podmienka, na ktorú bol tento právny úkon viazaný

je nedovolenou podmienkou. Ţalovaný namieta správnosť napadnutého rozhodnutia

aj z dôvodu, ţe z jeho obsahu nie je zrejmé, na základe čoho dospel prvostupňový súd

k úplne odlišnému právnemu záveru ako ţalovaný 1/, tobôţ keď jeho názor je v súlade

s právnou teóriou. Prvostupňový súd nijako neodôvodnil jeho výklad, ktorý v rozpore

s ustanovením druhá veta spočívajúci v tom, ţe v prípade nemoţnej

podmienky sa na túto neprihliadne bez ohľadu na to, či ide o podmienku odkladaciu,

alebo rozväzovaciu a ţe všetky dostupné výkladové pramene jednoznačne uvádzajú,

ţe v prípade nemoţnosti sa neprihliada, len na podmienku rozväzovaciu, nemoţnosť,

nedovolenosť a nemravnosť podmienky odkladacej má za následok neplatnosť celého

právneho úkonu. Z uvedeného dôvodu ţalovaný 1/ napadnutý rozsudok označil

9

za nepreskúmateľný. Podľa ţalovaného 1/ prvostupňový súd pochybil, keď sa nezaoberal

v jeho odôvodnení rozhodnutia s jeho námietkou, ţe v danom prípade nejde o podmienku

nemoţnú, ale o podmienku nedovolenú, ktorú zákonodarca v súdom citovanom ustanovení

vôbec neuvádza. Ţalovaný 1/ sa prikláňa k názoru, podľa ktorého

sa posudzuje podmienka podľa , t. j., ţe pri podmienke, ktorá je v rozpore

so zákonom nemôţe obstáť celý právny úkon. V tejto súvislosti uviedol, ţe z neplatnej

zmluvy nemôţu vzniknúť platné záväzky a ţe ani nárok na vrátenia plnenia poskytnutého

na základe neplatnej zmluvy nie je nárokom na plnenie zo zmluvy, ale nárokom osobitne

upraveným v . Ţalovaný 1 / má za to, ţe postúpiť moţno

iba existujúcu pohľadávku a pokiaľ pohľadávka pre neplatnosť zmluvy nevznikla,

jej postúpenie je vylúčené a zmluva o postúpení takejto pohľadávky je absolútne neplatná

z dôvodu nemoţnosti plnenia od počiatku / / Ţalovaný 1/ preto namieta,

ţe prvostupňový súd sa so vznesenou námietkou neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok

vôbec nevysporiadal. Ţalovaný1/ namietal aktívnu legitimáciu ţalobcu, s ktorou námietkou

sa prvostupňový súd taktieţ nevysporiadal. Ţalovaný 1/ taktieţ namieta, ţe ţalobca

nepredloţil zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorá by svojim obsahom sa zhodovala

s návrhom pôvodného ţalobcu, a teda konajúci súd pochybil, keď na vykonaní dôkazu

netrval. Platnosť zmluvy o postúpení, ţalovaný 1/ namieta aj z dôvodov rozporov,

ktoré nie je moţné odstrániť ako napr. údaj o čísle úverovej zmluvy, údaj o čísle úverového

účtu, neidentifikovateľnosť podpisov zmluvnými stranami, neidentifikovateľnosť postúpenej

pohľadávky. Ţalovaný 1/ poukazuje na skutočnosť, ţe nie je v úverovej zmluve zrejmé,

ţe I., a. s. koná v mene a na účet zdruţených subjektov a domnienka uvedená v § 32

ods. 1 , je teda v danom prípade nevyvrátiteľná. Ţalovaný 1/ je názoru, ţe v prípade

popísanej pohľadávky, nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti pohľadávku vysporiadať,

nakoľko nie je účastníkom zmluvy o zdruţení. Ţalovaný 1/ v prípade, ţe by súd v odvolacom

konaní prvostupňový rozsudok potvrdil, navrhol pripustiť dovolanie podľa § 238

ods. 3 z dôvodu, ţe otázka platnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť

je podmienená nedovolenou odkladacou podmienkou je rozhodnutím po právnej stránke

zásadného právneho významu.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu, v časti ktorou ţalovaná 2/ spolu s ţalovaným 1/

boli zaviazaní zaplatiť ţalobcovi sumu 2 388 798,71 eur podala odvolanie aj ţalovaná 2/

podaním doručeným súdu 27. 01. 2010 a navrhla v tejto časti napadnutý rozsudok zmeniť

a ţalobu zamietnuť, alebo v tejto časti napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

10

konanie. Ţalovaná 2/ nespochybňuje, ţe peňaţné prostriedky boli vo výške 155 000 000 Sk

pouţité na úhradu stavebných prác a ţe boli pouţité v prospech V., š. p., ale poukazuje

na skutočnosť, ţe v konaní nebol ţiaden jednoznačný dôkaz v tom smere, ţe pôvodný

ţalovaný s účtom manipuloval, úverové prostriedky čerpal. Zo skutočnosti, ţe finančné

prostriedky boli poukazované na účet V. sa nedá vyvodiť, ţe pôvodný ţalovaný skutočne

úverové prostriedky čerpal. Pokiaľ úver čerpaný nebol a o opaku ţalobca nepredloţil ţiaden

relevantný dôkaz, podľa ţalovanej 2/ nemôţe vzniknúť povinnosť vrátiť ţalobcovi

poţadované sumy, na základe zmluvy o úvere. Z hospodárskej zmluvy č. 37/925/50, a ani

z úverovej zmluvy 05199264, nie je moţno vyvodiť záver o tom, ţe by mohla banka finančné

prostriedky V., š. p. poukazovať samostatne bez úkonu pôvodného ţalovaného. S poukazom

na záznam zo dňa 31. 07. 1993 nemoţno dospieť k záveru, ţe pôvodný ţalovaný s

finančnými prostriedkami disponoval tak, ako to v odôvodnení rozsudku súd I. stupňa urobil.

Ţalovaná 2/ namieta nevykonanie dôkazu výsluch bývalých riaditeľov V., š. p., t. j.

nereklamovania čerpania úverových prostriedkov zo strany pôvodného ţalovaného

a objasnenie skutočnosti, či bol úver čerpaný. Ţalovaná 2/ taktieţ namieta s poukazom na

ustanovenia ods 1 , v spojení s písmeno a/ a úverovej zmluvy

absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy zo dňa 11. 09. 1992 a to v celom rozsahu. Podľa

názoru ţalovanej 2/ je zrejmé, ţe postupca v čase uzavretia zmluvy nebol vo vzťahu

k právnemu predchodcovi ţalovaných veriteľov, a teda, ţe súčasný ţalobca nie je vo veci

aktívne legitimovaný. Ţalovaná 2/ namieta aj nedošetrenie, či bývalí riaditelia V., š. p.

v prípade absencie predloţenia záručnej listiny a dohody s Štátnym fondom ţivotného

prostredia úverovú zmluvu podpísali. Za nesprávny záver ţalovaná 2/ povaţuje tvrdenie, ţe

záväzok z úverovej zmluvy bol v čase zániku V., š. p. známy. Podľa ţalovanej 2/ súdu 1.

stupňa uniklo, ţe v čase vzniku V., š. p. existoval rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 01.

10. 2001 č. k. -155, na ktorom bola vyznačená doloţka právoplatnosti, ktorým

bola ţaloba voči V., š. p. vysporiadaná. Za nevyhnutnú podmienku aplikácie ustanovenia §

69 ods. 1 ţalovaná 2 / označila skutočnosť, ţe zrušená spoločnosť

zaniká výmazom z obchodného registra, pričom výmaz sa musí vykonať k rovnakému dňu

ako zápis nástupnickej spoločnosti do obchodného registra a takáto podmienka v danom

prípade, splnená nebola. V., š. p. bol z obchodného registra vymazaný dňa 30. 04. 2003

a V.V., a. s. a P.V., a. s. boli zapísané do obchodného registra aţ 01. 05. 2003. Za ďalší

nedostatok pre aplikáciu ustanovenia ţalovaná

2/ označila skutočnosť, ţe obchodné imanie zo zrušenej spoločnosti na nástupnické

spoločnosti malo prejsť a v danom prípade spoločnosti V., š. p., ale prešlo na Fond

11

národného majetku a nie na ţalovaných 1/ a 2/. Fond národného majetku vloţil imanie

do spoločnosti ţalovaného 1/ a 2/ aţ následne z čoho je podľa ţalovanej 2/ zrejmé,

ţe V., š. p. nezanikol rozdelením. Ţalovaná 2/ poukázala na fakt, ţe tá časť majetku zrušeného

štátneho podniku, ku ktorej sa môţe viazať pohľadávka ţalobcu bol vo vlastníctve

Podtatranskej vodárenskej, a. s. vloţená aţ rozhodnutím FNM SR rozhodnutím zo dňa

23. 03. 2004 a určité nároky a práva neprešli na ţalovaných podľa predmetného rozhodnutia

Ministerstva pôdohospodárstva vôbec. Na základe uvedeného rozhodnutie v časti, ktorou

prvostupňový súd posudzoval s odvolaním sa na ustanovenie § 69 ods. 1 Obchodného

zákonníka ţalovaná 2/ označila za nesprávne s ohľadom na skutočnosť, ţe FNM SR

vloţil časť majetku, ku ktorému sa viaţe prípadný záväzok do spoločnosti P.V., a. s., a nie do

spoločnosti ţalovanej 2/ a preto je akákoľvek zodpovednosť ţalovanej 2/ vylúčená.

Predmetný úver mal byť poskytovaný na výstavbu čističky odpadových vôd v Poprade, ktorá

neprešla do vlastníctva ţalovanej 2/, ale prešla v roku 2004 do vlastníctva iného subjektu

iného právneho nástupcu V., š. p. Ţalovaná 2/ má za to, ţe pokiaľ nevznikol ručiteľský

záväzok v zmysle ustanovenia , bolo by v rozpore so

zásadou poctivého obchodného styku ţiadať od ţalovanej 2/ úhradu prostriedkov, ktoré boli

pouţité na vybudovanie nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza vo vlastníctve iného subjektu, a teda

takýto nárok uplatnený ţalobcom nepoţíva právnu ochranu.

Ţalovaná 2/ podala odvolanie aj voči uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

č. k. - 755 zo dňa 29. 01. 2010, ktorým bolo ţalovanej 2/ uloţené zaplatiť

súdny poplatok za odvolanie vo výške 143 324,92 eur. Namieta, ţe súdny poplatok

bol vyrubený v nesprávnej výške s poukazom na poloţku č. 1 sadzobníka súdnych poplatkov,

podľa ktorej v obchodných veciach je najviac 33 193,50 eur a to platí podľa poznámky

č. 3 k poloţke č. 1 aj v odvolacom konaní. Ak odvolanie podá navrhovateľ aj odporca

platí kaţdý z nich poplatok podľa ceny predmetu svojho odvolania. Ţalovaná 2/ podala

odvolanie voči výroku, ktorým bola zaviazaná so ţalovaným 1/ zaplatiť ţalobcovi sumu

2 388 798,71 eur z čoho je zrejmé, ţe výška poţadovaného poplatku je nesprávna.

K odvolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný 1/ podaním doručeným súdu 01. 12. 2010,

i keď na vyjadrenie k odvolaniu vyzvaný nebol.

K tvrdeniu ţalobcu, ţe súd prvého stupňa uznal platnosť pôvodného hmotnoprávneho

nároku v celom rozsahu z dôvodu, ţe nepokračoval v konaní s oboma hmotnoprávne

12

oprávnenými účastníkmi ţalovaný 1/ uviedol, ţe riziko, nedostatok vecnej legitimácie nesie

v občianskom súdnom konaní výučne ţalobca, ktorý je pánom sporu a súd v ţiadnom prípade

pri rozhodovaní o zámene účastníkov konania nepreberá zodpovednosť za to, či konkrétne

hmotné právo, ktoré bolo predmetom prevodu skutočne existuje ako ani to, ţe či právny úkon

prevodu dotknutého práva bol platný. Rozhodnutie o pripustení zmeny ţalobcu na základe

prevodu ţalovaného práva nevytvára prekáţku pre ţalovaného, aby v nasledujúcom priebehu

konania účinne vyvrátil ako platnosť tohto prevodu tak aj existenciu práva, či povinnosti

tvrdenej v konaní. S odkazom na ustanovenia , , a podľa ţalovaného

1/ súd v rozhodnom čase nemal ţiadnu povinnosť skúmať, či došlo k platnému prevodu

ţalovaného práva a jeho procesné rozhodnutie takto nemôţe prejudikovať rozhodnutie vo veci

samej. V konkrétnej veci návrh na zmenu ţalobcu podal pôvodný ţalobca, ktorý bol údajným

postupníkom pohľadávky a s návrhom súhlasil aj nový ţalobca, ktorý bol údajným

postupníkom a výslovne súhlasili, aby dovtedajší ţalobca z konania vystúpil, z ktorého

dôvodu teda súd nemohol konať s obidvoma účastníkmi, a teda podľa ţalovaného 1/ ţalobca

nemôţe prenášať zodpovednosť za prevod pohľadávky na súd a upierať mu moţnosť

v rozhodnutí vo vec samej rozhodnúť o neplatnosti prevodu ţalovaného práva a teda,

ţe ţalobca nie je nositeľom hmotného práva a ţalovaný povinnosti. Podľa ţalovaného 1/

vychádzajúc z dokazovania a aj tvrdení v odvolaní ţalobcu z 05. 12. 2001 / č. l. 187 – 191 /

účastníci zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22. 12. 1999 v pôvodne ţalovanej sume

pohľadávku jednoznačne preukázateľne nepostúpili. Z uvedeného dôvodu podľa ţalovaného

1 / v prípade ak súd tento nárok podľa hmotného práva neuzná ţalobu zamietne bez ohľadu

na predchádzajúce procesné rozhodnutia.

K druhej časti odvolania ţalobcu ohľadne jeho práva byť oprávneným veriteľom

na základe postúpenej pohľadávky v sume 155 000 000 Sk z titulu úverovej zmluvy zo dňa

11. 09. 1992 uzavretej medzi spoločnosťami I., a. s. V.V., š. p. alebo oprávneným veriteľom

zo zmluvy o zdruţení uzavretej medzi spoločnosťou I., a. s., S.S., a. s. a S.P., a. s. dňa

01. 09. 1992. V tejto súvislosti povaţoval za potrebné zdôrazniť, ţe v prípade kaţdej

z uvedených zmlúv bola nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vţdy iná osoba. Ţalovaný

zastáva názor, ţe ţalobca nemôţe byť oprávneným z oboch zmlúv súčasne, bez náleţite

urobených a platných právnych úkonov a v konaní svoje hmotnoprávne postavenie

ako domnelého veriteľa z titulu úverovej zmluvy odvodzovať z oboch v konaní tvrdených

zmlúv zvlášť, keď tieto sú samostatnými zmluvami. Buď bola výlučným veriteľom

celej pohľadávky spoločnosť I., a. s. / ţalobca nesprávne pouţívaný termín vlastník

13

pohľadávky, v tomto prípade mohla túto pohľadávku za podmienky jej existencie v celosti

postúpiť spoločnosti K., a. s. čo v konaní nebolo, alebo bola I., a. s. iba s jedným z troch

veriteľov a preto mohla postúpiť iba časť práva na ňu pripadajúceho / toto však

nie je premetom konania. Ţalovaný 1/ za zmätočné povaţuje tvrdenie, ţe pohľadávka patrila

do majetku zdruţenia zaloţeného zmluvou o zdruţení, nakoľko občianske zdruţenie nemá

podľa ustanovenia v platnom znení právnu subjektivitu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212

ods. 1 , bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a dospel

k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je právne dôvodné a odvolanie v ţalovaných 1/ a 2/ vo veci

samej sú právne nedôvodné.

Ako prvým odvolaním sa zaoberal odvolaním ţalobcu / č. l. 775 /, ktorého predmetom

je časť prvostupňového rozsudku, ktorým bola v časti 2 756 258,72 eur ţaloba zamietnutá.

Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania ţalobcu je, či prvostupňový

súd, v rozhodnutí zo dňa 14. 12. 2009 dospel k správnemu záveru, ţe ţalobca S., a. s. je

aktívne legitimovaná na vymáhanie ţalovanej pohľadávky iba vo výške 2 388 798,71 eur

s prísl. / 71 964 950 Sk /, nakoľko podľa konajúceho súdu ţalobca nepredloţil dôkaz o tom,

ţe pôvodný ţalobca I., a. s. postúpil na K., š. p .ú. pohľadávku z úverovej zmluvy vo výške

istiny 155 mil. Sk. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ţe pre

vyslovenie tohto právneho záveru konajúci súd mal prílohu zmluvy o postúpení, ktorou I., a.

s. postúpila pohľadávku V., š. p. označeného ako dlţníka číslom úverovej zmluvy č.

05199264/1, istinu 71 964 950 Sk. Podstatné teda je, či prvostupňový súd s poukazom na

ustanovenie , keďţe zmluva o postúpení pohľadávok musí mať

písomnú formu a ţiaden iný písomný dôkaz o postúpení pohľadávky o zvyšku sumy v konaní

predloţený nebol, dospel k správnemu záveru, ţe keďţe pôvodný ţalobca / I., a. s. / postúpil

na K.B. pohľadávku z úverovej zmluvy uzavretej medzi V., š. p. Košice iba vo výške

71 964,50 Sk a k nej sa viaţuce príslušenstvo, tak mohli prejsť práva a povinnosti K., a. s.

na S.K., a. s. ako procesného nástupcu iba na vymáhanie istiny vo výške 71 964,50 Sk

s príslušenstvom.

Z návrhu na začatie konania je zrejmé, ţe tento bol uplatnený ţalobcom I., š. p. proti

ţalovanému V.V. štátny podnik / V., š. p. / vo výške nesplateného úveru 155 000 000 Sk

14

a nesplatených úrokov vo výške 77 710 182,22 Sk. Posudzovanie v časti nesplatených úrokov

je vzhľadom na vylúčenie tejto časti na samostatné konanie bezpredmetné, a preto je

potrebné sa zaoberať iba istinou, t. j. sumou 155 000 000 Sk. Z úverovej zmluvy č. 05199264

/ č. l. 11 / je zrejmé ţe I., a. s. Bratislava / I., a. s. / sa s oprávnenou právnickou osobou na

podnikateľskú činnosť označenú ako V., š. p. dohodli na poskytnutí a splatení úveru za

dohodnutých podmienok uvedených v tejto zmluve. Z úverovej zmluvy je zrejmé, ţe išlo

o účelový úver, ktorý sa klient zaviazal pouţiť iba na účel financovania stavby Č. / Č. ./ Je

pravdou, ţe prvostupňový súd konal vo veci o zaplatenie 155 000 000 Sk s ţalobcom K.B., š.

p. ú. ako tvrdí ţalobca v odvolaní / zápisnica z pojednávania l. č. 46 / o zaplatenie 232 7140

182,22 Sk následne na pojednávaní konanom 17. 04. 2000 / č. l. 110, 118 / uţ na ktorých

pojednávaniach aktívna legitimácia ţalobcu na vymáhanie predmetnej sumy, bola ţalovanými

spochybňovaná. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22. 12. 1999 / č. l. 138 /, na ktorú

sa napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu odvoláva je zrejmé, ţe I., a. s. označený ako

postupca, na K.B. štátny peňaţný ústav / ďalej š. p. ú. / Bratislava označeného ako

postupníka, postupca na postupníka postúpil pohľadávky postupcu voči tretím osobám -

dlţníkom v objeme, ktorý pozostáva zo súčtu zostatkov istín postupovaných pohľadávok a ich

príslušenstiev so stavom k 22. 12. 1999, vrátane a ktorý bude presne určený podľa bodu 6

tohto článku s tým, ţe ide o pohľadávky, ktoré vznikli na základe úverových zmlúv, alebo

iných zmlúv, podľa ktorých postupca, alebo jeho právni predchodcovia poskytli úvery a ţe

taxatívny výpočet pohľadávok postupcu voči dlţníkovi obsahuje príloha

č. 1, 2, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Prílohy ako sú označené v predmetnej

zmluve sú v spise zaloţené na č. listu v spise 142 a 143. Z dokladov zaloţených na č. listu

142, 143 je zrejmé, ţe tieto sú označené ako príloha č. 1, z ktorého je zrejmá výška

zabezpečenia Č. sumou 71 964 950 Sk a sumou 373 764950, Sk. Je pravdou,

ţe tieto dôkazy nie sú opatrené podpisom obidvoma zmluvnými stranami tak,

ako je to zakotvené v bode 2.3 zmluvy ale je z nich len zrejmé, ţe sa týkajú Č.

Na základe takto predloţených dokladov prvostupňový súd v rozhodnutí 2 Cb 2250/ - 155

zo dňa 01. 10. 2001 práve z dôvodu nepredloţenia špecifikácie tabuľkovej časti, nemohol

posúdiť za platný právny úkon v zmysle platnosť právneho

úkonu o postúpení a ţalobu zamietol. O odvolaní ţalovaného 2/ proti tomuto rozhodnutiu

v časti výroku o trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

č. k. zo dňa 28. 08. 2002. Z obsahu listu / č. l. 197 / je zrejmé,

ţe v spise nebolo priloţené odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košice

č. k. zo dňa 01. 10. 2001, o ktorom bolo potom rozhodnuté aţ uznesením

15

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky -332 zo dňa 31. 08. 2004 tak,

ţe rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -155 zo dňa 1. októbra 2001,

bol vo veci ţalobcu K., š. p. ú., vedľajšieho účastníka na strane B, s. r. o., so sídlom S. Košice

proti ţalovanému 1/ P., a. s., H. / v čase začatia konania V., š. p. / ţalovanému 2/ Štátny fond

ţivotného prostredia Slovenskej republiky, o zaplatenie 155 000 000 Sk s prísl., na

odvolanie voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -155 zo dňa 01.

10. 2001 zrušený. V zdôvodnení tohto rozhodnutia sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

zaoberal aj s otázkou aktívnej legitimácie ţalobcu K.B., š. p. ú. Bratislava ako

hmotnoprávneho nástupcu I., a. s. v zmysle ustanovenia v súlade s

návrhom na rozšírenie ţaloby a v spojení s ustanovením .

Z obsahu tohto rozhodnutia jednoznačne vyplýva, ţe odvolací súd pri posudzovaní aktívnej

legitimácie ţalobcu K., š. p. ú., konštatoval, ţe v zmysle ustanovenia § 524 Občianskeho

zákonníka nevyplýva, ţe by uplatnená pohľadávka v návrhu na začatie konania bola

neexistujúca pohľadávka, teda, ţe by úver, ktorý bol poskytnutý právnemu predchodcovi

ţalovaného 1/ poskytnutý nebol. V tomto rozhodnutí, odvolací súd vyslovil právny názor, ţe

z ustanovenia § 524 nevyplýva, ţe by postúpené pohľadávky mohli byť iba peňaţné ale za

podstatné označil, aby boli určité a identifikovateľné. S poukazom na doklad „Uznesenie

vlády Slovenskej republiky č. 531 z 23. júna 1999 a Uznesenia vlády Slovenskej republiky č.

1133 z 22. 12. 1999“ odvolací súd konštatoval, ţe je zrejmé, ţe I., a. s. ako postupca uzavrel

na základe týchto uznesení s postupníkom „K.B., š. p. ú. Bratislava“ zmluvu o postúpení

pohľadávok vyplývajúcich okrem iného na základe úverových, alebo iných zmlúv, podľa

ktorých postupca, alebo jeho právni predchodcovia poskytli úver. Za nesporné označil, ţe

úver poskytnutý bol právnemu predchodcovi ţalovaného 1/ ako aj to, ţe splatený nebol.

Z obsahu tohto rozhodnutia jednoznačne vyplýva, ţe odvolací súd nedospel k záveru, ţe

postúpené pohľadávky musia byť presne číselne špecifikované čomu nasvedčuje aj to,

ţe nemusí ísť vţdy o peňaţné záväzky. Z obsahu tohto uznesenia jednoznačne vyplýva,

ţe s konštatovaním súdu, ţe bez predloţenia špecifikácie zmluvy nie je moţné zmluvu

postúpiť ako platný právny úkon sa odvolací súd nestotoţnil ako ani so záverom

prvostupňového súdu, ţe bez predloţenia špecifikácie nejde o platný právny úkon. Z obsahu

zdôvodnenia je zároveň zrejmé, ţe rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 10. 10. 2001

bol zrušený aj z dôvodu, ţe podaním zo dňa 02. 02. 2004 bola do spisu zaslaná zmluva

o postúpení pohľadávky uzavretá medzi B., s. r. o. a TT., s ktorými dokladmi sa

prvostupňový súd v rozhodnutí bude musieť zaoberať.

16

Zo zdôvodnenia napadnutého rozsudku 2 Cb 2250/1995–727 zo dňa 16. 12. 2009,

vo veci ţalobcu S., a. s. Bratislava proti ţalovanému 1/ P. H. Poprad a ţalovanému 2/ V.V., a.

s., ktorý je predmetom tohto odvolacieho konania, prvostupňový súd dospel k záveru ohľadne

aktívnej legitimácie ţalobcu označeného ako S., a. s. Bratislava, ţe je aktívne legitimovaným

iba do sumy 2 388 798,71 eur / 71 964 950 Sk prísl. /, keďţe zmluvou o postúpení práva

a povinnosti K.B., š. p. ú. Bratislava prešli na S.K., a. s. ako procesného nástupcu do výšky

71 964 950 Sk s príslušenstvom z dôvodu, ţe z pôvodného ţalobcu I., a .s. na K.B. š. p. ú.

prešlo právo na vymáhanie pohľadávky z úverovej zmluvy č. 051 99264 tieţ iba do výšky

istiny 71 964 950 Sk s príslušenstvom. Skutočnosť na základe, ktorej prvostupňový súd

dospel k záveru, ţe pôvodný ţalobca I., a. s. ako postupca v zmluve o postúpení postupníkovi

K., š. p. ú postúpil pohľadávku iba do výšky 71 964 950 Sk prvostupňový súd nezdôvodnil,

iba na strane 13 napadnutého rozhodnutia konštatoval, ţe dňa 22. 12. 1999 / č. l. 138 – 143 /

uzavrela I., a. s. ako postupca a K., š p. ú. ako postupník o postúpení pohľadávok na základe

Uznesenia vlády SR č. 531 z 13. 06. 1999 a 1133 z 22. 12. 1999, predmetom ktorej je podľa

čl. 1 odplatné postúpenie pohľadávok voči tretím osobám dlţníkom v objeme, ktorý

pozostáva zo súčtu zostatkov istín postupovaných pohľadávok a ich príslušenstiev so stavom

k 22. 12. 1999 a v čl. bod 2 je uvedené, ţe taxatívny výpočet postupovaných pohľadávok

obsahuje príloha č. 1 a 2 a ţe v prílohe č. 1 je uvedené meno dlţníka V., š. p. Košice číslo

úverovej zmluvy č. 051 99264 istina 71 964 950 Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky / / pri preskúmavaní

dôvodnosti odvolania ţalobcu, na základe uvedených skutočností dospel k záveru,

ţe s poukazom na ustanovenie písmeno f./ napadnuté rozhodnutie,

v časti, ktorou bola posúdená aktívna legitimácia ţalobcu iba do výšky 71 964 950 Sk

nie je zrejmé, na základe čoho k takémuto záveru prvostupňový súd dospel a taktieţ,

ţe vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s ohľadom na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č. k. -332 zo 31. 08. 2004, z ktorého jednoznačne

vyplýva, ţe v ustanovení , nie je ako podmienka platnosti

zmluvy o postúpení pohľadávky zakotvená špecifikácia zmluvy ako aj s poukazom

na konštatovanie v zmluve o postúpení, ţe postúpené pohľadávky sa týkajú pohľadávok

z poskytnutých úverov. Fakt, ţe zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi I., a. s.

a K.B. š. p. ú. / v zmluve o postúpení zo dňa 22. 12. 1999 /, a ţe je uvedené, ţe sa jedná o

pohľadávky, ktoré vznikli z poskytnutých úverov sporný nie je. Tak isto z klasifikácie

pohľadávok, / č. l. 86 / je zrejmé, ţe a jedná o pohľadávku s obchodným menom V., š. p.

17

Poprad. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdenie aktívnej

legitimácie ţalobcu v napadnutom rozhodnutí nepovaţuje za určité zrozumiteľné vyvodené z

riadne zisteného skutkového a právneho stavu spolu s odvolaním sa na ustanovenie § 226 O.

s. p., v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky uznesenie

-332.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle uvedených dôvodov, v tejto časti

napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia zrušil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky / / prejednal v zmysle

ustanovenia , bez nariadenia pojednávania ,

odvolanie ţalovaného 1 / č. l. 756 / proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

č. k. –727 zo dňa 14. 12. 2009, v časti ktorou boli ţalovaní 1/ a 2/ zaviazaní

zaplatiť ţalobcovi sumu 2 388 798,71 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým,

ţe úhradou jedného z nich zaniká v rozsahu splnenia povinnosť druhého ţalovaného.

Ide v podstate o odvolanie tej časti napadnutého rozhodnutia, ktorou boli ţalovaní 1/

a 2/ zaviazaní ţalobcovi sumu 2 388 798,71 eur / 71 964 950 Sk /, teda tej časti na vymáhanie

ktorej bol ţalobca označený ako aktívne legitimovaný.

Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania ţalovaného 1/ ohľadne jeho

povinnosť platiť úver je vznesená jeho námietka ohľadne neplatnosti úverovej zmluvy

z dôvodu, ţe nedovolenosť odkladacej podmienky má za následok neplatnosť celého

právneho úkonu. Je pravdou, ţe z bodu 2a/ úverovej zmluvy / č. l. 11 / je zrejmé, ţe záruka

Štátneho fondu ţivotného prostredia v rozsahu 500 mil. Sk kryje celú výšku úveru a úrokov

do konca platnosti úverovej zmluvy ako aj, ţe záručná listina a dohoda s SFŢP zo dňa

02. 06. 1992 sú neoddeliteľnou časťou zmluvy.

Z ustanovenia , na ktoré sa ţalovaný 1/ odvoláva,

vyplýva, ţe vznik zmenu a zánik práva a povinnosti je moţné viazať na splnenie podmienky.

K nemoţnej podmienke, na ktorú je viazaný zánik práva alebo povinnosti sa neprihliada,

nie je moţné prihliadať. V danom prípade z textu zmluvy je zrejmé, ţe vyššie uvedený úver

sa poskytne za podmienok zabezpečenia, zárukou Štátneho fondu ţivotného prostredia.

Išlo o určenie podmienky zo strany Investičnej rozvojovej banky pre poskytnutie úveru

18

štátnemu podniku V., š. p., ktoré ručenie bolo však pre poskytnutie dohodnutého úveru

bezpredmetné, keďţe sporné nie je, ţe úver na stavbu Č. I. poskytla aj bez splnenia tejto

podmienky, a teda vznikla aj povinnosť na jeho splatenie. Podľa odvolacieho súdu nejde

o nesplnenú podmienku, pre ktorý by mala úverová zmluva byť absolútne neplatný právny

úkon a takú skutočnosť, pre ktorú by ten kto je povinný splácať úver mohol namietať

neplatnosť úverovej zmluvy. Znenie úverovej zmluvy zakotvené v bode 2./

bolo určenie podmienky veriteľa, na ktorej v konečnom výsledku netrval, keď úver dlţníkovi

poskytol. Obrana ţalovaného 1/, ţe ide o nedovolenú podmienku s následkom neplatnosti

právneho úkonu preto podľa odvolacieho súdu právne neobstojí. Z uvedeného dôvodu,

nejde ani o neplatný právny úkon podľa ustanovenia , nakoľko

úverová zmluva, na základe ktorej úver poskytnutý jednoznačne bol sa nedá povaţovať

za úkon za rozpor so zákonom ani za obchádzanie, alebo rozpor s dobrými mravmi. Odkazy

na literatúru uvedené v odvolaní ţalovaného 1/ v zmysle uvedených dôvodov odvolací súd

povaţoval pre posúdenie dôvodnosti odvolania za právne irelevantné a tvrdenie,

ţe ide o neexistujúcu pohľadávku za právne nepodloţené. Je pravdou, ţe vôľou účastníkov

zmluvy o postúpení pohľadávok bolo postúpením previesť pohľadávky výlučne z úverových

zmlúv, k čomu jednoznačne aj zmluvou o postúpení medzi I., a. s. a K.B. š. p. ú. došlo čo

zároveň vyplýva uţ aj zo zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v konaní .

Obranu ţalovaného 1/, ţe I., a. s. nemohla postúpiť na K.B., š. p. podiely S.P. vo

výške 50 mil. Sk a S.Š. 100 mi. Sk z dôvodu, ţe občianske zdruţenie nemalo právnu

subjektivitu, a teda aj dohoda v zmluve o zdruţení nemohla byť právne relevantnou, keďţe

v zmluve o úvere nie je dojednanie o tom, ţe I., a. s. bude zastrešovať aj S.P. a S.Š., odvolací

súd povaţuje za bezpredmetnú. V zmluve o úvere č. 05199264 zo dňa 10. 09. 1992

jednoznačne vyplýva, ţe touto úverovou zmluvou sa I., a. s. zaviazala poskytnúť

280 mil. Sk. Skutočnosť ako tieto prostriedky získala pre posúdenie výšky, sumy v ktorej

sa zaviazal právny predchodca ţalobcu úver poskytnúť je pre právnych nástupcov právneho

predchodcu – dlţníka právne neopodstatnená. Je pravdou, ţe v spise sa nachádza aj zmluva

o postúpení pohľadávok medzi S.S., a. s. a K.B., a. s., predmetom ktorej je odplatné

postúpenie pohľadávok vo výške 2 388 798,71 Sk v objeme, ktorom sa nachádzajú aj

pohľadávky aj z úveru poskytnutého V., š. p. na základe zmluvy o zdruţení zo dňa 01. 09.

1992 medzi spoločnosťami I., a. s. S.Š. a S.P., ktorý dôkaz však pre posúdenie výšky úveru

dohodnutom v zmluve o úvere č. 0519924 zo dňa 10. 09. 1992, je bezpredmetný. Fakt, ţe I.,

19

a. s. sa štátnemu podniku V., š. p. zaviazala poskytnúť úver vo výške 280 mil. Sk sporný nie

je a akými spôsobom sa k týmto finančným prostriedkom dostala je ako obrana ţalovaného v

tomto smere právne bezpredmetná.

Námietku ţalovaného 1/ ohľadne nedostatku aktívnej legitimácie ţalobcu s poukazom

na hore vyššie uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky označil za právne

nedôvodnú. Námietku ţalovaného 1/, ţe s poukazom na ustanovenie

neboli splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia , odvolací súd označil

za nepreukázanú. Fakt, ţe nebola predloţená zmluva o postúpení medzi I., a. s. a K., š. p. ú.

sa nezakladá na pravde a zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť ţe Najvyšší súd

Slovenskej republiky sa s namietanou otázkou ţalovaným 1/ aktívnou legitimáciu ţalobcu

zaoberal v jeho uznesení 5 Obo –332 a dôkazy, ktoré ţalovaný v tomto konaní

povaţuje za potrebné predloţiť odvolací súd pre zisťovanie aktívnej legitimácie nepovaţoval

za právne relevantné. Z tohto dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky aj námietku

ţalovaného 1/, ţe kaţdá strana prílohy musí byť osobitne podpísaná označil za právne

bezpredmetnú. Tvrdenie ţalovaného, ţe ţalobca doposiaľ nepredloţil ţiaden dôkaz

o nadobudnutí pohľadávky odvolací súd označil iba za účelové a bezpredmetné. S poukazom

na zdôvodnenie uvedené v uznesení 5 Obo 146/2003–332 Najvyšší súd Slovenskej republiky

povaţuje za jednoznačné, ţe tvrdenie ţalovaného 1/ ţe ţalobca nie je v prejednávanej veci

nositeľom hmotnoprávneho nároku, ktorého ochrany sa domáha je právne nepodloţené. Z

úverovej zmluvy nie je sporné, ţe I., a. s. sa zaviazala poskytnúť úver vo výške 280 mil. Sk

predmetom tohto konania je 155 mil. Sk. a zo ţiadneho dôkazu nie je zrejmé, ţe I., a. s. úver

vo výške 155 mil. Sk neposkytla.

Najvyšší súd Slovenskej republika na základe uvedeného dospel k záveru,

ţe rozhodnutie prvostupňového súdu, je v časti ktorou bol ţalovaný 1/ zaviazaný

na zaplatenie sumy 2 388 798,71 eur za vecne správne. Sporné nie je, ţe ţalovaný v 1/ rade

je právnym nástupcom ţalovaného V., š. p., ţe účelový úver na financovanie stavby Č.

poskytnutý bol. Namietanú skutočnosť, ţe úver nebol poskytnutý právnemu predchodcovi

ţalovaného 1/ z dôvodu, ţe tento bol priamo poskytovaný na účet štátnemu podniku V.

odvolací súd označil s poukazom na hospodársku zmluvu 37/925/890 zo dňa 14. 12. 1990

medzi investorom V., š. p. a dodávateľom V., š. p. za bezpredmetnú, nakoľko išlo o účelový

úver a jednoznačne poskytnuté úverové prostriedky, ktoré sú predmetom sporu boli

20

prečerpané na stavbu Č., pre ktorú úver bol poskytnutý právnemu predchodcovu

ţalovaného 1./

Námietku, ohľadne aktívnej legitimácie ţalobcu z dôvodu, ţe v dokladoch

sa nenachádza ţiaden dôkaz o tom, ţe I., a. s. koná v mene zdruţených subjektov S.S. a S.P.,

a. s. odvolací súd označil pre posúdenie povinnosti splácať úver ţalobcovi za právne

irelevantnú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie ţalovanej 2 / l. č. 748 /

a dospel k záveru, ţe toto je právne nedôvodné.

Ţalovaná 2/ nespochybňuje, ţe peňaţné prostriedky vo výške 155 mil. Sk boli pouţité

na úhradu stavebných prác a v prospech bývalého V., š. p. K tvrdeniu ţalovanej 2/,

ţe nebolo preukázané, ţe pôvodný ţalovaný V., š. p. s účtom manipuloval,

je pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia ako je hore vyššie uvedené právne

bezpredmetné. Fakt, ţe peňaţné prostriedky boli v zmysle dohody medzi V., š. p.

a I.,. a. s. poukazované na účet dodávateľa V, š. p. je pre povinnosť vrátiť úver bezpredmetný,

a teda aj obrana ţalovanej 2/ je irelevantná. K námietke ţalovanej 2/ ohľadne neplatnosti

zmluvy o úvere odvolací súd poukazuje na zdôvodnenie odvolacieho súdu k tejto námietke

ţalovaným 1/ a zároveň túto obranu označuje za právne bezvýznamnú. Obranu ţalovanej 2/

s poukazom na ustanovenie a skutočnosť,

ţe V., š. p. nezanikol rozdelením na spoločnosti V.V., a. s. Podtatranskú, a. s., ktoré boli

zapísané ku dňu 01. 05. 2003 a výmaz V., š. p. bol ku dňu 30. 04. 2003, a teda výmaz nebol

vykonaný k rovnakému dňu ako zápis nástupníckych spoločností odvolací súd kvalifikoval

ako bezpredmetnú ako aj tvrdenie ţalovanej 2/, ţe keď majetok z V., š. p. prešiel na FNM,

a teda nie na V. a P. V., a. s. aj z tejto skutočnosti plynie, ţe nezanikol rozdelením na tieto dva

subjekty. Prvostupňový súd nepochybil keď s odvolaním sa na ustanovenie § 69 ods. 4

na zaplatenie spornej sumy zaviazal aj ţalovanú 2/.

Na základe takto posúdeného skutkového a právneho stavu Najvyšší súd Slovenskej

republiky v tejto časti napadnutý rozsudok podľa ustanovenia z jeho správnych

dôvodov potvrdil.

21

O náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v novom konaní prípadne

v konaní o zaplatenie úrokov vylúčenom na samostatné konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie ţalovanej 2/ proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. 01. 2010 podľa ustanovenia ,

bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a dospel k záveru,

ţe toto je bezpredmetné.

Predmetom odvolania je posúdiť správnosť uznesenia 2 Cb 2250/1995–755 zo dňa

29. 01. 2010, ktorým Krajský súd v Košiciach ţalovanému 1/ a ţalovanej 2/ uloţil zaplatiť

súdny poplatok za odvolanie vo výške 143 324,92 eur vo veci o zaplatenie 5 145 057,43 eur,

3 650 784,72 eur.

V spise je zaloţené uznesenie Krajského súdu v Košiciach 2 Cb 2250/1995–773

zo dňa 04. 02. 2010, ktoré bolo ţalovanej 2/ doručené 09. 02. 2010, z ktorého je zrejmé,

ţe týmto uznesením Krajský súd v Košiciach uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa

29. 01. 2010 č. k. 2 Cb 2250/1995–755 zrušil.

Z uvedeného vyplýva, ţe odvolanie smeruje voči neexistujúcemu rozhodnutiu

z dôvodu, ţe toto bolo uţ právoplatne zrušené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na ustanovenie § 218 ods. 1 písmeno

c./ odvolanie ţalovanej 2/ odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 29. novembra 2011

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

22

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková