Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
2f0/381760.41d99b.pdf
PDF · 113.56 KB
No categories available
3Obdo/62/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Obdo 62/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Petra Dukesa a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej v právnej
veci ţalobcu: N., s. r. o., H., IČO: X.,
právne zastúpený advokátom JUDr. J. S., C., proti ţalovanému: L., R., IČO: X., právne
zastúpený advokátom JUDr. S. R., Ţ., v konaní o zaplatenie 8 165,71 Eur, na dovolanie
ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 16 Cob 147/2009-198 zo dňa 29. 09.
2010, jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k.
16 Cob 147/2009-198 zo dňa 29. 09. 2010 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu
v Trenčíne na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Povaţskej Bystrici rozsudkom č. k. 12 Cb 31/2003 zo dňa 21. 05. 2009
rozhodol tak, ţe ţalovaného zaviazal ţalobcovi zaplatiť sumu 6 638,78 eur so 17,6% úrokom
z omeškania ročne od 06. 01. 2000 do zaplatenia, vo zvyšku návrh zamietol a ţiadnemu
z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou domáha zaplatenia sumy
8 165,71 eur so 17,6% úrokom z omeškania ročne od 06. 01. 2000 do zaplatenia titulom úhrady
zo zmluvy o prenájme vlekov VL-500 a H 130 umiestnených v k. ú. P.. Nájom za rok 1999
ţalobca ţalovanému vyfakturoval faktúrou č. 8/1999 na sumu 246 000 Sk zo dňa
31. 12. 1999 splatnou 05. 01. 2000. S poukazom na vykonané dokazovanie dôkazmi uvedenými
v zdôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd zistil, ţe dňa 01. 08. 1997 bola uzavretá zmluva
o prenájme lyţiarskych vlekov medzi prenajímateľom N., s. r. o., Ţilina v zastúpení konateľmi
Ing. M. Š. a nájomcom L.. Nájomnú zmluvu v zmysle ustanovenia § 663 v spojitosti s § 721
a nasl. Občianskeho zákonníka označil za takú, ktorá má všetky náleţitosti a bola uzatvorená
osobami oprávnenými konať v mene prenajímateľa a nájomcu, ţe nájom bol skončený aţ
výpoveďou zo dňa 29. 09. 1999 k 31. 12. 1999. Tvrdenie ţalovaného ohľadne neplatnosti
nájomnej zmluvy kvalifikoval
ako nepreukázané. Podľa prvostupňového súdu ţalovaný nepreukázal, ţe v čase, za ktorý
prenajímateľ poţaduje nájomné / rok 1999 / vleky neuţíval. Nájomné vyfakturované faktúrou
č. 8/99 zo dňa 31. 12. 1999, na základe zmluvy o prenájme lyţiarskych vlekov zo dňa
01. 08. 1997 označil za právne dôvodné. Zo zmluvy zistil, ţe zmluvné strany si dohodli,
ţe ich zmluvné vzťahy sa budú riadiť Obchodným zákonníkom, a teda premlčacia doba začala
podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka plynúť odo dňa, keď navrhovateľ mohol jeho právo
uplatniť prvý raz na súde a to nasledujúci deň po splatnosti faktúry č. 8/99, t. j. 06. 01. 2000.
Návrh podaný dňa 17. 02. 2003 označil za uplatnený v zákonom stanovenej premlčacej lehote,
teda včas. S poukazom na ustanovenie § 369 ods. 1 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka
rozhodol o úroku z omeškania. Pokiaľ sa týka výšky nájomného dospel k záveru, ţe keďţe táto
bola dojednaná vo výške 200 000 Sk jedná sa o nájomné, ktorého súčasťou je aj DPH vo výške
23% predstavujúcej sumu 46 000 Sk, návrh zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p.
O odvolaní ţalovaného proti rozsudku Okresného súdu Povaţská Bystrica, ktorou
bol ţalovaný zaviazaný zaplatiť ţalobcovi sumu 6 638,78 eur rozhodol ako odvolací súd,
Krajský súd v Trenčíne tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku,
ktorým bola ţalovanému uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcovi 6 638,78 eur so 17,6% úrokom
z omeškania ročne od 06. 01. 2000 do zaplatenia zmenil tak, ţe návrh zamietol. Ţalovanému
náhradu trov konania nepriznal.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe prvostupňový súd dospel k správnemu právnemu
záveru, ţe zmluva o prenájme lyţiarskych vlekov má všetky náleţitosti platného dvojstranného
právneho úkonu nájomnej zmluvy podľa § 663 Občianskeho zákonníka, lebo boli v nej
dostatočne zrozumiteľne určené zmluvné strany, predmet zmluvy, obsah práv a povinností
a ţe bola podpísaná osobami oprávnenými v tom čase na zastupovanie. Pokiaľ ide o predmet
nájmu, zhodne s prvostupňovým súdom poukázal na skutočnosť, ţe vlastnícke právo
k lyţiarskym vlekom H 130 a VL 500 ţalobca preukázal predloţením uvedených kúpnych zmlúv
a s poukazom na zápis o odovzdaní a prevzatí veci zo dňa 02. 08. 1997 tvoriaci súčasť nájomnej
zmluvy zo dňa 01. 8. 1997 za zrejmé označil, ţe zmluvné strany nesporne mali vedomosť
o umiestnení jednotlivých vlekov, preto neuznal námietku ţalovaného ohľadne neurčitosti
zmluvy v časti označenia jej predmetu. Čo sa týka spôsobu konania štatutárnych zástupcov
ţalovaného uviedol, ţe podľa stanov je nesporné, ţe v čase uzavretia zmluvy dňa 01. 08. 1997
bol Ing. L. K. jedným zo štatutárnych zástupcov oprávnených zastupovať Lyţiarsky vlek
Povaţská Bystrica a konať zaň samostatne takým spôsobom, ţe k vytlačenému alebo
napísanému názvu zdruţenia pripojil svoj podpis. V tejto súvislosti správne poukázal
na skutočnosť, ţe pouţitie odtlačku pečiatky nemá vplyv na platnosť predmetnej zmluvy,
nakoľko spôsob podpisovania menom zdruţenia v zmysle stanov nebol na pouţitie pečiatky
nijako viazaný. Zdôraznil, ţe v preskúmavanej veci ţalobca preukazoval jeho nárok
na zaplatenie nájomného vo výške dohodnutej v zmluve zo dňa 01. 08. 1997 predloţením
listinných dôkazov svedčiacich o vlastníckom práve k vlekom a o nájomnom vzťahu
so ţalovaným a ţe ţalovaný, ktorý popieral vlastníctvo ţalobcu a platnosť predmetnej zmluvy
nepredloţil ţiadny relevantný dôkaz, ktorým by pravosť listín predloţených ţalobcom
spochybnil.
Odvolací súd za nesprávnosť prvostupňového rozhodnutia označil posúdenie námietky
premlčania. Citoval ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvy
medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II. tejto časti zákona
a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými
ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Ďalej citoval
ustanovenia § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvné strany si môţu
dohodnúť, ţe ich záväzkový vzťah nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 sa spravuje týmto
zákonom a ţe dohoda podľa odseku 1 vyţaduje písomnú formu. Citoval ustanovenie § 101
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Na základe citovaných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, ţe voľba práva
umoţňujúca dojednanie obchodnoprávneho reţimu i pre tzv. nepodnikateľa prichádza do úvahy
okrem záväzkových vzťahov uvedených v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, ktoré
sú absolútnymi neobchodmi, z ktorých jedným je i nájomná zmluva výlučne upravená
v Občianskom zákonníku. V prípade absolútnych neobchodov sa zmluvný vzťah spravuje
výlučne právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku.
Odvolací súd dospel k záveru, ţe teda medzi ţalobcom, ktorý síce podnikateľom
je a ţalovaným, ktorý podnikateľom nie je, bola uzavretá v nájomnej zmluve zo dňa 01. 08. 1997
dohoda o voľbe práva podľa § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v tejto časti neplatne,
pre rozpor v ustanovení § 262 ods. 1, 2 v nadväznosti na ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zastáva názor, ţe celý záväzkový vzťah
účastníkov vrátane plynutia premlčacích lehôt sa spravuje ustanoveniami Občianskeho
zákonníka, a teda nárok ţalobcu márnym uplynutím trojročnej premlčacej lehoty podľa
§ 101 Občianskeho zákonníka najneskôr dňa 06. 01. 2003 sa premlčal. Z uvedeného dôvodu,
odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, ţe ţalobu zamietol.
Zároveň zmenil rozsudok prvostupňového súdu aj vo výroku o trovách konania a rozhodol tak,
ţe ţalovanému sa náhrada trov prvostupňového konania nepriznáva a ani náhrada odvolacieho
konania, i keď s ohľadom na výsledok sporu by mu patrila. Ţalovaný si tieto trovy nevyčíslil
ani v priebehu konania, a ani v lehote do 3 dní od vyhlásenia rozsudku a z obsahu spisu
mu ţiadne trovy nevyplývajú.
Proti tomuto rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou 03. 11. 2010 ţalobca podaním
doručeným súdu 01. 12. 2010 v zákonnej lehote podal dovolanie. Nestotoţnil sa s posúdením
ţalovaným vznesenej námietky premlčania. Citoval ustanovenie § 261 ods. 6, § 262 ods. 1, 2
Obchodného zákonníka a s názorom, pre ktorý odvolací súd spochybnil platnosť dohody
zmluvných strán o voľbe práva nesúhlasil, z dôvodu. Podľa jeho názoru všeobecná formulácia
umoţňuje riadiť sa obchodným zákonníkom aj nepodnikateľom ak sa na tom písomne dohodli.
Poukázal na obsah tohto ustanovenia, z ktorého je zrejmé, ţe obchodným zákonníkom sa môţu
spravovať aj záväzkové vzťahy, ktoré nespadajú pod vzťahy uvedené v § 261 Obchodného
zákonníka. Ţalobca poukázal na ustanovenie § 261, ktoré vo svojom odseku 1/ hovorí
o pôsobnosti tretej časti Obchodného zákonníka na záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi.
Podľa ţalobcu ak potom ustanovenie § 262 ods. 1 umoţňuje podriadiť sa reţimu Obchodného
zákonníka potom aj pre vzťahy nespadajúce pod § 261, je moţné uzatvoriť dohodu o voľbe
práva aj medzi nepodnikateľmi, čo zákon výslovne uvádza. S odvolaním sa na uvedené
s poukazom na § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka ţalobca konštatoval, ţe samotná zmluva,
teda aj jej obsahové náleţitosti, forma a podobne spravovala Občianskym zákonníkom ostatné
otázky, a teda aj premlčanie boli podriadené Obchodnému zákonníku. Z uvedeného dôvodu
ţalobca trvá na tom, ţe návrh bol podaný pred uplynutím premlčacej doby, ktorá mala byť
v tomto prípade štvorročná. V závere dovolania ţalobca poukázal na zápis zo ţivnostenského
registra, podľa ktorého v čase uzavretia nájomnej zmluvy ţalovaný bol drţiteľom
ţivnostenského oprávnenia. Ţalovaný teda v čase rozhodujúcom pre posúdenie sporu
prevádzkoval sústavnú činnosť a to samostatne a vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť
za účelom dosiahnutia zisku, a teda bol v rozhodnom čase podnikateľom, a teda sa na neho
vzťahoval reţim Obchodného zákonníka.
K dovolaniu sa vyjadril ţalovaný podaním doručeným súdu 21. 12. 2010, v ktorom
uviedol, ţe trvá na jeho názore, ţe nájomná zmluva uzavretá nebola, ţe bola to zmluva fiktívna
a opätovne namietal aktívnu aj pasívnu legitimáciu. Opätovne uviedol, ţe lyţiarsky vlek VL 500
sa v k. ú. nenachádzal a pokiaľ navrhovateľ poukazoval na vlek H 130 navrhovateľom
bol vlastníkom iného vleku. Z dôvodu, ţe ide o zmluvu, ktorá je upravená v hlave II. tretej časti
Obchodného zákonníka a je upravená ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku spravuje
sa preto ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ţalovaný uviedol, ţe nie je podnikateľom
v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko je zdruţením zaloţeným za účelom
dobrovoľnosti dobrovoľného zdruţenia občanov, ktoré zdruţenie vykonáva činnosť
len sporadicky a nesmeruje k zisku ale k prevádzke športu. Poţiadavku zápisu prevádzky
lyţiarskeho vleku označil za potrebnú z technicko-bezpečnostných predpisov a určenia
zodpovedných osôb, ktorým sa v princípe nemenil a ani nezmenil charakter právneho postavenia
ţalovaného. Z uvedených dôvodov rozhodnutie odvolacieho súdu označil ţalovaný za vecne
správne, navrhol ho potvrdiť a uplatnil si trovy konania v sume 542,59 eur, čo predstavuje dva
úkony trov právneho zastúpenia, prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
V danom prípade ide o dovolanie ţalobcu proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho
súdu s vyznačenou právoplatnosťou 03. 11. 2010, ktorým odvolací súd prvostupňové
rozhodnutie v napadnutej časti výroku, ktorým bola ţalovanému uloţená povinnosť zaplatiť
6 638,78 eur so 17,6% úrokom z omeškania ročne od 06. 01. 2000 do zaplatenia zmenil tak,
ţe ţalobu zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie podľa ustanovenia § 242
ods. 1 O. s. p. ako podané v zákonnej lehote / § 240 O. s. p. / spĺňajúce náleţitosti
dané ustanovením § 241 O. s. p. s tým, ţe ide o dovolanie prípustné podľa ustanovenia § 238
ods. 1 O. s. p.
Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej / § 238 ods. 1 O. s. p. /.
V danom prípade odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol ţalovaný
povinný zaplatiť ţalobcovi sumu 6 638,78 eur so 17,6% úrokom z omeškania ročne
od 06. 01. 2000 do zaplatenia zmenil a ţalobu zamietol.
Z obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, ţe dospel k záveru, ţe prvostupňový
súd vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom a v rámci prejudiciálneho riešenia otázky
platnosti nájomnej zmluvy zo dňa 01. 08. 1997, resp. existencie tohto záväzkového vzťahu
vyvodil správny právny názor, čo sa táka platnosti nájomnej zmluvy uzavretej medzi ţalobcom
a ţalovaným, s tým, ţe táto spĺňa náleţitosti nájomnej zmluvy lebo boli v nej dostatočne,
zrozumiteľne určené náleţitosti nájomnej zmluvy, bola podpísaná osobami oprávnenými v tom
čase na zastupovanie zmluvných strán. K otázke vlastníckeho práva k lyţiarskym vlekom H 130
a VL 500 dospel taktieţ k názoru, ţe ţalovaný vlastnícke právo ţalobcu k týmto vlekom
nespochybnil a taktieţ námietku ţalovaného o neurčitosti zmluvy v časti označenia predmetu
označil za právne irelevantnú. Z obsahu zdôvodnenia odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva,
ţe súd pri rozhodovaní vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu a vyvodil správny
záver, ţe ţalobcovi právo na zaplatenie predmetnej sumy voči ţalovanému vzniklo.
Odvolací súd sa nestotoţnil s názorom posúdenia námietky premlčania ţalovaným
na základe čoho dospel k právnemu záveru, ţe ţaloba bola podaná po uplynutí trojročnej
premlčacej lehoty podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka.
Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti dovolania je, či odvolací súd dospel
k správnemu právnemu záveru, keď vznesenú námietku premlčania posudzoval podľa
ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka z dôvodu, ţe dohodu o voľbe práva uzavretú
v nájomnej zmluve zo dňa 01. 08. 1997 označil v tejto časti za neplatnú pre rozpor práva
s ustanovením § 262 ods. 1, 2 v nadväznosti na ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka.
Z ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, ţe táto časť zákona upravuje
záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky
okolnosti, ţe sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Z ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka vyplýva, ţe zmluvy medzi osobami
uvedenými v odsekoch 1, 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené
ako zmluvy typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto
zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Z výpisu ţivnostenského registra ku dňu 26. 11. 2010 je zrejmé, ţe ţalovaný
s obchodným menom Lyţiarsky klub záujmové zdruţenie mal ako predmet podnikania zapísanú
činnosť prevádzkovanie lyţiarskych vlekov s tým, ţe toto vzniklo ku dňu 30. 11. 1992 a skončilo
21. 05. 2008. Obrana ţalovaného v čase, za ktorý je sporné nájomné uplatňované
nebol podnikateľom právne neobstojí, ani ako dôvod uvedený vo vyjadrení k odvolaniu,
ţe bol ţalovaný ako občianske zdruţenie zaloţené na princípe dobrovoľného zdruţenia občanov.
Pri zakladaní akejkoľvek spoločnosti ide vţdy zakladanie spoločnosti na princípe dobrovoľnosti.
Ţalovaný vykonával činnosť, prevádzkoval lyţiarske vleky, teda realizoval predmet podnikania
zapísaný v ţivnostenskom registri a či toto vykonával sústavne alebo sporadicky pre účely
prevádzky športu, nemá ţiaden vplyv pre posúdenie jeho postavenia ako podnikateľa. S tvrdením
ţalovaného, v jeho vyjadrení k odvolaniu sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom
konaní nezaoberal, nakoľko z obsahu odvolacieho rozhodnutia je zrejmé, ţe čo sa týka platnosti
nájomnej zmluvy, z ktorej je sporný nárok uplatnený sa stotoţnil s právnym záverom
prvostupňového súdu, ţe ide o nájomnú zmluvu uzavretú platne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru, ţe odvolací
súd pochybil, keď dohodu o voľbe práva podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 Obchodného
zákonníka uzavretú v nájomnej zmluve dňa 01. 08. 1997 v tejto časti označil za neplatnú
a konštatoval, ţe záväzkový vzťah účastníkov vrátane plynutia premlčacích lehôt sa spravujú
ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nárok ako premlčaný zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky / § 10a ods. 1 O. s. p. / z uvedených dôvodov
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 16 Cob 147/2009 zo dňa 29. 09. 2009 podľa § 243b
ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie, v ktorom
sa rozhodne aj o náhrade trov dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok.
V Bratislave 29. novembra 2011
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková