Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/204/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Rastislava Vranku v právnej veci žalobcu: NOBAPAN, s.r.o., Hany Meličkovej 27, Bratislava, IČO: 36 372 081, právne zastúpeného F.. F. V., advokátom, G. XX/XX, Q. M. proti žalovanému: Lyžiarsky klub, záujmové združenie, Rokvet 2001/3-8, Považská Bystrica, IČO: 14 223 341, právne zastúpeného F.. V. R., advokátom, C. XX/XX, Q. M. v konaní o zaplatenie 8 165,71 eur s príslušenstvom na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -188 zo dňa 21. mája 2009 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 6 638,78 eur so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 06.01.2000 do zaplatenia a v časti výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania vo výške 1 338,59 eur pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za dovolanie vo výške 796 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 542,59 eur, k rukám právneho zástupcu F.. F. V., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6 638,78 eur so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 6.1.2000 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti, teda v časti o zaplatenie 1 526,93 eur, žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 1.8.1997 uzavreli žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca platnú zmluvu o prenájme lyžiarskych vlekov. Predmetom nájmu boli lyžiarske vleky VL - 500 a H 130, umiestnené v k.ú. Z. (VL - XXX) a v k.ú. Q. (H 130). Nájomné bolo v zmluve stanovené vo výške 200 000,- Sk ročne v zmysle , jeho úhrada sa mala realizovať na základe faktúry vystavenej k poslednému dňu v roku. Účastníci sa v zmluve dohodli, že ich vzťahy neupravené zmluvou sa riadia príslušnými ustanoveniami Obch. zák.. Za prenajímateľa (žalobcu) zmluvu podpísal jeho štatutárny zástupca E.. X. W. a za nájomcu (žalovaného) ako štatutárny zástupca E.. H. Z.. Súčasťou predmetnej nájomnej zmluvy je zápis z odovzdania a prevzatia veci zo dňa 2.8.1997, podľa ktorého na základe nájomnej zmluvy č. 1/94 zo dňa 15.3.1994 spoločnosť Terma PK, s.r.o. odovzdala ako prenajímateľ žalovanému ako nájomcovi veci v jej výlučnom vlastníctve a to lyžiarsky vlek Tatrapoma H 130 v lyžiarskom stredisku Papradno- Podjavorník a lyžiarsky vlek VL - 500 v stredisku Čerenka k.ú. Z., ktoré nadobudla na základe kúpnych zmlúv SMS 181/1993, SMS 182/1993 a na základe kúpnej zmluvy N 126/94, Nz 87/94. Pokiaľ teda

žalovaný namietal, že nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu a jeho právnych predchodcov nebolo dostatočne preukázané a pokiaľ tvrdil, že nájomná zmluva zo dňa 1.8.1997 je neplatná z dôvodu, že E.. H. Z., ktorý ju za nájomcu podpísal ako štatutárny zástupca, nebol v tom čase oprávnený konať v mene lyžiarskeho klubu a že pečiatka, ktorú použil pri podpise nájomnej zmluvy, nie je pečiatkou lyžiarskeho klubu, pričom lyžiarsky vlek VL - 500 sa nenachádza v k.ú. Q., ako to bolo uvedené v nájomnej zmluve zo dňa 1.8.1997, súd prvého stupňa konštatoval, že prevod vlastníckeho práva k predmetných lyžiarskym vlekom z pôvodného vlastníka Považské strojárne, a.s. Považská Bystrica na Lyžiarsky klub Považská Bystrica a následne na žalobcu nesporne vyplýva z kúpnych zmlúv č. SMS 181/1993 a č. SMS 182/1993 zo dňa 30.9.1993 uzavretých medzi predávajúcim Považské strojárne a.s. Považská Bystrica a kupujúcim Lyžiarskym klubom Považská Bystrica, z kúpnej zmluvy zo dňa 20.5.1994 uzavretej medzi predávajúcim Lyžiarskym klubom Považská Bystrica a kupujúcim Terma PK, s.r.o. a z kúpnej zmluvy zo dňa 23.7.1997 uzavretej medzi predávajúcim Terma PK, s.r.o. a kupujúcim NOPABAN s.r.o. (žalobcom). Ďalej konštatoval, že E.. H. Z. bol ako štatutárny zástupca oprávnený konať za lyžiarsky klub až do 10.4.1999, kedy členská schôdza rozhodla o zániku jeho členstva i funkcie, teda i v čase podpísania nájomnej zmluvy zo dňa 1.8.1997, čo vyplynulo z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23.10.2002 č.k. -116 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, v ktorom sa súdy okrem iného zaoberali aj otázkou zániku oprávnenia E.. Z. konať za lyžiarsky klub. Skutočnosť, že pečiatka použitá na nájomnej zmluve obsahuje určité grafické odlišnosti od pečiatok, ktoré boli pridelené členom lyžiarskeho klubu, nepovažoval za právne významnú, lebo pre platnosť nájomnej zmluvy boli rozhodujúce podpisy oprávnených osôb. Za dôvod neplatnosti nájomnej zmluvy nepovažoval ani tú skutočnosť, že v zmluve boli oba vleky označené miestom ich umiestnenia k.ú. Q., pretože s poukazom na obsah zápisu z odovzdania a prevzatia veci zo dňa 2.8.1997, ktoré bolo súčasťou nájomnej zmluvy, obom zmluvným stranám bolo zrejmé ich faktické umiestnenie. Zdôraznil, že nájomné bolo dohodnuté na 200 000,- Sk ročne podľa o cenách, a to na princípe zmluvnej voľnosti strán, preto argumentácia žalovaného o neprimeranosti výšky nájomného neobstojí. Právne vec posúdil podľa ust. v spojení s ust. a nasl. Obč. zák. a s poukazom na dohodu zmluvných strán podľa , Obch. zák., i podľa príslušných ustanovení Obch. zák., a to pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného i pokiaľ ide o nárok žalobcu na úrok z omeškania. Vzhľadom na všeobecnú štvorročnú premlčaciu lehotu podľa Obch. zák. vyhodnotil námietku premlčania ako neopodstatnenú, lebo žalobca podal žalobu na súd dňa 17.2.2003, teda pred uplynutím premlčacej lehoty, ktorá mu začala plynúť deň po splatnosti faktúry č. 8/99, teda 6.1.2000. Nárok žalobcu na úrok z omeškania v sadzbe 17,6 % ročne posúdil ako dôvodný uplatnený v súlade s ust. a Obch. zák.. Dospel k záveru, že s ohľadom na dohodu účastníkov o výške nájomného, žalobca si dôvodne uplatnil len 200 000,- Sk (6 638,78 eur), lebo súčasťou nájomného v zmysle o cenách bola aj DPH. Žalobcovi preto prisúdil 6 6387,78 eur so 17,6 % úrokom z omeškania od 6.1.2000 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. Výrok o trovách konania odôvodnil vzhľadom na čiastočný neúspech žalobcu ust. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a to v časti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom a v časti výroku o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že žalobu zamietne a žalobcu zaviaže k náhrade trov prvostupňového i odvolacieho konania. Predovšetkým nesúhlasil so závermi prvostupňového súdu o posúdení aktívnej legitimácie žalobcu vo vzťahu k tomu, čo malo byť v spornej zmluve o prenájme z 1.8.1997 označené ako predmet nájmu. Uviedol, že z prebiehajúcich súdnych sporov je zrejmé, že v lyžiarskom stredisku Podjavorník sa nachádzali dva lyžiarske vleky H 130, pričom vlastnícke právo bolo preukázané len k jednému z nich, a to kúpnou zmluvou SMS 181/1993. Vlastnícke právo k inému vleku H 130 žalobca nepreukázal, toto nebolo deklarované ani v konaní vedenom pod sp. zn. , teda žalobca vystupoval v pozícii žalovaného, aj keď žaloba bola zamietnutá. Zdôraznil, že podľa jeho názoru vlek H 130 nebolo možné do vlastníctva nadobudnúť ako „železný šrot“, lebo v tom čase bol už tento vlek funkčný. Vlastníkom druhého vleku H 130 boli Považské strojárne, a.s. a žalobca, ani jeho predchodcovia, nepreukázali žiadny titul nadobudnutia tohto vleku. Nesúhlasil ani s konštatovaním prvostupňového súdu v tom smere, že označenie umiestnenia vleku VL - XXX k.ú. Q. v zmluve z 1.8.1997, hoci tento vlek sa v tomto k.ú. nikdy nenachádzal, nespôsobuje neplatnosť uvedenej nájomnej zmluvy pre neurčitosť. Zmluvu v označení jej predmetu považoval za neurčitú, a teda za neplatnú. Okrem toho, predmetnú zmluvu naďalej označoval za fiktívnu, vyhotovenú dodatočne E.. Z., ktorý pri jej podpísaní použil falošnú pečiatku. Sporná zmluva a sporná faktúra jemu, žalovanému, nikdy

nebola doručená. Poukázal na to, že povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že veci, ktoré označil ako predmet nájmu, on, žalovaný, skutočne užíval. Nesúhlasil ani s aplikáciou ustanovení Obch. zák., najmä pokiaľ ide o posúdenie premlčacej lehoty a výšky úroku z omeškania. Bol názoru, že na predmetný vzťah možno aplikovať s ohľadom na charakter zmluvy, z ktorej nároky sa v konaní uplatňujú, len ustanovenia , preto trval na svojom názore prezentovanom i v konaní pred súdom prvého stupňa, že nárok žalobcu sa premlčal márnym uplynutím všeobecnej trojročnej lehota podľa Obč. zák.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

Odvolací súd svojim rozhodnutím č.k. -198 zo dňa 29.09.2010 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu o zaplatenie 6 638,78 eur s príslušenstvom zamietol a žalovanému náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že hoci prvostupňový súd vyvodil správny záver o platnosti zmluvy o prenájme lyžiarskych vlekov zo dňa 01.08.1997 v zmysle § 663 Obč. zák. a taktiež vyvodil správny záver o tom, že vlastnícke právo k lyžiarskym vlekom H 130 a VL 500 žalobca preukázal predložením kúpnych zmlúv a zápisu o odovzdaní a prevzatí veci zo dňa 02.08.1997, pričom s poukazom na stanovy žalovaného bolo nesporné, že v čase uzavretia zmluvy dňa 01.08.1997 bol E.. H. Z. osobou oprávnenou konať menom žalovaného, nesprávne posúdil námietku premlčania nároku uplatneného žalobou na zaplatenie nájomného vo výške 6 638,78 eur s príslušenstvom, keď konštatoval, že na premlčanie je potrebné aplikovať ust. § 397 Obch. zák. a pokiaľ žalobca podal žalobu na súd dňa 17.02.2003, podal ju včas, skôr než by márne uplynula všeobecná 4-ročná premlčacia lehota. Odvolací súd, na rozdiel od prvostupňového súdu vychádza z ust. Obch. zák., v zmysle ktorého zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom. Poukázal na ust. , Obch. zák., v zmysle ktorého zmluvné strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v , sa spravuje týmto zákonom a že dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu. Ďalej poukázal na ust. Obč. zák., podľa ktorého ak nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Vychádzajúc z týchto ustanovení, odvolací súd dospel k záveru, že voľba práva, umožňujúca dojednanie obchodno-právneho režimu i pre tzv. nepodnikateľa, prichádza do úvahy okrem záväzkových vzťahov uvedených v Obch. zák., ktoré sú absolútnymi neobchodmi, z ktorých jedným je i nájomná zmluva výlučne upravená v . Konštatoval, že v prípade absolútnych neobchodov sa zmluvný vzťah spravuje výlučne právnou úpravou obsiahnutou v . S poukazom na skutočnosť, že medzi žalobcom - podnikateľom a žalovaným, ktorý podnikateľom nie je, bola uzavretá v nájomnej zmluve zo dňa 01.08.1997 dohoda o voľbe práva podľa , Obch. zák. neplatne, pre rozpor s ust. , v nadväznosti na ust. Obch. zák., odvolací súd vyvodil záver, že celý záväzkový vzťah účastníkov vrátane plynutia premlčacích lehôt sa spravuje ustanoveniami , a teda nárok žalobcu sa márnym uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty podľa Obč. zák. najneskôr dňa 06.01.2003 premlčal. Zmeňujúcim výrokom preto zamietol žalobu aj vo zvyšnej časti vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania žalovaného nároku. Výrok o náhrade trov prvostupňového i odvolacieho konania odôvodnil ust. , , lebo žalovaný, ktorému by inak náhrada trov konania patrila vzhľadom na jeho úspech vo veci, si ich náhradu nevyčíslil.

Na dovolanie žalobcu proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom žalobca namietol nesprávne posúdenie otázky premlčania žalovaného nároku odvolacím súdom s poukazom na ust. § 261 ods. 6 a § 262 ods. 1, Obch. zák. (keď tvrdil, že dohoda o voľbe práva je možná aj medzi nepodnikateľmi; naviac žalovaný bol v čase rozhodujúcom pre posúdenie veci držiteľom živnostenského oprávnenia, preto premlčanie bolo potrebné posúdiť podľa príslušných ustanovení ), Najvyšší súd SR ako dovolací súd rozsudkom zo dňa 29.11.2001 č.k. -219 zrušil podľa rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd pochybil v právnom posúdení dohody o voľbe práva podľa , Obch. zák. uzavretej nájomnej zmluve zo dňa 02.08.1997, keď v tejto časti označil predmetnú dohodu za neplatnú a v dôsledku toho vyvodil nesprávny právny záver o aplikácii ustanovení na premlčanie nároku, v dôsledku čoho žalovaný nárok ako premlčaný zamietol. Dovolací súd

opätovne citoval ustanovenie § 261 ods. 1 a § 261 ods. 6 Obch. zák., pričom z výpisu zo živnostenského registra ku dňu 26.11.2010 mal za preukázané, že žalovaný s obchodným menom Lyžiarsky klub, záujmové združenie mal ako predmet podnikania zapísanú činnosť „prevádzkovanie lyžiarskych vlekov“ s tým, že toto živnostenské oprávnenie vzniklo ku dňu 30.11.1992 a skončilo 21.05.2008. S poukazom na tieto zistenia konštatoval, že obrana žalovaného o tom, že nebol podnikateľom v čase, za ktorý je sporné nájomné uplatňované, neobstojí. Žalovaný, i keď bol založený ako občianske združenie, totiž vykonával činnosť, prevádzkoval vleky, teda realizoval predmet podnikania zapísaný v živnostenskom registri a či toto vykonával sústavne alebo sporadicky pre účely prevádzky športu, nemá žiadne vplyv na posúdenie jeho postavenia ako podnikateľa. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu opätovne namietal platnosť nájomnej zmluvy a spochybňoval nárok uplatnený žalobcom, týmito jeho tvrdeniami sa dovolací súd v dovolacom konaní nezaoberal z dôvodu, že z obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že s otázkou platnosti nájomnej zmluvy, z ktorej bol sporný nárok uplatnený sa vyporiadal prvostupňový súd a odvolací súd sa s jeho právnym záverom o tom, že ide o nájomnú zmluvu platne uzavretú, plne stotožnil.

Po zrušení zmeňujúceho rozsudku dovolacím súdom odvolací súd opätovne vec prejednal v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania podľa Pri rozhodovaní sa v zmysle podľa ust. riadil právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v jeho zrušujúcom rozhodnutí o tom, že odvolací súd pochybil pri aplikácii ustanovení na posúdenie otázky premlčania, keď správne mal (s poukazom na ust. , Obch. zák., i na postavenie žalovaného ako podnikateľa v rozhodnom čase) námietku premlčania posúdiť podľa ustanovení .

Opätovným prejednaním veci odvolací súd zistil, že nie sú dané dôvody pre zrušenie, ani pre zmenu prvostupňového rozsudku v napadnutej časti.

Preskúmaním obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom a na základe takto zisteného skutkového stavu v rámci prejudiciálneho riešenia otázky platnosti nájomnej zmluvy zo dňa 01.08.1997, resp. existencie tohto záväzkového vzťahu vyvodil správny právny názor, že zmluva o prenájme lyžiarskych vlekov má všetky náležitosti platného dvojstranného právneho úkonu - nájomnej zmluvy podľa § 663 Obč. zák., lebo boli v nej dostatočne zrozumiteľne určené zmluvné strany, predmet zmluvy i obsah práv a povinností a bola podpísaná osobami oprávnenými v tom čase na zastupovanie zmluvných strán. Pokiaľ ide o predmet nájmu, odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom poukazuje na skutočnosť, že vlastnícke právo k lyžiarskym vlekom H 130 a VL - 500 žalobca preukázal predložením vyššie uvedených kúpnych zmlúv. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí vecí zo dňa 02.08.1997 tvoriaceho súčasť nájomnej zmluvy zo dňa 01.08.1997 je zrejmé, že zmluvné strany nesporne mali vedomosť o umiestnení jednotlivých vlekov, preto neobstojí námietka žalovaného o neurčitosti zmluvy v časti označenia jej predmetu. S poukazom na spôsob konania štatutárnych zástupcov žalovaného podľa jeho stanov je nesporné, že aj v čase uzavretia zmluvy (dňa 01.08.1997), bol E.. H. Z. jedným zo štatutárnych zástupcov oprávnených zastupovať Lyžiarsky vlek Považská Bystrica a konať zaň samostatne takým spôsobom, že k vytlačenému alebo napísanému názvu združenia pripojil svoj podpis. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti správne poukázal na skutočnosť, že použitie odtlačku pečiatky nemá vplyv na platnosť predmetnej zmluvy. Spôsob podpisovania menom združenia v zmysle stanov totiž nebol na použitie pečiatky nijako viazaný. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca preukázal svoj nárok na zaplatenie nájomného vo výške dohodnutej v zmluve zo dňa 01.08.1997 predložením listinných dôkazov svedčiacich o vlastníckom práve k vlekom a o nájomnom vzťahu so žalovaným, ale žalovaný, ktorý vlastníctvo žalobcu spochybnil a platnosť predmetnej zmluvy namietal, nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by pravosť listín predložených žalobcom spochybnil.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa správne vysporiadal aj s námietkou premlčania vznesenou žalovaným na uplatnený nárok, keď konštatoval, že na predmetný záväzkový vzťah účastníkov je potrebné aplikovať ustanovenie § 397 Obch. zák., v zmysle ktorého je premlčacia lehota 4-ročná. Táto začala plynúť podľa § 391 ods. 1 Obch. zák. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. 8/99, teda dňa 06.01.2000. Keďže žalobca podal žalobu na súde dňa 17.02.2003, podal ju

včas, skôr, než márne uplynula zákonom stanovená všeobecná 4-ročná premlčacia lehota. Súd prvého stupňa predmetný záväzkový vzťah správne posúdil s poukazom na ust. , a , Obch. zák. aj podľa príslušných ustanovení napriek tomu, že predmetná nájomná zmluva zo dňa 01.08.1997 bola zmluvou uzavretou v zmysle v nadväznosti na Obč. zák. Je totiž nepochybné, že nájomná zmluva bola uzavretá medzi osobami oprávnenými vykonávať podnikateľskú činnosť a súvisela s výkonom ich podnikateľskej činnosti, čo konštatoval aj dovolací súd vo svojom rozhodnutí.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 6 638,78 eur spolu so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 06.01.2000 do zaplatenia a v časti výroku o náhrade trov prvostupňového konania potvrdil ako vecne správny podľa

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, hoci ten bol v odvolacom konaní plne úspešný a podľa a by mu náhrada trov odvolacieho konania patrila. Žalobca si však náhradu týchto trov neuplatnil a nevyčíslil a z obsahu spisu (, ) mu žiadne trovy nevyplývajú.

O trovách dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ust. a a žalobcovi, ktorý bol v dovolacom konaní úspešný priznal ich plnú náhradu celkom vo výške 1 338, eur. Trovy dovolacieho konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za dovolanie vo výške 796 eur a z odmeny advokáta za 2 úkony právnej služby po 220,77 eur, paušálna náhrada 2 x 7,21 eur a 86,63 eur titulom 19 % DPH, a to za prípravu a prevzatie veci v dovolacom konaní vrátane prvej porady s klientom a za písomné vyhotovene dovolania, všetko v súlade s prísl. ust. vyhl.č.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.