Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
6af/381758.0d5ff7.pdf
PDF · 118.86 KB
No categories available
3Obdo/52/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Obdo 52/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M. I..,
nar. 07. 04. 1970, S., zast. JUDr. J. B., advokátom, R. proti ţalovanému: A. V., spol. s r. o.,
S., IČO: X., zast. JUDr. D. H., advokátkou,
P., o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, o dovolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove
zo dňa 6. júla 2011, č. k. 3Cob/63/2011-292, jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd vo Vranove nad Topľou uznesením zo dňa 15. apríla 2011, č. k.
8 Cb/65/2011-167 nariadil predbeţné opatrenie, ktorým prikázal konateľovi spoločnosti
ţalovaného P. V., bytom M., zdrţať sa nakladania s majetkom spoločnosti A. V., s. r. o., s
nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. X. k. ú. Sedliská a LV č. X. k. ú. V. špecifikovanými
vo výroku uznesenia, v rozsahu jeho predaja, darovania, zamenenia, zaloţenia, zaťaţenia
vecným bremenom, daním do nájmu, vloţením do majetku inej obchodnej spoločnosti, a to aţ
do právoplatného skončenia konania vo veci samej
/ 8 Cb/65/2010 /. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, ţe ţalobca svoj návrh odôvodnil tým, ţe podal
ţalobu na zrušenie jeho účasti v spoločnosti ţalovaného, o ktorej nebolo ešte rozhodnuté,
pre zmarenie pojednávaní konateľom P. V. opakovanými ospravedlneniami. Ţalobca má
dôvodné podozrenie, ţe konateľ spoločnosti vyuţíva tento čas na to, aby mohol neobmedzene
nakladať s majetkom spoločnosti, dôkazom čoho je, ţe zrejmé previedol dve prevádzky na
spoločnosť B., s. r. o., ktorú si zaloţila jeho dcéra. Išlo o ziskové prevádzky. Konateľ týmto
bez súhlasu ostatných spoločníkov previedol na spoločnosť svojej dcéry nemalé majetkové
hodnoty, čím zniţuje hodnotu majetku spoločnosti ţalovaného a ukracuje ju o zisk. Taktieţ
účelovo zrušil ďalšiu ziskovú prevádzku / kamenárstvo /.
Ďalej poukázal na znenie článku 11 spoločenskej zmluvy ţalovaného. S poukazom
na uvedené je názoru, ţe aţ do skončenia konania vo veci samej je potrebné podľa § 74
ods. 1 O. s. p. dočasne upraviť pomery účastníkov a podľa § 76 ods. 2 moţno od konateľa
spoločnosti spravodlivo poţadovať, aby do skončenia súdneho konania nenakladal
s majetkom spoločnosti bez súhlasu valného zhromaţdenia, mimo zabezpečovania beţných
obchodných záleţitostí.
Súd s poukazom na ust. § 76 ods. 1 písm. e/, f/, ods. 2, § 102 ods. 1 O. s. p.
mal za preukázané / i vzhľadom na prebiehajúce konanie vedené pod sp.zn. 8Cb/65/2010 /,
ţe v danom prípade bolo potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov a ţalobca preukázal
naliehavosť dočasnej úpravy tým, ţe je dôvodná obava, ţe konaním ţalovaného dôjde
k zníţeniu majetku spoločnosti. Svoje tvrdenia doloţil aj listinnými dôkazmi preukazujúcimi
prevod majetku ţalovaného. Predbeţné opatrenie vydané po začatí konania má mať vecnú
súvislosť s právnym vzťahom, ktorý je predmetom konania vo veci samej, predmetom
ktorej je vecné posúdenie návrhu spoločníka na zrušenie jeho účasti v spoločnosti ţalovaného.
Vzhľadom na uvedené súd nariadil predbeţné opatrenie v znení podľa výroku
uznesenia, pričom týmto nedôjde k ţiadnemu obmedzeniu podnikateľskej činnosti
ţalovaného. Návrh v časti, ktorou ţalobca navrhol prikázať konateľovi spoločnosti
ţalovaného zdrţať sa nakladania s hnuteľným majetkom spoločnosti, súd zamietol z dôvodu
nepreukázania, ţe špecifikovaný hnuteľný majetok v návrhu, je vo vlastníctve ţalovaného.
Ţalovaný podal proti uzneseniu v časti, ktorou bolo nariadené predbeţné opatrenie,
odvolanie v ktorom namietol nepreskúmateľnosť a nesprávnosť rozhodnutia, ktoré vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na to, ţe ţalobca nepredloţil súdu ţiadne
dôkazy, ktorými by osvedčil, ţe spoločnosť má záujem predávať, darovať alebo meniť
majetok, či majetok vloţiť do majetku inej obchodnej spoločnosti, alebo zniţovať hodnotu
základného imania, či brať úver. Ohrozenie svojho práva a nebezpečenstvo hroziacej ujmy
vyplýva len zo samotného tvrdenia ţalobcu, ktoré nie je podloţené ţiadnym dôkazom.
Ani tvrdenia ţalobcu o predaji uvedených nehnuteľností nie sú pravdivé. Potreba okamţitej
úpravy pomerov účastníkov sa nedá odôvodniť len z abstraktnej moţnosti nakladať
s predmetom sporu, ale musí byť reálne aspoň osvedčená, čo ţalobca nepreukázal. Odvolateľ
nesúhlasil ani s tvrdením, ţe ţalovaný dve prevádzky previedol na s. r. o. B.,
pretoţe prevádzky ukončili činnosť z dôvodu poklesu trţieb, čo bolo spôsobené neetickým
a nemorálnym konaním ţalobcu, a to prevzatím predajne spoločnosťou ţalobcovej manţelky
/ M., s. r. o. /. Ţalovaný túto situáciu riešil otvorením novej predajne.
Ďalej v odvolaní poukázal na to, ţe súd mal pri rozhodovaní skúmať, či navrhované
predbeţné opatrenie má vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci
samej, teda zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti. Podľa odvolateľa navrhované predbeţné
opatrenie nemá súvis s ochranou práva, ktoré je predmetom konania vo veci samej,
pretoţe nejde ţalobu o vyplatenie vyrovnávacieho podielu, ale zrušenie účasti spoločníka
v spoločnosti. Ţalobca neosvedči rozhodujúce skutočnosti pre vydanie predbeţného opatrenia,
naopak nariadením predbeţného opatrenia došlo k nevyváţenému zásahu do vzťahov
účastníkov a obmedzeniu konateľských oprávnení. Taktieţ odôvodnenie rozhodnutia
sa obmedzilo len na stručnú informáciu o vyhovení návrhu s prihliadnutím na vykonané
dokazovanie. Odvolateľ navrhol uznesenie v napadnutej časti zmeniť z dôvodu nesplnenia
podmienok pre vydanie predbeţného opatrenia podľa § 102 ods. 1 O. s. p.
Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe listinnými dôkazmi preukázal,
ţe zo strany konateľa spoločnosti ţalovaného vo vzťahu k spoločníkom dochádza
k porušovaniu práv spoločníka, a to práv na kontrolu spoločnosti. Poukázal na to, ţe konateľ
nezvolal riadne valné zhromaţdenie na schválenie ročných závierok za roky 2008 a 2009,
len poskytol ţalobcovi účtovné závierky spolu s audítorskou správou. Naďalej zotrval
na dôvodoch uvedených v rámci prvostupňového konania. Napadnuté uznesenie povaţuje
za správne.
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podľa § 212
ods. 1, 3 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolaniu nie je moţné v celom rozsahu vyhovieť.
Odvolací súd preskúmaval vecnú správnosť uznesenia v napadnutej časti v spojení
s ust. § 102 ods. 1 O. s. p. a v nadväznosti na súdnu prax a stotoţnil sa s názorom
vysloveným súdom prvého stupňa, ak je predmetom konania zrušenie účasti spoločníka
v ţalovanej spoločnosti, je spojené aj s nárokom na vyrovnací podiel podľa § 150 ods. 1, 2
Obch. zák. Pravidlá pre určenie výšky vyrovnacieho podielu, tak ako ich upravuje § 61
ods. 2, 3 Obch. zák., akceptujú výsledky riadnej individuálne účtovnej závierky za účtovné
obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka
v spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné. Ţalovaný namietal, ţe predmetom
konania vo veci samej nie je vyplatenie vyrovnávacieho podielu, k čomu odvolací súd
vyslovil, ţe v súčasnosti, keď je podaná ţaloba o zrušenie účasti spoločníka v ţalovanej
spoločnosti, neprichádza do úvahy, aby nárok na výplatu vyrovnacieho podielu ţalobca
uplatnil. Odvolací súd vyslovil názor, ţe ak sa zdôrazňuje súvislosť ţiadaného predbeţného
opatrenia s konaním vo veci samej, je v prípade ţaloby o zrušenie účasti spoločníka
v spoločnosti, je moţné akceptovať ako priamu súvislosť s týmto konaním aj poţiadavku
na vydanie predbeţného opatrenia, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov
v tom zmysle, ţe sa ním zabezpečuje aj stav majetku rozhodujúceho pre vyrovnací podiel
účastníka. Ak ţalovaný v odvolaní takúto súvislosť popieral, ide o nedôvodnú odvolaciu
námietku.
Vydané predbeţné opatrenie svojim účelom a významom je spôsobilé zabrániť
zhoršeniu právnej pozície ţalobcu do tej miery, ţe by sa mu ešte mohlo oplatiť uchádzať
sa o konečnú súdnu ochranu spočívajúcu v poţiadavke na zrušenie jeho účasti v spoločnosti
a následnej výplaty vyrovnacieho podielu.
Vydaným predbeţným opatrením, pokiaľ sa týka zákazu dispozície s nehnuteľným
majetkom sa nevytvorí nenávratný či nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi
účastníkmi. Samotný ţalovaný v odvolaní netvrdí skutočnosti, ak by sa nariadený zákaz mal
negatívne prejaviť v jeho podnikateľskej činnosti. Taktieţ ani argumentácia, ţe ţalobca
neosvedčil skutočnosti potrebné pre vydanie predbeţného opatrenia nevyhodnotil odvolací
súd za dôvodné. Obmedzenie dispozičného oprávnenia predbeţným opatrením, nemoţno
povaţovať za prípad núteného obmedzenia vlastníckeho práva, na ktoré sa vzťahuje čl. 11
ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, nie je ani zásahom do ústavne chráneného práva
podnikať, zakotveného v čl. 26 ods. 1 Listiny. Obmedzenie vlastníckeho práva je aj v zmysle
judikovaných rozhodnutí predbeţnou „sankciou“ za pravdepodobné porušenie inej právnej
povinnosti.
Predbeţným opatrením môţe byť niektorá z povinností príkladom uvedených
v § 76 ods. 1 O. s. p. uloţená len účastníkovi konania. Ust. § 76 ods. 2 O. s. p. uvádza,
kedy je moţné predbeţným opatrením uloţiť povinnosť niekomu inému ako účastníkovi
konania, a teda tretej osobe, za podmienok, ak je to moţné po takejto osobe spravodlivo
ţiadať.
Navrhované predbeţné opatrenie nemoţno povaţovať ako predbeţné opatrenie vydané
proti tretej osobe. Právne úkony v mene právnickej osoby robia tí, ktorí sú oprávnení
v jej mene konať, či uţ na základe zákona, zakladacej listiny či zmluvy o zriadení právnickej
osoby. V občianskom súdnom konaní za právnickú osobu koná štatutárny orgán / § 21 ods. 1
písm. a Obč. zák. /. Úkony štatutárnych orgánov alebo iných osôb konajúcich v mene
právnickej osoby, sú vţdy úkonmi právnickej osoby. Úkony realizované konateľom
spoločnosti s ručením obmedzeným, nezaväzujú jeho samotného, ale zaväzujú spoločnosť.
Konateľ ţalovanej spoločnosti teda nevystupuje v konaní ako tretia osoba, ktorej úkony
by ju mali samotnú zaväzovať. Ak je navrhované predbeţné opatrenie v konaní o veci
samej vedenej proti ţalovanej spoločnosti, implicitne moţno návrh ako bol podaný
a ako bol aj pojatý do rozhodnutia súdu prvého stupňa povaţovať za návrh, ktorý smeruje
proti ţalovanej spoločnosti a nie proti jej konateľovi. Ak boli v konaní osvedčené skutočnosti
pre vyhovenie návrhu na predbeţné opatrenie vo vzťahu k zákazu dispozície s nehnuteľným
majetkom, odvolací súd bol názoru, ţe je potrebné potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa
s tým, ţe zákaz sa týka ţalovanej spoločnosti. Ak sa zákaz dispozície s nehnuteľným
majetkom týka ţalovanej spoločnosti, potom je tento zákaz záväzný pre tých, ktorí v mene
spoločnosti majú konať.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutej časti podľa § 219
ods. 1 O. s. p. potvrdil tej jeho časti, ktorá sa týkala nakladania s nehnuteľným majetkom
označeným vo výroku rozhodnutia a vo zvyšnej napadnutej časti / týkajúcej sa aj iného
subjektu ako ţalovanej spoločnosti /, návrh na vydanie predbeţného opatrenia o zákaze
dispozície s nehnuteľným majetkom podľa § 220 O. s. p. zamietol.
Ţalovaný podal proti uzneseniu odvolacieho súdu v zákonnej lehote dovolanie podľa
§ 237 písm. f/ O. s. p., § 241 ods. 2 písm. a/, c/ O. s. p. a navrhol uznesenie odvolacieho súdu
i uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Prípustnosť dovolania vyvodzuje splnením predpokladov podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
z dôvodu odňatia moţnosti konať pred súdom, ako i z dôvodu zmätočnosti,
nepreskúmateľnosti uznesení oboch súdov.
Odňatie moţnosti konať pred súdom vidí v tom, ţe súdy dospeli na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a uznesenia vychádzajú
z nesprávneho právneho posúdenia.
Rozhodnutia povaţuje za nezákonné z dôvodu, ţe súd prvého stupňa nariadil
predbeţné opatrenie voči konateľovi spoločnosti, ktorý nebol účastníkom konania. Odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil v tej časti, ktorou bolo ţalovanej spoločnosti
uloţené zdrţať sa nakladania s majetkom, čím rozhodol nad rámec poţadovaného návrhu
ţalobcu. Ďalej poukázal na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu,
pretoţe neobsahuje skutočnosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p.
Ţalobca v návrhu označil zrozumiteľne a presne, komu má byť povinnosť
rozhodnutím súdu uloţená / konateľovi spoločnosti / a súd prvého stupňa návrhu vyhovel
a zákaz nakladať s nehnuteľným majetkom uloţil konateľovi spoločnosti ţalovaného
a odvolací súd tým, ţe potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa voči inému účastníkovi
/ ţalovanej spoločnosti / postupoval v rozpore so zákonom. Rozhodnutie povaţuje
za nezákonné i z hľadiska hmotnoprávnej stránky, pretoţe ţalobca nepreukázal zákonné
dôvody na vydanie predbeţného opatrenia.
Zároveň poukázal na judikované nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky,
podľa ktorých je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1
Dohovoru, je právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom ochrany, čo podľa dovolateľa odvolacie rozhodnutie neobsahuje.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / § 10a ods. 1 / prejednal vec
podľa § 242 ods. 1 a § 243a ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní
rozsudku v časti napadnutej dovolaním a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru,
ţe dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 236 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pričom zákon dovolanie pripúšťa len vo výslovne uvedených
prípadoch upravených v § 237 aţ § 239 O. s. p.
Pokiaľ ide o dovolacie dôvody podľa § 239 O. s. p. platí, ţe prípustnosť dovolania
proti zmeňujúcemu rozhodnutiu je zaloţená rozdielnosti rozhodnutia odvolacieho súdu
s rozhodnutím súdu prvého stupňa, pričom to neplatí, ak ide o uznesenie o predbeţnom
opatrení, proti ktorému dovolanie nie je prípustné ( § 239 ods. 3 ).
Z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je moţné dovolaním napadnúť kaţdé
rozhodnutie odvolacieho súdu, a to bez ohľadu na povahu predmetu konania. Pre prípustnosť
dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je rozhodujúce, či k vade konania došlo pred odvolacím
súdom alebo pred súdom prvého stupňa. Ak však odvolací súd odstránil vadu konania,
ku ktorej došlo pred súdom prvého stupňa, nie je moţné k nej prihliadnuť.
Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia nie je tieţ daná iba tvrdením
dovolateľa, ale len skutočnosťou, ţe k vade v zmysle § 237 skutočne došlo.
V predmetnej veci nebolo preukázané splnenie podmienok dovolania tak,
ako to predpokladá znenie ust. § 237 O. s. p.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým
účastníkovi odňal moţnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
priznáva za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov. Rozhodnutie
vyjadruje nezávislé postavenie súdu pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, vrátane
nezávislého rozhodovania o tom, ktoré dôkazy vykoná.
V preskúmavanej veci bola predbeţným opatrením uloţená povinnosť ţalovanému,
ktorý má jediného konateľa oprávneného v mene spoločnosti konať a cieľom predbeţného
opatrenia bolo, aby do rozhodnutia konania vo veci samej, nedošlo k zníţeniu majetku
spoločnosti ţalovaného.
Podľa názoru dovolacieho súdu nedošlo pri rozhodovaní odvolacím súdom k takým
procesným vadám konania, ktoré by mali za následok vyslovenie, ţe účastníkovi
/ ţalovanému / bola odňatá moţnosť konať pred súdom tak, ako to predpokladá ust. § 237
písm. f/ O. s. p.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa kaţdý môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom základné právo na súdnu ochranu
neznamená právo na úspech v konaní pred súdom / II. ÚS 4/94, I. ÚS 40/95 /. K porušeniu
ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu resp. na spravodlivý proces by podľa
dohovoru mohlo dôjsť rozhodnutím všeobecného súdu nielen tým, keby tento fakticky odňal
moţnosť komukoľvek domáhať sa alebo brániť svoje právo na všeobecnom súde
/ II. ÚS 8/2001 /, ale aj tým, ţe súd rozhodol arbitrárne, bez náleţitého odôvodnenia svojho
rozhodnutia, alebo ak by sa pri výklade a aplikácii zákonného predpisu natoľko odchýlil
od znenia príslušných ustanovení, ţe by zásadne poprel ich účel a význam. Naplnenie
uvedených skutočností v predmetnej veci nebolo preukázané. Taktieţ článok 6 ods. 1
dohovoru nemoţno chápať tak, ţe vyţaduje podrobnú odpoveď na kaţdý argument,
pričom odvolací súd sa pri rozhodovaní o odvolaní môţe obmedziť na prevzatie odôvodnenia
niţšieho súdu / García Ruiz proti Španielsku /.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dovolanie podľa § 218
ods. 1 písm. c/ v spojení s ust. § 243b O. s. p. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.
V Bratislave 29. novembra 2011
Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková