Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/50/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom

29. novembra 2011 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča

a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenému

J. D., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,

jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/,

d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o dovolaní obvineného J. D. proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 10. mája 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného J. D. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec z 28. októbra 2010, sp. zn. ,

bol obvinený J. D. uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania

a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., na tom

skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby do 28. januára 2010 a na presne nezistenom mieste

si zadovážil a následne v mieste trvalého bydliska v obci M. v rodinnom dome X.

do vykonania domovej prehliadky uskutočnenej 28. januára 2010 prechovával v skrinke

v kuchyni nájdených 8 ks priehľadných polyetylénových vreciek s obsahom sušeného

materiálu rastliny rodu konope o hmotnosti 10,763 g s priemernou koncentráciou 13,3 %

hmotnostných účinnej látky THC, čo predstavuje 431 mg THC, ktoré množstvo zodpovedá

48 až 108 obvykle jednorázových dávok v hodnote na čiernom trhu od 120 Eur do 896,40

Eur, v skrinke v kuchyni tiež nájdené 1 priehľadné polyetylénové vrecko, v ktorom

sa nachádzal biely prášok o hmotnosti 0,129 g s obsahom účinnej látky metamfetamínu

o koncentrácii 29,1% hmotnostných, čo predstavuje 38 mg metamfetamínu, ktoré množstvo

zodpovedá 1 až 2 obvykle jednorázovým dávkam v hodnote na čiernom trhu od 8 Eur do 20

Eur a na rohovej lavici v kuchyni nájdené 3 ks priehľadných polyetylénových vreciek

s obsahom sušeného materiálu rastliny rodu konope o hmotnosti 14,414 g s priemernou

koncentráciou 14,6 % hmotnostných účinnej látky THC, čo predstavuje 2104 mg THC, ktoré

množstvo zodpovedá 70 až 144 obvykle jednorázovým dávkam v hodnote na čiernom trhu

od 175 Eur do 1.195,20 Eur, pričom rastlina konope siate je uvedená v I. skupine omamných

látok v o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch,

látka tetrahydrokanabinol (THC) je uvedená v I. skupine psychotropných látok

v zák.č. l o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch a látka

metamfetamín je uvedená v II. skupine psychotropných látok v zozname omamných

a psychotropných látok uvedených v o omamných látkach,

psychotropných látkach a prípravkoch a tohto konania sa dopustil napriek tomu,

že bol za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm. a/, d/ Tr. zák.,

odsúdený rozsudkom Okresného súdu Lučenec z 15. novembra 2007, sp. zn. ,

právoplatným 19. novembra 2007 na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, pričom súd

výkon trestu podmienečne odložil s probačným dohľadom a určil skúšobnú dobu na 3 roky.

Za to mu bol uložený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere

desať rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody

zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods.1 písm. a/ Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci,

a to 1 ks knihy o pestovaní marihuany „M.“ autor J., ktorej vlastníkom sa podľa § 60 ods. 6

Tr. zák. stáva štát.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní

čo do viny a trestu, ktoré neskôr písomne zdôvodnil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom z 10. mája 2011, sp. zn.

podľa , zrušil napadnutý rozsudok

vo výroku o spôsobe výkonu trestu a podľa sám vo veci rozhodol tak,

že obvineného J. D. podľa 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil pre výkon trestu do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho

obhajcu 7. septembra 2011 dovolanie, ktoré neskôr sám doplnil osobitným písomným

podaním (doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 23. septembra 2011). V jeho

odôvodnení uviedol ako dovolacie dôvody uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/,

písm. g/ a písm. i/ , z ktorých prvý predpokladá, že bolo zásadným spôsobom

porušené právo na obhajobu, druhý, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli

súdom vykonané zákonným spôsobom a tretí, že rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho

ustanovenia.

V dovolaní obvinený najprv (všeobecne) poukázal na to, že krajský súd

sa nevysporiadal s namietanými odvolacími dôvodmi, len skonštatoval, že obhajobe

obvineného neuveril. Namietal nezákonnosť domovej prehliadky, ktorá sa mala konať

v rozpore s a , t.j. bez predchádzajúcej výzvy s tým, že zápisnica

o domovej prehliadke obsahuje nepravdivé informácie a nie je podpísaná obvineným. Ďalej

poukázal na to, že sa nepreukázalo žiadne z podozrení, ktoré by odôvodňovalo výkon

domovej prehliadky. Podľa názoru obvineného ani výpoveď svedka K. K. o tom,

že vídaval pred domom obvineného rôzne autá, nie je v rozpore s tvrdením obvineného

ako aj ďalších svedkov, ktorí uviedli, že obvinený bol vyhľadávaný murár a robil tzv. fušky

po celom Slovensku.

V časti venujúcej sa porušeniu práva na obhajobu zásadným spôsobom obvinený

tvrdil, že nebol oboznámený s obsahom príkazu na domovú prehliadku a podkladmi,

ktoré mali odôvodňovať domovú prehliadku. Zdôraznil, že podaním z 9. mája 2011 žiadal

o odročenie pojednávania a žiadal vykonať výsluch svedka J. M., pretože tento mal mať

vedomosť o tom, kto priniesol do jeho rodinného domu drogy. V ďalšej časti svojho

dovolania uviedol, že konaním orgánov činných v trestnom konaní a následne súdu bolo

porušené právo na spravodlivý proces tvrdiac, že skutočnosti, ktoré orgány činné v trestnom

konaní a súdy považovali za zistené, nakoniec neboli podložené vykonaným dokazovaním

a v samotnom konaní neboli preukázané.

Ďalej obvinený tvrdil, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom

vykonané zákonným spôsobom. V tejto časti namietal, že príkaz na domovú prehliadku

Okresného súdu Lučenec z 26. januára 2010 vo výroku neobsahuje skutok s označením

právnej kvalifikácie podľa , ale len právnu kvalifikáciu, pričom pri realizácii

domovej prehliadky osoby vykonávajúce túto domovú prehliadku od neho nepýtali súhlas,

nepýtali sa ho, či sa v dome nachádzajú drogy, resp. veci pochádzajúce z trestnej činnosti

a zápisnicu o priebehu domovej prehliadky nepodpisoval.

Podľa názoru obvineného súdmi prvého a druhého stupňa mu nebola poskytnutá

dostatočná a náležitá súdna ochrana v zmysle článku 46 ods. 1 a násl. Slovenskej

republiky a článku 6 ods. 1 a násl. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Krajský súd rozsudkom znížil resp. zmiernil stupeň stráženia z maximálneho na stredný,

ale inak odcitoval formalisticky úvahy prvostupňového súdu napriek tomu, že už rozsudok

Okresného súdu Lučenec obsahoval, resp. javil dôvod na postup podľa § 321 ods. 1 písm. a/,

b/, c/

Pri ostatnom dovolacom dôvode ( ) obvinený uviedol,

že nie je možné pripustiť, že v konaní bolo preukázané naplnenie objektívnej stránky

trestného činu podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/ a ods. 2 Tr. zák. Podľa jeho názoru naplnenie

objektívnej stránky trestného činu podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. súdy odvodzujú jedine

z nezákonne vykonaného dôkazu (domovej prehliadky) bez akýchkoľvek relevantných

podkladov, ktoré by naznačovali naplnenie ostatných obligatórnych znakov trestného činu

(subjektívna stránka a subjekt trestného činu).

Obvinený tiež uviedol, že v namietanom konaní neboli preverované a zisťované

iné možné varianty – spôsoby spáchania skutku, pretože orgány od začiatku postupovali

predpojato a žiadne úkony a dôkazy neboli vykonané v jeho prospech, čím bolo definitívne

popreté právo na spravodlivý proces. Podľa jeho názoru súdy nekonali nezávisle a nestranne,

vypočuli síce ním navrhovaných svedkov, ale ich výpovede v jeho prospech neuznali. Okrem

toho sám nemal možnosť určitých svedkov (ako napr. „kukláčov“ atď.) vypočuť.

V závere uviedol, že drogy, ktoré boli u neho nájdené mu nepatrili a niekto ich tam

musel nastrčiť. Mal za to, že bol tresne stíhaný na základe objednávky, na základe

nastrčeného dôkazu.

Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

na verejnom zasadnutí preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého

rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania so zameraním na dôvody uvedené v dovolaní,

rozsudkom vyslovil porušenie zákona a zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie jemu

predchádzajúce a vec prikázal súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie.

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila Okresná prokuratúra Lučenec, ktorá navrhla toto

podľa odmietnuť, nakoľko žiaden z uplatnených dovolací dôvodov

nebol naplnený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) predovšetkým

skúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, či je podané

oprávnenou osobou a či je prípustné. Dovolaním bol napadnutý právoplatný rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. mája 2011, sp. zn. , ako súdu

odvolacieho, ktorým súd podľa , zrušil napadnutý

rozsudok vo výroku o spôsobe výkonu trestu a podľa sám vo veci

rozhodol tak, že obvineného J. D. podľa 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil pre výkon trestu do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Proti takémuto rozhodnutiu

je dovolanie prípustné podľa , Dovolanie bolo taktiež

podané prostredníctvom obhajcu, čím bola splnená aj podmienka jeho podania oprávnenou

osobou podľa a Bolo podané včas a na zákonom

určenom mieste ( ), po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (

) a označuje chyby konania a dôvod odvolania ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej na neverejnom zasadnutí podľa

zistil, že dovolanie podané obvineným J. D. nie je dôvodné (chyby vytýkané v dovolaní

nepredstavujú naplnenie žiadneho dovolacieho dôvodu), a preto ho podľa § 382 písm. c/ Tr.

por. odmietol.

Dovolací súd skúmal najprv naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení

(v súlade s ), t.j., že zásadným spôsobom

bolo porušené právo na obhajobu. Obvinený tento dovolací dôvod postavil na nezákonnom

vykonaní domovej prehliadky, nevypočutí svedka J. M. a ďalších svedkov, ktorých označil

ako „kukláčov“ a tiež na skutočnosti, že orgány činné v trestnom konaní a súdy skutočnosti,

ktoré považovali za zistené, neboli podložené vykonaným dokazovaním.

Dovolací dôvod podľa , bude spravidla naplnený

pri nerešpektovaní ustanovení o povinnej obhajobe, pri vykonávaní

procesných úkonov bez prítomnosti obhajcu a pod. Nie je možné sa preto stotožniť s názorom

obvineného, že bolo porušené jeho právo na obhajobu. Z predloženého spisového materiálu

totiž vyplýva, že počas celého súdneho konania obvinený bol zastúpený obhajcom

(ide o povinnú obhajobu), mohol sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kládli

za vinu, navrhoval dôkazy, ktorými sa súd zaoberal a plne užíval svojich procesných práv

zaručených mu . Za porušenie práva na obhajobu nemožno považovať

obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe

použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa , ako aj

ich vlastné hodnotenie dôkazov podľa Súd sám rozhoduje o vykonaní

dôkazov, ktoré zabezpečia náležité zistenie skutkového stavu veci bez dôvodných

pochybností tak, aby bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Preto nesúhlas obvineného

s rozsahom vykonaného dokazovania a jeho hodnotením, nemôže zakladať žiaden dovolací

dôvod.

Ak obvinený v rámci tohto práva navrhoval dôkazy, potom povinnosťou orgánov

činných v trestnom konaní a súdu bolo zaoberať sa každým takýmto návrhom a najneskôr

pred meritórnym rozhodnutím o návrhu rozhodnúť (vyhovieť alebo ho odmietnuť podľa § 208

, príp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú podľa ).

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že prvostupňový súd sa riadne

vysporiadal s návrhom obhajoby na doplnenie dokazovania – výsluchu svedkyne A. H. (č.l.

319), keď podľa rozhodol, že ďalšie dôkazy sa na hlavnom pojednávaní

vykonávať nebudú a dokazovanie vyhlásil za skončené. V prípade navrhnutého výsluchu

svedka J. M. odvolací súd tento návrh obvineného považoval za nadbytočný, a preto mu ani

vyhovieť nemohol.

Pokiaľ ide o tvrdenie obvineného, že on sám nemohol vypočuť ďalších svedkov

(„kukláčov“), treba uviesť, že takýto návrh na doplnenie dokazovania nepredložil počas

celého trestného konania. Zo zápisníc o výsluchu obvineného (17. máj 2010 a 22. jún 2010)

je zrejmé, že obvinený žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemal (č.l. 108, 114)

a zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu obvineným 29. júna 2010 v ÚVV Banská

Bystrica vyplýva, že žiadne návrhy na doplnenie vyšetrovania obvineným predložené neboli

(č.l. 266).

Pre úplnosť treba ešte uviesť, že ak by aj išlo o porušenie práva na obhajobu, bolo by

potrebné skúmať, či toto právo bolo porušené zásadným spôsobom, t.j. či by porušenie práva

na obhajobu mohlo vyvolať odlišné rozhodnutie o vine obvineného. Keďže ako už bolo vyššie

konštatované, v tomto prípade porušenie práva na obhajobu nebolo zistené, potom

neprichádza do úvahy ani skúmanie rozsahu porušenia tohto práva.

Obvinený pri dovolacom dôvode podľa (založenie

rozhodnutia na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom) argumentuje

nezákonným vykonaním domovej prehliadky. Tvrdenia obvineného v tomto smere sú však

ničím nepodložené a zo spisového materiálu nevyplývajú. Príkaz na domovú prehliadku

obsahuje všetky zákonné náležitosti a domová prehliadka bola vykonaná zákonným

spôsobom (v súlade s a ). Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky

(č.l. 175 -176) jasne vyplýva, že obvinený po predchádzajúcej výzve uviedol, že v dome

sa nenachádzajú žiadne drogy ani omamné látky, bol poučený podľa , pričom

vyhlásil, že s vykonaním domovej prehliadky súhlasí a zápisnicu sám podpísal.

Posudzujúc posledný obvineným uvádzaný dovolací dôvod je zrejmé, že argumenty

obvineného stoja úplne mimo uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/

, pretože v tomto prípade môže byť dovolacím dôvodom len skutočnosť,

že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku,

alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však správnosť

a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci takto

vymedzeného dovolacieho dôvodu je možné účinne namietať právne vady, ale nie je možné

účinne namietať vady skutkové, t.j. nie je prípustné namietať, že skutok tak ako bol zistený

súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne.

Dovolacie námietky obvineného sa vôbec nedotýkali právneho posúdenia zisteného

skutku, ani nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia, ale naopak, priamo

a konkrétne spochybňovali skutkové závery súdov prvého a druhého stupňa (...“mám za to,

že drogy, ktoré boli u mňa nájdené, mi nepatrili a niekto ich tam musel nastrčiť...“, ...“skutok,

ktorý sa mi kladie za vinu som nespáchal...“), subjektívne kritizovali hodnotenie dôkazov

doteraz vo veci konajúcimi súdmi (...“dôkazy boli vykonané a hodnotené jednostranne“...,

...“dôkazy, ktoré mohli potvrdiť obhajobu odsúdeného, buď neboli vykonané alebo neboli

vyhodnotené v prospech odsúdeného“...), čo nezodpovedá dovolaciemu dôvodu podľa § 371

ods. 1 písm. i/

V prípade právneho posúdenia zisteného skutku Najvyšší súd Slovenskej republiky

konštatuje, že súd prvého stupňa správne právne kvalifikoval konanie obvineného

ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/,

ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Z uvedených dôvodov najvyšší súd musel po prejednaní veci na neverejnom zasadnutí

dovolanie obvineného J. D. odmietnuť podľa , keďže je zrejmé,

že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 29. novembra 2011

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková