Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/30/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera

na neverejnom zasadnutí v Bratislave 30. novembra 2011 v trestnej veci obvineného

J. H. a spol. pre trestný čin podvodu podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5 zákona

č. v znení neskorších predpisov (), vedenej na Okresnom súde

Banská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní, ktoré podali obvinení prostredníctvom

svojho obhajcu JUDr. Z. K., advokáta v Košiciach, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 25. novembra 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolania obvineného J. H. a P. R. sa o d m i e t a j ú .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo 7. mája 2010, sp. zn. ,

boli obvinení J. H. a P. R. uznaní za vinných zo spáchania

trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva

podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že

po vzájomnej dohode, spoločným konaním ako konatelia po založení spoločnosti

s obchodným menom do 22. júna 1998 T., so sídlom v B.B., M.H. X, IČO: X. od 23. júna

1998 T. na tej istej adrese, v dobe od 23. júna do 7. januára 2000 obvinený J. H. v B.

a obvinený P. R. v K., hoci z výsledkov hospodárenia spoločnosti mali vedomosť, že ich

podnikateľské aktivity v rokoch 1997-1999 sú stratové, úmyselne vylákali na základe

uzatvorených zmlúv o kúpe depozitných zmeniek s rôzne dlhou dobou viazanosti vkladu, so

zmluvne dohodnutým určením a zmlúv o kúpe obchodných zmeniek pod zámienkou

vysokého zhodnotenia vo výške 12 - 42,36 % p.a. od 156 poškodených osôb finančné

prostriedky vo výške najmenej 26 853 803 Sk (891 382,95 €), pričom zhodnotené vklady

poškodeným nevyplatili, takto získané finančné prostriedky použili pre vlastnú potrebu, čím

poškodeným spôsobili škodu vo výške 26 853 803 Sk (891 382,95 €).

Okresný súd obvinenému J. H. podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody

vo výmere 7 rokov; podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil

do II. nápravnovýchovnej skupiny. Súčasne okresný súd podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. uložil

obvinenému peňažný trest vo výške 30 000 € a podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. ustanovil náhradný

trest odňatia slobody na 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1, § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému

H. uložil trest zákazu činnosti vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť na 5 rokov.

Okresný súd obvinenému P. R. podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody

vo výmere 6 rokov; podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil

do II. nápravnovýchovnej skupiny. Súčasne okresný súd podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. uložil

obvinenému peňažný trest vo výške 30.000 € a podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. ustanovil náhradný

trest odňatia slobody na 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1, § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému

R. uložil trest zákazu činnosti vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť na 5 rokov.

Proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica podali obaja obvinení odvolanie,

ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 25. novembra 2010, sp. zn.

, ako nedôvodné podľa zamietol.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podali obvinení prostredníctvom svojho

obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v , totiž že zásadným

spôsobom bolo porušené právo na obhajobu obvineného P. R. a ,

teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Obvinený P. R. vo svojom dovolaní namietal zásadné porušenie práva na obhajobu

v prípravnom konaní, ktoré videl v tom, že sa jeho predchádzajúci obhajca JUDr. J. U.

nezúčastnil niektorých úkonov, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby. Išlo predovšetkým

o samotný výsluch obvineného zo dňa 10. augusta 2004, ako aj ďalšie úkony vykonané dňa

18. decembra 2003, 21. januára 2004 a 16. júla 2004, pričom vyšetrovateľka vôbec

nezisťovala, či obvinený súhlasí s vykonaním uvedených úkonov bez prítomnosti obhajcu.

Obvinení J. H. a P. R. v dovolaní spochybňovali konanie okresného aj krajského súdu,

pričom argumentovali tým, že absencia účtovných podkladov za rok 2000 nemala vplyv

na vypracovanie znaleckého posudku, teda aj na okolnosti spáchania skutku a výšku škody,

s čím obvinení nesúhlasili, nakoľko podľa ich názoru bol rok 2000 rozhodujúci z hľadiska

zistenia majetku spoločnosti a pohľadávka v sume viac ako 15 mil. korún. Ďalej v dovolaní

rozoberali problematiku indosamentov, a teda skutočnosť, že záväzky spoločnosti T.

a indosamentovaných zmeniek prešli na spoločnosť A., čím vznikol výlučný vzťah medzi

klientmi a spoločnosťou A. Argumentovali aj skutočnosťou, že v roku 2000 vznikla dozorná

rada zostavená z radov veriteľov, ktorá obmedzila rozhodovanie a konanie konateľov

a určovala, ktorí z veriteľov a kedy budú uspokojení.

Obvinení v dovolaní spochybňovali aj znalecký posudok vypracovaný znalkyňami

nakoľko tieto neboli spôsobilé na vypracovanie takéhoto posudku, o čom predložili krajskému

súdu dôkazy. Poukazovali aj na to, že odvolací súd neprihliadol na významné skutočnosti,

najmä nezohľadnil indosamenty vo výške približne 8 mil. Sk, ako aj skutočnosť, že podľa

znalkyne Ing. B. mala spoločnosť k 31. decembru 1999 vlastný majetok a pohľadávky

vo výške 15 mil. Sk. S ohľadom na tieto skutočnosti súdy nesprávne kvalifikovali trestný čin,

nakoľko o uvedené sumy mala byť znížená pôvodne vyčíslená škoda, a teda neprichádzalo

do úvahy uznanie viny v zmysle § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. Obvinení namietali aj uloženie

peňažného trestu, ktorý podľa ich názoru nebol uložený v súlade so zákonom, nakoľko

okresný súd vôbec nezisťoval podmienky na jeho uloženie.

Vzhľadom na uvedené obvinení navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

vyslovil rozsudkom porušenie zákona a zároveň v zmysle zrušil

rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 7. mája 2010, sp. zn. ,

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. novembra 2010, sp. zn.

, a prikázal súdu, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval, resp. uplatnil postup

podľa a vrátil vec do prípravného konania.

K podanému dovolaniu sa písomne vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Banská

Bystrica, ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi prijatými a bližšie odôvodnenými

v rozhodnutiach okresného aj krajského súdu. Tvrdenia obvinených považoval iba za účelové

a poukazoval na to, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je určený k náprave

procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených v dovolacích dôvodoch v § 371

ods. 1 písm. a/ až písm. l/ , ktoré v tomto prípade neboli naplnené. Vzhľadom

na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie obvinených

J. H. a P. R. ako nedôvodné.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) síce primárne konštatoval, že dovolanie

je prípustné ( ), že bolo podané oprávnenými procesnými subjektami

( ), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (

ods. 1, ods. 3 ), pričom boli splnené aj ďalšie podmienky dovolania podľa

až ; dospel však k záveru, že nie sú splnené dôvody uvedené v

písm. c/ a písm. i/

Podľa dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené.

Dovolacím dôvodom podľa je zásadné porušenie práva

na obhajobu. Takýmto by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe podľa § 36

v znení neskorších predpisov (), ktoré by mohlo mať

konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu

rozhodnutí procesnej povahy (napr. rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody) alebo

meritórneho rozhodnutia. Dôležité sú teda aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné

vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach.

Podľa dôvody podľa ods. 1 písm. a/ až písm. g/ nemožno použiť,

ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní

a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva

minister spravodlivosti.

Súčasný obhajca obvineného P. R., JUDr. Z. K., ktorého mal obvinený v priebehu

celého súdneho konania, o tejto skutočnosti musel vedieť po tom, čo prevzal obhajobu

obvineného a preštudoval si celý trestný spis, no túto skutočnosť v priebehu celého súdneho

konania nenamietal, preto v zmysle dovolací dôvod podľa

písm. c/ nemožno použiť.

K uvedenému dovolaciemu dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje

za potrebné uviesť, že konanie na súde prebiehalo podľa základných zásad trestného konania

a príslušných ustanovení , v ktorých Najvyšší súd nezisťuje porušenie.

Obvinený P. R. mal v súdnom konaní zachované všetky obhajovacie práva v plnom rozsahu.

V prípravnom konaní, pri úkonoch namietaných obvineným, síce nebol prítomný jeho vtedajší

obhajca JUDr. J. U., avšak na hlavnom pojednávaní boli vykonané podrobné výsluchy

svedkov, ktorých sa aktívne zúčastnil aj súčasný obhajca obvineného. Výsledky týchto

výsluchov, uskutočnených podľa zásady bezprostrednosti a ústnosti, boli relevantné a brané

do úvahy pri hodnotení dôkazov a ustálení skutkového stavu. Vo vzťahu k namietanému

výsluchu obvineného R. z 10. augusta 2004 dovolací súd skonštatoval, že síce bol vykonaný

bez prítomnosti obhajcu avšak obsah tejto výpovede nemal zásadný význam pri posudzovaní

skutkového stavu, nakoľko z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 7. mája 2010,

sp. zn. , jasne vyplýva, ktoré výpovede považoval súd prvého stupňa za relevantné

pokiaľ ide o otázku viny.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom správnosť a úplnosť zisteného skutku však

dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom

konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný

(podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v .

Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu,

ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených

ako dovolacie dôvody v ustanovení až písm. l/ Mimoriadny

opravný prostriedok - dovolanie - neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi

prvého a druhého stupňa.

Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery

môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať

ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť

a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený

bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní

sám vykonávať. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, námietka proti rozsahu

vykonaného dokazovania, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy,

nemôže zakladať žiadny z dovolacích dôvodov podľa Nie je možné,

s poukazom na dovolací dôvod uvedený v ustanovení , domáhať

sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Správnosť a úplnosť

zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Dovolací súd môže posudzovať

len to či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaný daný a nemenný

aplikovali správne ustanovenia .

Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom

zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvinenými,

a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2011

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová