Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžf/23/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Z. K., B., IČO: X.,

zastúpeného: advokátom Mgr. M., advokátska kancelária U., proti žalovanému: Daňové

riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. I/228/8243-50775/2009/993169-r zo dňa 5.5.2009,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -85

z 30. novembra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č. k. -85 z 30. novembra 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na nové

konanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane,

dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Ružomberok č. /Ros-

X/292 zo dňa 07.08.2008, ktorým správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly

vyrubil žalobcovi podľa o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie december 2005 v sume 1 171 875,- Sk. Správca dane v rámci daňovej kontroly zistil

u žalobcu porušenie o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o DPH“), tým že si odpočítal daň z pridanej hodnoty

(ďalej len „DPH“) z faktúr vystavených dodávateľmi S. Slovakia, s.r.o., M. a S.T., a.s.,

Krupina za dodávky veľkého množstva tovarov – vína, džúsov, minerálnych vôd, ktorých

dodanie nebolo preukázané. Prvostupňový správny orgán vykonal rozsiahle dokazovanie,

okrem iného aj formou dožiadania príslušných daňových úradov spravujúcich ako daňové

subjekty vyššie uvedených dodávateľov žalobcu ako i odberateľa žalobcu, spoločnosti H.

s.r.o. Zvolen. V rámci preverovania skutočností rozhodujúcich pre správne určenie

kontrolovanej daňovej povinnosti bola preverovaná preprava dodávaného tovaru, jeho

vyskladnenie, platby za predmetný tovar, a to v smere dodania tovaru žalobcovi ako i predaja

od žalobcu jeho odberateľovi. Uvedeným dokazovaním v rámci daňovej kontroly vyšlo

najavo, že sa žalobcom deklarované zdaniteľné plnenia neuskutočnili a taktiež, že tovar

nedodali osoby, ktoré vystavili faktúry.

Krajský súd pri rozhodovaní o žalobe vykonaním súdneho prieskumu zákonnosti

napadnutých rozhodnutí ako i procesného postupu predchádzajúceho ich vydaniu dospel

k názoru, že k poskytnutiu deklarovaného tovaru nedošlo, žalobca pri preukazovaní

uskutočnenia zdaniteľného plnenia neuniesol dôkazné bremeno, keďže právne relevantným

spôsobom nepreukázal, že prijaté zdaniteľné pnenie sa uskutočnilo. Zo strany žalobcu nebola

splnená základná podmienka nároku na odpočet DPH a nesplnil podmienky nároku

na odpočet dane. Podľa prvostupňového súdu, pokiaľ u správcu dane vznikli pochybnosti,

či dodávatelia žalobcu uskutočnili zdaniteľné plnenia žalobcom v daňovom priznaní

deklarované, potom nepostačovalo na strane žalobcu predložiť obchodné zmluvy spolu

s dodatkami a faktúry. Žalobca mal v daňovom konaní predložiť také dôkazy, ktoré by spornú

otázku uskutočnenia zdaniteľného plnenia preukázali v jeho prospech, avšak túto povinnosť si

žalobca nesplnil. Správca dane je povinný u každého deklarovaného zdaniteľného plnenia

overovať danú obchodnú transakciu nie len u odberateľa, ale i na strane dodávateľa. Pokiaľ

nie je na strane dodávateľa preukázané, že k zdaniteľnému plneniu došlo a z toho titulu aj

k odvodu dane na výstupe, nemôže byť priznaný nárok na odpočet dane na vstupe,

ktorá nebola do štátneho rozpočtu odvedená.

Proti rozsudku krajského súdu žalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu

v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho

súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“) a navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že sa

v plnom rozsahu vyhovie petitu jeho žaloby.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal, že :

postupom prvostupňového súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom

a vyjadriť sa ku všetkým v konaní vykonaným dôkazom. Uvedené porušenie

procesných práv žalobca vidí v tom, že až z odôvodnenia napadnutého rozsudku

zistil, že žalovaný podal k obsahu jeho žaloby písomné vyjadrenie spolu

s prílohami, pričom toto vyjadrenie a ani prílohy mu neboli doručené

pred pojednávaním, aby sa k ich obsahu mohol vyjadriť a dostatočne sa pripraviť

na konanie pred súdom. Je pravdou, že žalobca na písomnú výzvu súdu súhlasil

s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, avšak v tom čase nevedel,

že súd si od žalovaného vyžiadal vyjadrenie k žalobe a toto mu bolo aj s prílohami

zaslané. V opačnom prípade by nesúhlasil s rozhodnutím súdu bez nariadenia

pojednávania, aby sa mohol k vyjadreniu žalovaného a zaslaným dôkazom

vyjadriť. Z uvedeného dôvodu žalobca namieta porušenie jeho základného práva

vyplývajúceho z vyjadriť sa ku všetkým

vykonaným dôkazom, ale aj porušenie princípu kontradiktórnosti a princípu

rovnosti zbraní ako základných definičných prvkov práva na spravodlivé súdne

konanie. V súvislosti s uvedeným porušením jeho procesných práv zo strany

prvostupňového súdu žalobca poukazuje na právne závery obsiahnuté v nálezoch

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. a č. k.

a v rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva GOC. c/a Turecko č. 36590/90

z 11.7.2002.

krajský súd na základe predložených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a vzhľadom k tomu vec nesprávne právne posúdil. Podľa názoru žalobcu

krajský súd aj žalovaný svojvoľne extenzívne vykladajú ustanovenia zákona

o DPH v neprospech žalobcu. Žalobca má za to, že zákon o DPH taxatívnym

spôsobom vymenováva podmienky, za ktorých je možné uplatniť si nadmerný

odpočet a žalobca tieto podmienky riadne splnil, predložil faktúry od dodávateľov

tovaru a dodacie listy (ktoré žalobca už považuje nad rámec zákona o DPH).

Zo strany správcu dane požadovanie predloženia ďalších dokladov preukazujúcich

pohyb tovaru, jeho skladovanie, prepravu, úhradu za dodaný tovar, sú nad rámec

zákona o DPH a podľa žalobcu nie sú podstatné pre preukázanie uskutočnenia

zdaniteľného plnenia a nároku na odpočet dane. Žalobca sa nestotožňuje

s názorom krajského súdu a žalovaného, aby žalobca za účelom preukázania

svojich tvrdení zháňal účtovné doklady od svojich dodávateľov a taktiež nemôže

niesť zodpovednosť za to, že jeho dodávatelia si neplnia povinnosti a nevedú

riadne účtovníctvo. Žalobca v daňovom konaní predložil faktúry o cene dodaného

tovaru v zmysle predložených uzavretých zmlúv na dodávku predmetného tovaru,

predložil dodacie listy a okrem uvedeného, dodanie tovaru bolo potvrdené

výpoveďami štatutárnych zástupcov dodávateľa. Z uvedeného dôvodu žalobca

nevidí dôvod na predkladanie ďalších dôkazov z jeho strany, nakoľko splnenie

podmienok na odpočet dane riadne preukázal.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu proti rozsudku krajského súdu písomne nevyjadril.

Podľa veta prvá ( ďalej len „ústava“ )

Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa prvá veta SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa ods. ods. 2 v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh

na začatie konania (žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu

do vlastných rúk a poučí účastníkov podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne

odošle navrhovateľovi.

Podľa predseda senátu vyžiada spisy žalovaného správneho orgánu,

ktorý je povinný bez meškania ich predložiť spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa.

Podľa , ak nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v

ods. 2 a 3, doručí súd žalovanému rovnopis žaloby. Predseda senátu môže nariadiť

žalovanému, aby sa k obsahu žaloby vyjadril v lehote, ktorú zároveň určí.

Podľa § 15 ods. 10 zákona o správe daní o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo

o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí

podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa

k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu,

pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie

kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je

oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho

doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne

vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu

v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec

správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj

v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť

na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je

oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo

z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho

prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie

kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia

správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je

súčasťou protokolu.

Podľa § 15 ods. 11 písm. j) až l) zákona o správe daní protokol musí obsahovať

dátum prerokovania protokolu, vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane,

ktorý vykonáva daňovú kontrolu, vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového

subjektu alebo ním povereného zástupcu.

Podľa § 15 ods. 12 zákona o správe daní po prerokovaní protokolu protokol

podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca a zamestnanec správcu dane.

Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom

zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom odmietnutia, ak je

mu známy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane

kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu sa

považuje za deň jeho doručenia. Ak kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca

odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní

na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania

a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.

Podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona o správe daní, ak sa u daňového subjektu

vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej

skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole

odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo

hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole

odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje

od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.

Najvyšší súd ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie,

ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je založený

na nedostatočnom preskúmaní dodržania zákonom určeného postupu potrebného

pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i konania, ktoré predchádzalo vydaniu

prvostupňového správneho rozhodnutia. Podľa ustálenej súdnej praxe je povinnosťou

žalovaného predložiť súdu kompletný, zažurnalizovaný administratívny spis, na základe

ktorého súd môže posúdiť postup správneho orgánu a všetky podklady rozhodujúce

pre vydanie rozhodnutia.

Krajský súd sa však uspokojil s neúplnou spisovou dokumentáciou prvostupňového

správneho orgánu, ktorého zákonnosť rozhodnutia bola predmetom súdneho prieskumu.

Z obsahu priloženej kópie protokolu o výsledku daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie

obdobie DPH vyplýva dátum vypracovania tohto protokolu, dátum jeho prerokovania

so žalobcom, nachádzajú sa v ňom podpisy zamestnancov správcu dane, ktorí ho vypracovali,

avšak podpis žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu, osvedčujúci jeho účasť

na prerokovaní protokolu, v ňom uvedený nie je. Správca dane v dodatku č. 1 k protokolu

o výsledku daňovej kontroly síce uvádza, že žalobca podal dňa 16.07.2008 písomné

vyjadrenie k protokolu, avšak opäť na dodatku k protokolu podpis žalobcu chýba.

V administratívnom spise predloženom prvostupňovému súdu sa nenachádza doklad

o doručení protokolu o výsledku daňovej kontroly žalobcovi spolu s výzvou správcu dane

na jeho prerokovanie a vyjadrenie sa k nemu, doklad o ich doručení žalobcovi, zápisnica

o záverečnom prerokovaní protokolu a dodatku k protokolu so žalobcom alebo s jeho

splnomocneným zástupcom ako i poznamenanie, že žalobca odmietol podpísať protokol, či už

bez uvedenia dôvodu, prípadne z akých dôvodov tak učinil. Taktiež sa v spise nenachádza

správcom dane spomenuté písomné vyjadrenie žalobcu k protokolu. Všetky spomenuté

listinné dôkazy z administratívneho spisu by mali svedčiť o dodržaní zákonného postupu

správcom dane predchádzajúceho ukončeniu daňovej kontroly podľa vyššie citovaných

ustanovení § 15 ods. 10 až ods. 12 zákona o správe daní a ako i o dodržaní základných

procesných práv žalobcu na oboznámenie sa s výsledkami daňovej kontroly a o poskytnutí mu

možnosti účinne sa brániť, prípadne predkladať dôkazy alebo navrhovať ich vykonanie

na preukázanie jeho tvrdení. Dodržanie uvedeného postupu nie je zanedbateľné z hľadiska

kompletnej prípravy na začatie vyrubovacieho konania podľa § 44 zákona o správe daní

s prihliadnutím na skutočnosť, že daňový subjekt v daňovom konaní znáša dôkazné bremeno.

Odvolací súd v spise krajského súdu v prejednávanej veci nenašiel zmienku

o preverovaní vyššie uvedeného procesného postupu pred ukončením daňovej kontroly

vyžiadaním si doplnenia chýbajúcich listinných dôkazov od žalovaného, prípadne správcu

dane. Pritom v administratívnom spise možno zistiť námietky žalobcu ku kontrolným

zisteniam až z obsahu jeho odvolania proti dodatočnému platobnému výmeru,

takže prvostupňový súd taktiež nemohol preveriť, či sa správca dane v dodatku k protokolu

o výsledku daňovej kontroly vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu.

Krajský súd teda rozhodol bez toho, aby sa zaoberal všetkými podkladmi, na základe

ktorých bolo vydané žalobou napadnuté a súdom preskúmavané rozhodnutie v tejto veci.

Bez úplnej spisovej dokumentácie, z ktorej bude tiež zistiteľná aj miera a spôsob

oboznámenia žalobcu s podkladmi rozhodnutia vo veci preskúmavaného rozhodnutia nie je

možné posúdiť ani vecnú stránku rozhodnutia (skutkovú a právnu). Odvolací súd sa preto

v danom štádiu konania vecnou stránkou sporu ani nezaoberal.

Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že mu bola postupom prvostupňového súdu,

t. j. nedoručením mu vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe a príloh k vyjadreniu, odňatá

možnosť konať pred súdom a vyjadriť sa ku všetkým v konaní vykonaným dôkazom,

odvolací súd konštatuje, že s prihliadnutím na potrebu doplnenia dokazovania pred krajským

súdom v spojení s charakterom súdneho prieskumu zákonnosti správnych rozhodnutí,

sa nemôže jednoznačne vyjadriť, či pri príprave na rozhodnutie vo veci bolo jeho procesné

právo porušené.

Odvolací súd zaujme všeobecné stanovisko k právnej argumentácii žalobcu ohľadne

namietaného porušenia jeho práva konať pred súdom a vyjadriť sa ku všetkým v konaní

vykonaným dôkazom.

Ohľadne skúmania namietaného porušenia procesného práva žalobcu je potrebné

vychádzať z charaktere a potrieb správneho súdnictva, t. j. kasačnej kontroly zákonnosti

rozhodnutí orgánov verejnej správy. Miera kontradiktórnosti v tomto súdnom konaní nie je

taká vysoká ako v prípade meritórneho rozhodovania súdov v sporových občianskoprávnych

konaniach, v ktorých obe strany sporu majú povinnosť dokazovať svoje tvrdenia

na preukazovanie svojho nároku alebo účinnej obrany proti tvrdeniu protistrany. Z uvedeného

dôvodu je povinnosťou súdu podľa v rámci prípravy pojednávania

bezodkladne zaslať vyjadrenie odporcu navrhovateľovi spolu s predloženými dôkazmi,

aby mali obe strany sporu zachované práva garantované SR.

V správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť žalobou napadnutých správnych

rozhodnutí ako i postupov predchádzajúcich ich vydaniu, kedy je už skutkový stav známy

a vyplýva z obsahu administratívneho spisu a dokazovanie sa vykonáva len výnimočne.

Pre súd je v rámci správneho prieskumu zákonnosti napádaných rozhodnutí orgánov verejnej

správy rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol zistený v správnom konaní a teda bol tu v čase

vydania správneho rozhodnutia ( a ). V tomto súdnom konaní

explicitne neprikazuje súdu zaslať vyjadrenie žalobcu a ním zaslaný administratívny spis

žalobcovi, nakoľko žalobcovi sú dôvody správneho rozhodnutia známe ako i obsah

administratívneho spisu a dôkazov, ktoré sú jeho súčasťou. To však nebráni súdu, aby zaslal

žalobcovi vyjadrenie žalovaného, pokiaľ sú v ňom obsiahnuté nové dôvody a právna

argumentácia žalovaného ako i dôkazy žalobcovi dosiaľ neznáme. Je na rozhodnutí

prvostupňového súdu, aký postup zvolí s prihliadnutím na obsah vyjadrenia žalovaného

a priloženého administratívneho spisu.

Účastník správneho konania má podľa príslušných správnych procesných predpisov

účinné práva a na druhej strane orgán verejnej správy má tomu zodpovedajúce povinnosti

na zabezpečenie podmienok pre dostatočné zistenie skutkového stavu potrebného

na rozhodnutie vo veci správneho konania. Účastník správneho konania môže využiť inštitút

nahliadania do spisu, predkladania a navrhovania dôkazov na podporu jeho tvrdení, právo byť

prítomný pri vykonávaní dôkazov, klásť svedkom otázky, právo byť informovaný o výsledku

vykonaného dokazovania a vyjadriť sa k nemu, právo podávať riadne a mimoriadne opravné

prostriedky proti administratívnym rozhodnutiam, atď. Z uvedeného dôvodu je účastníkovi

správneho konania v čase podania správnej žaloby spravidla známy skutkový stav zistený

v správnom konaní, obsah administratívneho spisu ako i právna argumentácia žalovaného

orgánu verejnej správy. Taktiež právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý v konaní podľa II. Hlavy

V. časti musí byť zastúpený advokátom, je zo znalosti príslušných ustanovení

známe, že súd prvého stupňa vyžiada administratívny spis žalovaného a prvostupňového

orgánu verejnej správy a spravidla si vyžiada vyjadrenie žalovaného k námietkam uvedeným

v žalobe. Preto neobstojí námietka žalobcu, že by nedal súhlas na rozhodnutie vo veci

bez nariadenia pojednávania, keby mal vedomosť o doručení vyjadrenia žalovaného súdu

a že mu nebolo toto vyjadrenie s prílohami zaslané, nakoľko mal vedieť, že ak mu neboli

zaslané, tak súd v rámci prípravy pojednávania zhodnotil, že vyjadrenie žalovaného

neobsahuje žiadne nové skutočnosti a právnu argumentáciu, ku ktorej by bolo potrebné

vyjadrenie žalobcu.

K nálezu Ústavného súdu SR č. k. a rozsudku Európskeho súdu

pre ľudské práva GOC. C Turecko č. 36590/90, ktorými žalobca podporuje svoju

argumentáciu, odvolací súd uvádza, že v oboch prípadoch sa jednalo o porušenie práva

účastníka konania vyjadriť sa k vykonaným dôkazom (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a SR) v rámci občianskoprávneho

sporového konania, kedy v prvom prípade odvolací súd vykonal odvolacie pojednávanie

v neprítomnosti sťažovateľky napriek tomu, že mala výslovný, súdu známy, záujem zúčastniť

sa pojednávania a na ňom vyjadriť sa k novým doplneným listinným dôkazom predloženým

odvolaciemu súdu. V druhom prípade odvolací súd v Turecku rozhodol o odvolaní

bez nariadenia pojednávania a bez toho, aby dal na vedomie a na vyjadrenie sťažovateľovi

písomné stanovisko hlavného verejného žalobcu (prokurátora), ktorý vstúpil do konania.

Predmetné stanovisko prokurátora obsahovalo sťažovateľovi neznáme právne argumenty

a návrhy, a preto bolo jeho nedoručením sťažovateľovi oslabené právo na súdnu ochranu ako

i jeho možnosť účinnej obrany pred súdom.

Vzhľadom na charakter vyššie uvedených súdnych konaní, tieto nemožno

bez ďalšieho v plnom rozsahu aplikovať na súdne konanie, ktorého predmetom je

preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorého špecifiká sú vyššie

uvedené.

Vo veci Nálezu ÚS SR č. -123 odvolací súd konštatuje, že ústavný súd

v tomto konaní porušenie SR vo vzťahu k sťažovateľovi nekonštatoval,

nakoľko v predmetnej veci sa uvedenou námietkou sťažovateľa, ako sám ústavný súd uvádza,

nezaoberal. Ústavný súd dôvodil v náleze tým, že rozsudok napadnutý ústavnou sťažnosťou

bol na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora zrušený ako i ústavný súd

zrušil uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. Ns z 29. apríla 2002, ktorým najvyšší súd

rozhodol o námietke zaujatosti sťažovateľa, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní

bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere tak, aby z obsahu predloženého

administratívneho spisu priamo vyplývalo, že bol dodržaný zákonný postup pri ukončení

daňovej kontroly.

Z týchto dôvodov podľa odvolací súd prvostupňový

rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Podľa

rozhodne prvostupňový súd aj o trovách odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková