Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d86/382507.389769.pdf
PDF · 155.98 KB
No categories available
4Sžf/23/2011
Najvyšší súd 4Sžf/23/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Z. K., B., IČO: X.,
zastúpeného: advokátom Mgr. M., advokátska kancelária U., proti žalovanému: Daňové
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. I/228/8243-50775/2009/993169-r zo dňa 5.5.2009,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/68/2009-85
z 30. novembra 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
č. k. 21S/68/2009-85 z 30. novembra 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na nové
konanie a rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane,
dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Ružomberok č. 661/230/25992/2008/Ros-
X/292 zo dňa 07.08.2008, ktorým správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly
vyrubil žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie december 2005 v sume 1 171 875,- Sk. Správca dane v rámci daňovej kontroly zistil
u žalobcu porušenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o DPH“), tým že si odpočítal daň z pridanej hodnoty
(ďalej len „DPH“) z faktúr vystavených dodávateľmi S. Slovakia, s.r.o., M. a S.T., a.s.,
Krupina za dodávky veľkého množstva tovarov – vína, džúsov, minerálnych vôd, ktorých
dodanie nebolo preukázané. Prvostupňový správny orgán vykonal rozsiahle dokazovanie,
okrem iného aj formou dožiadania príslušných daňových úradov spravujúcich ako daňové
subjekty vyššie uvedených dodávateľov žalobcu ako i odberateľa žalobcu, spoločnosti H.
s.r.o. Zvolen. V rámci preverovania skutočností rozhodujúcich pre správne určenie
kontrolovanej daňovej povinnosti bola preverovaná preprava dodávaného tovaru, jeho
vyskladnenie, platby za predmetný tovar, a to v smere dodania tovaru žalobcovi ako i predaja
od žalobcu jeho odberateľovi. Uvedeným dokazovaním v rámci daňovej kontroly vyšlo
najavo, že sa žalobcom deklarované zdaniteľné plnenia neuskutočnili a taktiež, že tovar
nedodali osoby, ktoré vystavili faktúry.
Krajský súd pri rozhodovaní o žalobe vykonaním súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutých rozhodnutí ako i procesného postupu predchádzajúceho ich vydaniu dospel
k názoru, že k poskytnutiu deklarovaného tovaru nedošlo, žalobca pri preukazovaní
uskutočnenia zdaniteľného plnenia neuniesol dôkazné bremeno, keďže právne relevantným
spôsobom nepreukázal, že prijaté zdaniteľné pnenie sa uskutočnilo. Zo strany žalobcu nebola
splnená základná podmienka nároku na odpočet DPH a nesplnil podmienky nároku
na odpočet dane. Podľa prvostupňového súdu, pokiaľ u správcu dane vznikli pochybnosti,
či dodávatelia žalobcu uskutočnili zdaniteľné plnenia žalobcom v daňovom priznaní
deklarované, potom nepostačovalo na strane žalobcu predložiť obchodné zmluvy spolu
s dodatkami a faktúry. Žalobca mal v daňovom konaní predložiť také dôkazy, ktoré by spornú
otázku uskutočnenia zdaniteľného plnenia preukázali v jeho prospech, avšak túto povinnosť si
žalobca nesplnil. Správca dane je povinný u každého deklarovaného zdaniteľného plnenia
overovať danú obchodnú transakciu nie len u odberateľa, ale i na strane dodávateľa. Pokiaľ
nie je na strane dodávateľa preukázané, že k zdaniteľnému plneniu došlo a z toho titulu aj
k odvodu dane na výstupe, nemôže byť priznaný nárok na odpočet dane na vstupe,
ktorá nebola do štátneho rozpočtu odvedená.
Proti rozsudku krajského súdu žalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu
v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho
súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“) a navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že sa
v plnom rozsahu vyhovie petitu jeho žaloby.
Žalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal, že :
postupom prvostupňového súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom
a vyjadriť sa ku všetkým v konaní vykonaným dôkazom. Uvedené porušenie
procesných práv žalobca vidí v tom, že až z odôvodnenia napadnutého rozsudku
zistil, že žalovaný podal k obsahu jeho žaloby písomné vyjadrenie spolu
s prílohami, pričom toto vyjadrenie a ani prílohy mu neboli doručené
pred pojednávaním, aby sa k ich obsahu mohol vyjadriť a dostatočne sa pripraviť
na konanie pred súdom. Je pravdou, že žalobca na písomnú výzvu súdu súhlasil
s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, avšak v tom čase nevedel,
že súd si od žalovaného vyžiadal vyjadrenie k žalobe a toto mu bolo aj s prílohami
zaslané. V opačnom prípade by nesúhlasil s rozhodnutím súdu bez nariadenia
pojednávania, aby sa mohol k vyjadreniu žalovaného a zaslaným dôkazom
vyjadriť. Z uvedeného dôvodu žalobca namieta porušenie jeho základného práva
vyplývajúceho z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyjadriť sa ku všetkým
vykonaným dôkazom, ale aj porušenie princípu kontradiktórnosti a princípu
rovnosti zbraní ako základných definičných prvkov práva na spravodlivé súdne
konanie. V súvislosti s uvedeným porušením jeho procesných práv zo strany
prvostupňového súdu žalobca poukazuje na právne závery obsiahnuté v nálezoch
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 136/08 a č. k. III. ÚS 202/02
a v rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva GOC. c/a Turecko č. 36590/90
z 11.7.2002.
krajský súd na základe predložených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vzhľadom k tomu vec nesprávne právne posúdil. Podľa názoru žalobcu
krajský súd aj žalovaný svojvoľne extenzívne vykladajú ustanovenia zákona
o DPH v neprospech žalobcu. Žalobca má za to, že zákon o DPH taxatívnym
spôsobom vymenováva podmienky, za ktorých je možné uplatniť si nadmerný
odpočet a žalobca tieto podmienky riadne splnil, predložil faktúry od dodávateľov
tovaru a dodacie listy (ktoré žalobca už považuje nad rámec zákona o DPH).
Zo strany správcu dane požadovanie predloženia ďalších dokladov preukazujúcich
pohyb tovaru, jeho skladovanie, prepravu, úhradu za dodaný tovar, sú nad rámec
zákona o DPH a podľa žalobcu nie sú podstatné pre preukázanie uskutočnenia
zdaniteľného plnenia a nároku na odpočet dane. Žalobca sa nestotožňuje
s názorom krajského súdu a žalovaného, aby žalobca za účelom preukázania
svojich tvrdení zháňal účtovné doklady od svojich dodávateľov a taktiež nemôže
niesť zodpovednosť za to, že jeho dodávatelia si neplnia povinnosti a nevedú
riadne účtovníctvo. Žalobca v daňovom konaní predložil faktúry o cene dodaného
tovaru v zmysle predložených uzavretých zmlúv na dodávku predmetného tovaru,
predložil dodacie listy a okrem uvedeného, dodanie tovaru bolo potvrdené
výpoveďami štatutárnych zástupcov dodávateľa. Z uvedeného dôvodu žalobca
nevidí dôvod na predkladanie ďalších dôkazov z jeho strany, nakoľko splnenie
podmienok na odpočet dane riadne preukázal.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu proti rozsudku krajského súdu písomne nevyjadril.
Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky ( ďalej len „ústava“ )
Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Podľa čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa § 114 ods. ods. 2 OSP v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh
na začatie konania (žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu
do vlastných rúk a poučí účastníkov podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne
odošle navrhovateľovi.
Podľa § 250d ods. 1 OSP predseda senátu vyžiada spisy žalovaného správneho orgánu,
ktorý je povinný bez meškania ich predložiť spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa.
Podľa § 250e OSP, ak nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v § 250d
ods. 2 a 3, doručí súd žalovanému rovnopis žaloby. Predseda senátu môže nariadiť
žalovanému, aby sa k obsahu žaloby vyjadril v lehote, ktorú zároveň určí.
Podľa § 15 ods. 10 zákona o správe daní o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo
o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí
podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa
k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu,
pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie
kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je
oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho
doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne
vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu
v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec
správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj
v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť
na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je
oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo
z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho
prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie
kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia
správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je
súčasťou protokolu.
Podľa § 15 ods. 11 písm. j) až l) zákona o správe daní protokol musí obsahovať
dátum prerokovania protokolu, vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane,
ktorý vykonáva daňovú kontrolu, vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového
subjektu alebo ním povereného zástupcu.
Podľa § 15 ods. 12 zákona o správe daní po prerokovaní protokolu protokol
podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca a zamestnanec správcu dane.
Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom
zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom odmietnutia, ak je
mu známy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane
kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu sa
považuje za deň jeho doručenia. Ak kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca
odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní
na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania
a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.
Podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona o správe daní, ak sa u daňového subjektu
vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej
skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole
odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo
hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole
odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje
od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.
Najvyšší súd ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je založený
na nedostatočnom preskúmaní dodržania zákonom určeného postupu potrebného
pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i konania, ktoré predchádzalo vydaniu
prvostupňového správneho rozhodnutia. Podľa ustálenej súdnej praxe je povinnosťou
žalovaného predložiť súdu kompletný, zažurnalizovaný administratívny spis, na základe
ktorého súd môže posúdiť postup správneho orgánu a všetky podklady rozhodujúce
pre vydanie rozhodnutia.
Krajský súd sa však uspokojil s neúplnou spisovou dokumentáciou prvostupňového
správneho orgánu, ktorého zákonnosť rozhodnutia bola predmetom súdneho prieskumu.
Z obsahu priloženej kópie protokolu o výsledku daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie
obdobie DPH vyplýva dátum vypracovania tohto protokolu, dátum jeho prerokovania
so žalobcom, nachádzajú sa v ňom podpisy zamestnancov správcu dane, ktorí ho vypracovali,
avšak podpis žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu, osvedčujúci jeho účasť
na prerokovaní protokolu, v ňom uvedený nie je. Správca dane v dodatku č. 1 k protokolu
o výsledku daňovej kontroly síce uvádza, že žalobca podal dňa 16.07.2008 písomné
vyjadrenie k protokolu, avšak opäť na dodatku k protokolu podpis žalobcu chýba.
V administratívnom spise predloženom prvostupňovému súdu sa nenachádza doklad
o doručení protokolu o výsledku daňovej kontroly žalobcovi spolu s výzvou správcu dane
na jeho prerokovanie a vyjadrenie sa k nemu, doklad o ich doručení žalobcovi, zápisnica
o záverečnom prerokovaní protokolu a dodatku k protokolu so žalobcom alebo s jeho
splnomocneným zástupcom ako i poznamenanie, že žalobca odmietol podpísať protokol, či už
bez uvedenia dôvodu, prípadne z akých dôvodov tak učinil. Taktiež sa v spise nenachádza
správcom dane spomenuté písomné vyjadrenie žalobcu k protokolu. Všetky spomenuté
listinné dôkazy z administratívneho spisu by mali svedčiť o dodržaní zákonného postupu
správcom dane predchádzajúceho ukončeniu daňovej kontroly podľa vyššie citovaných
ustanovení § 15 ods. 10 až ods. 12 zákona o správe daní a ako i o dodržaní základných
procesných práv žalobcu na oboznámenie sa s výsledkami daňovej kontroly a o poskytnutí mu
možnosti účinne sa brániť, prípadne predkladať dôkazy alebo navrhovať ich vykonanie
na preukázanie jeho tvrdení. Dodržanie uvedeného postupu nie je zanedbateľné z hľadiska
kompletnej prípravy na začatie vyrubovacieho konania podľa § 44 zákona o správe daní
s prihliadnutím na skutočnosť, že daňový subjekt v daňovom konaní znáša dôkazné bremeno.
Odvolací súd v spise krajského súdu v prejednávanej veci nenašiel zmienku
o preverovaní vyššie uvedeného procesného postupu pred ukončením daňovej kontroly
vyžiadaním si doplnenia chýbajúcich listinných dôkazov od žalovaného, prípadne správcu
dane. Pritom v administratívnom spise možno zistiť námietky žalobcu ku kontrolným
zisteniam až z obsahu jeho odvolania proti dodatočnému platobnému výmeru,
takže prvostupňový súd taktiež nemohol preveriť, či sa správca dane v dodatku k protokolu
o výsledku daňovej kontroly vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu.
Krajský súd teda rozhodol bez toho, aby sa zaoberal všetkými podkladmi, na základe
ktorých bolo vydané žalobou napadnuté a súdom preskúmavané rozhodnutie v tejto veci.
Bez úplnej spisovej dokumentácie, z ktorej bude tiež zistiteľná aj miera a spôsob
oboznámenia žalobcu s podkladmi rozhodnutia vo veci preskúmavaného rozhodnutia nie je
možné posúdiť ani vecnú stránku rozhodnutia (skutkovú a právnu). Odvolací súd sa preto
v danom štádiu konania vecnou stránkou sporu ani nezaoberal.
Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že mu bola postupom prvostupňového súdu,
t. j. nedoručením mu vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe a príloh k vyjadreniu, odňatá
možnosť konať pred súdom a vyjadriť sa ku všetkým v konaní vykonaným dôkazom,
odvolací súd konštatuje, že s prihliadnutím na potrebu doplnenia dokazovania pred krajským
súdom v spojení s charakterom súdneho prieskumu zákonnosti správnych rozhodnutí,
sa nemôže jednoznačne vyjadriť, či pri príprave na rozhodnutie vo veci bolo jeho procesné
právo porušené.
Odvolací súd zaujme všeobecné stanovisko k právnej argumentácii žalobcu ohľadne
namietaného porušenia jeho práva konať pred súdom a vyjadriť sa ku všetkým v konaní
vykonaným dôkazom.
Ohľadne skúmania namietaného porušenia procesného práva žalobcu je potrebné
vychádzať z charaktere a potrieb správneho súdnictva, t. j. kasačnej kontroly zákonnosti
rozhodnutí orgánov verejnej správy. Miera kontradiktórnosti v tomto súdnom konaní nie je
taká vysoká ako v prípade meritórneho rozhodovania súdov v sporových občianskoprávnych
konaniach, v ktorých obe strany sporu majú povinnosť dokazovať svoje tvrdenia
na preukazovanie svojho nároku alebo účinnej obrany proti tvrdeniu protistrany. Z uvedeného
dôvodu je povinnosťou súdu podľa § 114 ods. 2 OSP v rámci prípravy pojednávania
bezodkladne zaslať vyjadrenie odporcu navrhovateľovi spolu s predloženými dôkazmi,
aby mali obe strany sporu zachované práva garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
V správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť žalobou napadnutých správnych
rozhodnutí ako i postupov predchádzajúcich ich vydaniu, kedy je už skutkový stav známy
a vyplýva z obsahu administratívneho spisu a dokazovanie sa vykonáva len výnimočne.
Pre súd je v rámci správneho prieskumu zákonnosti napádaných rozhodnutí orgánov verejnej
správy rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol zistený v správnom konaní a teda bol tu v čase
vydania správneho rozhodnutia (§ 250i ods. 1 a 2 OSP). V tomto súdnom konaní OSP
explicitne neprikazuje súdu zaslať vyjadrenie žalobcu a ním zaslaný administratívny spis
žalobcovi, nakoľko žalobcovi sú dôvody správneho rozhodnutia známe ako i obsah
administratívneho spisu a dôkazov, ktoré sú jeho súčasťou. To však nebráni súdu, aby zaslal
žalobcovi vyjadrenie žalovaného, pokiaľ sú v ňom obsiahnuté nové dôvody a právna
argumentácia žalovaného ako i dôkazy žalobcovi dosiaľ neznáme. Je na rozhodnutí
prvostupňového súdu, aký postup zvolí s prihliadnutím na obsah vyjadrenia žalovaného
a priloženého administratívneho spisu.
Účastník správneho konania má podľa príslušných správnych procesných predpisov
účinné práva a na druhej strane orgán verejnej správy má tomu zodpovedajúce povinnosti
na zabezpečenie podmienok pre dostatočné zistenie skutkového stavu potrebného
na rozhodnutie vo veci správneho konania. Účastník správneho konania môže využiť inštitút
nahliadania do spisu, predkladania a navrhovania dôkazov na podporu jeho tvrdení, právo byť
prítomný pri vykonávaní dôkazov, klásť svedkom otázky, právo byť informovaný o výsledku
vykonaného dokazovania a vyjadriť sa k nemu, právo podávať riadne a mimoriadne opravné
prostriedky proti administratívnym rozhodnutiam, atď. Z uvedeného dôvodu je účastníkovi
správneho konania v čase podania správnej žaloby spravidla známy skutkový stav zistený
v správnom konaní, obsah administratívneho spisu ako i právna argumentácia žalovaného
orgánu verejnej správy. Taktiež právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý v konaní podľa II. Hlavy
V. časti OSP musí byť zastúpený advokátom, je zo znalosti príslušných ustanovení OSP
známe, že súd prvého stupňa vyžiada administratívny spis žalovaného a prvostupňového
orgánu verejnej správy a spravidla si vyžiada vyjadrenie žalovaného k námietkam uvedeným
v žalobe. Preto neobstojí námietka žalobcu, že by nedal súhlas na rozhodnutie vo veci
bez nariadenia pojednávania, keby mal vedomosť o doručení vyjadrenia žalovaného súdu
a že mu nebolo toto vyjadrenie s prílohami zaslané, nakoľko mal vedieť, že ak mu neboli
zaslané, tak súd v rámci prípravy pojednávania zhodnotil, že vyjadrenie žalovaného
neobsahuje žiadne nové skutočnosti a právnu argumentáciu, ku ktorej by bolo potrebné
vyjadrenie žalobcu.
K nálezu Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 136/08 a rozsudku Európskeho súdu
pre ľudské práva GOC. C Turecko č. 36590/90, ktorými žalobca podporuje svoju
argumentáciu, odvolací súd uvádza, že v oboch prípadoch sa jednalo o porušenie práva
účastníka konania vyjadriť sa k vykonaným dôkazom (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) v rámci občianskoprávneho
sporového konania, kedy v prvom prípade odvolací súd vykonal odvolacie pojednávanie
v neprítomnosti sťažovateľky napriek tomu, že mala výslovný, súdu známy, záujem zúčastniť
sa pojednávania a na ňom vyjadriť sa k novým doplneným listinným dôkazom predloženým
odvolaciemu súdu. V druhom prípade odvolací súd v Turecku rozhodol o odvolaní
bez nariadenia pojednávania a bez toho, aby dal na vedomie a na vyjadrenie sťažovateľovi
písomné stanovisko hlavného verejného žalobcu (prokurátora), ktorý vstúpil do konania.
Predmetné stanovisko prokurátora obsahovalo sťažovateľovi neznáme právne argumenty
a návrhy, a preto bolo jeho nedoručením sťažovateľovi oslabené právo na súdnu ochranu ako
i jeho možnosť účinnej obrany pred súdom.
Vzhľadom na charakter vyššie uvedených súdnych konaní, tieto nemožno
bez ďalšieho v plnom rozsahu aplikovať na súdne konanie, ktorého predmetom je
preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorého špecifiká sú vyššie
uvedené.
Vo veci Nálezu ÚS SR č. III. ÚS 202/02-123 odvolací súd konštatuje, že ústavný súd
v tomto konaní porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR vo vzťahu k sťažovateľovi nekonštatoval,
nakoľko v predmetnej veci sa uvedenou námietkou sťažovateľa, ako sám ústavný súd uvádza,
nezaoberal. Ústavný súd dôvodil v náleze tým, že rozsudok napadnutý ústavnou sťažnosťou
bol na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora zrušený ako i ústavný súd
zrušil uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. Ns 1-10/02 z 29. apríla 2002, ktorým najvyšší súd
rozhodol o námietke zaujatosti sťažovateľa, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní
bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere tak, aby z obsahu predloženého
administratívneho spisu priamo vyplývalo, že bol dodržaný zákonný postup pri ukončení
daňovej kontroly.
Z týchto dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP odvolací súd prvostupňový
rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Podľa § 224 OSP
rozhodne prvostupňový súd aj o trovách odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2011
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková