Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžp/22/2011

Najvyšší súd 3 Sžp/22/2011 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: N. D. S., a.s., so sídlom M.

N., B., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: B. S., a.s., so sídlom L. C., B., zastúpený: Advokátska kancelária R. s.r.o., so sídlom D. N., B., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. A-2010/1661-DLD zo dňa 10.05.2010, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -92 zo dňa 01.07.2011, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

č. k. -92 zo dňa 01. júla 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. A-2010/1661-DLD zo dňa 10.05.2010 podľa (ďalej len ) v spojení s a veta prvá Krajský súd dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienku konania na postup podľa druhej hlavy piatej časti , a to porušenie subjektívneho práva žalobcu napadnutým rozhodnutím správneho orgánu, a nie je preto aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Podľa ust. treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Z podanej žaloby nevyplynulo, aké subjektívne právo žalobcu malo byť vydaním napadnutého rozhodnutia porušené. Žalobca v žalobe nešpecifikoval žiadne svoje právo, subjektívny oprávnený záujem, ktoré by bolo zo strany správnych orgánov ich konaním alebo vydanými rozhodnutiami dotknuté.

2

Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca včas odvolanie. Má za to, že je aktívne

vecne legitimovaný v tomto konaní. Umiestnenie reklamného zariadenia popri pozemnej komunikácii rozptyľuje pozornosť účastníkov cestnej premávky, a tým zvyšuje možnosť vzniku kolíznych situácií v cestnej premávke, v dôsledku ktorých môže dôjsť k poškodeniu majetku vo vlastníctve žalobcu. Žalobca je nositeľom objektívnej zodpovednosti za akúkoľvek udalosť, ktorá vznikne na pozemnej komunikácii vo vlastníctve alebo správe žalobcu, napr. aj za udalosť, ktorá vznikne v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou iného subjektu, v danom prípade v súvislosti s umiestnením reklamného zariadenia. Poukázal na nesprávny procesný postup súdu prvého stupňa, pretože v prípade, ak by aj žaloba nemala všetky zákonom predpísané náležitosti (čo podľa názoru žalobcu má), mal vyzvať žalobcu na odstránenie nedostatkov žaloby v zmysle a nie konanie pre nedostatok podmienky konania zastaviť. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 64/1998 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky vyplýva, že neuvedenie konkrétnych skutočností v žalobe je vadou žaloby a nie nedostatkom podmienky konania. Uvedeným postupom súdu prvého stupňa sa mu ako účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom. Žalobca už bol účastníkom konania v obdobnom súdnom spore vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. , ktorý sa týkal povoľovacieho konania informačných, reklamných a propagačných zariadení, v ktorom prvostupňový správny súd rozhodoval o veci samej a konanie bolo právoplatne ukončené až rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. zo dňa 17.06.2009, pričom aktívna vecná legitimácia žalobcu nebola spochybňovaná. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje so závermi

a aj napadnutým uznesením krajského súdu o zastavení konania, z dôvodu absencie práva alebo subjektívneho záujmu, ktorý by mal byť napadnutým rozhodnutím dotknutý. Navrhol, aby bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -92 zo dňa 01.07.2011 potvrdené.

Ďalší účastník konania spoločnosť B. S., a.s., vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu

uviedol, že žalobca nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom ukrátenie na svojich subjektívnych právach rozhodnutím a postupom správnych orgánov, ani skutočnosť, že mu bola spôsobená ujma. Žalobca sa obmedzil len na všeobecné konštatovanie o hypotetických rizikách a škodách, ktoré by údajne mohli vzniknúť. Žalobca vo svojom žalobnom návrhu nepreukázal, že je oprávnenou osobou, relevantným spôsobom nešpecifikoval v čom mal byť ukrátený na svojich právach, iba definoval zákonné ustanovenia, o ktorých sa domnieval, že boli porušené, hoci k ich porušeniu žiadnym spôsobom nedošlo a správne orgány postupovali pri vydaní napadnutých rozhodnutí v súlade s platnými právnymi predpismi. Tvrdenie žalobcu, že je nositeľom objektívnej zodpovednosti za akúkoľvek udalosť, ktorá vznikne na pozemnej komunikácii vo vlastníctve alebo správe žalobcu, nemá oporu v zákone. Cestný zákon a ani iný právny predpis neupravuje takúto zodpovednosť správcu pozemnej komunikácie. Závada v zjazdnosti sa nevzťahuje na účinky umiestnenia reklamných

3

zariadení, ktoré hypoteticky môžu odpútavať pozornosť vodičov ako to tvrdí žalobca. Ak by tvrdenie žalobcu malo mať oporu v zákone, účastníci dopravných nehôd by sa veľmi ľahko zbavovali zodpovednosti za porušovanie predpisov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Účastník konania nevidí súvislosť s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.06.2009 s týmto konaním. Aktívnu legitimáciu v súdnom konaní podľa piatej časti musí žalobca preukázať ukrátením na svojich právach v každom osobitnom prípade, nevyplýva mu automaticky z účastníctva v správnom konaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a uložil žalobcovi nahradiť trovy konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu ( , veta prvá ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Žalovaný rozhodnutím č. A-2010/1661-DLD zo dňa 10.05.2010 zamietol odvolanie

žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Ružinov č. SÚ/2009/14521- 8/KAR-79 zo dňa 16.11.2009, ktorým bola povolená stavba reklamné zariadenie v tvare V s rozmermi reklamnej plochy 9,6 m x 8,5 m v lokalite Prístavný most – Bajkalská ulica 15425/10 k.ú. N. v B. za účelom reklamy za podmienok stanovených v rozhodnutí.

Žalobou podanou na poštovú prepravu dňa 08.07.2010, doručenou krajskému súdu

dňa 09.07.2010, sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. A-2010/1661-DLD zo dňa 10.05.2010.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa veta prvá žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá

o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach.

Podľa súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala

oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené

4

v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve

účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi

z ustanovenia zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby ( a ) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí.

Podľa ustanovenia treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby

aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Absencia tvrdenia žalobcu, že vydaním napadnutého rozhodnutia bol porušený konkrétny zákon, je vadou žaloby, ktorá bráni jej vecnému vybaveniu žaloby (judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 64/1998).

Splnenie procesných podmienok je predpokladom prípustnosti vydania meritórneho

rozhodnutia, a preto ak súd zistí neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky alebo ak odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky zostane neodstránený, konanie zastaví podľa Aj keď uvedené nedostatky v procesných podmienkach majú rovnaký následok ako neodstránenie vád žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia jej vecnému vybaveniu, t.j. zastavenie konania podľa , nejde v prípade vád žaloby o procesnú podmienku, ale o náležitosti procesného úkonu účastníka, náležitosti žaloby. V prejednávanej veci nejde ani o vadu žaloby, pretože žalobca v žalobe uviedol, ako je napadnutým rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach.

Žalobca v žalobe na strane 3 piaty odsek uviedol, že v dôsledku umiestnenia

reklamného zariadenia výlepovými plochami smerom na dotknutý úsek diaľnice D1, môže odpútavaním pozornosti vodičov dochádzať k zvýšenému počtu vzniku kolíznych situácií, čím môže dochádzať k ohrozovaniu majetku žalobcu, avšak v prvom rade k ohrozeniu života, zdravia a majetku účastníkov cestnej premávky.

Tvrdenie, že žalobca bol napadnutým rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich

právach, je podľa v spojení s veta prvá jednou z osobitných náležitosti žaloby v konaní podľa druhej hlavy piatej časti . Z ustanovenia vyplýva, že ak žaloba obsahuje vady, súd vyzve žalobcu k ich odstráneniu. Podľa v spojení s veta prvá určí mu k tomu lehotu a poučí ho ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak nebudú vady žaloby, ktoré bránia jej vecnému vybaveniu v lehote určenej súdom odstránené, súd

5

uznesením konanie zastaví. Súd pritom musí rozlišovať, či ide o vady žaloby, ktoré bránia jej vecnému vybaveniu, pretože v konaní podľa druhej hlavy piatej časti je možné zastaviť konanie iba pre neodstránenie vád žaloby, k odstráneniu ktorých bol žalobca súdom vyzvaný a zároveň musí ísť o také vady žaloby, ktoré bránia jej vecnému vybaveniu.

Preto ak krajský súd dospel k záveru, že žaloba neobsahuje tvrdenie, že žalobca

je napadnutým rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach, mal vyzvať žalobcu na odstránenie tejto vady žaloby a až potom ako by žalobca v lehote určenej súdom túto vadu neodstránil, mohol by konanie o žalobe žalobcu zastaviť. O takúto vadu žaloby však v prejednávanej veci nejde, pretože žalobca v žalobe, aj keď iba stručne, uviedol, že tým, že bolo povolené umiestniť reklamné zariadenie, môže dôjsť k ohrozeniu jeho majetku. Ak by krajský súd mal za to, že žalobca nemôže byť napadnutým rozhodnutím žalovaného, tak ako tvrdil v žalobe, ukrátený na svojich právach, musel by vo svojom rozhodnutí uviesť, prečo tomu tak nie je. Z napadnutého uznesenia krajského súdu nevyplýva, že by sa týmto tvrdením žalobcu krajský súd zaoberal.

Je potrebné uviesť, že formalizmus pri posudzovaní náležitosti žaloby v správnom

súdnictve nezodpovedá princípom materiálneho právneho štátu, ani samotnému poslaniu súdnictva. Súdy nemôžu odmietnuť zaoberať sa určitou vecou z celkom formálnych dôvodov, ale iba z takých príčin, ktoré poskytnutie súdnej ochrany skutočne vylučujú. Iný prístup by nebol ústavne konformný a znamenal by odopretie spravodlivosti.

V tejto súvislosti poukazuje najvyšší súd na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. -23 zo dňa 26.09.2002, v ktorom ústavný súd okrem iného uviedol, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.

Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -92 zo dňa 01.07.2011 zrušil podľa veta druhá v spojení s z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0

( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

6

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 01. decembra 2011

JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková