Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/11/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z jeho predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera na verejnom

zasadnutí v Bratislave 7. decembra 2011 v trestnej veci obţalovaného D. R. pre trestný čin

sprenevery podľa , v znení neskorších predpisov

(Tr. zák.), o odvolaní, ktoré podal obţalovaný D. R. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo 16. augusta 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa , napadnutý rozsudok krajského súdu

sa z r u š u j e vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Na základe obţalovaný D. R. podľa Tr. zák.,

s pouţitím § 40 ods. 1, ods. 5 písm. c/ Tr zák. sa o d s u dz u j e na trest odňatia slobody

na 2 (dva) roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon tohto trestu sa podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. sa obţalovanému určuje skúšobná doba na 4 (štyri) roky.

2

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu prvého stupňa zo 16. augusta

2011, sp. zn. , obţalovaný D. R. bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu

sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, ţe

D. R. ako majiteľ firmy D. R. E. a súčasne spoločník spoločnosti s ručením

obmedzeným (s.r.o.) E. so sídlom v Ţ. na základe leasingových zmlúv z 19. januára 1998

a 22. januára 1998 prevzal od akciovej spoločnosti C. (A.) na základe leasingových zmlúv

z 19. januára 1998 dva ťahače návesu zn. Scania a zmlúv z 22. januára 1998 dva nákladné

valníkové návesy, ktoré v období od 9. do 13. júna 1998 predal nezisteným osobám do Sýrie;

prostredníctvom J. Š. nadviazal kontakt s M. Z., ktorý v domnienke, ţe ide o ťahače a návesy

patriace D. R., zabezpečil prevoz a predaj kamiónov prostredníctvom H. B., J. Š. a O. V.

do Sýrie, pričom D. R. im na tento účel zabezpečil kópie technických preukazov vozidiel,

náhradné kľúče od nich a ďalšie potrebné doklady, ale originály technických preukazov

a kľúčov si ponechal a 3. júna 1998 podal na polícii trestné oznámenie o odcudzení vozidiel

v Ţ.; A. tak spôsobil škodu 9 718 321,20 Sk (322 589,16 €).

Krajský súd za to obţalovanému R. podľa § 248 ods. 5, § 40 ods. 1, ods. 5 písm. c/

Tr. zák. uloţil trest odňatia slobody na tri roky a šesť mesiacov, na jeho výkon tohto podľa

§ 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny; podľa § 53 ods. 1 Tr. zák.

obţalovanému uloţil tieţ peňaţný trest 5 000 € a podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. ustanovil

náhradný trest odňatia slobody na jeden rok.

Proti rozsudku krajského súdu podal obţalovaný D. R. odvolanie, ktorým

sa domáhal zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa, aby ju tento

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolateľ namietal skutkové zistenia

súdu najmä v tom, ţe leasingové zmluvy neuzavrel ako ţivnostník (firma D. R. E.),

ale ako spoločník a konateľ s.r.o. E., v čom videl zásadnú rozdielnosť svojho postavenia

a aj zodpovednosti; namietal tieţ, ţe dostatočne nebol preukázaný vývoz vozidiel do Sýrie,

a preto jeho konanie bolo nesprávne právne posúdené ako trestný čin sprenevery.

Odvolateľ alternatívne tieţ navrhol (v prípade uznania jeho viny) nahradenie trestu

odňatia slobody uloţením síce toho istého druhu trestu v primeranej výmere, ale s povolením

3

podmienečného odkladu jeho výkonu. Obţalovaný tento svoj návrh odôvodnil dlhým

časovým odstupom od spáchania skutku, čo zohľadňuje aj judikatúra; zároveň poukázal

na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý uznal, ţe bolo porušené jeho

(obţalovaného) ústavné právo na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.

Prokurátor navrhol odvolanie obţalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd ako súd odvolací v intenciách § 564 ods. 4 teraz účinného Trestného

poriadku ( v znení neskorších predpisov) nezistil dôvod na rozhodnutie

podľa alebo ods. 3 , a preto v zmysle preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a správnosť jemu

predchádzajúceho konania, prihliadajúc pritom aj na (prípadné) chyby odvolaním nevytýkané,

pričom dospel k záveru, ţe výroky napadnutého rozsudku sú legálne; neprimeraným je len

jeho výrok o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Krajský súd uţ vo veci rozhodoval meritórne, a to rozsudkom z 9. septembra 2010,

sp. zn. ; v konaní o odvolaní rozhodnutím Najvyššieho súdu z 8. júna 2011, sp. zn.

, bol uvedený rozsudok súdu prvého stupňa zrušený v jeho časti, v ktorej bol

obţalovaný D. R. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu sprenevery a v tejto časti

bola vec vrátená krajskému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Výrok rozsudku

z 9. septembra 2010, ktorým bol obţalovaný Z. oslobodený spod obţaloby, zostal nedotknutý

a nadobudol právoplatnosť.

Uvedený rozsudok z 9. septembra 2010 bol výsledkom rozsiahleho a vcelku

primeraného a dostatočného dokazovania, z ktorého vyplýva skutkový stav tak, ako je teraz

zistený v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa zo 16. augusta 2011. Dôvodom zrušenia

pôvodného rozsudku z 9. septembra 2010 boli určité rozpory medzi skutkovými zisteniami

a tzv. skutkovou vetou rozsudku, resp. pri rozhodovaní o treste bolo aplikované neprimerané

ustanovenie zákona.

Tieto čiastkové nedostatky, ktoré však nemali zásadný vplyv na meritum veci, boli

v teraz uskutočnenom konaní odstránené, pričom nedošlo k ţiadnym zásadným zmenám

v skutkovom zistení, ţe obţalovaný D. R. konal tak, ako prípad opisuje krajský súd

v napadnutom rozsudku.

4

Námietky uvedené v odvolaní obţalovaného nie je moţné akceptovať ako relevantné,

pričom ide o jeho obhajobné (ale nepreukázané) tvrdenia, resp. subjektívny pohľad

na hodnotenie jednotlivých dôkazov. Odvolací súd v terajšom konaní o odvolaní (rovnako

ako v konaní predchádzajúcom) nezistil také okolnosti, ktoré by mohli viesť k revízii

rozsudku súdu prvého stupňa, a to pokiaľ ide o zistenia skutkové, ale aj právne (kvalifikácia

skutku ako trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Tr. zák.).

Krajský súd napokon v odôvodnení písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku

vyloţil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel

a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je zrejmé,

ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo povaţoval dokazovanie za dostatočné a akými

právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných

ustanovení v otázke viny. Túto časť napadnutého rozsudku, ktorá zodpovedá ustanoveniu

, si osvojuje aj odvolací súd a vo vzťahu k výroku o vine obţalovaného D. R.

na tieto poukazuje.

Pred vyhlásením napadnutého rozsudku prokurátor v prospech obţalovaného

navrhol uloţenie miernejšieho trestu s poukazom na dĺţku konania a skutočnosť, ţe D. R.

pred aj po spáchaní predmetného trestného činu viedol riadny ţivot; samozrejme toto ţiadal

aj obţalovaný. Krajský súd svoje stanovisko nezmenil a obţalovanému D. R. uloţil trest

odňatia slobody ako v predchádzajúcom konaní.

Odvolací súd prihliadol na ustanovenie § 23 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu

a vychádzajúc z účelu (jeho ustanovenie ) konštatuje,

ţe procesná norma poţaduje, aby hmotnoprávna norma bola aplikované čo najskôr (včasné

odhalenie a postih páchateľa).

Ďalej je potrebné vziať do úvahy, ţe pri určení druhu trestu a jeho výmery (§ 31 ods. 1

Tr. zák.) jedným z dôleţitých znakov je aj stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť

(§ 3 ods. 4 Tr. zák.); znakom je tu posúdenie osoby páchateľa. Jeho profil bol uţ spomenutý

a nebolo zistené, ţe by od trestného činu spáchaného pred skoro štrnástimi rokmi, resp.

ani predtým, bol odsúdený za iný delikt; táto skutočnosť zniţuje stupeň spoločenskej

nebezpečnosti ním spáchaného trestného činu. Je potrebné tieţ zohľadniť aj poľahčujúcu

okolnosť a nezistenie okolností priťaţujúcich. Napokon prichádza do úvahy aj skutočnosť,

5

ţe prvý meritórny rozsudok bol vydaný aţ dvanásť rokov od spáchania deliktu a jedenásť

rokov od začatia trestného stíhania, pričom zavinenie obţalovaného na tomto nepriaznivom

stave nebolo zistené.

Tento stav odporuje , ktorým je stanovené

právo občana, aby jeho vec bola verejne prerokovaná bez zbytočných prieťahov. Rovnaké

právo dáva občanovi aj čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach úpravou,

ţe prerokovanie jeho veci súdom spravodlivo a verejne má byť uskutočnené v primeranej

lehote.

Týmto princípom zodpovedá aj ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva,

Ústavného súdu Slovenskej republiky a jej Najvyššieho súdu. Jej základným rysom

je zniţovanie uloţených trestov, čo zodpovedá aj princípu spravodlivosti, lebo vykonávanie

závaţného trestu po dlhom období od spáchania deliktu nemá zásadný vplyv ani na páchateľa

ani neslúţi generálnej prevencii, je skôr aktom formálneho aplikovania zákona, bez vzťahu

k jeho výchovnému aspektu.

Najvyšší súd v tejto súvislosti tieţ pripomína, ţe rozhodnutím Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 31. mája 2011, sp. zn. , bolo konštatované,

ţe v rozhodovanej veci bolo porušené právo obţalovaného na prejednanie veci v primeranej

lehote, čo však nebolo spôsobené jeho chybou.

Najvyšší súd vzhľadom na uvedené povaţuje trest odňatia slobody uloţený

obţalovanému D. R. krajským súdom za neprimeraný, a preto podľa § 258 ods. 1 písm. e/,

ods. 2 zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho

výkonu. Ide o oddeliteľný výrok rozsudku a keďţe boli splnené aj podmienky stanovené

v , odvolací súd sám vo veci rozhodol.

Z dôvodov prezentovaných krajským súdom v napadnutom rozsudku sú splnené

podmienky na mimoriadne zníţenie trestu odňatia slobody obţalovanému D. R.; odvolací súd

preto aplikujúc ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák. podľa § 248 ods. 5 Tr. zák. (pričom prihliadol

aj limity takého zníţenia podľa § 40 ods. 5 Tr. zák.) tomuto uloţil trest odňatia slobody

na dva roky.

6

Boli splnené podmienky na povolenie podmienečného odkladu výkonu uloţeného

trestu odňatia slobody (§ 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.) a je potrebné obţalovaného potrestať

trestom bezprostredne nespojeným s obmedzením jeho slobody, odvolací súd aplikoval

uvedené zákonné ustanovenie; zároveň podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu, ktorú

povaţuje za primeranú.

Týmto rezultátom zostali nedotknuté ďalšie výroky napadnutého rozsudku krajského

súdu, a to o uloţení peňaţného trestu obţalovanému a ustanovení náhradného trestu odňatia

slobody; odvolací súd nezistil dôvod na zmenu týchto výrokov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 7. decembra 2011

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová