Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
468/381654.1b5a30.pdf
PDF · 99.13 KB
No categories available
3Cdo/200/2011
Najvyšší súd 3 Cdo 200/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. Ž., bývajúceho v P.,
zastúpeného JUDr. M. K., advokátom so sídlom v P., proti žalovanému P., s.r.o., so sídlom
v P., IČO: X., o zaplatenie 14 417,94 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 28 C 231/2009, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
z 15. novembra 2010 sp. zn. 18 Co 96/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov rozsudkom zo 17. mája 2010 č.k. 28 C 231/2009-125 žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia 14 417,94 € (434 355 Sk)
s príslušenstvom, zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Zamietnutie žaloby odôvodnil dôvodnosťou žalovaným uplatnenej námietky premlčania
a uviedol, že premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka na uplatnenie
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia začala v danom prípade plynúť najneskôr
12. júla 2002, kedy sa žalobca dozvedel o tom, že Mesto Prešov nie je vlastníkom nebytového
priestoru v bytovom dome v Prešove na ul. X. a keďže nárok uplatnil na súde žalobou
podanou 13. októbra 2008, jeho nárok sa premlčal. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil
§ 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na neuplatnenie ich náhrady žalovaným.
Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu rozsudkom z 15. novembra 2010 sp. zn.
18 Co 96/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Rozhodol tiež o náhrade trov
odvolacieho konania tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Potvrdzujúci výrok odôvodnil
tým, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.), lebo súd prvého
stupňa dostatočne zistil skutkový stav, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom
dokazovaní a sú správne právne posúdené. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
podľa § 142 ods. l O.s.p. v spojení s § 151 ods. l O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom
namietal nesprávne zistenie skutkového stavu veci, nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ako
i nesprávne právne posúdenie veci obidvomi súdmi. Žiadal, aby dovolací súd zrušil rozsudky
súdov oboch stupňov a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne aby
rozsudok odvolacieho súdu zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle
§ 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3
O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že
dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,
v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4, nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238 ods. 1 O.s.p., ani
z § 238 ods. 3 O.s.p. Pre úplnosť treba uviesť, že dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ
nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2
O.s.p.). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa
§ 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
Dovolanie žalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol
vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O.s.p. Povinnosť
skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1
O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania
podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade
v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne
významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom
vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim
v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť,
že pri posudzovaní existencie procesnej vady uvedenej v § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý
zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie,
že v konaní došlo k takejto vade.
Dovolateľ v dovolaní nenamietal, že by v konaní došlo k procesným vadám konania
v zmysle § 237 O.s.p.; vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.
K argumentácii dovolateľa dovolací súd uvádza, že vadu konania v zmysle § 237
O.s.p. nemožno vidieť v tom, že súdy (prípadne) rozhodli na základe neúplne zisteného
skutkového stavu, vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotili alebo rozhodnutie založili na
nesprávnom právnom závere. Dovolateľom namietané skutočnosti by mohli (prípadne)
opodstatňovať uplatnenie dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.
v procesne prípustnom dovolaní, nemôžu však zakladať prípustnosť dovolania tam, kde
prípustnosť tohto opravného prostriedku nevyplýva z § 238 O.s.p. alebo § 237 O.s.p.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci ktorého súd na zistený skutkový stav
aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa nezakladá procesná vada konania v zmysle
§ 237 O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací
dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.), samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale
nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Žalobcom tvrdená neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení, z ktorých podľa
jeho názoru vychádzali pri rozhodovaní súdy nižších stupňov, môže mať (prípadne) dopad
na vecnú správnosť rozhodnutia, avšak skutočnosť, že súdy (prípadne) z takýchto skutkových
zistení vychádzali, nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p., a teda ani
prípustnosť dovolania žalobcu podľa tohto ustanovenia.
K námietke žalobcu, že súdy z vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym
skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba dodať, že súd
neodníme účastníkovi možnosť pred ním konať ani tým, že (prípadne) nesprávne vyhodnotí
niektorý z vykonaných dôkazov; jeho rozhodnutie môže byť síce z tohto dôvodu vecne
nesprávne, ale to ešte samo osebe nevedie k zmätočnosti rozhodnutia a nezakladá prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o procesnej
neprípustnosti dovolania žalobcu. Jeho mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal
napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho
konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. decembra 2011
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková