Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/2/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne B., bývajúcej v S.,

zastúpenej Mgr. V., advokátom, so sídlom v Bernolákove, Národného oslobodenia č. 25, proti

ţalovanému MUDr. J., s miestom podnikania v P. , IČO X., zastúpenému JUDr. R.,

advokátom so sídlom v Povaţskej Bystrici, Centrum č. 18/23, o vydanie bezdôvodného

obohatenia 3 186,62 € s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Povaţská Bystrica pod

sp. zn. , o odvolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 3.

decembra 2009 sp.zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o odvolaní ţalobkyne proti výroku

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 3. decembra 2009 sp. zn. o trovách

konania z a s t a v u j e.

Ţalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Povaţská Bystrica rozsudkom (v poradí druhým) z 15. januára 2009 č. k.

-187 zamietol návrh o vydanie bezdôvodného obohatenia a ţalobkyni uloţil

povinnosť ţalovanému nahradiť trovy konania vo výške 903,92 €.

Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 3. decembra 2009

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1

potvrdil a ţalobkyni uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému trovy odvolacieho konania

vo výške 232,81 €.

Proti rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej podala ţalobkyňa dovolanie (č.l. 242 –

250 spisu), proti výroku o trovách odvolacieho konania odvolanie (č.l. 253- 255 spisu).

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 31. januára 2011 sp.zn.

dovolanie ţalobkyne odmietol a vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

dovolacieho konania.

Ţalobkyňa odvolaním zo 7. februára 2010 (č.l. 253 - 255 spisu) napadla rozsudok

Krajského súdu v Trenčíne z 3. decembra 2009 sp. zn. vo výroku o náhrade

trov odvolacieho konania (t.j. o jej povinnosti nahradiť ţalovanému trovy odvolacieho

konania vo výške 232,81 €.). Odvolaciemu súdu vyčítala nesprávnu aplikáciu ustanovenia

pokiaľ ide o otázku účelného priznania trov odvolacieho konania

ţalovanému vo výške 60,58 € v súvislosti s úkonom právnej sluţby spojeným s účasťou

advokáta na vyhlásení rozsudku odvolacím súdom ( ). V zmysle

zásady nediskriminácie, t.j. rovnakého zaobchádzania, podľa názoru odvolateľky je potrebné

povaţovať rozhodnutie o trovách odvolacieho konania za rozhodnutie súdu prvého stupňa,

ktoré je svojou podstatou identické s výrokom o trovách prvostupňového konania, kde je

zákonná moţnosť odvolania zachovaná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť odvolaním ( a nasl. ).

I keď výslovne nevypočítava procesné podmienky konania,

moţno z neho vyvodiť, ţe procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania,

ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci

zo základných ustanovení (v prvej hlave prvej časti).

Na strane súdu k podmienkam konania patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho práva

a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto vlastnosťou je nepochybne

aj funkčná príslušnosť, úprava ktorej dáva odpoveď na otázku, ktorý súd je príslušný konať

a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie

určitej veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

V prejednávanej veci odvolanie ţalobkyne B. smeruje proti výroku rozsudku

krajského súdu, ktorým krajský súd uloţil ţalobkyni povinnosť nahradiť ţalovanému náhradu

trov odvolacieho konania vo výške 232,81 €.

V danom prípade Krajský súd v Trenčíne (ako súd odvolací) rozsudkom potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa a rozhodol o trovách odvolacieho konania; rozhodoval ako súd

funkčne príslušný v zmysle v spojení s a aţ 4

, t.j. prejednávajúci odvolanie ţalobkyne smerujúce proti rozsudku súdu prvého stupňa.

Keďţe nešlo o rozhodnutie krajského súdu ako súdu prvého stupňa ( ),

odvolanie proti nemu nie je prípustné a to ani pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania;

takéto rozhodnutie ako celok (v merite veci i vo výroku o trovách odvolacieho konania) nie je

spôsobilým predmetom odvolania (ako správne uviedol aj krajský súd v poučení písomného

vyhotovenia rozsudku tak, ţe proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné). Taktieţ platí,

ţe právoplatnosť rozhodnutia zakladá zákonnú prekáţku pre jeho vecnú zmenu v riadnom

opravnom konaní (rozhodnutie odvolacieho súdu nadobúda právoplatnosť jeho doručením).

Vydanie konečného rozhodnutia v odvolacom konaní vo veci samej zakladá povinnosť

odvolacieho súdu rozhodnúť i o jeho trovách a to za podmienok uvedených v

v spojení s Výnimku predstavuje prípad, kedy súd prvého stupňa rozhodne, ţe

o náhrade trov konania bude rozhodnuté aţ po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

( v spojení s ). Rozhodnutie o trovách vzniknutých

v odvolacom konaní pritom vţdy závisí od výsledku tohto konania a tvorí s ním jeden celok.

S uvedeným názorom korešponduje zákonná úprava, podľa ktorej ak súd v rozsudku

nerozhodol o trovách konania, môţe tak sám urobiť dodatočne doplňujúcim rozsudkom do

jeho právoplatnosti a na návrh účastníka do 15 dní od jeho právoplatnosti (§ 166 ods. 1

).

V kontexte historického vývoja, ktorým prešlo procesné právo na území Slovenskej

republiky sa ţiada uviesť niekoľko poznámok o prípustnosti (moţnosti) opravných

prostriedkov proti výrokom o náhrade trov konania vydaných inštančne vyššími súdmi. Tak

napríklad ustanovenie § 528 rak.c.ř.s. z roku 1895 vylučovalo moţnosť podať akýkoľvek

opravný prostriedok proti výroku o trovách konania, ktorý bol vydaný súdom druhej stolice

(Hora, V.: Učebnice civilního práva procesního, Všehrd, Praha 1947, str. 193). Uhorský

civilný poriadok z roku 1911 sa v otázke prípustnosti opravných prostriedkov (odvolacích

i dovolacích) – v porovnaní s rak. c.ř.s. – vyznačoval širším poňatím, pripustil i samostatné

odvolanie len proti trovám konania v rozsudku (§§ 477. I, 513); dovolanie k najvyššiemu

súdu však v tomto prípade obmedzil len spolu s odvolaním proti inej – hlavnej časti rozsudku

(Hora, V: Civilní řád soudní na Slovensku, Nakladateľstvo Právnickej jednoty na Slovensku,

1922, str. 97 a 98). Prípustnosť riadnych opravných prostriedkov (odvolania a sťaţnosti) bola

z hľadiska objektívnych podmienok vylúčená v prípade rozhodnutí vydaných súdom druhej

stolice, čo svoje vyjadrenie našlo v ustanovení a

o konaní v občianskych právnych veciach účinného na Slovensku 1. januára 1951. Pokiaľ išlo

o rozsudok vydaný Najvyšším súdom ako súdom prvej stolice (§ 214 ods. 1, § 643 ods. 3),

tento nadobudol právoplatnosť jeho doručením, proti nemu nebolo odvolanie prípustné; nie je

tu inštancia, ktorá by mohla rozhodovať o odvolaní (porovnaj Štajgr, F.: Učebnica

občianskeho procesného práva, II. prepracované a doplnené vydanie, Osveta, Bratislava 1959,

bod 375, 376, str. 341-342). Súčasne platný procesný poriadok (zavedený zákonom č.

v znení neskorších zmien, účinný 1. apríla 1964) zachováva kontinuitu

ponímania objektívnych dôvodov vylučujúcich moţnosť uplatnenia riadneho opravného

prostriedku (odvolania) voči rozhodnutiam odvolacieho súdu ( ), čím takto

zákonom upraveným spôsobom limituje prípady na ktoré sa nevzťahuje zásada

dvojinštančnosti, na ktorú poukazuje odvolateľka v tomto prípade. Odvolanie je riadny

opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť rozhodnutie súdu vydané v konaní v prvom

stupni, pokiaľ to zákon nevylučuje. Z ustanovenia je nutné dôvodiť, ţe

predmetom odvolania nemôţu byť rozhodnutia vydané krajským súdom alebo Najvyšším

súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím v odvolacom konaní ( a

§ 10 ods. 2 O.s.p) alebo Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ako súdom dovolacím v

dovolacom konaní (§ 10a ods. 1 Os.p.), ktorým nepredchádzali rozhodnutia súdov prvého

stupňa (napr. rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách odvolacieho konania, či rozhodnutie

dovolacieho súdu o trovách dovolacieho konania). Preskúmavanie tzv. jednostupňových

rozhodnutí vydaných v odvolacom konaní je moţné len prostredníctvom mimoriadnych

opravných prostriedkov, pokiaľ sú splnené zákonné podmienky.

Občianske súdne konanie z pozície právnej úpravy obsiahnutej v právnom poriadku

Slovenskej republiky je ovládané aj zásadou dvojinštančnosti konania. Podstatou tejto zásady

v civilnom procese je, ţe pokiaľ to zákon umoţňuje môţe sa účastník konania

prostredníctvom opravného prostriedku domáhať, aby rozhodnutie prijaté na súde prvého

stupňa bolo následne predmetom posúdenia na inštančne vyššom súde. Samotné právo na

dvojinštančné konanie je v dôsledku výkladu vnímané ako súčasť v širšom slova zmysle

ponímaného práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ z rozumných dôvodov zákon dovoľuje, aby sa vo

veci s konečnou platnosťou rozhodlo v jednom stupni (napr. tzv. bagateľné spory a iné)

nedochádza k porušeniu práv účastníkov konania na súdnu ochranu a spravodlivé konanie

v zmysle v spojení s článkom 6 ods. 1 Dohovoru.

Historicko-právna tradícia na území Slovenskej republiky kontinuálne pretrvávajúca a

nachádzajúca vyjadrenie v terajšej právnej úprave, ktorá pre objektívne podmienky

neumoţňuje bezvýhradné uplatnenie zásady dvojinštančnosti konania – voči rozhodnutiu

vydanom v opravnom konaní o náhrade jeho trov – vytvorila zákonný rámec, v ktorom sa

podľa názoru dovolacieho súdu zachovávajú za rovnakých podmienok kaţdému účastníkovi

ústavné práva na súdnu ochranu i spravodlivé súdne konanie.

Z ustanovenia vyplýva, ţe účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu

prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).

Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie

zastaví (, veta prvá ).

Právo rozhodovať o náhrade trov konania prináleţí nielen súdu prvého stupňa ale pre

odvolacie konanie aj súdu odvolaciemu. Napadnuté uznesenie, ktorým Krajský súd

v Trenčíne rozhodol o povinnosti ţalobkyne nadradiť ţalovanému trovy odvolacieho

konania je rozhodnutím odvolacieho súdu a Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je preto

funkčne príslušný na prejednanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu ako

súdu odvolaciemu.

So zreteľom na to, ţe odvolanie ţalobkyne smeruje proti takému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, kde nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, bolo konanie o jej opravnom prostriedku v zmysle zastavené.

V odvolacom konaní procesne úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov

konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

). Dovolací súd mu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo nepodal návrh na

uloţenie povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3: 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. decembra 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta