Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžd/25/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a z členov JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej

PhD. v právnej veci ţalobcu: K., s.r.o., S., zast. JUDr. L., advokátkou, N., proti ţalovanému:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Prezídium PZ, Úrad súkromných

bezpečnostných služieb, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia a postupu ţalovaného č. PPZ-2183-6/B-2009 zo dňa 14.8.2009, na odvolanie

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -73 zo dňa 17. marca

2011 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -73 zo dňa 17. marca 2011 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie ţalovaného

č. PPZ-2183-6/B-2009 zo dňa 14.8.2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

Ţalovaný je povinný z a p l a t i ť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 132 €

k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. L., advokátky, N., v lehote 30 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. PPZ-2183-6/B-2009 zo dňa 14.8.2009, ktorým zamietol

odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru

v Bratislave č. p.: LIC-43-95/2001 o uloţení pokuty vo výške 3.400 Eur za porušenie

ustanovenia o poskytovaní sluţieb v oblasti súkromnej

bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti),

tým ţe účastník konania prevádzkoval detektívnu sluţbu podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona,

ďalej za porušenie § 44 ods. 1 zákona s poukazom na § 48 ods. 1 písm. f/ zákona tým,

ţe účastník konania zabezpečoval fyzickú ochranu chráneného objektu K., v.o.s. T. osobou

M., nar. X., ktorá nespĺňa podmienky v zmysle zákona a nie je drţiteľom preukazu odbornej

spôsobilosti podľa § 20 zákona (ďalej len POS) a za porušenie § 56 ods. 8 zákona s poukazom

na vyhlášky MV SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia

zákona tým, ţe účastník konania neviedol na chránenom objekte evidenciu sluţieb, evidenciu

zásahov a inšpekčnú knihu dozoru, čím sa dopustil správneho deliktu na úseku súkromnej

bezpečnosti v zmysle § 91 ods. 1 písm. e/ zákona, podľa § 46 a § 91 ods. 2 Správneho

poriadku.

O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ţalobcovi nepriznal právo

na ich náhradu.

V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe po preskúmaní napadnutého rozhodnutia,

ako aj postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, dospel k právnemu záveru totoţnému

so závermi správneho orgánu a konštatoval, ţe napadnutým preskúmavaným rozhodnutím

ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona.

V preskúmavanej veci je z administratívneho spisu nesporné, ţe napadnutým

rozhodnutím ţalovaného bol ţalobca sankcionovaný za 3 správne delikty.

1/ jednalo sa o správny delikt spočívajúci v porušení ust. § 9 ods. 1 zákona tým,

ţe účastník konania prevádzkoval detektívnu sluţbu podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona

bez vydanej licencie. Počas výkonu kontroly dňa 5.2.2009 ako aj počas výkonu opakovanej

kontroly 11.2.2009 bolo nepochybne zistené policajtmi v pôsobnosti správneho orgánu,

ţe pracovníci ţalobcu vykonávajú stráţnu sluţbu o. i. aj pri monitoroch kamerového systému

pri vstupe do predajne chráneného objektu, o čom policajti v pôsobnosti správneho orgánu

riadne vyhotovili fotodokumentáciu, ktorá tvorí prílohu záznamu z kontroly činnosti

zaevidovaného na správnom orgáne pod č. KRP-1-21/SBS-2009, ktorý bol spísaný policajtmi

v pôsobnosti správneho orgánu dňa 5.2.2009 po ukončení kontrolnej činnosti. Vzhľadom

k tomu, ţe takáto činnosť je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c)

povaţovaná za detektívnu sluţbu, ku ktorej účastník konania (ţalobca) nemal v čase

vykonania kontroly vydanú potrebnú licenciu, súd má za to, ţe skutková podstata správneho

deliktu § 91 ods. 1 písm. a) bola týmto naplnená.

2/ ţalobcovi bola uvedená sankcia ďalej uloţená za porušenie § 44 ods. 1 citovaného

zákona v spojení s ust. § 48 ods. 1 písm. f) citovaného zákona a to tým, ţe ţalobca

zabezpečoval fyzickú ochranu chráneného objektu K., osobou M., nar. X., ktorá nespĺňala

podmienky v zmysle zákona, nakoľko v čase vykonania kontroly nebola drţiteľom preukazu

odbornej spôsobilosti podľa § 20 citovaného zákona. Táto skutočnosť je rovnako nesporná

a vyplynula zo záverov kontroly, ktorú vykonali policajti v pôsobnosti správneho orgánu dňa

5.2.2009 ako aj pri opakovanej kontrole, ktorá sa uskutočnila dňa 11.2.2009, keď ochranu

predmetného objektu vykonával p. M., nar. X., ktorý v čase vykonania kontroly nebol

drţiteľom preukazu podľa ust. Táto skutočnosť je nesporná aj zo

zápisnice o podaní vysvetlenia podľa § 17, ktorá bola spísaná s p. M. Výkon fyzickej ochrany

na chránenom objekte K. v predmetnom období vykonával okrem iného aj p. M., ktorý v čase

kontroly nebol drţiteľom preukazu vydaného podľa ust.

V tomto prípade neobstojí podľa názoru súdu obrana ţalovaného spočívajúca v tom, ţe v čase

vykonania kontroly bol účinný , podľa ktorého ust. sa na

výkone fyzickej ochrany môţe počas odbornej prípravy zúčastňovať aj osoba, ktorá ešte nie je

drţiteľom preukazu odbornej spôsobilosti podľa § 20, avšak výkon tejto fyzickej osoby je

vykonávaný pod priamym stálym dohľadom osoby, ktorá uţ je drţiteľom preukazu odbornej

spôsobilosti. Ako vyplynulo z administratívneho spisu ţalovaný správny orgán vykonal

v tejto veci šetrenie tým, ţe zaslal ţiadosť o poskytnutie informácie na Úrad súkromných

bezpečnostných sluţieb, Prezídia Policajného zboru v Bratislave za účelom zistenia, či M.

navštevoval v rozhodnom období kurz odbornej spôsobilosti.

Z oznámenia, ktoré mu bolo doručené dňa 23.2.2009 (č. lic.-43-80/2001), je nesporné,

ţe v predmetnom období p. M. kurz nenavštevoval. Následne ţalobca zaslal v prílohe

vyjadrenia k začatiu správneho konania výpis zo záznamníka o skončení odbornej prípravy

podľa § 4 ods. 5 vyhlášky o tom, ţe dotyčný M. absolvoval odbornú prípravu v plnom

rozsahu na skúšky typu S, v termíne od 11.8.2008 do 17.8.2008 u akreditovanej osoby S.

s.r.o., N.. Správny orgán takéto vyjadrenie ţalobcu neakceptoval, nakoľko, ako vyplynulo

z dokazovania je nesporné, ţe ţalobca poveril výkonom fyzickej ochrany osobu, ktorá

v rozhodnom čase nebola drţiteľom POS v zmysle ust. § 48 ods. 1 písm. f), pričom v čase

kontroly predmetná osoba nebola zaradená do kurzu odbornej prípravy na získanie POS, tak

ako to predpokladá vyššie citované ust. § 48 ods. 4 citovaného zákona.

Ďalšie porušenie zákona, za ktoré bola ţalobcovi uloţená predmetná sankcia videl

ţalovaný správny orgán v porušení ust. § 56 ods. 1 písm. d), e) a h) zákona z dôvodu,

ţe ţalobca neviedol na chránenom objekte evidenciu sluţieb, evidenciu zásahov a inšpekčnú

knihu dozoru, čím sa dopustil správneho deliktu na úseku súkromnej bezpečnosti podľa

vyššie citovaného ust. § 91 ods. 1 písm. e) zákona. Z vykonaného dokazovania a z obsahu

administratívneho spisu krajský súd uviedol, ţe zo záznamov o vykonaní kontroly je nesporne

preukázané, ţe uvedené evidencie (evidencia sluţieb, evidencia zásahov a inšpekčná kniha

dozoru) ţalobcu na chránenom objekte sa v čase vykonania kontroly dňa 5.2.2009

nenachádzali.

Krajský súd dospel k záveru, ţe zo strany ţalobcu nesporne došlo k porušeniu

povinností, ktoré sú uvedené v zákone o súkromnej bezpečnosti, v dôsledku čoho správny

orgán správne vyhodnotil jeho konanie ako protiprávne a za porušenie ust. § 91 ods. 2 zákona

o súkromnej bezpečnosti ţalobcovi správne uloţil sankciu. Podľa názoru krajského súdu

pri ukladaní sankcie vychádzal správny orgán z povahy protiprávneho konania, charakteru,

rozsahu a následkov a uloţil pokutu pri dolnej hranici sadzby.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotoţnil s právnym názorom a posúdením skutkového

stavu veci správnym orgánom, a preto ţalobu zamietol.

K námietke ţalobcu, ţe ţalovaný správny orgán vedie v tej istej veci 3 samostatné

konanie, krajský súd uviedol, ţe z obsahu administratívneho spisu je nesporné, ţe toto

tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko ţalobca mylne udáva čísla listov, ktoré si zamieňa

s číslom konania. V predmetnej veci je nesporné, ţe vo veci bolo vydané rozhodnutie dňa

23.2.2009 o začatí správneho konania a následne dňa 23.3.2009 bolo vydané rozhodnutie

č. lic.-43-89/20014, ktorým uloţil prvostupňový správny orgán v súlade s ust. § 46 správneho

poriadku a § 91 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti v nadväznosti na § 91 ods. 1 písm. a)

a e) zákona o súkromnej bezpečnosti ţalobcovi pokutu vo výške 3.400,- € pre porušenie

ust. § 9 ods. 1, § 44 ods. 1 a § 48 ods. 1 písm. f) zákona o súkromnej bezpečnosti v spojení

s ust. § 56 ods. 8 citovaného zákona. Ţalobca sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal, o odvolaní

bolo rozhodnuté odvolacím orgánom dňa 21.5.2005 tak, ţe rozhodnutie prvostupňového

orgánu zo dňa 23.3.2009 bolo zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie.

Správny orgán dňom 8.6.2009 pokračoval v správnom konaní a dňa 24.6.2009 opakovane

vydal pod č. lic.-43-95/2001 rozhodnutie, v ktorom opakovane ţalobcovi uloţil pokutu

vo výške 3.400,- € za porušenie vyššie citovaných ustanovení zákona o súkromnej

bezpečnosti. Ţalobca aj voči tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom

bolo rozhodnutí rozhodnutím zo dňa 8.6.2009, ktoré je predmetom tohto súdneho konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote ţalobca odvolanie navrhujúc,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Bratislave a vec mu vráti na ďalšie konanie. Namietal, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

K zisteniu správneho orgánu, ţe ţalobca prevádzkoval detektívnu sluţbu podľa § 4

ods. 1 písm. c/ zákona bez udelenia licencie, ţalobca uviedol, ţe uţ vo svojom vyjadrení

č. Lic-43-83/2001, ktoré doručil správnemu orgánu dňa 10.3.2009 uviedol, ţe neprevádzkuje

detektívnu sluţbu. Podľa vlastných tvrdení vykonáva výkon stráţnej sluţby obchôdzkou

vonku pred predajňou, za pokladňami, vjazd a výjazd vozidiel stráţny kontroluje činnosť

pokladní a osôb, ktoré majú tovar objednávateľa, či ho riadne zaplatili. Kamerový systém,

ktorý si fotograficky dokumentoval policajný orgán bez súhlasu majiteľa je majetkom

a zariadením K., ktorý ho pouţíva na snímanie vlastného priestoru, nie je majetkom ţalobcu

a tento pouţíva len na zefektívnenie a skvalitnenie činnosti výkonu stráţnej sluţby pri

obchôdzkovaní.

Obchôdzkovanie a chytanie zlodejov v uniforme a i v civile s riadnym označením SBS

nemôţe byť chápané ako detektívna sluţba.

Ţalobca poukázal na to, ţe detektívna sluţba je vykonávaná skrytou formou, utajene

a neverejne za účelom dosiahnutia cieľu nepozorovane.

Ochrana majetku obchôdzkovaním v ţiadnom prípade nemôţe byť chápaná

ako detektívna sluţba.

Ţalobca vyjadril presvedčenie, ţe k výkonu jeho činnosti ju nepotreboval

a nevzťahovala sa na neho povinnosť podľa 5 Z.z.

Podľa ţalobcu pri výklade ustanovenia 5 Z.z.

došlo k nesprávnemu právnemu výkladu. V prípade, ak súd povaţuje obchodný dom,

kde malo dôjsť podľa záverov doterajšieho konania k spáchaniu priestupku, za uzavretý

priestor, resp. uzavreté miesto, ţalobca predpokladá, ţe tým malo byť myslené, ţe obchodný

dom je moţné ohraničiť a uzamknúť, resp. sa jedná o stavbu, nehnuteľnosť, ktorá je voľným

verejným priestranstvom, kde sú resp. môţu byť monitorované osoby pomocou kamier.

Ţalobca uviedol, ţe pri výkone svojej činnosti rozhodne nemôţe obchodný dom

v tomto zmysle povaţovať za uzavretý priestor, lebo do uvedeného priestoru má prístup

neobmedzený počet ľudí, pričom nie je objektívne moţné všetky osoby, ktoré do priestoru

vstúpili identifikovať (alebo monitorovať ich pohyb).

Ţalobca vyjadril presvedčenie, ţe úmyslom zákonodarcu pri koncipovaní právnej

normy nebolo upraviť a vymedziť pojmy tak, ako ich aplikoval ţalovaný v danom prípade.

Aplikovaný výklad v intenciách ako ich aplikovali správne orgány odporuje praxi široko

aplikovanej a znamenal by, ţe predmetné ustanovenie zákona je porušované stovkami

a tisíckami všetkých subjektov, ktoré majú v priestoroch nainštalované snímacie zariadenia.

Ţalobca v tejto súvislosti poukázal na nález ÚS SR sp. zn. z ktorého

vyplýva, ţe „Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné

vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného

ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho odchýliť v prípade,

keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka

ústavne súladného výkladu zákona“.

K pouţívaniu jazykového výkladu ţalobca poukázal aj na nález ÚS SR

sp. zn. , v ktorom ÚS SR uviedol, ţe „Vo všeobecnej rovine nemožno presne

vyjadriť hierarchiu jednotlivých interpretačných argumentov ani špecifikovať okolnosti,

za ktorých má mať jednotlivý argument prednosť pred argumentom iným.....Súd musí

prihliadať k vzájomným vzťahom jednotlivých do úvahy pripadajúcich argumentov

a ich úlohu v konkrétnom prípade vyvážiť s ohľadom na špecifikum danej kauzy, a nie tieto

kritériá mechanicky aplikovať. Takýto prístup je zároveň prístupom modernej judikatúry,

ktorá postupne nahrádza formálne legalistický pohľad na právo pohľadom, ktorý sa sudca

usiluje poskytnúť najlepšie vyargumentovanú odpoveď na právne a skutkové otázky, ktoré

pred neho strany sporu predložia.“

Podľa ţalobcu je absolútne mimo reality vykladať si literu zákona tak, ţe ak ţalobca

chráni tovar v predajni - na verejne prístupnom mieste, na ktorom sa denne vystriedajú stovky

ľudí, monitoruje činnosť osoby v uzavretom mieste. Ţalobca totiţ nemonitoruje konkrétnu

osobu v uzavretej miestnosti. Podľa ţalobcu za uzavretú miestnosť je moţné povaţovať

len miestnosť skutočne uzavretú, nie verejne prístupnú, akou je obrovský obchodný dom,

v ktorom sa kaţdú minútu vystrieda obrovský počet ľudí.

Tým, ţe sa krajský súd stotoţnil s nesprávnym výkladom pojmu uzavretý priestor

zo strany správneho orgánu, výraznou mierou poškodil práva a právom chránené záujmy

ţalobcu. Konanie správneho orgánu ako i konanie súdu prvého stupňa podľa ţalobcu

odporuje účelu , ktorý celkom zrejme sledoval zákonodarca.

Ţalobca napokon uviedol, ţe správny orgán nepriamo uviedol ţalobcu do omylu,

keď počas piatich rokov ako je v platnosti vykonával u neho kontrolu

a zakaţdým konštatoval, ţe ţalobca vykonáva činnosť v súlade s platnou legislatívou. Všetky

zmluvy o výkone bezpečnosti sú kaţdoročne schvaľované MV SR, ktoré disponuje

i podrobnými údajmi o činnosti, ktorú ţalobca pre K. reálne vykonáva.

K odvolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok

krajského súdu potvrdiť.

Uviedol, ţe sa pridrţiava svojich argumentov uvedených v odôvodnení svojho

rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie povaţuje za správne a vydané v súlade so zákonom

o súkromnej bezpečnosti a rovnako sa pridrţiava aj svojho písomného vyjadrenia

zo dňa 27.11.2009.

K pouţívaniu kamerového systému v chránenom objekte ţalovaný uviedol, ţe činnosť

detektívnej sluţby ako je vymedzená v § 4 zákona o súkromnej bezpečnosti smeruje

k ochrane záujmov objednávateľov tejto sluţby, či uţ sú to záujmy dotýkajúce sa vlastníckeho

práva alebo záujmy dotýkajúce sa iných práv. Avšak samotný postup ako dospeje

k poţadovanému účelu je rozhodujúci pre posúdenie, či konanie ţalobcu je prevádzkovaním

stráţnej sluţby alebo detektívnej sluţby.

Ţalovaný poukázal na to, ţe z výpovedí zamestnancov, záznamu z kontroly

a fotodokumentácie vyplýva, ţe zamestnanci ţalobcu vyuţívajú kamerový systém na ochranu

vlastníckych práv objednávateľa a to monitorovaním majetku, ktorý je predmetom ochrany

a monitoruje aj činnosť osoby, ktorá svojim konaním môţe ohroziť alebo narušiť vlastnícky

vzťah objednávateľa sluţby.

Takto získané informácie vyuţíva pre ďalší postup, aby dosiahol poţadovaný cieľ.

Z obsahu záznamu o vykonanej kontrole vyplýva, ţe zamestnanci obsluhujúci kamerový

systému zaznamenávali a sledovali aj činnosť osôb.

Účelom monitorovania činnosti osoby v uzavretom priestore alebo na uzavretom

mieste podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o súkromnej bezpečnosti je získavanie informácií

o jej konaní. Predajňa K., v.o.s. T. je uzavretým priestorom. Informácie takto získané môţu

byť vyuţité, či uţ na ochranu vlastníckeho vzťahu alebo iných záujmov odberateľa sluţby.

Pritom nie je rozhodujúce, či je monitorovaná osoba vopred známa a na aký účel získanú

informáciu vyuţije, pokiaľ nebude vyuţívaná v rozpore so všeobecne záväznými právnymi

predpismi.

K námietke ţalobcu ohľadne nesprávneho právneho výkladu ţalovaný uviedol,

ţe ţalobca si nesprávne vysvetľuje vyuţívanie kamier alebo kamerového systému v rôznych

podmienkach. Podľa ţalovaného je rozdiel mať nainštalovanú kameru alebo kamerový systém

v akejkoľvek prevádzke na území SR a aktívne vyuţívať kamerový systém na ochranu

majetku. Poukázal na to, ţe ţalobca zamestnával a prostredníctvom zamestnancov aj aktívne

vyuţíval kamerový systém na ochranu majetku objednávateľa. Priestor, ktorý uvádza ţalobca

(reštaurácie, pumpy, obchody...) nevyuţíva kamery aktívne na odhaľovanie páchateľov

priestupku alebo trestného činu, ale slúţi iba na zaznamenávanie udalostí v danom priestore.

V prípade, ak bol spáchaný priestupok alebo trestný čin, záznam z tejto kamery sa poskytuje

správnemu orgánu prípadne orgánu činnému v trestnom konaní.

V danom prípade ţalovaný poukázal na to, ţe zamestnanec ţalobcu (M.) vo svojom

vyjadrení uvádza, ţe sa pravidelne strieda na kamerovom pracovisku a keď vidí, ţe

v predajni niekto kradne, tak vyrozumie telefonicky kolegu, ktorý sa nachádza v predajni

alebo v budove K. Ten potom skontroluje ľudí v predajni. Keď je pri kamerovom systéme,

kontroluje pohyb ľudí v predajni.

Ţalovaný sa nestotoţnil s názorom ţalobcu, ţe nepriamo uvádzal ţalobcu do omylu.

Zdôraznil, ţe neschvaľuje kaţdoročne ţiadnu zmluvu o výkone bezpečnostnej sluţby

a ani nedisponuje podrobnými údajmi o činnosti ţalobcu. Je nereálne, aby niečo také ţalovaný

vykonával vzhľadom na mnoţstvo bezpečnostných sluţieb na území SR.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9

Z.z) dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia

s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13. decembra 2011 ( a ).

Odvolací súd z obsahu administratívneho spisu súd zistil, ţe dňa 5.2.2009 v čase

o 18.15 hod. vykonal prvostupňový správny orgán kontrolu činnosti podľa § 84 ods. 3 zákona

na chránenom objekte K. Bratislava. V čase kontroly činnosti výkon fyzickej ochrany

vykonávali M., č. POS: S. vydaný dňa 27.11.2008 č. identifikačného preukazu S. vydaný dňa

1.12.2008 a M., IP: S., ktorý nebol drţiteľom POS. Uvedení pracovníci boli označení IP

v zmysle ust. § 54 ods. 3 zákona, ktoré im vydal ţalobca. Prvostupňový správny orgán počas

výkonu kontroly v čase o 18.20 hod. spísal s M. zápisnicu o podaní vysvetlenia podľa § 17

, nakoľko mohol prispieť k objasneniu skutočností dôleţitých pre

odhalenie priestupku alebo správneho deliktu. Tento vo vysvetlení uviedol, ţe u ţalobcu je

zamestnaný od 15.12.2008, jeho náplňou práce je kontrolovať objekt K. a nákladnú rampu pre

kamióny. Na monitoroch pri vstupe do predajne K. kontroluje, či ľudia v predajni nekradnú.

POS nemá, ale bol zaradený do kurzu, ktorý skončil asi pred mesiacom a čaká na vykonanie

skúšok. Ďalej uviedol, ţe pracuje v týţdni a denne asi 12 hodín, pri monitoroch je vţdy niekto

z SBS a v časových intervaloch sa s kolegami strieda.

Ďalej z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe v priebehu výkonu kontroly bolo

zistené, ţe na chránenom objekte neboli účastníkom konania (ţalobcom) riadne vedené

evidencie v zmysle § 56 ods. 1 písm. d/, e/, h/ citovaného zákona s poukázaní na § 22 ods. 2

vyhlášky, ale počas výkonu kontroly boli na chránenom objekte vedené evidencie súkromnej

bezpečnostnej sluţby G. s.r.o. so sídlom Š.. Počas výkonu kontroly bolo ďalej zistené, ţe

uvedení pracovníci účastníka konania vykonávajú sluţbu aj pri monitoroch kamerového

systému pri vstupe do predajne chráneného objektu, o čom policajti v pôsobnosti správneho

orgánu riadne vyhotovili fotodokumentáciu, ktorá je prílohou záznamu z kontroly činnosti

zaevidovaného na správnom orgáne pod č. KRP-1-21/SBS-2009, ktorý bol spísaný policajtmi

v pôsobnosti správneho orgánu dňa 5.2.2009 po ukončení kontroly. Ţalobca nemal vydanú

licenciu na prevádzkovanie detektívnej sluţby, čo policajti správneho orgánu preverili

v informačnom systéme súkromnej bezpečnosti vedenom MV SR v zmysle § 93 ods. 1.

Ďalej z administratívneho spisu vyplynulo, ţe dňa 11.2.2009 v čase o 9.00 hod.

vykonali policajti správneho orgánu opakovanú kontrolu v uvedenom objekte. Výkon fyzickej

ochrany v čase kontroly vykonával M. a M.. Na chránenom objekte boli účastníkom konania

riadne vedené evidencie v zmysle zákona a vyhlášky. Pracovníci účastníka konania

vykonávajúci fyzickú kontrolu, M. a M. boli označení IP, ktoré im vydal účastník konania.

Sluţbu vykonávali aj pri monitoroch kamerového systému, pri ktorých sa pravidelne striedali.

O vykonanej kontrole zo dňa 11.2.2009 spísali policajti v pôsobnosti správneho orgánu

zápisnicu o podaní vysvetlenia podľa § 17 zákona o Policajnom zbore aj s M., pričom z tejto

zápisnica vyplynulo, ţe v SBS (u ţalobcu) je zamestnaný od 1.12.2008, náplňou jeho práce je

stráţenie predajne K. a udrţiavanie poriadku v okolí K., s kolegami sa pravidelne strieda

v intervaloch na kamerovom pracovisku pred vstupom do predajne.

Na základe takto zistených skutočností správny orgán začal dňa 23.2.2009 správne

konanie vo veci prejednania správneho deliktu. Upovedomenie o začatí správneho konania

prevzal ţalobca dňa 27.2.2009, v ktorom mu bola v súlade s ust. § 33 ods. 2 správneho

poriadku daná moţnosť v lehote 7 dní sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu,

spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Ţalobca podaním, ktoré doručil správnemu orgánu dňa 10.3.2009 uviedol, ţe v čase

vykonanej kontroly vykonával fyzickú ochranu p. M., ktorý v čase vykonania kontroly nebol

drţiteľom preukazu podľa ust. § 20 citovaného zákona, avšak podľa názoru ţalobcu podľa

ust. mohol pod odborným dohľadom pracovať od zahájenia

odbornej prípravy do doby vykonania skúšky. Ďalej ţalobca vo vyjadrení uviedol, ţe je

pravdou, ţe jeho zamestnanci pochybili v tom, ţe nepredloţili kontrole knihy K. s.r.o., ale len

knihy G., a preto kontrola bola presvedčená, ţe prevádzkovateľ nevedie riadnu evidenciu.

Policajti v pôsobnosti správneho orgánu dňa 11.2.2009 vykonali opakovanú kontrolu, kde tieţ

spísali zápisnicu o podaní vysvetlení. Ţalobca ďalej uviedol, ţe neprevádzkuje detektívnu

sluţbu, vykonáva len výkon stráţnej sluţby. Kamerový systém, ktorý si fotograficky

dokumentoval policajný orgán, nie je majetkom prevádzkovateľa (ţalobcu) a tento ho pouţíva

na zefektívnenie a skvalitnenie činnosti výkonu stráţnej sluţby pri obchôdzkovaní.

Obchôdzkovanie a chytanie zlodejov v uniforme a civile s riadnym označením SBS nemôţe

byť chápané ako detektívna sluţba.

Na základe vyššie uvedených skutočností správny orgán vydal dňa 23.3.2009

rozhodnutie č. p. LIC-43-89/2001, ktorým uloţil v súlade s ust. § 46 správneho poriadku

a § 91 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti v nadväznosti na § 91 ods. 1 písm. a/ a e/

zákona o súkromnej bezpečnosti ţalobcovi pokutu vo výške 3.400,- € pre porušenie ust. § 9

ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti, porušenie § 44 ods. 1 a § 44 ods. 1 písm. f/

a pre porušenie § 56 ods. 8 v nadväznosti na § 22 ods. 2 vyhlášky. Ţalobca sa voči tomuto

rozhodnutiu odvolal, o odvolaní bolo rozhodnuté odvolacím orgánom dňa 21.5.2009 tak,

ţe napadnuté rozhodnutie bolo zrušené a vec vrátená správnemu orgánu na nové prejednanie

a rozhodnutie. Správny orgán dňom 8.6.2009 pokračoval v správnom konaní a dňa 24.6.2009

vydal pod č. LIC-43-95/2001 rozhodnutie, v ktorom opakovane uloţil účastníkovi konania

pokutu vo výške 3.400,- € za porušenie ust. § 9 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti tým,

ţe účastník (ţalobca) prevádzkoval detektívnu sluţbu podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona

o súkromnej bezpečnosti bez udelenej licencie, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 91

ods. 1 písm. a/ zákona o súkromnej bezpečnosti za porušenie § 44 ods. 1 zákona o súkromnej

bezpečnosti s poukázaním na § 48 ods. 1 písm. f/, § 48 ods. 4 tým, ţe ţalobca zabezpečoval

fyzickú ochranu chráneného objektu K. osobou, ktorá nebola drţiteľom preukazu odbornej

spôsobilosti podľa § 20 o súkromnej bezpečnosti a za nesplnenie povinnosti ustanovenej v §

56 ods. 1 písm. d/, e/ a h/ zákona o súkromnej bezpečnosti s poukázaním na § 22 ods. 2

vyhlášky, ţe ţalobca neviedol na chránenom objekte evidenciu sluţieb, evidenciu zásahov

a inšpekčnú knihu dozoru, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 91 ods. 1 písm. e/

zákona o súkromnej bezpečnosti. Toto rozhodnutie je predmetom súdneho konania.

Podľa ust. v stave platnom čase vyhlásenia rozhodnutia,

tento zákon upravuje:

a/ poskytovanie sluţieb v oblasti súkromnej bezpečnosti,

b/ výkon štátneho dozoru Ministerstvom vnútra SR a kontroly Policajným zborom v oblasti

súkromnej bezpečnosti.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, súkromná bezpečnosť sa prevádzkuje

ako súkromná bezpečnostná sluţba alebo technická sluţba na ochranu majetku a osoby.

Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, bezpečnostnú sluţbu moţno prevádzkovať

na základe licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej sluţby.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, o udelení licencie na prevádzkovanie

bezpečnostnej sluţby rozhoduje Krajské riaditeľstvo Policajného zboru na základe ţiadosti

fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Licencia na prevádzkovanie bezpečnostnej sluţby

sa vydáva na 10 rokov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 3 citovaného zákona, stráţna sluţba je:

a) ochrana majetku na verejne prístupnom mieste,

b) ochrana majetku na inom neţ verejne prístupnom mieste,

c) ochrana osoby,

d) ochrana majetku a osoby pri preprave,

e) ochrana prepravy majetku a osoby,

f) zabezpečovanie poriadku na mieste zhromaţďovania osôb,

g) prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému,

prevádzkovanie ich častí, vyhodnocovanie narušenia chráneného objektu alebo

chráneného miesta,

h) vypracovanie plánu ochrany.

Detektívna sluţba je podľa ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona,

a) hľadanie osoby,

b) hľadanie majetku,

c) monitorovanie činnosti osoby v uzavretom priestore alebo na uzavretom mieste,

d) získavanie údajov, ktoré môţu slúţiť ako dôkazný prostriedok v konaní pred súdom

alebo správnym orgánom,

e) získavanie údajov o osobnom stave fyzickej osoby a získanie informácií o konaní

fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo o ich majetkových pomeroch,

f) získavanie informácií v súvislosti s vymáhaním pohľadávky,

g) získavanie údajov o protiprávnom konaní ohrozujúcom obchodné tajomstvo.

Podľa ust. § 91 ods. 1 citovaného zákona, ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo uloţí

pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorý:

a) bez licencie vykonáva činnosť, ktorá je bezpečnostnou sluţbou pre iné osoby.

Podľa § 91 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti správny delikt podľa odseku 1

písm. a) moţno uloţiť pokutu od 3319 eur do 66 387 eur, za správny delikt podľa odseku 1

písm. b) pokutu od 1659 eur do 33 193 eur, za správny delikt podľa odseku 1 písm. c) pokutu

od 331 eur do 33 193 eur, za správny delikt podľa odseku 1 písm. d) pokutu od 331 eur

do 16 596 eur a za správny delikt podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 3319 eur; zákaz činnosti

do piatich rokov moţno uloţiť za správny delikt podľa odseku 1 písm. a) a b) a do troch rokov

za správny delikt podľa odseku 1 písm. d).

V nadväznosti na námietky ţalobcu tvoriace obsah odvolania je potrebné uviesť,

ţe ţalobca pôvodne uplatnené námietky v ţalobe, v odvolacom konaní tieto zúţil

len na námietku nesprávneho výkladu ustanovenia

Z.z., čím prakticky zúţil súdny prieskum rozhodnutia správnych orgánov len ohľadne

porušenia ustanovenia § 9 ods. 1 zákona (tým, ţe účastník konania prevádzkoval detektívnu

sluţbu podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o súkromnej bezpečnosti bez vydanej licencie,

čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 91 ods. 1 písm. c/ zákona).

Odvolací súd v právnom posúdení veci vo vzťahu k uloţeniu sankcie správnymi

orgánmi za konanie ţalobcu, ktoré bolo kvalifikované ako správne delikty na úseku

súkromnej bezpečnosti vo vzťahu k správnemu deliktu, spočívajúcemu v prevádzkovaní

detektívnej sluţby, ktorú mal ţalobca prevádzkovať bez povolenej licencie, povaţoval

námietky ţalobcu za dôvodné.

V predmetnej veci je nesporné, ţe napadnutým rozhodnutím správneho orgánu bol

ţalobca sankcionovaný za tri správne delikty.

Podľa prvostupňového správneho orgánu ţalobcovi bola uloţená pokuta za to, ţe:

1/ prevádzkoval detektívnu sluţbu podľa § 4 ods. 1 písm. c/ bez vydanej licencie,

čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 91 ods. 1 písm. a/ zákona

o súkromnej bezpečnosti,

2/ za porušenie § 44 ods. 1 v spojení s § 48 ods. 1 písm. f/ zákona o súkromnej

bezpečnosti a § 48 ods. 4 zákona o súkromnej bezpečnosti,

3/ za nesplnenie si povinnosti podľa § 56 ods. 1 písm. d/,e/,f/ v spojení s § 22 ods. 2

vyhlášky č. , čím sa dopustil správneho deliktu podľa

zákona o súkromnej bezpečnosti a § 91 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti.

Vzhľadom na odvolaciu námietku ţalobcu, ktorá sa týkala posúdenia jeho činnosti,

ktorú ţalobca na rozdiel od správnych orgánov nepovaţoval za detektívnu sluţbu, nakoľko

podľa ţalobcu nebola naplnená podmienka zákona uvedená v § 4 ods. 1 písm. c/,

a to monitorovanie osoby v uzavretom priestore alebo uzavretom mieste, na tomto mieste

povaţuje odvolací súd za dôleţité zdôrazniť, ţe z rozhodnutia správnych orgánov

nie je zrejmé, či povaţoval obchodný priestor za uzavretý priestor alebo uzavreté miesto,

a nie je ani zrejmé, na základe akých kritérií ustálil, ţe obchodný dom je potrebné povaţovať

za uzavretý priestor alebo uzavreté miesto.

Účastníkmi konania nebolo sporné, ţe ţalobca na detektívnu sluţbu licenciu udelenú

nemá. Túto skutočnosť ţalobca v priebehu administratívneho konania ani nerozporoval.

Sporným bolo, či činnosti, ktoré ţalobca vykonával bolo moţné povaţovať za detektívnu

sluţbu v zmysle § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o súkromnej bezpečnosti.

Vykonaným dokazovaním v správnom konaní bolo podľa odvolacieho súdu

spoľahlivo zistené, ţe k monitorovaniu osôb a tovaru zo strany ţalobcu v priestoroch

obchodného domu dochádzalo, táto skutočnosť sama o sebe nenapĺňa atribúty činnosti

uvedenej v citovanom ustanovení zákona o súkromnej bezpečnosti. Pokiaľ správny orgán

napriek tomu, ţe zákon nedefinuje pojem uzavretý alebo uzavreté miesto, definíciu takéhoto

pojmu neponúkne, resp. neuvedie ako dospel k záveru, ţe obchodný dom je potrebné

povaţovať za uzavretý priestor alebo uzavreté miesto, je potrebné takéto rozhodnutie

správneho orgánu povaţovať za nepreskúmateľné.

Zo systematiky zákona o súkromnej bezpečnosti pritom vyplýva, ţe zákon okrem

pojmu uzavretý priestor alebo uzavreté miesto pracuje aj s pojmom „verejne prístupné

miesto“, a to, v ustanovení § 3 zákona o súkromnej bezpečnosti, keď pod činnosti stráţnej

sluţby, na ktorú ţalobca mal licenciu, zahŕňa napr. pod písm. a/ ochranu majetku na verejne

prístupnom mieste a pod písm. b/ ochrana majetku na inom neţ verejne prístupnom mieste.

Z rozhodnutia správnych orgánov (ani z ich odôvodnení) totiţ účastník konania,

ale ani súd preskúmavajúci napadnuté rozhodnutie nenachádza otázku na odpoveď, prečo

monitorovanie tovaru a osôb v obchodnom priestore nebolo moţné povaţovať za činnosť

(stráţnu sluţbu) na ktorú ţalobca udelenú licenciu má, ale za detektívnu činnosť podľa § 4

ods.1 písm. c/ zákona o súkromnej bezpečnosti, keď nie je zrejmé, na základe akých kritérií

(atribútov) povaţoval správny orgán obchodný dom za uzavretý priestor (alebo uzavreté

miesto). Navyše, spôsob odôvodnenia napadnutého rozhodnutia viac nasvedčuje, ţe pri otázke

výkladu uvedených pojmov správne orgány viac zohľadnili stavebný charakter ako jeho

bezpečnostný charakter.

Podľa právneho názoru najvyššieho súdu, posúdenie otázky porušenia povinností

na úseku súkromnej bezpečnosti, je predmetom správneho uváţenia ţalovaného a súdu

neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke

naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „uzavretý priestor“, pretoţe tým by vstupoval

do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleţí.

Odvolací súd zároveň konštatuje, ţe nie je povinnosťou prieskumného súdu namiesto

správneho orgánu obsah takéhoto pojmu vymedzovať.

Vzhľadom k tomu, ţe otázkou pojmu „uzavretý priestor“ sa rozhodnutie ţalovaného

ani prvostupňového správneho orgánu, nezaoberalo, odvolací súd dospel k záveru,

ţe rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné. Keďţe na uvedenú okolnosť krajský

súd neprihliadol, dospel odvolací súd k záveru o potrebe zmeny napadnutého rozsudku tak,

ţe je účelné rozhodnutie správneho orgánu pre nepreskúmateľnosť zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie ( ).

O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 2 v spojení s § 250k

ods. 1 a úspešnému účastníkovi - ţalobcovi priznal

ich náhradu v sume 132 € (titulom náhrady súdneho poplatku za ţalobu a odvolanie).

Vzhľadom k tomu, ţe právna zástupkyňa ţalobcu v lehote podľa § 151 ods. 1 (do troch

pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia) trovy nevyčíslila, odvolací súd priznal

ţalobcovi náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia

s výnimkou trov právneho zastúpenia a to podľa . Trovy konania

pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za ţalobu - 66,- € a za odvolanie - 66,- €, spolu

132€.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. decembra 2011

JUDr. Ing. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová