Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9ae/381364.ac014d.pdf
PDF · 193 KB
No categories available
1Sžd/25/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžd/25/2011
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a z členov JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej
PhD. v právnej veci ţalobcu: K., s.r.o., S., zast. JUDr. L., advokátkou, N., proti ţalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Prezídium PZ, Úrad súkromných
bezpečnostných služieb, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu ţalovaného č. PPZ-2183-6/B-2009 zo dňa 14.8.2009, na odvolanie
ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 147/2009-73 zo dňa 17. marca
2011 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1S 147/2009-73 zo dňa 17. marca 2011 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie ţalovaného
č. PPZ-2183-6/B-2009 zo dňa 14.8.2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
Ţalovaný je povinný z a p l a t i ť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 132 €
k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. L., advokátky, N., v lehote 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. PPZ-2183-6/B-2009 zo dňa 14.8.2009, ktorým zamietol
odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru
v Bratislave č. p.: LIC-43-95/2001 o uloţení pokuty vo výške 3.400 Eur za porušenie
ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní sluţieb v oblasti súkromnej
bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti),
tým ţe účastník konania prevádzkoval detektívnu sluţbu podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona,
ďalej za porušenie § 44 ods. 1 zákona s poukazom na § 48 ods. 1 písm. f/ zákona tým,
ţe účastník konania zabezpečoval fyzickú ochranu chráneného objektu K., v.o.s. T. osobou
M., nar. X., ktorá nespĺňa podmienky v zmysle zákona a nie je drţiteľom preukazu odbornej
spôsobilosti podľa § 20 zákona (ďalej len POS) a za porušenie § 56 ods. 8 zákona s poukazom
na § 22 ods.2 vyhlášky MV SR č. 634/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
zákona tým, ţe účastník konania neviedol na chránenom objekte evidenciu sluţieb, evidenciu
zásahov a inšpekčnú knihu dozoru, čím sa dopustil správneho deliktu na úseku súkromnej
bezpečnosti v zmysle § 91 ods. 1 písm. e/ zákona, podľa § 46 a § 91 ods. 2 Správneho
poriadku.
O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ţalobcovi nepriznal právo
na ich náhradu.
V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe po preskúmaní napadnutého rozhodnutia,
ako aj postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, dospel k právnemu záveru totoţnému
so závermi správneho orgánu a konštatoval, ţe napadnutým preskúmavaným rozhodnutím
ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona.
V preskúmavanej veci je z administratívneho spisu nesporné, ţe napadnutým
rozhodnutím ţalovaného bol ţalobca sankcionovaný za 3 správne delikty.
1/ jednalo sa o správny delikt spočívajúci v porušení ust. § 9 ods. 1 zákona tým,
ţe účastník konania prevádzkoval detektívnu sluţbu podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona
bez vydanej licencie. Počas výkonu kontroly dňa 5.2.2009 ako aj počas výkonu opakovanej
kontroly 11.2.2009 bolo nepochybne zistené policajtmi v pôsobnosti správneho orgánu,
ţe pracovníci ţalobcu vykonávajú stráţnu sluţbu o. i. aj pri monitoroch kamerového systému
pri vstupe do predajne chráneného objektu, o čom policajti v pôsobnosti správneho orgánu
riadne vyhotovili fotodokumentáciu, ktorá tvorí prílohu záznamu z kontroly činnosti
zaevidovaného na správnom orgáne pod č. KRP-1-21/SBS-2009, ktorý bol spísaný policajtmi
v pôsobnosti správneho orgánu dňa 5.2.2009 po ukončení kontrolnej činnosti. Vzhľadom
k tomu, ţe takáto činnosť je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c)
povaţovaná za detektívnu sluţbu, ku ktorej účastník konania (ţalobca) nemal v čase
vykonania kontroly vydanú potrebnú licenciu, súd má za to, ţe skutková podstata správneho
deliktu § 91 ods. 1 písm. a) bola týmto naplnená.
2/ ţalobcovi bola uvedená sankcia ďalej uloţená za porušenie § 44 ods. 1 citovaného
zákona v spojení s ust. § 48 ods. 1 písm. f) citovaného zákona a to tým, ţe ţalobca
zabezpečoval fyzickú ochranu chráneného objektu K., osobou M., nar. X., ktorá nespĺňala
podmienky v zmysle zákona, nakoľko v čase vykonania kontroly nebola drţiteľom preukazu
odbornej spôsobilosti podľa § 20 citovaného zákona. Táto skutočnosť je rovnako nesporná
a vyplynula zo záverov kontroly, ktorú vykonali policajti v pôsobnosti správneho orgánu dňa
5.2.2009 ako aj pri opakovanej kontrole, ktorá sa uskutočnila dňa 11.2.2009, keď ochranu
predmetného objektu vykonával p. M., nar. X., ktorý v čase vykonania kontroly nebol
drţiteľom preukazu podľa ust. § 20 zákona č. 473/2005 Z.z. Táto skutočnosť je nesporná aj zo
zápisnice o podaní vysvetlenia podľa § 17, ktorá bola spísaná s p. M. Výkon fyzickej ochrany
na chránenom objekte K. v predmetnom období vykonával okrem iného aj p. M., ktorý v čase
kontroly nebol drţiteľom preukazu vydaného podľa ust. § 20 zákona č. 473/2005 Z.z.
V tomto prípade neobstojí podľa názoru súdu obrana ţalovaného spočívajúca v tom, ţe v čase
vykonania kontroly bol účinný zákon č. 598/2008 Z.z., podľa ktorého ust. § 48 ods. 4 sa na
výkone fyzickej ochrany môţe počas odbornej prípravy zúčastňovať aj osoba, ktorá ešte nie je
drţiteľom preukazu odbornej spôsobilosti podľa § 20, avšak výkon tejto fyzickej osoby je
vykonávaný pod priamym stálym dohľadom osoby, ktorá uţ je drţiteľom preukazu odbornej
spôsobilosti. Ako vyplynulo z administratívneho spisu ţalovaný správny orgán vykonal
v tejto veci šetrenie tým, ţe zaslal ţiadosť o poskytnutie informácie na Úrad súkromných
bezpečnostných sluţieb, Prezídia Policajného zboru v Bratislave za účelom zistenia, či M.
navštevoval v rozhodnom období kurz odbornej spôsobilosti.
Z oznámenia, ktoré mu bolo doručené dňa 23.2.2009 (č. lic.-43-80/2001), je nesporné,
ţe v predmetnom období p. M. kurz nenavštevoval. Následne ţalobca zaslal v prílohe
vyjadrenia k začatiu správneho konania výpis zo záznamníka o skončení odbornej prípravy
podľa § 4 ods. 5 vyhlášky o tom, ţe dotyčný M. absolvoval odbornú prípravu v plnom
rozsahu na skúšky typu S, v termíne od 11.8.2008 do 17.8.2008 u akreditovanej osoby S.
s.r.o., N.. Správny orgán takéto vyjadrenie ţalobcu neakceptoval, nakoľko, ako vyplynulo
z dokazovania je nesporné, ţe ţalobca poveril výkonom fyzickej ochrany osobu, ktorá
v rozhodnom čase nebola drţiteľom POS v zmysle ust. § 48 ods. 1 písm. f), pričom v čase
kontroly predmetná osoba nebola zaradená do kurzu odbornej prípravy na získanie POS, tak
ako to predpokladá vyššie citované ust. § 48 ods. 4 citovaného zákona.
Ďalšie porušenie zákona, za ktoré bola ţalobcovi uloţená predmetná sankcia videl
ţalovaný správny orgán v porušení ust. § 56 ods. 1 písm. d), e) a h) zákona z dôvodu,
ţe ţalobca neviedol na chránenom objekte evidenciu sluţieb, evidenciu zásahov a inšpekčnú
knihu dozoru, čím sa dopustil správneho deliktu na úseku súkromnej bezpečnosti podľa
vyššie citovaného ust. § 91 ods. 1 písm. e) zákona. Z vykonaného dokazovania a z obsahu
administratívneho spisu krajský súd uviedol, ţe zo záznamov o vykonaní kontroly je nesporne
preukázané, ţe uvedené evidencie (evidencia sluţieb, evidencia zásahov a inšpekčná kniha
dozoru) ţalobcu na chránenom objekte sa v čase vykonania kontroly dňa 5.2.2009
nenachádzali.
Krajský súd dospel k záveru, ţe zo strany ţalobcu nesporne došlo k porušeniu
povinností, ktoré sú uvedené v zákone o súkromnej bezpečnosti, v dôsledku čoho správny
orgán správne vyhodnotil jeho konanie ako protiprávne a za porušenie ust. § 91 ods. 2 zákona
o súkromnej bezpečnosti ţalobcovi správne uloţil sankciu. Podľa názoru krajského súdu
pri ukladaní sankcie vychádzal správny orgán z povahy protiprávneho konania, charakteru,
rozsahu a následkov a uloţil pokutu pri dolnej hranici sadzby.
Krajský súd sa v celom rozsahu stotoţnil s právnym názorom a posúdením skutkového
stavu veci správnym orgánom, a preto ţalobu zamietol.
K námietke ţalobcu, ţe ţalovaný správny orgán vedie v tej istej veci 3 samostatné
konanie, krajský súd uviedol, ţe z obsahu administratívneho spisu je nesporné, ţe toto
tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko ţalobca mylne udáva čísla listov, ktoré si zamieňa
s číslom konania. V predmetnej veci je nesporné, ţe vo veci bolo vydané rozhodnutie dňa
23.2.2009 o začatí správneho konania a následne dňa 23.3.2009 bolo vydané rozhodnutie
č. lic.-43-89/20014, ktorým uloţil prvostupňový správny orgán v súlade s ust. § 46 správneho
poriadku a § 91 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti v nadväznosti na § 91 ods. 1 písm. a)
a e) zákona o súkromnej bezpečnosti ţalobcovi pokutu vo výške 3.400,- € pre porušenie
ust. § 9 ods. 1, § 44 ods. 1 a § 48 ods. 1 písm. f) zákona o súkromnej bezpečnosti v spojení
s ust. § 56 ods. 8 citovaného zákona. Ţalobca sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal, o odvolaní
bolo rozhodnuté odvolacím orgánom dňa 21.5.2005 tak, ţe rozhodnutie prvostupňového
orgánu zo dňa 23.3.2009 bolo zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie.
Správny orgán dňom 8.6.2009 pokračoval v správnom konaní a dňa 24.6.2009 opakovane
vydal pod č. lic.-43-95/2001 rozhodnutie, v ktorom opakovane ţalobcovi uloţil pokutu
vo výške 3.400,- € za porušenie vyššie citovaných ustanovení zákona o súkromnej
bezpečnosti. Ţalobca aj voči tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom
bolo rozhodnutí rozhodnutím zo dňa 8.6.2009, ktoré je predmetom tohto súdneho konania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote ţalobca odvolanie navrhujúc,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Bratislave a vec mu vráti na ďalšie konanie. Namietal, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
K zisteniu správneho orgánu, ţe ţalobca prevádzkoval detektívnu sluţbu podľa § 4
ods. 1 písm. c/ zákona bez udelenia licencie, ţalobca uviedol, ţe uţ vo svojom vyjadrení
č. Lic-43-83/2001, ktoré doručil správnemu orgánu dňa 10.3.2009 uviedol, ţe neprevádzkuje
detektívnu sluţbu. Podľa vlastných tvrdení vykonáva výkon stráţnej sluţby obchôdzkou
vonku pred predajňou, za pokladňami, vjazd a výjazd vozidiel stráţny kontroluje činnosť
pokladní a osôb, ktoré majú tovar objednávateľa, či ho riadne zaplatili. Kamerový systém,
ktorý si fotograficky dokumentoval policajný orgán bez súhlasu majiteľa je majetkom
a zariadením K., ktorý ho pouţíva na snímanie vlastného priestoru, nie je majetkom ţalobcu
a tento pouţíva len na zefektívnenie a skvalitnenie činnosti výkonu stráţnej sluţby pri
obchôdzkovaní.
Obchôdzkovanie a chytanie zlodejov v uniforme a i v civile s riadnym označením SBS
nemôţe byť chápané ako detektívna sluţba.
Ţalobca poukázal na to, ţe detektívna sluţba je vykonávaná skrytou formou, utajene
a neverejne za účelom dosiahnutia cieľu nepozorovane.
Ochrana majetku obchôdzkovaním v ţiadnom prípade nemôţe byť chápaná
ako detektívna sluţba.
Ţalobca vyjadril presvedčenie, ţe k výkonu jeho činnosti ju nepotreboval
a nevzťahovala sa na neho povinnosť podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 473/20005 Z.z.
Podľa ţalobcu pri výklade ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 473/20005 Z.z.
došlo k nesprávnemu právnemu výkladu. V prípade, ak súd povaţuje obchodný dom,
kde malo dôjsť podľa záverov doterajšieho konania k spáchaniu priestupku, za uzavretý
priestor, resp. uzavreté miesto, ţalobca predpokladá, ţe tým malo byť myslené, ţe obchodný
dom je moţné ohraničiť a uzamknúť, resp. sa jedná o stavbu, nehnuteľnosť, ktorá je voľným
verejným priestranstvom, kde sú resp. môţu byť monitorované osoby pomocou kamier.
Ţalobca uviedol, ţe pri výkone svojej činnosti rozhodne nemôţe obchodný dom
v tomto zmysle povaţovať za uzavretý priestor, lebo do uvedeného priestoru má prístup
neobmedzený počet ľudí, pričom nie je objektívne moţné všetky osoby, ktoré do priestoru
vstúpili identifikovať (alebo monitorovať ich pohyb).
Ţalobca vyjadril presvedčenie, ţe úmyslom zákonodarcu pri koncipovaní právnej
normy nebolo upraviť a vymedziť pojmy tak, ako ich aplikoval ţalovaný v danom prípade.
Aplikovaný výklad v intenciách ako ich aplikovali správne orgány odporuje praxi široko
aplikovanej a znamenal by, ţe predmetné ustanovenie zákona je porušované stovkami
a tisíckami všetkých subjektov, ktoré majú v priestoroch nainštalované snímacie zariadenia.
Ţalobca v tejto súvislosti poukázal na nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z ktorého
vyplýva, ţe „Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné
vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného
ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho odchýliť v prípade,
keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka
ústavne súladného výkladu zákona“.
K pouţívaniu jazykového výkladu ţalobca poukázal aj na nález ÚS SR
sp. zn. I.ÚS 243/07, v ktorom ÚS SR uviedol, ţe „Vo všeobecnej rovine nemožno presne
vyjadriť hierarchiu jednotlivých interpretačných argumentov ani špecifikovať okolnosti,
za ktorých má mať jednotlivý argument prednosť pred argumentom iným.....Súd musí
prihliadať k vzájomným vzťahom jednotlivých do úvahy pripadajúcich argumentov
a ich úlohu v konkrétnom prípade vyvážiť s ohľadom na špecifikum danej kauzy, a nie tieto
kritériá mechanicky aplikovať. Takýto prístup je zároveň prístupom modernej judikatúry,
ktorá postupne nahrádza formálne legalistický pohľad na právo pohľadom, ktorý sa sudca
usiluje poskytnúť najlepšie vyargumentovanú odpoveď na právne a skutkové otázky, ktoré
pred neho strany sporu predložia.“
Podľa ţalobcu je absolútne mimo reality vykladať si literu zákona tak, ţe ak ţalobca
chráni tovar v predajni - na verejne prístupnom mieste, na ktorom sa denne vystriedajú stovky
ľudí, monitoruje činnosť osoby v uzavretom mieste. Ţalobca totiţ nemonitoruje konkrétnu
osobu v uzavretej miestnosti. Podľa ţalobcu za uzavretú miestnosť je moţné povaţovať
len miestnosť skutočne uzavretú, nie verejne prístupnú, akou je obrovský obchodný dom,
v ktorom sa kaţdú minútu vystrieda obrovský počet ľudí.
Tým, ţe sa krajský súd stotoţnil s nesprávnym výkladom pojmu uzavretý priestor
zo strany správneho orgánu, výraznou mierou poškodil práva a právom chránené záujmy
ţalobcu. Konanie správneho orgánu ako i konanie súdu prvého stupňa podľa ţalobcu
odporuje účelu zákona č. 473/2005 Z.z., ktorý celkom zrejme sledoval zákonodarca.
Ţalobca napokon uviedol, ţe správny orgán nepriamo uviedol ţalobcu do omylu,
keď počas piatich rokov ako je v platnosti zákon č. 475/2005 Z.z. vykonával u neho kontrolu
a zakaţdým konštatoval, ţe ţalobca vykonáva činnosť v súlade s platnou legislatívou. Všetky
zmluvy o výkone bezpečnosti sú kaţdoročne schvaľované MV SR, ktoré disponuje
i podrobnými údajmi o činnosti, ktorú ţalobca pre K. reálne vykonáva.
K odvolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok
krajského súdu potvrdiť.
Uviedol, ţe sa pridrţiava svojich argumentov uvedených v odôvodnení svojho
rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie povaţuje za správne a vydané v súlade so zákonom
o súkromnej bezpečnosti a rovnako sa pridrţiava aj svojho písomného vyjadrenia
zo dňa 27.11.2009.
K pouţívaniu kamerového systému v chránenom objekte ţalovaný uviedol, ţe činnosť
detektívnej sluţby ako je vymedzená v § 4 zákona o súkromnej bezpečnosti smeruje
k ochrane záujmov objednávateľov tejto sluţby, či uţ sú to záujmy dotýkajúce sa vlastníckeho
práva alebo záujmy dotýkajúce sa iných práv. Avšak samotný postup ako dospeje
k poţadovanému účelu je rozhodujúci pre posúdenie, či konanie ţalobcu je prevádzkovaním
stráţnej sluţby alebo detektívnej sluţby.
Ţalovaný poukázal na to, ţe z výpovedí zamestnancov, záznamu z kontroly
a fotodokumentácie vyplýva, ţe zamestnanci ţalobcu vyuţívajú kamerový systém na ochranu
vlastníckych práv objednávateľa a to monitorovaním majetku, ktorý je predmetom ochrany
a monitoruje aj činnosť osoby, ktorá svojim konaním môţe ohroziť alebo narušiť vlastnícky
vzťah objednávateľa sluţby.
Takto získané informácie vyuţíva pre ďalší postup, aby dosiahol poţadovaný cieľ.
Z obsahu záznamu o vykonanej kontrole vyplýva, ţe zamestnanci obsluhujúci kamerový
systému zaznamenávali a sledovali aj činnosť osôb.
Účelom monitorovania činnosti osoby v uzavretom priestore alebo na uzavretom
mieste podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o súkromnej bezpečnosti je získavanie informácií
o jej konaní. Predajňa K., v.o.s. T. je uzavretým priestorom. Informácie takto získané môţu
byť vyuţité, či uţ na ochranu vlastníckeho vzťahu alebo iných záujmov odberateľa sluţby.
Pritom nie je rozhodujúce, či je monitorovaná osoba vopred známa a na aký účel získanú
informáciu vyuţije, pokiaľ nebude vyuţívaná v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi.
K námietke ţalobcu ohľadne nesprávneho právneho výkladu ţalovaný uviedol,
ţe ţalobca si nesprávne vysvetľuje vyuţívanie kamier alebo kamerového systému v rôznych
podmienkach. Podľa ţalovaného je rozdiel mať nainštalovanú kameru alebo kamerový systém
v akejkoľvek prevádzke na území SR a aktívne vyuţívať kamerový systém na ochranu
majetku. Poukázal na to, ţe ţalobca zamestnával a prostredníctvom zamestnancov aj aktívne
vyuţíval kamerový systém na ochranu majetku objednávateľa. Priestor, ktorý uvádza ţalobca
(reštaurácie, pumpy, obchody...) nevyuţíva kamery aktívne na odhaľovanie páchateľov
priestupku alebo trestného činu, ale slúţi iba na zaznamenávanie udalostí v danom priestore.
V prípade, ak bol spáchaný priestupok alebo trestný čin, záznam z tejto kamery sa poskytuje
správnemu orgánu prípadne orgánu činnému v trestnom konaní.
V danom prípade ţalovaný poukázal na to, ţe zamestnanec ţalobcu (M.) vo svojom
vyjadrení uvádza, ţe sa pravidelne strieda na kamerovom pracovisku a keď vidí, ţe
v predajni niekto kradne, tak vyrozumie telefonicky kolegu, ktorý sa nachádza v predajni
alebo v budove K. Ten potom skontroluje ľudí v predajni. Keď je pri kamerovom systéme,
kontroluje pohyb ľudí v predajni.
Ţalovaný sa nestotoţnil s názorom ţalobcu, ţe nepriamo uvádzal ţalobcu do omylu.
Zdôraznil, ţe neschvaľuje kaţdoročne ţiadnu zmluvu o výkone bezpečnostnej sluţby
a ani nedisponuje podrobnými údajmi o činnosti ţalobcu. Je nereálne, aby niečo také ţalovaný
vykonával vzhľadom na mnoţstvo bezpečnostných sluţieb na území SR.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z) dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p.
s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13. decembra 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Odvolací súd z obsahu administratívneho spisu súd zistil, ţe dňa 5.2.2009 v čase
o 18.15 hod. vykonal prvostupňový správny orgán kontrolu činnosti podľa § 84 ods. 3 zákona
na chránenom objekte K. Bratislava. V čase kontroly činnosti výkon fyzickej ochrany
vykonávali M., č. POS: S. vydaný dňa 27.11.2008 č. identifikačného preukazu S. vydaný dňa
1.12.2008 a M., IP: S., ktorý nebol drţiteľom POS. Uvedení pracovníci boli označení IP
v zmysle ust. § 54 ods. 3 zákona, ktoré im vydal ţalobca. Prvostupňový správny orgán počas
výkonu kontroly v čase o 18.20 hod. spísal s M. zápisnicu o podaní vysvetlenia podľa § 17
zákona č. 171/1993 Zb., nakoľko mohol prispieť k objasneniu skutočností dôleţitých pre
odhalenie priestupku alebo správneho deliktu. Tento vo vysvetlení uviedol, ţe u ţalobcu je
zamestnaný od 15.12.2008, jeho náplňou práce je kontrolovať objekt K. a nákladnú rampu pre
kamióny. Na monitoroch pri vstupe do predajne K. kontroluje, či ľudia v predajni nekradnú.
POS nemá, ale bol zaradený do kurzu, ktorý skončil asi pred mesiacom a čaká na vykonanie
skúšok. Ďalej uviedol, ţe pracuje v týţdni a denne asi 12 hodín, pri monitoroch je vţdy niekto
z SBS a v časových intervaloch sa s kolegami strieda.
Ďalej z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe v priebehu výkonu kontroly bolo
zistené, ţe na chránenom objekte neboli účastníkom konania (ţalobcom) riadne vedené
evidencie v zmysle § 56 ods. 1 písm. d/, e/, h/ citovaného zákona s poukázaní na § 22 ods. 2
vyhlášky, ale počas výkonu kontroly boli na chránenom objekte vedené evidencie súkromnej
bezpečnostnej sluţby G. s.r.o. so sídlom Š.. Počas výkonu kontroly bolo ďalej zistené, ţe
uvedení pracovníci účastníka konania vykonávajú sluţbu aj pri monitoroch kamerového
systému pri vstupe do predajne chráneného objektu, o čom policajti v pôsobnosti správneho
orgánu riadne vyhotovili fotodokumentáciu, ktorá je prílohou záznamu z kontroly činnosti
zaevidovaného na správnom orgáne pod č. KRP-1-21/SBS-2009, ktorý bol spísaný policajtmi
v pôsobnosti správneho orgánu dňa 5.2.2009 po ukončení kontroly. Ţalobca nemal vydanú
licenciu na prevádzkovanie detektívnej sluţby, čo policajti správneho orgánu preverili
v informačnom systéme súkromnej bezpečnosti vedenom MV SR v zmysle § 93 ods. 1.
Ďalej z administratívneho spisu vyplynulo, ţe dňa 11.2.2009 v čase o 9.00 hod.
vykonali policajti správneho orgánu opakovanú kontrolu v uvedenom objekte. Výkon fyzickej
ochrany v čase kontroly vykonával M. a M.. Na chránenom objekte boli účastníkom konania
riadne vedené evidencie v zmysle zákona a vyhlášky. Pracovníci účastníka konania
vykonávajúci fyzickú kontrolu, M. a M. boli označení IP, ktoré im vydal účastník konania.
Sluţbu vykonávali aj pri monitoroch kamerového systému, pri ktorých sa pravidelne striedali.
O vykonanej kontrole zo dňa 11.2.2009 spísali policajti v pôsobnosti správneho orgánu
zápisnicu o podaní vysvetlenia podľa § 17 zákona o Policajnom zbore aj s M., pričom z tejto
zápisnica vyplynulo, ţe v SBS (u ţalobcu) je zamestnaný od 1.12.2008, náplňou jeho práce je
stráţenie predajne K. a udrţiavanie poriadku v okolí K., s kolegami sa pravidelne strieda
v intervaloch na kamerovom pracovisku pred vstupom do predajne.
Na základe takto zistených skutočností správny orgán začal dňa 23.2.2009 správne
konanie vo veci prejednania správneho deliktu. Upovedomenie o začatí správneho konania
prevzal ţalobca dňa 27.2.2009, v ktorom mu bola v súlade s ust. § 33 ods. 2 správneho
poriadku daná moţnosť v lehote 7 dní sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu,
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Ţalobca podaním, ktoré doručil správnemu orgánu dňa 10.3.2009 uviedol, ţe v čase
vykonanej kontroly vykonával fyzickú ochranu p. M., ktorý v čase vykonania kontroly nebol
drţiteľom preukazu podľa ust. § 20 citovaného zákona, avšak podľa názoru ţalobcu podľa
ust. § 36 ods. 4 zákona č. 598/2008 mohol pod odborným dohľadom pracovať od zahájenia
odbornej prípravy do doby vykonania skúšky. Ďalej ţalobca vo vyjadrení uviedol, ţe je
pravdou, ţe jeho zamestnanci pochybili v tom, ţe nepredloţili kontrole knihy K. s.r.o., ale len
knihy G., a preto kontrola bola presvedčená, ţe prevádzkovateľ nevedie riadnu evidenciu.
Policajti v pôsobnosti správneho orgánu dňa 11.2.2009 vykonali opakovanú kontrolu, kde tieţ
spísali zápisnicu o podaní vysvetlení. Ţalobca ďalej uviedol, ţe neprevádzkuje detektívnu
sluţbu, vykonáva len výkon stráţnej sluţby. Kamerový systém, ktorý si fotograficky
dokumentoval policajný orgán, nie je majetkom prevádzkovateľa (ţalobcu) a tento ho pouţíva
na zefektívnenie a skvalitnenie činnosti výkonu stráţnej sluţby pri obchôdzkovaní.
Obchôdzkovanie a chytanie zlodejov v uniforme a civile s riadnym označením SBS nemôţe
byť chápané ako detektívna sluţba.
Na základe vyššie uvedených skutočností správny orgán vydal dňa 23.3.2009
rozhodnutie č. p. LIC-43-89/2001, ktorým uloţil v súlade s ust. § 46 správneho poriadku
a § 91 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti v nadväznosti na § 91 ods. 1 písm. a/ a e/
zákona o súkromnej bezpečnosti ţalobcovi pokutu vo výške 3.400,- € pre porušenie ust. § 9
ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti, porušenie § 44 ods. 1 a § 44 ods. 1 písm. f/
a pre porušenie § 56 ods. 8 v nadväznosti na § 22 ods. 2 vyhlášky. Ţalobca sa voči tomuto
rozhodnutiu odvolal, o odvolaní bolo rozhodnuté odvolacím orgánom dňa 21.5.2009 tak,
ţe napadnuté rozhodnutie bolo zrušené a vec vrátená správnemu orgánu na nové prejednanie
a rozhodnutie. Správny orgán dňom 8.6.2009 pokračoval v správnom konaní a dňa 24.6.2009
vydal pod č. LIC-43-95/2001 rozhodnutie, v ktorom opakovane uloţil účastníkovi konania
pokutu vo výške 3.400,- € za porušenie ust. § 9 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti tým,
ţe účastník (ţalobca) prevádzkoval detektívnu sluţbu podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona
o súkromnej bezpečnosti bez udelenej licencie, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 91
ods. 1 písm. a/ zákona o súkromnej bezpečnosti za porušenie § 44 ods. 1 zákona o súkromnej
bezpečnosti s poukázaním na § 48 ods. 1 písm. f/, § 48 ods. 4 tým, ţe ţalobca zabezpečoval
fyzickú ochranu chráneného objektu K. osobou, ktorá nebola drţiteľom preukazu odbornej
spôsobilosti podľa § 20 o súkromnej bezpečnosti a za nesplnenie povinnosti ustanovenej v §
56 ods. 1 písm. d/, e/ a h/ zákona o súkromnej bezpečnosti s poukázaním na § 22 ods. 2
vyhlášky, ţe ţalobca neviedol na chránenom objekte evidenciu sluţieb, evidenciu zásahov
a inšpekčnú knihu dozoru, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 91 ods. 1 písm. e/
zákona o súkromnej bezpečnosti. Toto rozhodnutie je predmetom súdneho konania.
Podľa ust. § 1 zákona č. 473/2005 Z.z. v stave platnom čase vyhlásenia rozhodnutia,
tento zákon upravuje:
a/ poskytovanie sluţieb v oblasti súkromnej bezpečnosti,
b/ výkon štátneho dozoru Ministerstvom vnútra SR a kontroly Policajným zborom v oblasti
súkromnej bezpečnosti.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, súkromná bezpečnosť sa prevádzkuje
ako súkromná bezpečnostná sluţba alebo technická sluţba na ochranu majetku a osoby.
Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, bezpečnostnú sluţbu moţno prevádzkovať
na základe licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej sluţby.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, o udelení licencie na prevádzkovanie
bezpečnostnej sluţby rozhoduje Krajské riaditeľstvo Policajného zboru na základe ţiadosti
fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Licencia na prevádzkovanie bezpečnostnej sluţby
sa vydáva na 10 rokov, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 3 citovaného zákona, stráţna sluţba je:
a) ochrana majetku na verejne prístupnom mieste,
b) ochrana majetku na inom neţ verejne prístupnom mieste,
c) ochrana osoby,
d) ochrana majetku a osoby pri preprave,
e) ochrana prepravy majetku a osoby,
f) zabezpečovanie poriadku na mieste zhromaţďovania osôb,
g) prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému,
prevádzkovanie ich častí, vyhodnocovanie narušenia chráneného objektu alebo
chráneného miesta,
h) vypracovanie plánu ochrany.
Detektívna sluţba je podľa ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona,
a) hľadanie osoby,
b) hľadanie majetku,
c) monitorovanie činnosti osoby v uzavretom priestore alebo na uzavretom mieste,
d) získavanie údajov, ktoré môţu slúţiť ako dôkazný prostriedok v konaní pred súdom
alebo správnym orgánom,
e) získavanie údajov o osobnom stave fyzickej osoby a získanie informácií o konaní
fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo o ich majetkových pomeroch,
f) získavanie informácií v súvislosti s vymáhaním pohľadávky,
g) získavanie údajov o protiprávnom konaní ohrozujúcom obchodné tajomstvo.
Podľa ust. § 91 ods. 1 citovaného zákona, ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo uloţí
pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorý:
a) bez licencie vykonáva činnosť, ktorá je bezpečnostnou sluţbou pre iné osoby.
Podľa § 91 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti správny delikt podľa odseku 1
písm. a) moţno uloţiť pokutu od 3319 eur do 66 387 eur, za správny delikt podľa odseku 1
písm. b) pokutu od 1659 eur do 33 193 eur, za správny delikt podľa odseku 1 písm. c) pokutu
od 331 eur do 33 193 eur, za správny delikt podľa odseku 1 písm. d) pokutu od 331 eur
do 16 596 eur a za správny delikt podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 3319 eur; zákaz činnosti
do piatich rokov moţno uloţiť za správny delikt podľa odseku 1 písm. a) a b) a do troch rokov
za správny delikt podľa odseku 1 písm. d).
V nadväznosti na námietky ţalobcu tvoriace obsah odvolania je potrebné uviesť,
ţe ţalobca pôvodne uplatnené námietky v ţalobe, v odvolacom konaní tieto zúţil
len na námietku nesprávneho výkladu ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 473/2005
Z.z., čím prakticky zúţil súdny prieskum rozhodnutia správnych orgánov len ohľadne
porušenia ustanovenia § 9 ods. 1 zákona (tým, ţe účastník konania prevádzkoval detektívnu
sluţbu podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o súkromnej bezpečnosti bez vydanej licencie,
čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 91 ods. 1 písm. c/ zákona).
Odvolací súd v právnom posúdení veci vo vzťahu k uloţeniu sankcie správnymi
orgánmi za konanie ţalobcu, ktoré bolo kvalifikované ako správne delikty na úseku
súkromnej bezpečnosti vo vzťahu k správnemu deliktu, spočívajúcemu v prevádzkovaní
detektívnej sluţby, ktorú mal ţalobca prevádzkovať bez povolenej licencie, povaţoval
námietky ţalobcu za dôvodné.
V predmetnej veci je nesporné, ţe napadnutým rozhodnutím správneho orgánu bol
ţalobca sankcionovaný za tri správne delikty.
Podľa prvostupňového správneho orgánu ţalobcovi bola uloţená pokuta za to, ţe:
1/ prevádzkoval detektívnu sluţbu podľa § 4 ods. 1 písm. c/ bez vydanej licencie,
čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 91 ods. 1 písm. a/ zákona
o súkromnej bezpečnosti,
2/ za porušenie § 44 ods. 1 v spojení s § 48 ods. 1 písm. f/ zákona o súkromnej
bezpečnosti a § 48 ods. 4 zákona o súkromnej bezpečnosti,
3/ za nesplnenie si povinnosti podľa § 56 ods. 1 písm. d/,e/,f/ v spojení s § 22 ods. 2
vyhlášky č. 634/2002 Z.z., čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 91 ods. 1 písm. e/
zákona o súkromnej bezpečnosti a § 91 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti.
Vzhľadom na odvolaciu námietku ţalobcu, ktorá sa týkala posúdenia jeho činnosti,
ktorú ţalobca na rozdiel od správnych orgánov nepovaţoval za detektívnu sluţbu, nakoľko
podľa ţalobcu nebola naplnená podmienka zákona uvedená v § 4 ods. 1 písm. c/,
a to monitorovanie osoby v uzavretom priestore alebo uzavretom mieste, na tomto mieste
povaţuje odvolací súd za dôleţité zdôrazniť, ţe z rozhodnutia správnych orgánov
nie je zrejmé, či povaţoval obchodný priestor za uzavretý priestor alebo uzavreté miesto,
a nie je ani zrejmé, na základe akých kritérií ustálil, ţe obchodný dom je potrebné povaţovať
za uzavretý priestor alebo uzavreté miesto.
Účastníkmi konania nebolo sporné, ţe ţalobca na detektívnu sluţbu licenciu udelenú
nemá. Túto skutočnosť ţalobca v priebehu administratívneho konania ani nerozporoval.
Sporným bolo, či činnosti, ktoré ţalobca vykonával bolo moţné povaţovať za detektívnu
sluţbu v zmysle § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o súkromnej bezpečnosti.
Vykonaným dokazovaním v správnom konaní bolo podľa odvolacieho súdu
spoľahlivo zistené, ţe k monitorovaniu osôb a tovaru zo strany ţalobcu v priestoroch
obchodného domu dochádzalo, táto skutočnosť sama o sebe nenapĺňa atribúty činnosti
uvedenej v citovanom ustanovení zákona o súkromnej bezpečnosti. Pokiaľ správny orgán
napriek tomu, ţe zákon nedefinuje pojem uzavretý alebo uzavreté miesto, definíciu takéhoto
pojmu neponúkne, resp. neuvedie ako dospel k záveru, ţe obchodný dom je potrebné
povaţovať za uzavretý priestor alebo uzavreté miesto, je potrebné takéto rozhodnutie
správneho orgánu povaţovať za nepreskúmateľné.
Zo systematiky zákona o súkromnej bezpečnosti pritom vyplýva, ţe zákon okrem
pojmu uzavretý priestor alebo uzavreté miesto pracuje aj s pojmom „verejne prístupné
miesto“, a to, v ustanovení § 3 zákona o súkromnej bezpečnosti, keď pod činnosti stráţnej
sluţby, na ktorú ţalobca mal licenciu, zahŕňa napr. pod písm. a/ ochranu majetku na verejne
prístupnom mieste a pod písm. b/ ochrana majetku na inom neţ verejne prístupnom mieste.
Z rozhodnutia správnych orgánov (ani z ich odôvodnení) totiţ účastník konania,
ale ani súd preskúmavajúci napadnuté rozhodnutie nenachádza otázku na odpoveď, prečo
monitorovanie tovaru a osôb v obchodnom priestore nebolo moţné povaţovať za činnosť
(stráţnu sluţbu) na ktorú ţalobca udelenú licenciu má, ale za detektívnu činnosť podľa § 4
ods.1 písm. c/ zákona o súkromnej bezpečnosti, keď nie je zrejmé, na základe akých kritérií
(atribútov) povaţoval správny orgán obchodný dom za uzavretý priestor (alebo uzavreté
miesto). Navyše, spôsob odôvodnenia napadnutého rozhodnutia viac nasvedčuje, ţe pri otázke
výkladu uvedených pojmov správne orgány viac zohľadnili stavebný charakter ako jeho
bezpečnostný charakter.
Podľa právneho názoru najvyššieho súdu, posúdenie otázky porušenia povinností
na úseku súkromnej bezpečnosti, je predmetom správneho uváţenia ţalovaného a súdu
neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke
naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „uzavretý priestor“, pretoţe tým by vstupoval
do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleţí.
Odvolací súd zároveň konštatuje, ţe nie je povinnosťou prieskumného súdu namiesto
správneho orgánu obsah takéhoto pojmu vymedzovať.
Vzhľadom k tomu, ţe otázkou pojmu „uzavretý priestor“ sa rozhodnutie ţalovaného
ani prvostupňového správneho orgánu, nezaoberalo, odvolací súd dospel k záveru,
ţe rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné. Keďţe na uvedenú okolnosť krajský
súd neprihliadol, dospel odvolací súd k záveru o potrebe zmeny napadnutého rozsudku tak,
ţe je účelné rozhodnutie správneho orgánu pre nepreskúmateľnosť zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 3 O. s. p.).
O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 2 v spojení s § 250k
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému účastníkovi - ţalobcovi priznal
ich náhradu v sume 132 € (titulom náhrady súdneho poplatku za ţalobu a odvolanie).
Vzhľadom k tomu, ţe právna zástupkyňa ţalobcu v lehote podľa § 151 ods. 1 (do troch
pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia) trovy nevyčíslila, odvolací súd priznal
ţalobcovi náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
s výnimkou trov právneho zastúpenia a to podľa § 151 ods. 2 OSP. Trovy konania
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za ţalobu - 66,- € a za odvolanie - 66,- €, spolu
132€.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. decembra 2011
JUDr. Ing. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová