Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
1a0/381963.4dadf6.pdf
PDF · 176.32 KB
No categories available
1Sžd/16/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžd/16/2011
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: P., nar. X., bytom K., zast.: JUDr. K.,
advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie K., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát so sídlom Kuzmányho č. 26,
Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v priestupkovom konaní,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, zo dňa 25. januára 2011 č.
k. 20S/124/2010-46, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline,
zo dňa 25. januára 2011 č. k. 20S/124/2010-46 p o t v r d z u j e .
Žalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi na účet jeho
právnej zástupkyne náhradu trov konania vo výške 157,10 €.
O d ô v o d n e n i e :
2
I.
Konanie na správnom orgáne
1. Rozhodnutím č. p.: KRP-KDI-SK-111/2010 zo dňa 23.07.2010 žalovaný
ako odvolací orgán v priestupkovom konaní podľa § 58 ods. 1 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie
Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Liptovskom Mikuláši č. ORP-P-154/ODI-SK-
2010 zo dňa 11.05.2010 s tým, že žalovaný ako vodič motorového vozidla zn. V. EČ: L.
1. dňa 15.03.2010 o 16.15 hod. nerešpektoval informatívnu zvislú dopravnú značku
„IP 17a“ – parkovisko – parkovacie miesta s plateným státím a s vozidlom zastavil
a stál na parkovisku – parkovacom mieste s plateným státím na ul. B. bez splnenia si
povinnosti o povinnom platenom parkovacom státí – bez zakúpenia si parkovacieho
lístka, zistené hliadkou Mestskej polície v Liptovskom Mikuláši počas vykonávania
kontrolnej činnosti,
a. čím porušil povinnosť mu ustanovenú v § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 8/2010 Z.z.“)
a uznáva sa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku
len „zák. č. 372/1990 Zb.“),
2. dňa 17.03.2010 v čase o 11.30 hod. vykonával jazdu na tom istom osobnom
motorovom vozidle po štátnej ceste I. triedy č. 18, ulici 1. mája v Liptovskom
Mikuláši v smere jazdy Liptovský Mikuláš – Liptovský Hrádok, pričom počas jazdy
neumožnil bezpečný a plynulý prejazd vozidlu Hasičského a záchranného zboru,
a. čím porušil ustanovenie § 40 ods. 8 zák. č. 8/2009 Z.z. a uznáva sa vinným
zo spáchania priestupku proti plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1
písm. j) zák. č. 372/1990 Zb.
za čo bola žalobcovi podľa § 22 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. uložená sankcia
- pokuta vo výške 200,- € a súbežne
- zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiace
s uložením povinnosť nahradiť trovy priestupkového konania.
2. Pri svojom rozhodnutí žalovaný vychádzal zo skutkového stavu, že žalobca
dňa 17.03.2010 v čase o 11.30 hod. vykonával jazdu na osobnom motorovom vozidle
3
zn. V., EČ L. po štátnej ceste I. triedy č. 18 na ulici 1. mája v Liptovskom Mikuláši v smere
jazdy Liptovský Mikuláš – Liptovský Hrádok, pričom počas jazdy neumožnil bezpečný
a plynulý prejazd vozidlu Hasičského a záchranného zboru. Priebeh uvedeného skutku je
dostatočne preukázaný záznamom z priestupku zadokumentovanom na CD nosiči, z ktorého
záznamu vyplýva, že žalobca ako účastník cestnej premávky v smere na Liptovský Hrádok
pred svetelnou križovatkou situovanou na Rachmaninovom námestí v Liptovskom Mikuláši
nereagoval na zvláštne výstražné znamenie vozidla s právom prednostnej jazdy idúceho za
ním a tomuto vozidlu neumožnil bezpečný a plynulý prejazd.
3. V súvislosti s odvolaním sa žalobcu v priestupkovom konaní žalovaný uviedol,
že prvostupňový správny orgán na ústne pojednávanie na deň 11.05.2010 o 08.30 hod.
žalobcu ako účastníka priestupkového konania riadne predvolal, avšak ten sa na pojednávanie
bez ospravedlnenia nedostavil.
4. Vo vzťahu k druhému skutku žalovaný zdôraznil, že vodič vozidla s právom
prednostnej jazdy používal typické zvukové znamenie, ktoré bolo doplnené typickým
výstražným svetlom, preto bolo potrebné ho považovať za vodiča vozidla, ktorý si plní
špeciálne úlohy.
5. Žalovaný na základe uvedených skutočností dospel k zhodnému záveru
s prvostupňovým správnym orgánom, že žalobca uvedeným konaním spáchal naplnil
skutkové podstaty hore uvedených priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zák. č. 372/1990 Zb. a súčasne porušil § 40 ods. 8
zákona č. 8 zák. č. 8/2009 Z.z., za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupkov proti
bezpečnosti a plynulostí cestnej premávky podľa 22 ods. 1 písm. j) zák. č. 372/1990 Zb.
6. Vo vzťahu k výške pokuty sa žalovaný stotožnil so závermi prvostupňového
správneho orgánu, tzn. prihliadal na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania
a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia a na pohnútky.
Podľa § 22 ods. 1 písm. k) zák. č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a)
až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
4
Podľa § 40 ods. 8 zák. č. 8/2009 Z.z. vodič iného vozidla je povinný vozidlu s právom
prednostnej jazdy a vozidlu, ktoré sprevádza, umožniť bezpečný a plynulý prejazd,
a ak je to potrebné, aj zastaviť vozidlo na takom mieste, aby im neprekážalo. Do skupiny
vozidiel tvorenej vozidlami s právom prednostnej jazdy a vozidlami, ktoré sprevádzajú,
sa vodič iného vozidla nesmie zaraďovať.
7. Pri určovaní druhu a výmeru sankcie správny orgán prihliadol na závažnosť
priestupku, spôsob jeho spáchania a mieru zavinenia. Bola posudzovaná osoba účastníka
cestnej premávky, ktorý je držiteľom vodičského preukazu od roku 1997 s oprávnením
na sk. B, AM, od roku 2004 na podskupinu BI. Za obdobie najmä posledných piatich rokov
bola za priestupok v cestnej premávke viackrát postihnutý. Sociálne, majetkové príjmové
pomery účastníka neboli posudzované z dôvodu, že tento sa na pojednávanie o priestupku,
kde sa mohol a mal vyjadriť, bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavil.
Podľa § 22 ods. 2 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. a)
až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich
rokov.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
8. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal žalobu z 14.09.2010 na Krajský súd
v Žiline.
9. Krajský súd ako súd prvého stupňa po oboznámení sa so skutkovým dejom, ktorý
je predmetom rozhodovania o priestupku špecifikovaným v 2. bode prvostupňového
rozhodnutia správneho orgánu vyslovil právny názor, že žalobca na situáciu vzniknutú
pred svetelnou križovatkou reagoval primeraným spôsobom a splnil si povinnosť umožniť
bezpečný a plynulý prejazd vozidlu s právom prednostnej jazdy. Na základe uvedeného
záveru súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného
zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Liptovskom Mikuláši č. ORP-P-154/ODI-SK-
2010 zo dňa 11.05.2010 zrušil pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil
správnemu orgánu na ďalšie konanie.
5
10. Súčasne však krajský súd zdôraznil, že správne konanie pred 2. stupňovým
správnym orgánom, ako i konanie pred súdom podľa § 247 a nasl. O.s.p. sa netýkalo skutku
uvedeného pod bodom 1. v prvostupňovom správnom rozhodnutí. Tento skutok je zrušujúcim
rozsudkom krajského súdu nedotknutý a v novom rozhodnutí správny orgán opíše tento
skutok zhodne so zrušeným prvostupňovým rozhodnutím.
11. Krajský súd vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého žalobca
v inkriminovanom skutku síce najskôr zostal niekoľko sekúnd stáť aj po príchode vozidla
Hasičského a záchranného zboru, ktoré sa zaradilo za neho v jeho jazdnom pruhu, avšak
uvedená reakcia žalobcu je pochopiteľná vzhľadom na tú skutočnosť, že na svetelnom
zariadení na križovatke, pred ktorou stál, bolo znamenie Stoj. S poukazom na § 3 ods. 2
písm. b), § 20 ods. 3 a § 25 ods. 1 písm. d) citovaného zákona krajský súd vyslovil, že v tom
okamihu bol žalobca zaťažený viacerými povinnosťami súčasne:
poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravného zariadenia (semaforu),
zákaz zastavenia a státia na križovatke a
neohrození bezpečnosti alebo plynulosti cestnej premávky.
12. Po vyhodnotení tejto situácie žalobcom (toto vyhodnotenie bolo časovo veľmi
krátke; viď CD nosič z dopravnej situácie) vodič umožnil vozidlu s právom prednostnej jazdy
vojsť do križovatky a teda podľa krajského súdu splnil si svoju povinnosť v zmysle § 40
ods. 8 zák. č. 8/2009 Z.z. v plnom rozsahu.
13. Ďalej krajský súd vyhodnotil ďalšie námietky žalobcu, že vozidlo si počas
prejazdu križovatkou neplnilo špeciálny úlohy a že nepoužilo krajnicu a prechádzalo
križovatkou stredom, ako nedôvodné.
III.
Odvolanie žalovaného; stanoviská
A)
14. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 16.02.2010 (č. l. 64) proti rozsudku
prvostupňového súdu žalovaný nesúhlasil s tým, že krajský súd posúdil iba konanie žalobcu
6
v situácii vzniknutej priamo, v tesnej blízkosti pred svetelnou križovatkou a v križovatke
(podľa krajského súdu bolo pochopiteľná niekoľko sekúnd omeškaná reakcia žalobcu, lebo
musel reagovať na tú skutočnosť, že na svetelnom zariadení na križovatke bolo znamenie
Stoj), a následne uviedol, že žalobca na situáciu vzniknutú pred svetelnou križovatkou
reagoval primeraným spôsobom.
15. Naopak žalovaný zastáva názor, že žalobca počas jazdy vozidla HaZZ
pred zastavením v križovatke mal možnosť tomuto vozidlu umožniť bezpečný a plynulý
prejazd a aj zastaviť svoje vozidlo na takom mieste, aby mu neprekážal
a to ešte pred križovatkou a pred zaradením sa vozidla HaZZ za žalobcu, ktoré stálo
v jazdnom pruhu ako prvé.
16. Záverom žalovaný požadoval zmenu rozsudku krajského súdu tak, že sa žaloba
zamieta.
B)
17. Z vyjadrenia žalobcu prostredníctvom jeho právnej zástupkyne zo dňa 10.03.2011
(č. l. 68) vyplýva, že s tvrdeniami žalovaného sa žalobca nestotožňuje.
18. Skutočnosť, či žalobca mohol, prípadne či umožnil plynulý prejazd vozidlu HaZZ
ešte pred križovatkou, neboli predmetom skúmania ani dôvodom na uloženie sankcií
žalobcovi podľa napadnutých rozhodnutí.
19. Oproti argumentácii žalovaného naopak žalobca upozorňuje, že v odôvodnení
oboch vyššie uvedených rozhodnutí sa špecifikuje, že k porušeniu predpisov o cestnej
premávke došlo práve v mieste križovatky.
20. Skutočnosť, že žalovaný vo výroku rozhodnutia nešpecifikoval konkrétne miesto
spáchania priestupku, nemá žiaden význam na to, kde malo dôjsť k spáchaniu priestupku.
Navyše podľa žalobcu tvrdenie žalovaného, že k spáchaniu priestupku došlo
ešte pred križovatkou, resp. že žalobca mal umožniť bezpečný a plynulý prejazd vozidlu
HaZZ, je novým tvrdením, ktoré nebolo prejednávané ani v konaní o priestupku
ani predmetom konania na krajskom súde. Z toho dôvodu nie je možné v rámci odvolacieho
konania na túto skutočnosť prihliadať. Navyše však žalobca dodal, že od počiatku tvrdí,
7
že prítomnosť vozidlo HaZZ zaregistroval až stojac na križovatke a nie v čase jazdy
pred križovatkou.
21. Ďalej žalobca v svojom vyjadrení k odvolaniu upozornil na to, že krajský súd
sa nedostatočne vysporiadal námietkou žalobcu o tom, že vozidlo HaZZ nemalo status vozidla
s právom prednostnej jazdy, nakoľko išlo iba o preventívnu akciu. Ďalej žalobca takto
formulovanú námietku prostredníctvom svojho vyjadrenia k odvolaniu rozvíjal na str. 3 až 5.
Súčasne vyslovil názor, že vytváranie simulovaných situácií, ktoré by bez aktívneho
pôsobenia príslušníkov polícia a HaZZ inak nevznikli, a následné a ukladanie sankcií
nie je činnosťou, ktorú by bolo možné vyvodiť zo znenia ustanovenia „plnenie úloh v oblasti
preventívno-výchovného pôsobenia“, a že je potrebné uvedené ustanovenie vykladať
zužujúco.
22. Záverom žalobca požadoval ako vecne správny potvrdiť napadnutý rozsudok
krajského súdu s priznaním náhrady trov konania v sume 157,10 €.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
23. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd
(§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte
rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201
v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených
v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu v pomere hlasov
2:1 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto
ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.
24. Najvyšší súd sa celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu
v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom.
Na druhej strane podstatou odvolania ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania
8
rozhodnutia žalovaného, je právna otázka, či skutok žalobcu na predmetnej križovatke v čase
prejazdu vozidla s právom prednostnej jazdy naplnilo zákonnú požiadavku (§ 40)
na umožnenie bezpečného a plynulého prejazdu uvedeného vozidla. Práve tento právny rámec
aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
Podľa § 40 ods. 8 zák. č. 8/2009 Z.z. vodič iného vozidla je povinný vozidlu s právom
prednostnej jazdy a vozidlu, ktoré sprevádza, umožniť bezpečný a plynulý prejazd,
a ak je to potrebné, aj zastaviť vozidlo na takom mieste, aby im neprekážalo. Do skupiny
vozidiel tvorenej vozidlami s právom prednostnej jazdy a vozidlami, ktoré sprevádzajú,
sa vodič iného vozidla nesmie zaraďovať.
25. Predovšetkým musí Najvyšší súd zdôrazniť, že po vyhodnotení závažnosti
odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu
k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím
na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to,
aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu
a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu
s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí
iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku
a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2
O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie
dôvody).
26. Z hore uvedeného ustanovenia § 40 zák. č. 8/2009 Z.z. vyplýva zákonnom
predpokladaný spôsob správania (objektívna stránka porušenej povinnosti) vodiča v prípade,
ak sa dostane do kontaktu s vozidlami s právom prednostnej jazdy. Povinnosťou žalobcu bolo
v danej situácii na križovatke umožniť bezpečný a plynulý prejazd, a ak si to situácia v danom
okamihu vyžadovala, aj zastaviť vozidlo na takom mieste, aby im neprekážalo. Iné správanie
žalobcu by viedlo k porušeniu tejto povinnosti, čo aj žalovaný vyslovil.
9
27. Pokiaľ žalovaný dospel k tomuto záveru, potom nevenoval dostatočne,
ako konštatoval krajský súd, pozornosť vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu
a konkrétnej dopravnej situácii žalobcu. Z priloženého videozáznamu prejazdu vozidla
Hasičského a záchranného zboru cez svetelnú križovatku situovanú na Rachmaninovom
námestí v Liptovskom Mikuláši, je síce vidieť, že žalobca, ktorého vozidlo sa nachádzalo
v strednom jazdnom pruhu, nereagoval okamžite na zvláštne výstražné znamenie vozidla
s právom prednostnej jazdy idúceho za ním. Avšak toto chvíľkové nereagovanie je celkom
logické vo vzťahu k povinnosti vodiča umožniť vozidlu Hasičského a záchranného zboru
bezpečný prejazd križovatkou.
28. Podľa Najvyššieho súdu pri výklade ustanovenia § 40 ods. 8 zák. č. 8/2009 Z.z.
je nutné prihliadať na osobitosti skutkového stavu a vychádzať z konkrétnej dopravnej
situácie. Z priloženého videozáznamu jednoznačne vyplýva, že pred žalobcom, ktorému
vjazdu do križovatky bránil svetelný signál „Stoj“, do križovatky zľava vchádzalo osobné
motorové vozidlo, nachádzal sa tesne pred prechodom pre chodcov, vedľa neho stáli v ľavom
ako aj v pravom jazdnom pruhu dve vozidlá, ktoré mu neumožňovali, aby sa zaradil do týchto
jazdných pruhov a vytvoril tým priestor vozidlu Hasičského a záchranného zboru bezpečný
prejazd križovatkou na plynulý prejazd križovatkou.
29. Takáto dopravná situácia nie je bežná, vodič sa s ňou na pozemných
komunikáciách stretáva celkom výnimočne, nie je na ňu osobitne pripravovaný a za tohto
stavu ju musí riešiť vo veľmi krátkom reakčnom čase s pocitom zodpovednosti,
aby manévrom s vozidlom pre iných účastníkov cestnej premávky nezapríčinil dopravnú
nehodu, ktorá by definitívne znemožnila, resp. oddialila prejazd vozidla s právom prednostnej
jazdy.
30. V súvislosti s uvedeným je nutné zdôrazniť, že vnútorný myšlienkový pochod
každého vodiča pri riešení uvedenej výnimočnej dopravnej situácie nie je a ani nemôže
byť vzhľadom na odlišné charakteristiky jednotlivcov rovnaký a objektívne musí vykazovať
určité odchýlky. Významnú úlohu v tomto rozhodovacom procese zohráva stres vodiča, aby
svojim unáhleným alebo nepredvídaným konaním neohrozil chodcov alebo iných vodičov.
31. Vzhľadom na uvedený skutkový stav sa Najvyšší súd stotožnil so záverom
krajského súdu, že žalobca v inkriminovanom skutku síce najskôr niekoľko sekúnd stál
10
aj po príchode vozidla Hasičského a záchranného zboru so zapnutou výstražnou signalizáciou,
avšak uvedená reakcia žalobcu je logicky očakávaná a pochopiteľná vzhľadom
na tú skutočnosť, že v danom okamihu musel vyhodnotiť a adekvátne zareagovať
na kombináciu viacerých povinností (zákonných príkazov na určité správanie):
rešpektovať pokyn vyplývajúci z dopravného zariadenia (semaforu) na križovatke,
vyhodnotiť zákaz zastavenia a státia na križovatke a
zvážiť neohrozenie bezpečnosti alebo plynulosti cestnej premávky.
32. Súčasne Najvyšší súd k ďalšej argumentácii žalovaného, že žalobca mal ešte
pred križovatkou a pred zaradením sa vozidla Hasičského a záchranného zboru za žalobcu,
ktoré stálo v jazdnom pruhu ako prvé, vykonať všetko potrebné, aby mu neprekážal, uvádza,
že ide o novú argumentáciu, ktorú žalovaný a ani prvostupňový správny orgán v rozhodnutí
neuviedol, čo objektívne bráni vykonaniu prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného,
a preto sa s ňou nemôže v odvolacom konaní zaoberať.
33. V prípade zvyšnej argumentácie žalobcu, tzn. že vozidlo s prednostným právom
jazdy si počas prejazdu križovatkou neplnilo špeciálny úlohy a že nepoužilo krajnicu
a prechádzalo križovatkou stredom, sa Najvyšší súd stotožnil s argumentáciou krajského súdu
(viď bod 13. odôvodnenia), ktorý ich vyhodnotil ako nedôvodné.
34. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté
rozhodnutie odporcu má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47
Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne
zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací
súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich
konaniach o tom, že konanie žalobcu naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty priestupku
v zmysle § 22 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. Súčasne však musí Najvyšší súd podčiarknuť
v súlade so záverom krajského súdu (bližšie bod 10 odôvodnenia), že súdny prieskum podľa
§ 247 a nasl. O.s.p. ako aj jeho závery vyslovené pri zrušení napadnutého rozhodnutia
správneho orgánu sa nedotkli skutkovej podstaty priestupku žalobcu uvedeného pod bodom
I. v prvostupňovom správnom rozhodnutí. Táto časť priestupku je zrušujúcim rozsudkom
krajského súdu nedotknutá a preto v novom konaní o veci správny orgán sa s ňou nebude
zaoberať; opačný prístup by znamenal porušenie zákazu „res iudicata“ podľa § 30 ods. 1
11
písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), tzn. veci
raz rozhodnutej v správnom konaní.
35. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok žalobcu a stanoviska žalovaného Najvyšší súd s osvojením
si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku rozsudku.
36. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1
v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na úplnú
náhradu trov tohto konania. Podmienkou pre priznanie náhrady trov právneho zastúpenia
je ich doloženie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote po vyhlásení
rozsudku.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje
náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní
od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. platí, že ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia
iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :
1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právna zástupkyňa žalobcu listom z 10.03.2011
(č.l. 72) v zmysle vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.
vyčíslila a Najvyšší súd uznal :
1.1. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde
1.1.1. písomné podanie (11) ......... 1 úkon práv. pomoci 123,50 €
1.1.1.1. prislúchajúca náhrada rež. paušálu 7,41 €
2. z náhrady 20 % DPH
12
tzn. v celkovej sume : 157,10 €
Nakoľko úspešný žalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1
O.s.p. zaplatiť mu priznanú náhradu trov.
38. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť
sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava priestupkového konania
je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1
O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 13. decembra 2011
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová