Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/32/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Kataríny Pramukovej,

v právnej veci ţalobcu: JUDr. D.K., N.N., správca konkurznej podstaty úpadcu: N., spol.

s r.o., K.T., IČO: X., zastúpený Mgr. J.S., advokátka, N.N. proti ţalovanému: Mgr. B.D.,

P.B., správca konkurznej podstaty úpadcu: N.-Z, a. s. v konkurze, K.T.,

IČO: X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalobcu: Č., a. s., M.B., IČO: X. a za účasti

vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného: P., a. s., H.Ţ., IČO: X., o odporovateľnosti

právnych úkonov a vydanie peňažnej náhrady vo výške 531 102,70 eur (16 000 000 Sk),

o odvolaní ţalovaného a ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16. decembra

2009, č. k. -644, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo 16. decembra 2009, č. k. -644 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Ţalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom určil, ţe vloţenie majetku úpadcu:

N., spol. s r.o., K.T., IČO: X. (ďalej len „N., spol. s r.o.“) pri zaloţení spoločnosti N.-Z, a. s. v

konkurze, K.T., IČO: X.(ďalej len N.-Z, a. s.“), zakladateľskou zmluvou z 29. apríla 1999

a rozhodnutím zakladateľa vo forme notárskej zápisnice č. N 133/99, , ako aj

schválenie zaloţenia spoločnosti N.-Z, a. s. Notárskou zápisnicou N 134/99, z 29.

apríla 1999 je voči konkurzným veriteľom úpadcu N., spol. s r.o. právne neúčinné.

Ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi peňaţnú náhradu vo výške 489 473,21 eur, vo zvyšku

vymáhanej čiastky ţalobu zamietol. Ďalším výrokom ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi

súdny poplatok 448,12 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 657,45 eur a zároveň

ţalobcovi uloţil zaplatiť na účet súdu prvého stupňa trovy štátu - svedočné vo výške 29,87

eur.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe Najvyšší súd SR rozhodnutím

z 24. marca 2009, č. k. -524 zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa

zo 14. novembra 2007 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní

uloţil súdu prvého stupňa úplne zistiť skutkový stav a vykonať navrhnuté dôkazy, tieto

vyhodnotiť a zaoberať sa predpokladmi vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu v zmysle

o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „“) a posúdiť, či vzniklo

právo ţalobcovi na vrátenie sumy 16 000 000 Sk do konkurznej podstaty N., spol. s r.o.

Ďalej uviedol, ţe predmetom sporu je určenie, či právny úkon - vloţenie majetku

úpadcu N., spol. s r.o. pri zaloţení spoločnosti N.-Z, a. s. zakladateľskou zmluvou z 29. apríla

1999 a rozhodnutím zakladateľa vo forme notárskej zápisnice č. N 133/99,

NZ 134/99, ako aj schválenie zaloţenia spoločnosti N.-Z, a. s. Notárskou zápisnicou

N 134/99, z 29. apríla 1999 je voči konkurzným veriteľom úpadcu N., spol. s r.o.

právne neúčinné. Teda, či na základe nich došlo k takému zmenšeniu majetku dlţníka,

v dôsledku ktorého došlo k ukráteniu vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov.

S poukazom na mal súd preukázané, ţe ţalobca ako správca konkurznej

podstaty je na podanie ţaloby vecne aktívne legitimovaný. Súd skonštatoval, ţe ţaloba bola

podaná včas, keďţe ešte neuplynula premlčacia lehota na podanie ţaloby. Pasívna vecná

legitimácia ţalovaného je daná tým, ţe bol druhou stranou toho právneho úkonu, ktorému

ţalobca odporuje. Na tejto skutočnosti nič nemení to, ţe ţaloba smeruje proti ţalovanému,

na ktorého bol vyhlásený konkurz (N.-Z, a. s.). Súd sa nestotoţnil s názorom ţalovaného, ţe

nie je daná jeho pasívna legitimácia ako správcu konkurznej podstaty úpadcu N.-Z,

a. s., nakoľko nie je osoba, ktorá mala z napadnutého právneho úkonu prospech v zmysle § 16

ods. 2 . Podľa (účinný do 31. júla 2000) vyhlásením konkurzu

oprávnenie nakladať s majetkom podstaty prechádza na správcu. Právne úkony úpadcu

týkajúce sa toho majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Úpadca vyhlásením

konkurzu nestráca procesnú spôsobilosť. Vyhlásením konkurzu však prechádza oprávnenie

nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty na správcu. Ţalovaný je v tomto

konaní ţalovaný ako správca konkurznej podstaty a nie ako fyzická osoba.

Súd nárok ţalobcu posúdil podľa . Ďalej z obsahu

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca Správou o majetku dlţníka

(č. l. 70), pohľadávkami k 31. decembra 2000, záväzkami k 31. decembra 2000, súvahou

k 31. decembra 1999 preukázal, ţe právnym úkonom dlţníka boli ukrátené vymáhateľné

pohľadávky veriteľov, ktorí si ich prihlásili v konkurznom konaní, pričom musí ísť

o ukrátenie takých pohľadávok, ktoré mali veritelia voči dlţníkovi uţ v dobe vykonania

odporovaného právneho úkonu dlţníkom, ukrátenie sa netýka tých veriteľov, ktorým

postavenie veriteľa zaniklo. Záväzky ţalobcu predstavovali k 31. decembru 2000 čiastku

17 823 244,88 Sk. Zo súvahy k 31. decembru 1999 vyplýva, ţe ţalobca mal záväzky

z obchodného styku vo výške 51 862 000 Sk a finančné prostriedky len vo výške 160 000 Sk.

Vloţením nepeňaţného vkladu v hodnote cca 99 500 000 Sk úpadca N., spol. s r.o. nebol

schopný pokračovať vo svojej výrobnej činnosti, pretoţe nemal ţiadne priestory, stroje

ani zariadenia. Nemal ani ţiadny iný majetok, z ktorého by mu mohli plynúť ďalšie príjmy

na uspokojenie veriteľov. V majetku spoločnosti N., spol. s r.o. ostali iba dlhy, nedobytné

pohľadávky, zamestnanci, ktorých prepoţičiaval na základe dohody ţalovanému, ktorý

prevzal všetku výrobnú činnosť. Úmysel ukrátiť veriteľov vyplýva i zo skutočnosti, ţe J.Z.

uznal dlh spoločnosti N., spol. s r.o. voči Č., a. s. vo výške 7 454 149,60 Sk a zaviazal sa ho

splácať v čase, keď uţ vyše mesiaca bola ním podpísaná notárska zápisnica a zakladateľská

listina o zaloţení N.-Z, a. s. Z obsahu spisu sa javí, ţe P., a. s., ktorá iniciovala vytvorenie N.-

Z, a. s., sledovala uspokojenie svojej pohľadávky. Ţalobca dostatočne preukázal, ţe

odporovateľným právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávok konkurzných veriteľov.

Dlţníkov úmysel v tomto prípade nie je potrebné dokazovať, ten sa predpokladá. Zákon

umoţňuje druhému účastníkovi v konaní namietať, ţe nemohol

pri náleţitej starostlivosti poznať úmysel dlţníka ukrátiť konkurzného veriteľa. Dôkazné

bremeno je v tomto prípade na ţalovanom. Z výpovede svedka Ing. J.Z. mal súd preukázané,

ţe spoločnosť N.-Z, a. s. bola zaloţená za tým účelom, aby boli uspokojené pohľadávky

veriteľa P., a. s., pričom sa počítalo, ţe spoločnosť N., spol. s r.o. bude zlikvidovaná.

Ţalovaný túto skutočnosť nevyvrátil. Z výpovedí svedkov Ing. J.J.

- podpredsedu predstavenstva spoločnosti N.-Z, a. s. a Ing. J.V. - člena predstavenstva

vyplýva, ţe nemali vedomosť o problémoch spoločnosti N., spol. s r.o.,

ani ţe by sa zaloţením spoločnosti N.-Z, a.s. sledovalo ukrátiť veriteľov N., spol. s r.o.,

nepamätali si na ţiadne úkony, ktoré vykonávali, preto nie je moţné hovoriť o konaní členov

s náleţitou starostlivosťou. Súd skonštatoval, ţe ţalovaný neuniesol dôkazné bremeno.

Nakoľko ţalobca právnemu úkonu dlţníka odporoval úspešne, súd sa zaoberal aj otázkou

vydania prospechu z úkonu neúčinného voči konkurzným veriteľom podľa ,

t. j. všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlţníkov majetok ukrátil, sa musí

vrátiť do podstaty a ak to nie je moţné, musí sa poskytnúť peňaţná náhrada. Je nesporné,

ţe celý hnuteľný i nehnuteľný majetok bol predaný za 16. mil. Sk na základe opatrenia

konkurzného súdu, sp. zn. z 23. novembra 2001 a nie je ho uţ moţné vrátiť

do konkurznej podstaty ţalobcu. Keďţe to nie je moţné, je potrebné vrátiť finančnú náhradu,

ale iba tú, o ktorú boli konkurzní veritelia ukrátení. Pri určení tejto výšky súd vychádzal

zo znaleckých posudkov na nehnuteľnosti Ing. J.Š. vo výške 72 344 740 Sk, spoločnosť K., s.

r. o. vo výške 98 170 000 Sk, teda v priemere vo výške 85 257 370 Sk a hnuteľného majetku

podľa znaleckého posudku Ing. J.S. vo výške 15 391 000 Sk, Ing. J.M. vo výške 13 186 000,

teda v priemere v hodnote 99 545 870 Sk. Na základné imanie spoločnosti bola započítaná

z majetku čiastka 84 800 000 Sk, teda rozdiel zostáva vo výške 14 745 870 Sk. Pokiaľ ide

o tvrdenie ţalovaného, ţe pohľadávku ţalobcu v ţalovanej sume v prípade úspechu nie je

moţné uspokojiť s poukazom na a 31 ods. 2 , ako aj tvrdenie, ţe ţalobca

pohľadávku neprihlásil konkurznou prihláškou podľa , ani nevyuţil právo na

vylúčenie veci z konkurznej podstaty podľa ,

súd uviedol, ţe neúčinnosť právneho úkonu, ktorému ţalobca úspešne odporoval, nastáva aţ

právoplatnosťou tohto rozhodnutia, preto si ţalobca túto pohľadávku nemohol prihlásiť podľa

. Taktieţ neprichádza do úvahy ani podanie vylučovacej ţaloby podľa ,

nakoľko ţalobca v čase podania ţaloby uţ nebol vlastníkom hnuteľných a nehnuteľných vecí

a nemohol by vlastníctvo k veci osvedčiť. Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe v danom

prípade nejde o pohľadávku proti podstate, nakoľko ţalovaný by mal ţalobcovi do konkurznej

podstaty vrátiť celý majetok, ktorým boli ukrátení veritelia ţalobcu. Toto vrátenie by sa malo

uskutočniť mimo rozvrhového uznesenia. Ţalobcovi sa musí vrátiť peňaţná náhrada. Tieto

vrátené prostriedky sa pouţijú na uspokojenie pohľadávok veriteľov ţalobcu, pretoţe

na úspešné odporovateľné úkony sa hľadí, akoby sa neboli stali.

O trovách konania rozhodol súd podľa Trovy konania pozostávajú

zo súdnych poplatkov, svedočného a trov právneho zastúpenia. Súd pri stanovení základnej

sadzby tarifnej odmeny vychádzal zo skutočnosti, ţe predmetné konanie je z hľadiska určenia

výšky súdneho poplatku zo ţaloby určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku.

Preto aj z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny advokáta treba vychádzať z rovnakého

princípu, takţe ţalobcovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia ako v určovacom spore

s neoceniteľnou hodnotou veci.

Proti napadnutému rozhodnutiu podal odvolanie ţalovaný. Uviedol, ţe odvolaním

napadá 1. a 2. výrok napadnutého rozsudku z dôvodu, ţe ţalovanému sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil tým,

ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, súd

prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy,

na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalovaný poukázal

na svoje prechádzajúce podania a vyjadrenia. Poukázal na skutočnosť, ţe ţalovaný ako

správca konkurznej podstaty nebol účastný napadnutého právneho úkonu, nemá bliţšie

poznatky o okolnostiach, za akých bol napadnutý úkon vykonaný. Preto uvedenú skutočnosť

môţe preukazovať okrem listinných dôkazov jedine výsluchom svedka - štatutárneho

zástupcu spoločnosti. Preto ţalovaný v konaní trval na výsluchu svedka Ing. M.T., ktorý bol

v tom čase predsedom predstavenstva a zároveň aj riaditeľom spoločnosti N.-Z, a. s. Súd

rozhodol bez vykonania tohto dôkazu, čím ţalovanému odňal moţnosť konať

pred súdom.

Súd v bode 1. výroku rozsudku rozhodol o neplatnosti zakladateľskej zmluvy

z 29. apríla 1999. Podľa ţalovaného neexistuje ţiadna zakladateľská zmluva z 29. apríla 1999.

Túto formuláciu súd prevzal z návrhu ţalobcu na rozšírenie ţaloby z 29. septembra 2007.

Ďalej ţalovaný uviedol, ţe trvá na svojom predchádzajúcom stanovisku, ţe napadnutý úkon

je jednostranným právnym úkonom dlţníka ako jediného zakladateľa spoločnosti N.-Z,

a. s. Ţalovaný má za to, ţe súd v rozpore s ust. § 100 neprihliadol na námietku premlčania,

ktorú ţalovaný vzniesol proti rozšíreniu petitu ţaloby o ďalšie dva samostatné úkony. Ţalobca

síce ţalobu podal v rámci premlčacej lehoty, avšak ţalobou napadol len jeden samostatný

právny úkon, a to zakladateľskú listinu spoločnosti spísanú formou notárskej zápisnice

č. N 133/99, z 29. apríla 1999. Ţalobca aţ návrhom z 19. septembra 2007, teda

viac ako tri roky po uplynutí premlčacej lehoty, rozšíril ţalobu o určenie neúčinnosti ďalších

dvoch právnych úkonov, a to o určenie neúčinnosti neexistujúcej zakladateľskej zmluvy

z 29. apríla 1999 a o schválenie zaloţenia N.-Z, a. s. Notárskou zápisnicou N 134/99,

NZ 135/99 z 29. apríla 1999. Pritom aj znenie tejto formulácie súd v rozpore s predmetnou

zápisnicou a v rozpore s ust. a prevzal z návrhu

ţalobcu z 19. septembra 1999. Správna formulácia názvu tejto listiny je podľa textu

v notárskej zápisnici „prehlásenie o zaloţení“ a podľa Obchodného zákonníku je tento právny

úkon „rozhodnutím o zaloţení“. Súd taktieţ z návrhu ţalobcu prevzal vo výroku formuláciu

„rozhodnutie zakladateľa“ vo forme Notárskej zápisnice N 133/99, , hoci sa

v skutočnosti jedná o rozhodnutie zakladateľa. Táto zakladateľská listina spísaná formou

uvedených notárskych zápisníc je v zmysle ust. len podkladom

a návrhom pre zakladateľa na rozhodnutie o zaloţení spoločnosti. Ţalovaný opakovane

vzniesol námietku premlčania voči ţalovanému nároku. Podľa jeho názoru ide o dva

samostatné právne úkony (zakladateľská listina spoločnosti spísaná formou notárske zápisnice

N 133/99, z 29. apríla 1999 a rozhodnutie o zaloţení spoločnosti spísané

notárskou zápisnicou N 134/99, z 29. apríla 1999), pri ktorých aj samostatne

začínajú plynúť premlčacie doby na určenie ich neúčinnosti. S poukazom na zrejmé chyby

v označení všetkých troch napádaných právnych úkonov povaţuje ţalovaný bod 1. výroku

napadnutého rozsudku za zmätočný a nepreskúmateľný. Pokiaľ odvolací súd z dôvodu

vznesenej námietky premlčania neprizná ţalobcovi právo domáhať sa neúčinnosti právneho

úkonu rozhodnutia o zaloţení N.-Z, a. s. Notárskou zápisnicou N 134/99, z 29.

apríla 1999, nemôţe zostať v platnosti ani 2. výrok rozsudku o povinnosti ţalovaného plniť.

Na uloţenie povinnosti ţalovaného plniť nepostačuje určenie neúčinnosti zakladateľskej

listiny spoločnosti spísanej formou notárskej zápisnice N 133/99, , spísanej pred

zaloţením spoločnosti. Uviedol, ţe súd prvého stupňa v rozsudku konštatoval, ţe došlo

k ukráteniu konkurzných veriteľov a tento záver má preukázaný na základe Správy o stave

majetku ţalobcu, stavom pohľadávok ţalobcu k 31. decembra 2000, stavom záväzkov ţalobcu

k 31. decembra 2000 a súvahou ţalobcu k 31. decembra 2000, pričom súd konštatoval, ţe

musí ísť o ukrátenie tých pohľadávok, ktoré boli vymáhateľné v čase napadnutého právneho

úkonu. Podľa ţalovaného predloţenie uvedených dokladov nemá ţiadnu výpovednú hodnotu,

pretoţe k napadnutému právnemu úkonu došlo 29. apríla 1999, teda doklady sú viac ako

jeden a pol roka neaktuálne. Ţalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, pretoţe v zmysle § 15

ods. 4 písm. c) nepreukázal existenciu vymáhateľných pohľadávok veriteľov v čase

vykonania napadnutého právneho úkonu a neexistenciu dostatočného krytia týchto

pohľadávok iným majetkom úpadcu. Ďalej poukázal na skutočnosť, ţe pokiaľ by aj ţalobca

preukázal existenciu pohľadávok konkurzných veriteľov v čase napadnutého právneho úkonu,

všetok nehnuteľný majetok N. spol. s r.o. podliehal v čase vykonania napadnutého právneho

úkonu záloţnému právu veriteľa P., a. s., Ţilina. Z toho vyplýva, ţe ak nedošlo aj

k napadnutému právnemu úkonu, záloţný veriteľ P., a. s. by sa stal oddeleným veriteľom

s pohľadávkou asi 84 mil. Sk pred ostatnými veriteľmi úpadcu N. spol. s r.o., z ktorých ani

jeden nemá postavenie oddeleného veriteľa, preto nijakým spôsobom nemohlo dôjsť

k ukráteniu ostatných veriteľov. Ţalovaný má za to, ţe ustanovenia zákona o konkurze

a vyrovnaní, platného a účinného pre predmetné konanie, neumoţňujú podať ţalobu

o odporovateľnosť právneho úkonu na úkor inej podstaty. Pokiaľ by aj ţaloba bola úspešná

ust. s poukazom na ust. , neumoţňuje

uspokojovanie akejkoľvek inej pohľadávky vzniknutej po vyhlásení konkurzu, teda ţalovaný

ako správca konkurznej podstaty nemá ţiadny právny dôvod pri úspechu v danom konaní

uspokojiť ţalobcu. Ţalobca teda neosvedčil naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c)

Ţalovaný povaţuje taktieţ za nesprávny postup súdu pri určení výšky peňaţnej

náhrady. Súd pri výpočte tejto náhrady vychádzal zo znaleckých posudkov, pričom

vychádzal z priemernej ceny, od ktorej odpočítal sumu 84 800 000 Sk, za ktorú boli

odpredané akcie N.-Z, a. s. Ţalovaný má za to, ţe predmetné znalecké posudky nie sú

zaloţené v spise ako dôkaz (okrem posudku Ing. S.). Ide o dôkazy, s obsahom ktorých nebol

ani súd ani ţalovaný oboznámený. Pritom uţ len skutočnosť, ţe rozdiel v cene nehnuteľností

podľa týchto posudkov je 26 mil. Sk. Oproti tomu súd nebral do úvahy pri výpočte plnenia

objektívny znalecký posudok č. 100/2000/1 zo 6. marca 2001, vypracovaný súdneho

inţinierstva Ţilinskej univerzity v Ţiline. V tomto posudku boli nehnuteľnosti ohodnotené na

celkovú sumu 70 323 040 Sk a hnuteľný majetok na sumu 5 825 714 Sk, čo spolu predstavuje

76 148 754 Sk. Predajom akcií v sume 84 800 000 Sk spoločnosť N. spol. s r.o. získala

prospech nad rámec hodnoty prevedeného majetku v sume 8 651 246 Sk, teda súd by nezistil

ţiadny rozdiel hodnoty na úkor veriteľov ţalobcu a ich ukrátenie. Paradoxná je pritom

skutočnosť, ţe ţalovaný, ako aj ţalobca sa zhodli, ţe hodnota majetkového vkladu do

základného imania a teda aj znalecké posudky (okrem posudku USI Ţilina) boli nadhodnotené

tak, aby sa ich hodnota kryla s výškou pohľadávky P., a. s., zabezpečenej záloţným právom.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu v celom rozsahu

zamietne, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Proti napadnutému rozsudku v časti výroku o trovách konania podal odvolanie

ţalobca. Uviedol, ţe trovy právneho zastúpenia si uplatnil vo výške 11 306,67 eur, pričom

pri výpočte vychádzal z dvoch samostatných nárokov, a to rozhodnutie o neúčinnosti

právneho úkonu a výrok o zaplatení peňaţnej náhrady. Pri stanovení nároku vychádzal

z hodnoty sporu, zo ţalovanej čiastky. Súd pri určovaní sadzby tarifnej odmeny vychádzal

zo skutočnosti, ţe konanie o odporovateľnosť právnych úkonov je z hľadiska určenia výšky

súdneho poplatku zo ţaloby určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku.

S týmto názorom súdu sa ţalobca nestotoţnil a uviedol, ţe trovy právneho zastúpenia

upravuje odlišný právny predpis, a to Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002,

s účinnosťou od 1. januára 2005 Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č.

V zmysle § 13 ods. 6 (§ 11 ods. 1) aţ v prípade, ak nemoţno hodnotu veci alebo práva

vyjadriť v peniazoch alebo ak ju zistiť len s nepomernými ťaţkosťami, základná sadzba

tarifnej odmeny za jeden úkon právnej sluţby je 1/10 (1/13) výpočtového základu. V danom

prípade ide o vydanie konkrétnej sumy, teda hodnota tejto časti výroku je daná priamo.

Zároveň poukázal na § 13 ods. 7 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002,

z ktorého vyplýva, ţe aj vo veciach určenia platnosti alebo neplatnosti právnych, vo veciach

určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je ich predmetom vec, právo alebo

plnenie oceniteľné peniazmi, patrí základná sadzby tarifnej odmeny určená z hodnoty tejto

veci, práva alebo výšky tohto plnenia. Navrhol, aby odvolací súd výrok o povinnosti náhrady

trov konania v napadnutom rozsudku zrušil a rozhodol v súlade so ţalobcom uplatnenou

výškou.

Vedľajší účastník na strane ţalobcu spoločnosť Č., a. s. vo vyjadrení k odvolaniam

uviedla, ţe dôvody, ktoré ţalovaný uvádza v odvolaní, prezentoval i počas konania a tieto

dôvody posúdil súd prvého stupňa. Má za to, ţe všetky ţalovaným uvedené skutočnosti boli

právne i fakticky v konaní vyvrátené, napadnutý rozsudok je správny. Navrhol, aby odvolací

súd odvolanie zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal odvolanie ţalovaného

a odvolanie ţalobcu podľa a a dospel k záveru, ţe odvolania

nie sú dôvodné.

Ţalovaný svoje odvolanie odôvodnil ustanovením § 205 ods. 2 písm. a), c), d), f)

, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté

dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

K vadám konania podľa uviedol, ţe účastníkovi konania sa postupom súdu

prvého stupňa odňala moţnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne

posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil

skutkový stav. Odvolací súd je toho názoru, ţe odvolacie dôvody nie sú dané.

Odvolací súd nezistil, ţe by došlo k vadám uvedeným v a má

za to, ţe nebolo porušené právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Súd prvého stupňa

úplne a správne zistil skutkový stav veci, vykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností. Na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec správne právne posúdil.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca sa svojou ţalobou domáhal určenia, ţe vloţenie

majetku úpadcu pri zaloţení spoločnosti N.-Z, a. s. zakladateľskou zmluvou z 29. apríla 1999

a rozhodnutím zakladateľa vo forme notárskej zápisnice č. N 133/99, Nz 134/99, ako aj

schválenie zaloţenia akciovej spoločnosti N.-Z, a. s. notárskou zápisnicou N 134/99,

Nz 135/99 z 29. apríla 1999 je voči veriteľom úpadcu právne neúčinné. Tieţ sa domáhal

vrátenia do konkurznej podstaty sumy 16 000 000 Sk.

Podľa konkurzný veriteľ alebo správca sa môţe domáhať, aby súd

určil, ţe dlţníkove právne úkony podľa odsekov 2 aţ 6, ak ukracujú uspokojenie

vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne

neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlţníkovi

z jeho odporovateľného právneho úkonu uţ vymáhateľný, alebo ak uţ bol uspokojený.

Podľa odporovať moţno právnemu úkonu, ktorý dlţník urobil

v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného

veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy.

Podľa odporovať moţno tieţ právnemu úkonu, ktorým bol

konkurzný veriteľ dlţníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred

začatím konkurzu medzi dlţníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho

štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou

osobe uvedenej v písmene a/, c) právnickou osobou, v ktorej má dlţník alebo osoba uvedená

v písmenách a/ a b/ majetkovú účasť 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a/ a b/ štatutárnym orgánom

alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom, alebo likvidátorom, e) právnickou osobou,

v ktorej má osoba uvedená v písmene d/ majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa

uskutočňuje tento právny úkon; alebo ktorý dlţník urobil v uvedenom čase v prospech tejto

osoby; to však neplatí, ak druhá strana preukáţe, ţe nemohla ani pri náleţitej starostlivosti

poznať úmysel dlţníka ukrátiť konkurzného veriteľa.

Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúţi na ochranu

veriteľov. Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, ţe konkrétny právny úkon dlţníka

spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. K tomu dôjde, keď sa právnym úkonom

dlţníka zmenší jeho majetok. Právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho

úkonu. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, ţe odporovať je moţné len právnemu úkonu

dlţníka. Dlţník vţdy musí byť jednou stranou právneho úkonu alebo len jeho jedinou stranou

ak ide o jednostranný právny úkon. Právny úkon musí byť platný. Treťou podmienkou

odporovateľnosti je, ţe právnym úkonom dlţníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia

pohľadávky veriteľa. Ţalobca musí v konaní preukázať, ţe právnym úkonom dlţníka bola

ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásili svoju pohľadávku.

Odporovaný môţe byť aj úkon, keď dlţník v úmysle uspokojenia veriteľovej

vymáhateľnej pohľadávky pouţije časť svojho majetku ako vklad pri zaloţení obchodnej

spoločnosti.

Súd prvého stupňa dospel v danom prípade k správnemu záveru, ţe vloţenie majetku

úpadcu N., spol. s r. o. pri zaloţení spoločnosti N.-Z, a. s. zakladateľskou zmluvou z 29. apríla

1999 a rozhodnutím zakladateľa vo forme notárskej zápisnice č. N 133/99,

č. Nz 134/99, ako aj schválenie zaloţenia spoločnosti N.-Z, a.s. Notárskou zápisnicou

č. N 134/99, č. Nz 135/99 z 29. apríla 1999 je odporovateľným právnym úkonom, nakoľko

spoločnosť N. spol. s r. o. sa stala 100% vlastníkom akcií spoločnosti N.-Z, a. s.

Ţalovaný v podanom odvolaní opakovane vzniesol námietku premlčania. Odvolací

súd dospel k záveru, ţe táto námietka premlčania nie je dôvodná. Je potrebné uviesť,

ţe v danom prípade boli splnené obe lehoty na podanie odporovacej ţaloby. Jednak lehotu

vyplývajúcu z ust. , ktorá je hmotnoprávnou podmienkou úspešnosti takejto

ţaloby. Plynutie tejto lehoty sa počíta spätne od vyhlásenia konkurzu. Konkurz na majetok

dlţníka N., spol. s r. o. bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave z 10. mája

2001, právoplatným 11. júna 2001, č. k. -57. Predmetný úkon - zaloţenie

spoločnosti N.-Z, a. s. bol spísaný vo forme notárskej zápisnice 29. apríla 1999, teda

v posledných troch rokoch pred vyhlásením konkurzu.

Rovnako je zachovaná aj druhá lehota. Ide o všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu,

ktorá vyplýva z . Ţaloba bola doručená na súd prvého stupňa

12. júla 2002, teda v lehote troch rokov od vyhlásenia konkurzu.

Pôvodnou ţalobou sa ţalobca domáhal, aby súd určil, ţe právny úkon spoločnosti N.,

spol. s r. o., urobený vo forme notárskej zápisnice č. N 133/99, z 29. apríla 1999

o zaloţení spoločnosti N.-Z, a. s. je voči konkurzným veriteľom spoločnosti N. spol. s r. o.

právne neúčinný. Ţalobca na pojednávaní konanom 19. septembra 2007 navrhol, aby súd

pripustil zmenu, resp. doplnenie petitu ţaloby so znením, aby súd určil, ţe vloţením majetku

úpadcu N., spol. s r. o. pri zaloţení N.-Z, a. s. zakladateľskou zmluvou

z 29. apríla 1999 a rozhodnutím zakladateľa vo forme Notárskej zápisnice č. N 133/99,

Nz 134/99, ako aj schválenie zaloţenia akciovej spoločnosti N.-Z, a. s. Notárskou zápisnicou

N 134/99, Nz 135/99 z 29. apríla 1999 je voči veriteľom N., spol. s r. o. právne neúčinné.

Tvrdenie ţalovaného, ţe právny úkon - schválenie zaloţenia N.-Z, a. s. notárskou zápisnicou

N 134/99, z 29. apríla 1999, ktoré je v zmysle

najpodstatnejšie konštitúvne rozhodnutie o zaloţení akciovej spoločnosti,

je premlčaný, nie je dôvodné. Rovnako nie je dôvodné tvrdenie ţalovaného, ţe zakladateľská

listina spísaná formou notárskej zápisnice N 133/99, je podľa ustanovení

len podkladom a návrhom pre zakladateľa na rozhodnutie zakladateľa

o zaloţení akciovej spoločnosti. Z ust. vyplýva, ţe aby

spoločnosť zaloţil jediný zakladateľ, nahrádza spoločenskú zmluvu zakladateľská listina

vyhotovená vo forme notárskej zápisnice, ak zákon neustanovuje inak. Musí obsahovať

rovnaké podstatné časti ako spoločenská zmluva. Z tohto ust. je zrejmé, ţe spoločnosť bola

v danom prípade zaloţená Notárskou zápisnicou z 29. apríla 1999 N 133/99, Nz 134/99.

Táto notárska zápisnica obsahuje aj rozhodnutie zakladateľa o zaloţení akciovej spoločnosti.

Tieţ je potrebné uviesť, ţe do spoločnosti N.-Z, a. s. bol vloţený nepeňaţný vklad

vo forme hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý je uvedený v notárskej zápisnici

z 29. apríla 1999 N 133/99, Nz 134/99 a vloţením tohto majetku do tejto spoločnosti boli

konkurzní veritelia N., spol. s r. o. ukrátení. Ţalobca doplnením petitu spresnil ţalovaný

nárok tým, ţe konkretizoval právny úkon - schválenie zaloţenia N.-Z, a. s. Notárskou

zápisnicou N 134/99, Nz 135/99 z 29. apríla 1999. Uţ pôvodný navrhovaný výrok rozsudku

bol dostatočný na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu zaloţenia spoločnosti N.-Z,

a. s. Nepresné označenie dotknutých právnych úkonov nespôsobuje nepreskúmateľnosť

a zmätočnosť výroku napadnutého rozsudku, tak ako to tvrdí ţalovaný, nakoľko z petitu

je zrejmé, ţe sa odporuje právnemu úkonu - vloţeniu majetku úpadcu N., spol. s r. o.

pri zaloţení spoločnosti N.-Z, a. s. a tieto úkony boli spísané formou notárskych zápisníc,

ktoré sú v petite riadne označené.

Z predloţeného dôkazu Notárskej zápisnice N 133/99, , napísanej 29. apríla

1999, vyplýva, ţe touto zápisnicou jediný spoločník spoločnosti N. spol. s r. o. Ing. J.Z.

zaloţil akciovú spoločnosť bez výzvy na upisovanie akcií s obchodným menom N., a. s. so

základným imaním spoločnosti 84 800 000 Sk. Zakladateľ vloţil

do novozaloţenej spoločnosti nehnuteľný a hnuteľný majetok, podrobne uvedený v tejto

zápisnici. Hodnota tohto majetku je stanovená viacerými posudkami, v priemere moţno

povedať, ţe ide o sumu cca 99 500 000 Sk, tak ako to uviedol súd prvého stupňa. Tento úkon

úpadcu N., spol. s r. o. v predmetnom konaní nie je sporný. Sporným zostáva skutočnosť, či

týmto úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov,

či ide o odporovateľný právny úkon.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, ţe právnym úkonom dlţníka

spoločnosti N., spol. s r. o. boli ukrátené vymáhateľné pohľadávky veriteľov, ktorí si ich

v konkurznom konaní prihlásili. Zo súvahy k 31. decembru 1999 vyplýva, ţe ţalobca mal

záväzky z obchodného styku vo výške 51 862 000 Sk. Z tejto súvahy taktieţ vyplýva,

ţe spoločnosť bola v neuhradenej strate z minulých rokov vo výške 64 673 000 Sk, pričom

hospodársky výsledok beţného účtovného obdobia bol vzhľadom na záväzky spoločnosti

iba v sume 27 047 000 Sk. Z výkazu ziskov a strát k 31. decembru 1999 vyplýva,

ţe prevádzkový hospodársky výsledok spoločnosti N., spol. s r. o. bol v mínuse

10 978 000 Sk. V tomto výkaze je uvedený aj príjem z predaných cenných papierov a vkladov

vo výške 84 800 000 Sk, čo je pravdepodobne príjem z predaja akcií spoločnosti N.-Z,

a. s. Aj keď správa o stave majetku dlţníka z 9. apríla 2001, v prílohe ktorej sú uvedené

záväzky N., spol. s r. o. k 31. decembru 2000, neobsahuje presný stav záväzkov k zaloţeniu

spoločnosti N.-Z, a. s., t. j. k 29. aprílu 1999, ale odzrkadľuje finančnú situáciu spoločnosti

N., spol. s r. o. Finančná situácia spoločnosti N., spol. s r. o.

sa od 29. apríla 1999 nezmenila, pretoţe spoločnosť uţ nevlastnila ţiadny hnuteľný

ani nehnuteľný majetok a nevykonávala ţiadnu činnosť, takţe nevykonávala zisk, a preto

nemohla vymáhateľné pohľadávky veriteľov po tomto dátume uspokojiť. Z tejto súvahy

vyplývajú záväzky N., spol. s r. o. vo výške 17 823 244,88 Sk a záväzky voči neobchodným

partnerom 33 571 643,70 Sk. Z vykonaného dokazovania a hlavne z výpovedí svedkov

vyplýva, ţe vloţením nepeňaţného vkladu spoločnosti N., spol. s r. o.

do spoločnosti N.-Z, a. s., spoločnosť N., spol. s r. o. nebola schopná svojej výrobnej činnosti,

pretoţe nemala výrobné haly, stroje ani zariadenia. Nemala ani ţiadny iný majetok, z ktorého

by plynuli príjmy na uspokojenie spoločnosti. V majetku spoločnosti N., spol. s r. o. ostali iba

dlhy a nedobytné pohľadávky a zamestnanci, ktorí boli generálnou zmluvou pridelení na

výkon práce inému zamestnávateľovi. Tento stav trval do konca roka 1999

a od roku 2000 sa uţ títo zamestnanci stali kmeňovými zamestnancami N.-Z, a. s.

Súd prvého stupňa správne poznamenal, ţe z výpovede svedka Ing. J.Z. vyplýva,

ţe spoločnosť N.-Z, a. s. bola zaloţená za tým účelom, aby boli uspokojené pohľadávky

veriteľa P., a. s. Najprv bol vloţený nepeňaţný vklad (nehnuteľný majetok) do N.-Z,

a. s. a potom boli predané zásoby. V ďalšej fáze mali ísť pracovníci, čo sa neuskutočnilo.

Svedok ďalej uviedol, ţe po prevedení majetku na akciovú spoločnosť, spoločnosti N. spol.

s r. o. zostali len dlţoby a postupne mala byť ukončená jej činnosť.

Tvrdenie odvolateľa, ţe všetok nehnuteľný majetok N., spol. s r. o. v čase vykonania

napadnutého právneho úkonu podliehal záloţnému právu veriteľa P., a. s. a keby aj nedošlo

k právnemu úkonu, záloţný veriteľ P., a. s. by sa stal oddeleným veriteľom s pohľadávkou

oddeleného veriteľa cca 84 000 000 Sk pred ostatnými veriteľmi úpadcu N., spol. s r. o., nie je

rozhodujúce. Spoločnosť N., spol. s r. o. by mohla pokračovať vo výrobe a následne postupne

uspokojiť svojho záloţného veriteľa. Aj keď spoločnosť bola v zlej ekonomickej situácii,

nemoţno povedať, ţe by sa vzápätí dostala do konkurzu. Vloţením peňaţného a nepeňaţného

vkladu do spoločnosti N.-Z, a. s. sa spoločnosť N., spol. s r. o. stala jej jediným akcionárom.

Následne spoločnosť N., spol. s r. o. predala tieto akcie spoločnosti L. za cenu 84 000 000 Sk.

Spoločnosť N., spol. s r. o. tieto peniaze pouţila na úhradu úverov voči záloţnému veriteľovi

P., a. s. Z výpovede svedka Ing. J.Z. vyplýva, ţe hnuteľný majetok a DKP bol predaný

za 15 000 000 Sk, za tento predaj však N.-Z, a. s. nezaplatila, na podanie ţaloby údajne nemal

peniaze. Z uvedeného vyplýva, ţe predajom majetku spoločnosti N., spol. s r. o. bola

uspokojená iba pohľadávka záloţného veriteľa P., a. s., čím boli ukrátené pohľadávky

ostatných veriteľov.

Odvolací súd sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe úmysel ukrátiť veriteľov

vyplýva i zo skutočnosti, ţe notárskou zápisnicou N 177/99, Nz 178/99 zo 4. júna 1999

Ing. J.Z. uznal dlh voči spoločnosti Č., a. s., zahraničná pobočka v SR. Tento dlh bol uznaný

asi mesiac potom, ako bola zaloţená spoločnosť N.-Z, a. s., resp. kedy uţ spoločnosť N., spol.

s r. o. nevlastnila ţiaden majetok a nevytvárala ţiadny zisk.

Ţalovaný ďalej namietal, ţe on ako správca konkurznej podstaty nebol účastníkom

napadnutého právneho úkonu a nemá bliţšie poznatky o okolnostiach, za akých bol právny

úkon vykonaný, a preto trval na výsluchu svedka, v tom čase predsedu predstavenstva

spoločnosti N.-Z, a. s. Ing. M.T. na preukázanie skutočnosti, ţe nemohol

ani pri náleţitej starostlivosti poznať úmysel dlţníka N., spol. s r. o. ukrátiť konkurzného

veriteľa. Súd prvého stupňa tento dôkaz nevykonal. Odvolací súd dospel k záveru, ţe táto

námietka ţalovaného nie je dôvodná a vykonanie výsluchu Ing. M.T.

by neovplyvnilo výsledok tohto konania. Súd prvého stupňa predmetný nárok posúdil podľa

ust. . Z tohto ustanovenia vyplýva, ţe pri odporovaní právneho

úkonu dlţníka, ktorý je právnickou osobou, sa nevyţaduje úmysel dlţníka ukrátiť svojich

veriteľov. Preukazovanie skutočnosti, ţe úpadca N.-Z, a. s. ani pri náleţitej starostlivosti

nemohol poznať úmysel dlţníka N., spol. s r. o. je nadbytočné a nemá ţiadny vplyv

na konečné rozhodnutie vo veci samej. Podľa odvolacieho súdu z vykonaných dôkazov

súd dostatočne zistil skutkový stav, stanoviská účastníkov sú dostatočne ujasnené a vykonanie

ďalších dôkazov by spôsobilo zbytočné predlţovanie doby konania v tejto veci a oboch

konkurzov, ktoré s predmetnou vecou súvisia. Odvolací súd je toho názoru, ţe postupom súdu

prvého stupňa nebola ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom.

Podľa právny úkon, ktorému konkurzný veriteľ s úspechom

odporoval, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný; všetko, o čo sa odporovateľným

právnym úkonom dlţníkov majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty, a ak to nie je moţné,

musí sa poskytnúť peňaţná náhrada.

Súd prvého stupňa správne rozhodol, keď ţalovaného 2/ výrokom napadnutého

rozsudku zaviazal zaplatiť ţalobcovi peňaţnú náhradu vo výške 489 473,21 eur.

Súd postupoval v súlade s citovaným ust. , nakoľko nie je moţné, aby sa

do podstaty vrátil dlţníkov majetok, ktorým boli ukrátení jeho veritelia. Tento majetok bol

predaný za 16 mil. Sk na základe opatrenia konkurzného súdu z 23. novembra 2001, sp. zn.

a nie je moţné ho vrátiť do konkurznej podstaty ţalobcu. Ţalobcovi predajom tohto

majetku vznikol nárok na peňaţnú náhradu. Námietka ţalovaného, ţe súd nevzal do úvahy

pri výpočte výšky plnenia znalecký posudok č. 100/2000/1 zo 6. marca 2001, vypracovaný

súdneho inţinierstva Ţilinskej univerzity v Ţiline, v ktorom boli nehnuteľnosti

ohodnotené na sumu 70 313 040 Sk a hnuteľný majetok na sumu 5 825 714 Sk, nie je

dôvodná. Vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné. Z ust. vyplýva,

ţe všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlţníkov majetok ukrátil, sa musí vrátiť

do podstaty, t. z. ţe v prípade, ţe by predmetný hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý bol

odporovateľným právnym úkonom vloţený do spoločnosti N.-Z, a. s. nebol ţalovaným

predaný, mal by byť v zmysle tohto ustanovenia vrátený do konkurznej podstaty úpadcu N.,

spol. s r. o. V prípade, ţe nie je moţné majetok vrátiť, musí sa poskytnúť peňaţná náhrada.

Tak ako to tvrdí ţalovaný a vychádza z posudku ÚSI Ţilinskej univerzity v Ţiline, vloţený

majetok bol ohodnotený na sumu 76 148 754 Sk, ale ţalovaný dotknutý majetok predal za

sumu niekoľkonásobne niţšiu, za sumu 16 000 000 Sk. Ţalobca mal v danom prípade nárok

na vrátenie do konkurznej podstaty - majetok ohodnotený v zmysle posudku

na sumu 76 148 754 Sk a nie je podstatné, za akú cenu bol majetok predaný v konkurznom

konaní ţalovaným, rozhodujúca je výška peňaţnej náhrady, ktorá sa rovná tomu, o čo sa

majetok úpadcu spoločnosti N., spol. s r. o. zníţil.

Z uvedeného je zrejmé, ţe nárok ţalobcu na poskytnutie peňaţnej náhrady za predaný

majetok vo výške, na ktorú bol ţalovaný súdom prvého stupňa zaviazaný, je dôvodný.

Odvolací súd sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe v danom prípade

pohľadávka, na ktorú bol ţalovaný zaviazaný v zmysle druhého výroku napadnutého

rozsudku, nie je pohľadávkou proti podstate, nakoľko ţalovaný by mal do podstaty vrátiť celý

majetok, ktorým boli ukrátení veritelia ţalobcu. Toto vrátenie by sa malo uskutočniť mimo

rozvrhového uznesenia. Keďţe z dôvodu predaja majetku to nie je moţné, musí sa poskytnúť

peňaţná náhrada. Táto peňaţná náhrada sa musí vrátiť mimo rozvrhového uznesenia.

Tvrdenie odvolateľa o aplikácii ustanovení o rozvrhu nie je dôvodné. Pri uspokojovaní

pohľadávky ţalobcu v zmysle napadnutého rozsudku sa tieto ustanovenia nepouţijú

a ţalovaný je povinný túto peňaţnú náhradu z predaného majetku zaplatiť ţalobcovi mimo

rozvrhového uznesenia.

Proti výroku o trovách konania podal odvolanie aj ţalobca. Namietal, ţe súd prvého

stupňa nesprávne určil výšku trov právneho zastúpenia, keď vychádzal zo skutočnosti,

ţe konanie o odporovateľnosť právnych úkonov, ktorého súčasťou je i právo na vydanie

prospechu z úkonu neúčinného, je z hľadiska výšky súdneho poplatku zo ţaloby určovacím

sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku, preto aj z hľadiska určenia výšky trov

právneho zastúpenia treba vychádzať z rovnakého princípu tak, ţe ţalobcovi patrí náhrada

trov konania ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci. Podľa ţalobcu mal súd

trovy právneho zastúpenia určiť z hodnoty sporu, ktorá je v tomto prípade ocenená na 16 mil.

Sk. Ide o vydanie konkrétnej sumy, teda hodnota tejto časti výroku je daná.

Odvolací súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa správne rozhodol o náhrade trov

konania podľa zásady úspechu v zmysle Správne tieţ trovy konania

vyčíslil. Predmetom konania je určenie neúčinnosti právneho podľa ods. . Hodnotu

tohto práva nie je moţné vyjadriť v peniazoch, aj keď súčasťou tohto práva je vrátenie

majetku, o ktorý bol dlţník právnym úkonom ukrátený alebo, ak to nie je moţné, vydanie

peňaţnej náhrady. Síce peňaţná náhrada, o ktorú sa ţalobca v ţalobe domáha, je vyčíslená

v peniazoch, ale cieľom a podstatou sporu je určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorí

ukrátil konkurzných veriteľov dlţníka. Preto základ tarifnej odmeny za úkony právnej sluţby

v danom konaní sa určí podľa § 13 ods. 6 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR

č. a Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.

Odvolací súd sa stotoţnil s vyčíslením trov právneho zastúpenia priznaných ţalobcovi,

tak ako to určil súd prvého stupňa a odvolanie ţalobcu proti výroku o náhrade trov konania

povaţuje za nedôvodné.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti ako vecne správny v zmysle potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142

ods. 1 , podľa zásady úspechu v konaní. Odvolací súd úspešnému ţalobcovi trovy

odvolacieho konania nepriznal, pretoţe mu ţiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. decembra 2011

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová