Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/67/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V.O. - J., s miestom

podnikania R., zastúpený JUDr. B.M., advokát, s. r. o., F.Č. proti žalovanému: R.K., H.S.,

zast. JUDr. I.G., AK B.P., o zaplatenie 18 800,17 Eur /566 374 Sk/ s prísl., na odvolanie

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18. apríla 2002, č. k. Z-2-38Cb

487/95-195 a uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 18. júla 2002, č. k. Z-2-38Cb 487/95-

206, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 18. júla

2002, č. k. Z-2-38Cb 487/95-206 p o t v r d z u j e.

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 18. apríla 2002, č. k. Z-2-38Cb 487/95-195 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 18. apríla 2002, č. k. Z-2-38Cb 487/95-206

zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 566 374 Sk s 19% úrokom z omeškania od 16. apríla

1998 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu v časti úrokov vo výške 19%

zo sumy 566 374 Sk za obdobie od 15. apríla 1997 do 15. apríla 1998 zamietol.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že účastníci konania

uzatvorili medzi sebou písomnú zmluvu o dodávke piva R. 20. apríla 1993. Žalobca sa

žalobou domáha zaplatenia tovarových faktúr v celkovej výške 1 019 974 Sk. Súčasťou

zmluvy bola aj príloha C, v ktorej bol zakotvený záväzok žalobcu odoberať od žalovaného

späť vratné obaly, ktorých hodnota mala byť odpočítaná vo faktúre za najbližšiu dodávku.

Súd pri rozhodovaní predmetného sporu vychádzal z listu žalobcu z 30. augusta 1994,

ktorým žalovanému oznámil stav obalového konta podľa vlastnej evidencie, pričom žalovaný

ho listom z 21. apríla 1995 odsúhlasil. Žalovaný podaniami z 10. mája 2000 a 21. júna 2000

vyslovil súhlas s prehľadom faktúr a platieb započítaných na ich úhradu, namietal len,

že nebol akceptovaný dobropis č. X./94 na sumu 173 600 Sk a dobropis R.S. na sumu

193 900 Sk a že nebola zohľadnená platba zo 17. októbra 1994 na sumu 354 000 Sk.

Súd prvého stupňa akceptoval námietky žalovaného (dobropis č. X./94 a platbu

354 000 Sk), sporný zostal dobropis R. S.. Akceptoval tvrdenie žalobcu,

že obaly v hodnote 193 900 Sk boli vyvezené z pivovaru R. spoločnosťou R. S., a preto tieto

nemohli byť dobropisované žalobcovi pivovarom R..

V konaní bolo preukázané, že žalobca žalovanému v období od 25. júla 1994

do 31. decembra 1994 dodal tovar, vrátane obalov, v celkovej hodnote 2 280 044 Sk, pričom

do podania žaloby zostala neuhradená čiastka 1 019 974 Sk, z dlhu žalovaného boli postupne

odpočítavané dobropisy tak, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bol žalovaný dlžný

žalobcovi sumu 566 374 Sk.

Námietku žalovaného o porušení zmluvy v jej časti C žalobcom prvostupňový súd

vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže žalobca používal rovnaký postup počas celej doby platnosti

dohody a žalovaný nepreukázal, že by túto skutočnosť namietal. Žalovaný nepreukázal,

že obaly dobropisované pivovarom R. na sumu 193 900 Sk boli vrátené z konta žalobcu,

a preto mu mali byť dobropisované. Výsluch pracovníka pivovaru R. navrhovaný žalovaným

odmietol.

Preto vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Krajský

súd v Bratislave uznesením, č. k. Z-2-38Cb 487/95-206 uložil žalovanému zaplatiť súdny

poplatok za odvolanie v sume 28 315 Sk v lehote 15 dní, s poučením o opravnom prostriedku.

Žalovaný súdny poplatok za odvolanie nezaplatil, odvolací súd rozhodol o jeho

odvolaní uznesením z 29. apríla 2005, č. k. -243 tak, že napadnuté uznesenie

prvostupňového súdu potvrdil.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, namietal, že súd prvého stupňa

nesprávne posúdil dobropis vo výške 193 900 Sk od R. S., keď mal za to,

že vratné obaly mali byť vrátené vždy za asistencie žalobcu. Žalovaný v odvolaní tvrdí,

že obaly boli odpočítané z obalového konta žalobcu, čo vyplýva zo samotného znenia

dobropisu založeného v spise. Ďalej poukázal na zmluvu, ktorú mal uzatvorenú so žalobcom

a skutočnosť, že v čase plnenia - vrátenia vratných obalov, t. j. 29. marca 1993 neprichádzal

do úvahy spôsob zápočtu, nakoľko žalovaný ďalšie objednávky cez žalobcu nerealizoval.

Preto prichádzalo do úvahy len vystavenie dobropisu. Súd prvého stupňa nesprávne ustálil

obsah zmluvy, pričom za obchodné zvyklosti považoval len tie, ktoré mali byť jednostranne

výhodné pre žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa dňa

13. apríla 2005, č. k. -244 potvrdil ako vecne správny. Sporný dobropis žiadnym

spôsobom nepreukázal a z tohto pohľadu sa javí vypočutie svedka, pracovníka R.N., ako

nadbytočný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. V 3/2008 a 1 Obdo

V 4/2008 zo dňa 30. septembra 2009 v spojení s jeho opravným uznesením z 18. júna 2010,

rozsudok a uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd sa

nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného, ako aj žalobcu ohľadne dobropisu na čiastku 193 900

Sk. Napr. tvrdenie žalobcu, že dobropis na 193 900 Sk nikdy neobdržal a ani ho nikdy

nevidel, protirečí vyjadreniu žalobcu na pojednávaní 17. októbra 2000, kde žalobca výslovne

uviedol, že uvedený dobropis nemôže zohľadniť, pretože je to dobropis vystavený inou

spoločnosťou, čo znamená, že žalobca o tejto skutočnosti vedel, ale sa s ňou nechcel

zaoberať. Existenciu dobropisu potvrdzuje aj záznam z pojednávania z 19. decembra 2000,

kde žalobca tvrdil, že podmienkou uplatnenia dobropisu môže byť len to, že jeho vystaviteľ

by uvedenú čiastku v peniazoch mal jemu vyplatiť. Žalobca odmietol prevziať vratné obaly

od žalovaného a jedinou ochotnou spoločnosťou, ktorá bola ochotná tieto obaly vrátiť R., a. s.

N., bola spoločnosť R. S.. Z pojednávania z 30. novembra 2000 vyplýva zo zápisnice, ako aj

z listu zo 4. septembra 1995, že žalovaný dodal vratné obaly, žalobca ich odmietol prevziať

s uvedením, že treba prepracovať faktúru na 147 kusov, následne na pojednávaní tvrdil, že

počet kusov mohol byť vyšší, ale ani tých 147 kusov nedobropisoval. Súdy sa nevysporiadali

ani s protinávrhom žalovaného.

Dovolací súd preskúmal aj dovolanie žalovaného, smerujúce voči uzneseniu

Najvyššieho súdu SR ako súdu odvolacieho, sp. zn. -243, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a konštatoval, že uznesením súdu prvého stupňa

z 9. decembra 2003, č. k. Z-2-38Cb 487/95-224-225 nebolo žalovanému priznané oslobodenie

od súdnych poplatkov, toto rozhodnutie však nebolo žalovanému, resp. jeho právnemu

zástupcovi doručené.

Odvolací súd v zmysle názoru dovolacieho súdu preskúmal opätovne odvolania

žalovaného v zmysle ust. bez nariadenia pojednávania v súlade

s ust. a dospel k názoru, že odvolaniu žalovaného, ktoré smeruje voči

rozsudku súdu prvého stupňa je potrebné vyhovieť.

Je nesporné, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o dodávke tovaru

a že v časti C tejto zmluvy zmluvné strany si dohodli postup pri vrátení vratných obalov.

Súd prvého stupňa však nesprávne vyhodnotil sporný dlhopis na sumu 193 900 Sk, ktorým sa

bránil žalovaný, pričom spochybnil jeho existenciu bez toho, aby vyhodnotil protirečivé

tvrdenia žalobcu, týkajúce sa práve tohto dobropisu. Nevypočutie navrhovaného svedka

žalovanou stranou spôsobilo nedostatočne zistený skutkový stav v prejednávanej veci, kedy

tvrdenie žalovaného bez ďalšieho nebolo skúmané súdom prvého stupňa. Rovnako súd

prvého stupňa pochybil, keď sa nevysporiadal dôsledne so zmluvou uzatvorenou medzi

účastníkmi konania, a to prílohy C, podľa ktorej mal žalobca prevziať vratné obaly

len v takom množstve, aké bolo žalovanému dodané. Bolo nepochybne preukázané,

že žalobca odmietol prevziať vratné obaly od žalovaného v najmenej počte kusov 147.

Súd prvého stupňa sa s touto skutočnosťou nevysporiadal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

podľa ust. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Bude preto úlohou súdu prvého stupňa, aby v novom konaní odstránil nedostatky

vyčítané v dovolacom rozhodnutí a následne rozhodol, a to aj o trovách dovolacieho

a odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní odvolania smerujúcemu

voči uzneseniu súdu prvého stupňa o uložení žalovanému zaplatiť súdny poplatok

za odvolanie konštatoval, že právny zástupca na adrese uvedenej v plnomocenstve zásielky

nepreberá a nie je poštovému doručovateľovi známy. Preto považoval aj napriek názoru

dovolacieho súdu uznesenie súdu prvého stupňa z 9. decembra 2003, č. k. Z-2-38Cb 487/95-

224-225 za doručené podľa ust. Preto napadnuté uznesenie prvostupňového súdu,

ktorým bola žalovanému uložená poplatková povinnosť za podané odvolanie, potvrdil.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 14. decembra 2011

JUDr. Darina Ličková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová