Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MObdoV/1/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. L. M., bytom: D., X.

N., zast. advokátom JUDr. T. S., so sídlom: Ď., X. R. proti žalovanému: JUDr. J. T., správca

konkurznej podstaty úpadcu L. – J., spol. s r. o., so sídlom: X. J. 267, IČO: X., zast.

advokátkou JUDr. I. T., so sídlom: H., X. P. o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, na

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach z 15. júna 2011, č. k. -133 v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. augusta 2011, č. k. -145,

podaného na podnet žalovaného, t a k t o

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa uznesením z 15. júna 2011, č. k.

-133 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok 99,50 eur

za odvolanie podané proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. marca 2011, č. k.

-127. Uvedenú povinnosť uložil žalovanému podľa položky 1 písm. b/

Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu o súdnych

poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ lebo

„ZoSP“).

2

Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 24. augusta

2011, č. k. -145 napadnuté uznesenie prvostupňového súdu ako vecne správne

podľa (ďalej len „“) potvrdil. V odôvodnení

svojho rozhodnutia poukázal na § 4 ods. 2 písm. m/ ZoSP, v zmysle ktorého od súdneho

poplatku je oslobodený správca podľa osobitného predpisu. Z poznámky pod čiarou k odkazu

3f vyplýva, že oslobodenie od súdnych poplatkov sa týka správcu konkurznej podstaty

v konkurzoch, ktoré boli vyhlásené a riadia sa . Odvolací súd

zdôraznil, že žalovaný síce je správcom konkurznej podstaty, ale v konkurze, na ktorý sa

vzťahuje režim v znení zmien a doplnkov. Uviedol, že úmysel

zákonodarcu je zrejmý, t. j. oslobodiť od súdnych poplatkov správcov konkurznej podstaty

len v konkurzoch vyhlásených a riadených podľa , o čom svedčí aj

dôvodová správa k novele , ako aj písmeno n/

a o/ ZoSP. Zo znenia ust. § 4 ods. 2 písm. n/ ZoSP vyplýva, že navrhovateľ v konaní

o vylúčenie majetku zo súpisu majetku podstát je oslobodený od súdneho poplatku, a to ak ide

o konkurz vyhlásený podľa a tak isto je oslobodený od súdneho

poplatku navrhovateľ v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu podstaty v konkurze

vyhlásenom podľa ( ZoSP). Skutočnosť, že v roku

2005 bol prijatý o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý nadobudol

účinnosť 1. januárom 2006, neznamená, že o konkurze a vyrovnaní

sa ďalej aplikovať nebude. Zákon o konkurze a vyrovnaní sa bude aplikovať na všetky

konania začaté do 1. januára 2006, pričom len na konania, v ktorých bol návrh podaný

po 31. decembri 2005, sa aplikujú ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Námietka žalovaného spočívajúca v tvrdení, že podľa advokát

zapísaný do zoznamu správcov vedenom podľa sa považuje

za zapísaného do zoznamu správcov vedenom podľa , nevyvracia ani

nepotvrdzuje názor, že správca konkurznej podstaty ustanovený v konkurzoch vyhlásených

podľa je oslobodený od súdnych poplatkov. V tejto súvislosti

odvolací súd dôvodil, že rieši otázku postupu už zapísaných

správcov konkurznej podstaty podľa vo vzťahu k

a a nemá vplyv na oslobodenie správcu konkurznej podstaty od súdnych

poplatkov.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 18. októbra 2011.

3

Proti vyššie označeným uzneseniam podal generálny prokurátor Slovenskej republiky

(ďalej len „generálny prokurátor“ alebo „dovolateľ“) v zákonom stanovenej lehote na podnet

žalovaného mimoriadne dovolanie. Navrhol napadnuté uznesenia zrušiť a vec vrátiť

Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Dôvod dovolania dovolateľ vymedzil

ustanovením , teda že rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Poukázal na a Slovenskej

republiky, a , ZoSP, ako aj na , zákona č.

a vo veci konajúcim súdom vytkol, že sa uvedenými ustanoveniami dôsledne

neriadili. Uviedol, že bolo s účinnosťou od 1. januára 2006

zmenené a doplnené znenie § 4 ods. 2 písm. m/ ZoSP, podľa ktorého od súdneho poplatku je

oslobodený správca podľa osobitného predpisu. V súvislosti s poznámkou 3f/, uvedenou

pri citovanom ustanovení, ktorá odkazuje len na o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „ZoKR“) a neodkazuje na o konkurze a vyrovnaní v znení

neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“), dovolateľ vyslovil názor, že oslobodenie

od poplatku sa vzťahuje aj na správcov podstaty v konkurzných konaniach vedených podľa

ZKV, pretože zmysel, princíp, cieľ a charakter konkurzných konaní vedených podľa obidvoch

zákonov je rovnaký. Má za to, že pokiaľ bolo záujmom zákonodarcu oslobodiť od platenia

súdnych poplatkov v súdnych konaniach, v ktorých vystupujú ako účastníci konania

správcovia podstaty ustanovení súdom, nebolo by korektné a ústavne konformné rozlišovať

správcov z poplatkového hľadiska na správcov v režime zákona o konkurze a vyrovnaní

a v režime zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Uviedol, že zákon o konkurze

a reštrukturalizácii ako základný predpis konkurzného práva nahradil s účinnosťou od 1.

januára 2006 zákon o konkurze a vyrovnaní (§ 208 ZoKR) a z jeho ust. § 206 ods. 1, ods. 3

vyvodil záver, že platnosť niektorých pojmov konkurzného práva spred 1. januára 2006 bola

rozšírená. Z poznámky pod čiarou k § 4 ods. 2 písm. m/ ZoSP síce vyplýva, že oslobodenie

od súdnych poplatkov sa týka správcov konkurzných podstát v konkurzoch, ktoré boli

vyhlásené a riadia sa ZoKR, súčasne však zdôraznil, že poznámky v zákonoch pod čiarou

nemajú bezprostrednú normatívnu povahu, ale len charakter vysvetľujúcej časti právneho

predpisu. Domnieva sa, že neuvedenie ZKV v odkaze k § 4 ods. 2 písm. m/ je zjavne len

legislatívno-technickou chybou spôsobenou tým, že v čase predmetnej novelizácie

poplatkového zákona bol už citovaný zákon zrušený. Má za to, že pri existencii čo i len

minimálnych pochybností, či sa oslobodenie vzťahuje na správcov konkurzných podstát

podľa obidvoch právnych predpisov, nemožno tento legislatívny nedostatok pripísať

4

v neprospech správcov konkurzných podstát ustanovených podľa ZKV, pretože takýto výklad

by bol v rozpore s princípmi materiálneho právneho štátu. Dovolateľ sa v mimoriadnom

dovolaní nestotožnil ani s argumentáciou odvolacieho súdu o tom, že oslobodenie sa vzťahuje

len na správcov konkurzných podstát podľa ZoKR s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. n/ a o/

ZoSP. Uviedol, že pri úprave vylučovacej žaloby zákonodarca musel rozlíšiť konania podľa

ZoKR a ZKV vzhľadom na odlišnú právnu terminológiu, pretože kým v § 6 ZKV je použitý

termín „konkurzná podstata“, podľa ZoKR sa konkurzná podstata člení na všeobecnú podstatu

a oddelené podstaty zabezpečených veriteľov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolateľ

vyvodil záver, že konajúce súdy rozhodovali vo veci na základe reštriktívneho výkladu § 4

ods. 2 písm. m/ ZoSP, ktorý je v rozpore so všeobecne uznávanými zásadami spravodlivosti.

Dodal, že pokiaľ je k dispozícii viac výkladov právnej normy, je potrebné voliť ten, ktorý

vôbec, resp. čo najmenej zasahuje do toho - ktorého základného práva či slobody.

K mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora sa písomne vyjadril žalovaný,

ktorý sa s jeho dôvodmi v plnom rozsahu stotožnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ),

po zistení, že mimoriadne dovolanie bolo podané včas oprávneným subjektom za splnenia

podmienok uvedených v ustanoveniach , , a , preskúmal

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania (243i ods. 2 v spojení s )

v napadnutom rozsahu podľa v spojení s a dospel k záveru,

že odvolací súd rozhodol vecne správne, a preto mimoriadne dovolanie podľa § 243i ods. 2

v spojení s 243b ods. 1, ods. 4 veta za bodkočiarkou , zamietol.

Z ustanovenia v spojení s vyplýva, že dovolací súd

je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane

vecného vymedzenia. Viazanosť dovolacími dôvodmi sa prejavuje tým, že dovolací súd je

oprávnený preskúmať len tie skutkové a právne otázky, ktoré dovolateľ v dovolaní namieta.

Dovolateľ v dovolaní poukazuje na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 243f

ods. 1 písm. c/ , t. j. že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci.

5

Právnym posúdením veci je treba rozumieť činnosť súdu, pri ktorej tento

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu úpravu na zistený

skutkový stav. Pod nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,

než ktorý mal správne použiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale

nesprávne ho vyložil. Nesprávne právne posúdenie môže byť spôsobilým dovolacím

dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu.

Generálny prokurátor nesprávnosť napadnutých rozhodnutí vzhliadol v nesprávnom

výklade ustanovenia § 4 ods. 2 písm. m/ ZoSP a v tejto súvislosti vyslovil názor, že zákonné

oslobodenie správcov konkurznej podstaty podľa citovaného ustanovenia sa vzťahuje tak

na správcov ustanovených podľa , ako aj

na správcov ustanovených podľa .

Zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaný - JUDr. J. T., správca konkurznej

podstaty úpadcu - spoločnosti L. - J., spol. s r. o. , bol do funkcie správcu podstaty ustanovený

uznesením Krajského súdu v Košiciach z 20. februára 2006, č. k. -26, ktorým bol

vyhlásený konkurz na majetok dlžníka L. - J., spol. s r. o. (č. l. 30). Z uvedeného je zrejmé, že

na vyhlásený konkurz sa vzťahuje režim zákona o konkurze a vyrovnaní.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ ZoSP, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak

je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ ZoSP, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,

odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom

navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ,

Podľa § 4 ods. 2 písm. m/ ZoSP, od poplatku je oslobodený správca podľa osobitného

predpisu, 3f/.

Podľa poznámky pod čiarou k odkazu 3f/, týmto osobitným predpisom je zákon

č. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

6

Zákonné osobné oslobodenie správcu podľa osobitného prepisu bolo do § 4 ods. 2

písm. m/ ZoSP zavedené novelou

s účinnosťou od 1. januára 2006. Citované ustanovenie nešpecifikuje, o ktorého konkrétneho

správcu ide, ale pre potreby jeho aplikácie v praxi o tom informuje poznámka pod čiarou, ako

nenormatívna proklamatívna časť, v danom prípade poznámka 3f/. V zmysle jej znenia ide

o správcu ustanoveného do funkcie podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

V tejto súvislosti je potrebné súhlasiť s dovolateľom, že poznámky pod čiarou nemajú

normatívnu povahu, na strane druhej je však nutné uviesť aj to, že tieto poznámky majú

povahu proklamatívnu a ich opodstatnenosť spočíva v uľahčení aplikácie právneho predpisu

v praxi, pretože namiesto prevzatia iného právneho prepisu je vhodnejšie naň odkázať

v poznámke pod čiarou. Pokiaľ by znenie § 4 ods. 2 písm. m/ ZoSP existovalo bez poznámky

3f/, nastala by pri jeho aplikácii situácia, že od platenia súdnych poplatkov by boli osobne

oslobodení všetci správcovia podľa osobitného predpisu. Nešlo by teda len o správcov

konkurzných podstát, ale aj správcov banky vykonávajúcich výkon nútenej správy banky

podľa , hypotekárnych správcov podľa

a ďalších.

Nemôže obstáť ani názor generálneho prokurátora spočívajúci v tvrdení, že

neuvedenie v odkaze k ZoSP je zjavne len

legislatívno-technickou chybou spôsobenou tým, že v čase novelizácie poplatkového zákona

bol už citovaný zákon zrušený a nahradený novým zákonom. Dovolací súd už vo svojom

predchádzajúcom rozhodnutí sp. zn vyslovil právny názor, že aj zrušený

právny predpis môže byť uvedený v poznámke pod čiarou ako osobitný predpis, pokiaľ sa

podľa zrušeného predpisu vedú súdne konania. Nemožno totiž opomenúť ust. § 206 ods. 1

ZoKR, v zmysle ktorého konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou

tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych

predpisov, teda režimom . Tento sa teda naďalej aplikuje až do doby,

kým všetky konania vo veciach konkurzov a vyrovnaní vyhlásených alebo povolených pred

účinnosťou nebudú právoplatne skončené. Na túto skutočnosť pamätal

aj 8 Z. z., ktorý v poznámke po čiarou 3g/ vzťahujúcou sa k

písm. o/ ZoSP výslovne uviedol. Preto pokiaľ by zákonodarca mal

v úmysle v poznámke pod čiarou k ZoSP uviesť,

mohol tak učiniť.

7

Rovnako sa nemožno stotožniť s námietkou generálneho prokurátora vo vzťahu k § 4

ods. 2 písm. n/ a písm. o/ ZoSP, keď uviedol, že osobitná špecifikácia ZoKR a ZKV

v poznámkach po čiarou k uvedeným ustanoveniam (písm. 3f/ a 3g/) je výrazom odlišnej

právnej terminológie v ZoKR a ZKV pri úprave vylučovacej žaloby. Skutočnosť, že

zákonodarca mal zámer použiť rovnaký mechanizmus úpravy oslobodenia od súdnych

poplatkov tak pre správcov konkurzných podstát ustanovených podľa ZoKR, ako aj správcov

ustanovených podľa ZKV len vo vzťahu k vylučovaciemu konaniu, vyplýva zo samotnej

dôvodovej správy k novele , v ktorej sa

uvádza: „Vylučovacie konanie je typické tým, že nie správca musí žalovať druhú stranu ale

druhá strana musí brániť svoje vlastnícke alebo iné podobné právo k majetku zapísanému

do súpisu. Ide o postup, ktorý na jednej strane výrazným spôsobom posilňuje právnu istotu

v rozsah konkurznej podstaty a zefektívňuje konkurzné konania, ale na druhej strane núti

vlastníka (majiteľa), ktorý majetok skutočne drží, svoju držbu zrazu aktívne brániť súdnou

žalobou. Obdobne to platí v prípade popretia prihlásenej pohľadávky. Z toho dôvodu nie je

spravodlivé ukladať navrhovateľovi popri tom aj poplatkovú povinnosť. K tomu treba

poznamenať ešte toľko, že v konkurze je pomerne častá situácia, kedy sa neskôr ukáže, že

v ňom bol len sporný majetok a že vlastne v ňom nie je žiaden majetok. V týchto prípadoch

napriek tomu, že by navrhovateľ bol úspešný a súd by mu priznal náhradu trov, nemá reálnu

možnosť si náhradu týchto trov vymôcť“.

Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností je nepochybný zámer

zákonodarcu oslobodiť od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. m/ ZoSP len

správcov konkurzných podstát ustanovených do funkcie podľa , z čoho

vyplýva, že správca konkurznej podstaty ustanovený do funkcie podľa Z.

z. od poplatku oslobodený nie je.

Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora Slovenskej republiky podané proti uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach z 15. júna 2011, č. k. -133 v spojení s uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 24. augusta 2011, č. k. -145 nie je dôvodné,

a preto mimoriadne dovolanie podľa v spojení s zamietol.

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 148a ods. 1, ods. 2

, podľa ktorého generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky v konaní

8

o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania. Povinnosť

nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet

na podanie mimoriadneho dovolania. V dovolacom konaní mal úspech žalobca, preto by mu

patrila náhrada trov dovolacieho konania, keďže mu však trovy nevznikli žiadne, dovolací súd

mu ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 31. mája 2012

JUDr. Viera Pepelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.