Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/211/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti L. K.,

nar. X. a T. K., nar. X., bývajúcich u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom

práce, sociálnych vecí a rodiny M., deti rodičov J. K., bývajúcej vo V., t.č. bývajúcej v K. a J.

K., bývajúceho v P., zastúpeného JUDr. I. D., advokátkou so sídlom v M.M., o zníženie

výživného na maloleté deti, vedenej na Okresnom súde M. pod sp. zn. ,

o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 24. mája 2011 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd M. rozsudkom z 11. februára 2011 č.k. -66 návrh otca na

zníženie výživného na maloletého L. K., nar. X. a na mal. T. K., nar. X. v celom rozsahu

zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania. Rozhodol tak po zistení, že nedošlo k zmene pomerov otca maloletých, ktorá by

odôvodňovala zníženie výživného. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 146 ods. 1

písm. a/

Krajský súd v Žiline na odvolanie otca rozsudkom z 24. mája 2011 sp. zn.

rozsudok okresného súdu potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol

tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd

2

sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, na ktorých spočíva jeho

rozhodnutie a v podrobnostiach odkázal na podrobné odôvodnenie jeho rozhodnutia. Keďže

odvolateľ neuviedol žiadne také okolnosti, ktoré by neboli známe v čase rozhodovania súdu

prvého stupňa, odvolací súd nezistil dôvody pre zmenu rozsudku súdu prvého stupňa.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil poukazom na

v spojení s

Rozsudok odvolacieho súdu napadol otec maloletých detí dovolaním, v ktorom

uviedol, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241

ods. 2 písm. c/ Namietal, že odvolací súd vychádzal z nesprávneho právneho

posúdenia, keď pri rozhodovaní o jeho návrhu na zníženie výživného nevzal do úvahy, že mu

pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na ďalšie maloleté dieťa. Odvolací súd sa stotožnil

so záverom súdu prvého stupňa, že nedošlo k žiadnemu výraznému nárastu (poklesu) príjmu

oboch rodičov a ani k zmene ich celkových majetkových pomerov, za jedinú podstatnú zmenu

považoval ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k osvojenej dcére svoje priateľky k maloletej

L. K.. Odvolací súd zároveň uviedol, že na túto novú skutočnosť nemohol prihliadnuť,

nakoľko otec si musel byť vedomý právnych následkov z toho vyplývajúcich. Podľa názoru

dovolateľa súd prvého stupňa nebol oprávnený posudzovať dôvody osvojenia maloletej L.,

pretože o osvojení súd rozhodol v inom konaní. Maloletá L. je dcérou jeho družky, s ktorou

žije v spoločnej domácnosti a s ktorou majú spoločnú dcéru M.. Bolo by v rozpore s dobrými

mravmi, aby otec v spoločnej domácnosti vyživoval iba jednu dcéru len preto, že je jej

biologickým otcom a druhému dieťaťu neprispieval na výživu, lebo nie je jeho vlastné, keďže

podľa § 92 ods. 1 Zákona o rodine osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť

a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok

krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Matka maloletých detí vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že prvostupňový aj odvolací

súd správne posúdili skutkový a právny stav veci, dovolanie otca preto považuje za

nedôvodné. V ďalšej časti sa vyjadrila k výške nákladov uvádzaných otcom a k výške jeho

príjmov.

3

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu

je správny, určené výživné pre maloleté deti je primerané ich veku a potrebám a je

v možnostiach otca platiť takto určené výživné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený v súlade

s ustanovením , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ak je

ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ), ďalej proti rozsudku odvolacieho

súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného

v tejto veci ( ), a napokon proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

V ustanovení zakotvuje zásadu, že dovolanie

nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine (výnimku z tejto zásady

predstavujú rozsudky o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností,

o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi

dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení).

V preskúmavanej veci je predmetom konania návrh otca na zníženie výživného na

maloleté deti. Išlo tu teda o takú vec upravenú Zákonom o rodine, na ktorú sa nevzťahuje

výnimka v zmysle Vychádzajúc z toho je opodstatnený záver, že

dovolaním otca napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vykazuje znaky rozsudku, v prípade

ktorého je procesná prípustnosť dovolania vylúčená ustanovením

Vzhľadom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1

skúmal dovolací súd, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesnej vade

konania v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Je potrebné uviesť, že

ak v konaní došlo k niektorej z uvedených vád, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo

veciach, v ktorých je inak tento opravný prostriedok neprípustný (viď napríklad uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v časopise

Zo súdnej praxe pod č. 38/1998).

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle až f/ nenamietal a ich

existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

Otec maloletých detí v dovolaní vyslovil nespokojnosť s právnym posúdením veci

odvolacím súdom ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia

jeho procesných práv v zmysle (viď uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod

č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej

republiky považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne

prípustné dovolanie (viď ), zároveň je ale zhodne zastávaný názor,

že (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nie je procesnou

vadou konania v zmysle , lebo (ani prípadným) nesprávnym právnym

posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného

oprávnenia (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

I keby teda tvrdenia dovolateľa o založení rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení

otázky zníženia výživného na maloleté deti v ním navrhovanom rozsahu boli prípadne

aj opodstatnené, dovolateľom vytýkaná okolnosť by mali za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

v prejednávanej veci je dovolanie otca podľa procesne

neprípustné. So zreteľom na to jeho mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa § 243b

ods. 5 v spojení s ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti

ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,

nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní nebol otec úspešný. Dovolací súd nepriznal ostatným účastníkom

dovolacieho konania náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol

podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5

v spojení s a ).

6

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. decembra 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková