Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/73/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. Z. bývajúceho v B.,

zastúpeného Mgr R. A., advokátom v B., proti žalovanej Ing. A. L., bývajúcej vo Z.

o určenie neúčinnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 6 C

19/2008, o vylúčení sudkyne Krajského súdu v Banskej Bystrici z prejednávania a

rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. takto

rozhodol:

Sudkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. O. M. n i e j e v y l ú č e n á

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.

a na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. .

O d ô v o d n e n i e

V odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn

vzniesla žalovaná námietku zaujatosti voči členke senátu 15 Co Krajského

súdu v Banskej Bystrici (ktorému vec pripadla na rozhodnutie) JUDr. O. M., pre „bližší

vzťah“ právneho zástupcu žalobcu k uvedenej sudkyni, o ktorom sa dozvedela 6.

decembra 2011. Uviedla, že hoci nejde o potvrdené informácie o priateľskom vzťahu

a stykoch s právnym zástupcom žalobcu, z opatrnosti podáva túto námietku zaujatosti

i z dôvodu priateľského vzťahu sudkyne a právneho zástupcu žalobcu. Z nepotvrdených

informácii dostupných žalovanej členka senátu a právny zástupca majú nadštandardné

vzťahy založené spoločnými záujmami, čo má za následok ich neformálne a priateľské

stretnutia mimo Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Zo spisu bolo zistené, že žalovaná podala jednotlivo obsahovo zhodné námietky

zaujatosti i voči predsedovi senátu 15 Co - JUDr. J. M. (č.l. 157 – 158 spisu) a členovi senátu

15 Co - Mgr. J. G. (č.l. 149 spisu), o ktorých rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

(uznesením zo 14. septembra 2011 sp. zn. a uznesením z 21. novembra 2011

27

sp.zn. ) tak, že uvedených sudcov z prejednávania a rozhodovania veci vedenej

na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. nevylúčil.

Namietaná sudkyňa sa k námietke vyjadrila tak, že sa vo veci necíti byť zaujatá,

nemá žiaden vzťah k veci, účastníkov konania ani právneho zástupcu žalobcu nepozná.

Tvrdenia žalovanej považuje za nepravdivé, ktoré sledujú oddialiť rozhodnutie vo veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Banskej

Bystrici ( ) posudzoval opodstatnenosť uvedenej námietky zaujatosti

z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania

veci. Vychádzal pritom z ustanovenia a judikatúry prijatej Európskym

súdom pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). .

ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti

sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru.

Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (viď napríklad Piersack c.

Belgicko).

Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je

preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra

ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti.

Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska, ale podľa

objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [viď tézu, že

spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná

(„justice must not only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je

subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt c. Belgicko).

Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných

a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania.

Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp.

necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol

byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či

obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom

prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu

(Pullar c. Spojené kráľovstvo).

Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá

na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť

nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť

sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych

okolností prípadu. Podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od

osobného správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (viď tiež Fey c. Rakúsko). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať objektívne za oprávnenú.

Z vyššie uvedenej judikatúry ESĽP a ústavného súdu možno vyvodiť, že subjektívne

hľadisko sudcovskej nestrannosti (spochybňované účastníkom konania, alebo i samotným

sudcom, jeho pocitom) sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za

objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu

javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k

legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci

disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom

alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej

povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná pri skôr uplatnených námietkach proti ďalším

dvom členom senátu bola výzvou súdu zo 6. októbra 2011 (č.l. 161 spisu) vyzvaná k ich

špecifikácii (ku konkretizácií namietaných tvrdení), poučená o náležitostiach námietky

zaujatosti z jej obsahového hľadiska v zmysle a a vyzvaná tiež k

tomu, aby sa v zmysle poučenia vyjadrila, či podáva námietku zaujatosti aj voči ďalšej členke

odvolacieho senátu JUDr. O. M.; v prípade jej uplatnenia bola poučená o jej obsahových

a zákonných náležitostiach. Na túto výzvu však žalovaná nereagovala, predchádzajúce

námietky a rovnako ako ani poslednú námietku zaujatosti uplatnenú následne proti sudkyni

47

JUDr. O. M. náležite nekonkretizovala, bližšie nevysvetlila a svoje tvrdenia neosvedčila

žiadnymi skutočnosťami alebo dôkazmi.

Z ustanovenia o sudcoch a prísediacich a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť sudcu zdržať

sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie

súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne

spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov.

Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca (v rámci prejednávania a rozhodovania

konkrétneho sporu) zachovávať k veci, účastníkom konania a ich zástupcom vždy vecný,

profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu

od veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci v súdnom

konaní, je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon súdnictva.

Pri posudzovaní dôvodnosti námietky žalovanej voči členke senátu 15 Co

JUDr. O. M. vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky zo zákonnej prezumpcie

nestrannosti sudcov a z toho, že výnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú

totiž vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci (len vtedy alebo až

vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti (viď ustanovenie ).

Účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo

vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania),

2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru

rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu

alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],

3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2.).

57

Analýza skutočností uvádzaných v oznámení žalovanej neumožňuje podľa názoru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijatie záveru, že členka senátu 15 Co JUDr. O. M.

je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za potrebné zohľadniť, že z vyššie

uvedeného oznámenia žalovanej – ktorá dôvod zaujatosti vyvodzuje (len) z „nepotvrdených

informácii“ a na ich základe prezentuje tvrdenia o existencii „bližšieho vzťahu“, či

priateľského vzťahu medzi právnym zástupcom žalobcu a sudkyňou – nie sú zrejmé

konkrétne okolností z ktorých by mal vyplývať deklarovaný alebo i iný vzťah, ktorý

z objektívneho hľadiska by bolo možné považovať za taký bezprostredný vzťah, ktorý

ustanovenie považuje za právne relevantný dôvod pre vylúčenie sudkyne

z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci pre jej pomer k účastníkom konania, k ich

zástupcom alebo k veci. Relevantnou by mohla byť len taká obava z nedostatku nestrannosti,

ktorá sa zakladá na dostatočne závažných a preukázaných skutočnostiach, čo v tomto prípade

úplne absolútne absentuje – nie je zrejmé v čom má namietaný osobný vzťah, či priateľský

vzťah zástupcu žalobcu a namietanej sudkyne spočívať a žalovaná tieto okolnosti napriek

poučeniu vo výzve súdu (viď č.l. 161 – 162 spisu) ani neozrejmuje. Objektívnu nestrannosť

nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť

sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. V kontexte uvedeného vnímania (len)

samotná pochybnosť žalovanej o nezaujatosti sudkyne (prípad podania námietky

z opatrnosti), bez ďalšieho objektívne nevzbudzuje pochybnosti o jej schopnosti predmetnú

vec prejednať a rozhodnúť nestranne a nezaujato.

V súlade s judikatúrou ESĽP, ústavného súdu a tiež vyššie uvedeným výkladom

dospel najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v tomto prípade nemožno mať

pochybnosti o nezaujatosti členky senátu 15 Co JUDr. O. M. (z oboch relevantných hľadísk

teórie zdania, tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska), ktoré by boli relevantné

v zmysle Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neexistuje

žiadny dôvod objektívnej povahy, so zreteľom na ktorý by mohli vznikať pochybnosti o tom,

že uvedená sudkyňa by nemohla voči účastníkom konania a ich zástupcom postupovať

nezaujato, neutrálne a že vec objektívne – podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia –

posúdi so zreteľom na všetky skutočnosti významné pre rozhodnutie. Najvyšší súd v tejto

súvislosti poukazuje i na dôvody v rozhodnutiach prijatých Najvyšším súdom Slovenskej

republiky pod sp.zn. a sp. zn. .

Z týchto dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že členka senátu

15 Co Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. O. M. nie je vylúčená z prejednávania a

rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. (vec Okresného súdu

Zvolen sp. zn.6 C 19/2008).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15 . decembra 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta