Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Co-180-2011.pdf
PDF · 81.77 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/180/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu S. L., nar. XX.XX.XXX, bytom G. č.XX, XXX XX G., zastúpeného Mgr. Róbertom Antalom, advokátom so sídlom v G. G., Ul. N. č.X, proti žalovanej F.. M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č.XXX/XX, XXX XX L., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 6C/19/2008-126, zo dňa 28.03.2011, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 09.06.2006 uzatvorená medzi F.. F. X. a žalovanou F.. M. X. je voči žalobcovi S. L. neúčinná, v časti, na základe ktorej sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na Katastrálnom úrade Banská Bystrica v Správe katastra L. na LV č. XXXX pre kat. úz. L., ako parc. č. KN 2035 - zast. plochy a nádvoria o výmere 407 m2, parcela č. KN 2036 - záhrady o výmere 320 m2 a rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. KN 2035, a nehnuteľností vedených Katastrálnym úradom Banská Bystrica, na Správe katastra G. I., na LV č. XXXX pre kat. úz. G. I., ako parc. č. KN 6673 - zast. plochy a nádvoria o výmere 61 m2 a rekreačná chata súp. č. XXX na parc. č. KN 6673, p o t v r d z u j e. II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovanej nahradiť žalobcovi trovy konania zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen rozsudkom č.k. 6C/19/2008-126, zo dňa 28.03.2011 určil, že dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 09.06.2006 uzatvorená medzi F.. F. X., nar. XX.XX.XXXX a žalovanou F.. M. X., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, je voči žalobcovi S. L., nar. XX. XX. XXXX, právne neúčinná, v časti na základe ktorej sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, vedených na Katastrálnom úrade Banská Bystrica - v Správe katastra L., na LV č. XXXX pre kat. úz. L., ako parc. č. KN 2035 - zast. plochy a nádvoria o výmere 407 m2, parcela č. KN 2036 - záhrady o výmere 320 m2 a rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. KN 2035, a nehnuteľností vedených Katastrálnym úradom Banská Bystrica, na Správe katastra G. I., na LV č. XXXX pre kat. úz. G. I., ako parc. č. KN 6673 - zast. plochy a nádvoria o výmere 61 m2 a rekreačná chata súp. č. XXX na parc. č. KN 6673. Zároveň rozhodol o povinnosti žalovanej nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 3.724,57 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 7 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že F.. F. X. je manželom žalovanej a tento uzavrel dňa 01.02.2001 zmluvu o pôžičke so žalobcom S. L., ktorej obsahom bolo poskytnutie pôžičky vo výške 1.900.000,-- Sk splatnej najneskôr do 31.12.2005. Pre nezaplatenie časti pôžičky okresný súd rozsudkom č.k. 7C/123/2006, zo dňa 23.05.2007 zaviazal F. X. k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.800.000,-- Sk s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Dňa 09.06.2006 uzatvoril F.. F. X. so svojou manželkou - žalovanou dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej sa výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností stala žalovaná.
S poukazom na § 42a a § 42b Obč. zákonníka súd došiel k záveru o opodstatnenosti žaloby a o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa s poukazom na to, že žalovaná ako obdarovaná tento úmysel za daných okolností pri náležitej starostlivosti musela poznať. Obranu žalovanej, ktorá sa v rozhodnom období starala o päť maloletých detí vyhodnotil ako irelevantnú vzhľadom k tomu, že obaja manželia žili v jednej spoločnej domácnosti a žalovaná vedela, resp. mala vedieť o aktivitách svojho manžela, pokiaľ ich rodinnoprávny a manželský vzťah bol usporiadaný. V čase, kedy žalovaná so svojím manželom uzatvárala dohodu o vyporiadaní BSM bola pôžička vo výške 1.800.000,-- Sk splatná už viac ako 8 mesiacov. Spôsob vyporiadania BSM preto zo strany manžela žalovanej F.. F. X. považoval súd za účelový v snahe „zachrániť“ aspoň časť spoločného majetku. Zároveň okresný súd poukázal na účel odporovacej žaloby, ktorá je právnym prostriedkom slúžiacim na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľov v konaní o výkon rozhodnutia postihnutím vecí, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku. Súd sa v rozhodnutí tiež vysporiadal s aktívnou a pasívnou vecnou legitimáciou. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 142 ods.l O.s.p. v spojení s § 149 O.s.p..
Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalovaná, ktorá žiadala vo veci vytýčiť pojednávanie a následne návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. V odvolaní opätovne poukázala na to, že v rozhodnom období mala na starostlivosti zabezpečenie domácnosti s 5 deťmi, tejto činnosti venovala všetku energiu a ako si manžel v podnikaní vedie, nemala dostatočnú vedomosť. Za tejto situácie pokiaľ od manžela nezískala informáciu o tom, že má záväzok voči žalobcovi, túto informáciu nezískala ani zo žiadnych iných zdrojov. Ani žalobca ju ohľadne svojej pohľadávky nikdy nekontaktoval. Dohodu o vyporiadaní BSM uzatvorili viac ako 2 roky potom, čo ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo súdom zrušené. Nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým sa navrhovateľ domáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu, boli síce získané za trvania manželstva, avšak prevažne z jej prostriedkov a medzi manželmi bolo nepochybné, že pri vyporiadaní pripadnú žalovanej. Má za to, že sa nedopustila konania, ktoré zákon pre prípad odporovacej žaloby označuje ako nedostatok náležitej starostlivosti pri uzatváraní dohody o vyporiadaní BSM. Zo žiadneho prejavu objektívne nemohla mať vedomosť o tom, že dohoda, na základe ktorej sa stala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností je úkonom, ktorý ukracuje žalobcu ako veriteľa jej manžela a tento úmysel nemohla poznať. O stave veci sa dozvedela až po tom, čo jej bola doručená žaloba, pričom manžel ju pri oboznamovaní s obsahom žaloby uistil, že z jeho strany v žiadnom prípade nešlo pri uzatváraní dohody o konanie, ktoré malo za cieľ ukrátiť žalobcu. Pokiaľ dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ktorú uzavrela 09.06.2006 je právnym úkonom, ktorým bol žalobca ukrátený, úmysel svojho manžela ako dlžníka žalobcu nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti.
Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalobca odporoval právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ ukrátený a ktorý bol urobený v rozhodnej dobe medzi dlžníkom a jemu blízkou osobou v tomto prípade manželom. V takomto prípade sa úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle predpokladajú (prezumujú). Žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, že o úmysle dlžníka nemohla ani pri náležitej starostlivosti vedieť. V relevantnom čase žila so svojím manželom v jednej domácnosti, a to že sa starala o domácnosť a deti nie je dôvodom na to, aby o úmysle manžela nemala vedieť. Žalovaná nikdy nespochybnila fakt, že ich rodinnoprávny a manželský vzťah bol usporiadaný.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods.l O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne správny potvrdil s poukazom na § 219 ods.l, 2 O.s.p..
Odvolací súd požiadavku žalovanej na vytýčenie pojednávania neakceptoval. Podľa § 214 ods.l O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, c) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
Vzhľadom na to, že spor sa týka roviny súkromnoprávnej, prejednanie odvolania si nevyžaduje dôležitý verejný záujem. Vo veci nejde o konanie o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Vo veci nie je tiež potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nakoľko vykonanie dokazovania a jeho hodnotenie prebehlo okresným súdom v súlade s ustanoveniami § 120 a nasl. O.s.p.. Žalovaná ďalšie návrhy na
dokazovanie v odvolaní neuviedla ani nepoukázala na to, že by ktoré z navrhovaných dôkazov počas prvostupňového konania neboli okresným súdom vykonané. Vzhľadom na tieto skutočnosti v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní bolo možné rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje na to, že pri odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle § 42a ods.2, 3 Obč. zákonníka pokiaľ došlo k odporovateľnému právnemu úkonu medzi dlžníkom veriteľ a osobou jemu blízkou (§ 116 a 117 Obč. zákonníka), za ktorú sa považuje aj manžel dlžníka (v tomto prípade žalovaná) platí vyvrátiteľná domnienka o úmysle ukrátiť veriteľa dlžníka. Dôkazné bremeno zaťažuje žalovanú, keďže ustanovuje, že táto domnienka neplatí len vtedy, ak sa preukáže, že druhá strana nemohla dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti poznať. Žalobcovi stačí tvrdiť, že napádaným úkonom došlo k jeho ukráteniu. Žalovaná ako blízka osoba musí dokazovať vynaloženie náležitej starostlivosti, ktorá však nepostačovala na poznatky o úmysle dlžníka ukrátiť jeho veriteľa. V tejto spojitosti má žalovaná nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť a nadväzne aj dôkazné bremeno.
Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a jemu blízkou osobou alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Táto vyvrátiteľná domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, pričom druhá strana musí preukazovať, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré sa posudzujú v každom jednom prípade špecificky. V takomto prípade sa úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa predpokladá.
Žalovaná ako manželka dlžníka žalobcu je v zmysle § 116 Obč. zákonníka považovaná za osobu blízku. Zákon tak predpokladá jej vedomosť o úmysle dlžníka (manžela) ukrátiť veriteľa. Dôkazné bremeno spočívalo na žalovanej, aby preukázala, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Žalovaná v rámci dôkazného bremena nepreukázala, že aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel svojho manžela ako dlžníka ukrátiť veriteľa. Len uvádzanie okolností ohľadne spolužitia, kedy sa starala o zabezpečenie domácnosti s 5 deťmi nepreukazuje nedostatok informácií, zvlášť keď išlo o pohľadávku v celkovej výške 1.900.000,-- Sk. Okresný súd správne vyhodnotil, že v tomto prípade nešlo o malú finančnú pôžičku zo strany manžela žalovanej vo vzťahu k žalobcovi a pokiaľ ich rodinnoprávny a manželský vzťah bol usporiadaný, žalovaná vedela, resp. mala vedieť o aktivitách svojho manžela. Na základe týchto skutočností bol preto rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil neúčinnosť dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 09.06.2006 uzavretej medzi F.. F. X. a žalovanou F.. M. X. ako vecne správny potvrdený.
Žalovaná odvolaním napadla celý rozsudok, teda aj vo výroku o náhrade trov konania. V tejto časti odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil v súlade s § 221 ods.l písm.f/ O.s.p. a v súlade s § 221 ods.2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
I keď žalovaná neuviedla konkrétne dôvody odvolania, odvolací súd v zmysle § 212 ods.1 O.s.p. je viazaný aj rozsahom odvolania.
Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania bolo potrebné zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť. Okresný súd okrem poukazu na procesný predpis (§ 142 ods.l O.s.p. v spojení s § 149 O.s.p.) neuviedol, podľa ktorého predpisu priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia, neuviedol ktoré úkony právnej pomoci považoval za účelne vynaložené, aká výška odmeny pripadá za jeden úkon právnej pomoci, na základe čoho bola vypočítaná. Pri náhrade trov konania, ktoré sú priznávané v rozhodnutí súdu je neprípustné poukázať len na podrobné vyčíslenie špecifikácie a trov právneho zastúpenia právnym zástupcom účastníka konania. Rozsudok aj vo výroku o náhrade trov konania musí byť náležite odôvodnený tak, aby bol preskúmateľný odvolacím súdom. Okresný súd bez bližšieho zdôvodnenia priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu ako si ju vyčíslil podaním zo dňa 30.03.2011, pričom sa vôbec nezaoberal ani len tou skutočnosťou, či tarifná odmena mohla byť vôbec vypočítaná zo základu vo výške 59.749,05 eur, teda z výšky pohľadávky a uplatnená podľa § 10
ods.2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Len formálne prebratie vyčíslenia trov konania právnym zástupcom účastníka do rozhodnutia zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti a tým odňatie možnosti účastníkovi konania konať pred súdom. Z týchto dôvodov preto rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania musel byť zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie prvostupňovému súdu, ktorý zároveň rozhodne o trovách odvolacieho konania v zmysle § 224 ods.3 O.s.p..
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu X:X.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.