Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/37/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Baricovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej

veci ţalobcu RNDr. L., S., zastúpeného JUDr. P., advokátom, M., proti ţalovanému Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch, Škultétyho č. 1577/8, Topoľčany,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného zo dňa 27. apríla 2009, č. j. ,

č. z. , proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. -90 zo dňa

24. mája 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. -

90 zo dňa 24. mája 2011 p o t v r d z u j e .

Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania 157,10

eura na účet JUDr. P., č. účtu X. vedený v S..

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým rozsudkom, č. k. -

90 zo dňa 24. mája 2011 podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. j. ,

č. z. zo dňa 27. apríla 2009, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny v Topoľčanoch č. j. , č. z. A/2007/013430 zo dňa 06. februára 2007

2

a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi

náhradu trov konania 284,92 eura.

Rozhodol tak po tom, čo jeho predchádzajúci rozsudok vo veci z 12. januára 2010,

č. k. -55 bol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 24. februára 2011 zrušený podľa veta druhá

a a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Krajský súd svoje nové rozhodnutie odôvodnil tým, ţe z predloţeného spisového

materiálu ţalovaného zistil, ţe ţalobca bol rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí

a rodiny v Bratislave zo dňa 01. júna 2004 o zmene štátnozamestnaneckého pomeru

vymenovaný do funkcie odborný radca – predstavený, riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny a vedúci sluţobného úradu v Topoľčanoch v stálej štátnej sluţbe v odbore riadenie

štátnej sluţby. Rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa

20. novembra 2006 o zmene štátnozamestnaneckého pomeru (právoplatnosť vyznačená dňom

08. decembra 2006) bol ţalobca zaradený mimo činnej štátnej sluţby dňa 20. novembra 2006,

a to z dôvodu, ţe sa stal dôvodne podozrivým zo spáchania trestného činu a jeho ďalšie

vykonávanie štátnej sluţby by ohrozovalo dôleţitý záujem štátnej sluţby. Úrad špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej aj „GP SR“) dňa

11. decembra 2006 zrušil uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 13. novembra 2006, ktorým bolo

vznesené obvinenie ţalobcovi z dôvodu jeho nezákonnosti a vec prikázal na nové konanie

a rozhodnutie. Informáciu o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia ţalobcu zo spáchania

zločinu správny orgán (Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave ako i Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch) získal dňa 27. decembra 2006.

Dňa 06. februára 2007 vydal ţalovaný rozhodnutie č. j. ,

č. z. A/2007/013430 o zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ktorým bol ţalobca opätovne

zaradený do štátnej sluţby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej sluţby, pričom

konkrétne bol zaradený ako odborný radca v stálej štátnej sluţbe v odbore riadenie štátnej

sluţby dňom 06. februára 2007. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, ţe odpadli

dôvody pre zaradenie ţalobcu mimo činnú štátnu sluţbu a na základe podania ţalobcu

doručeného dňa 02. januára 2007 bolo začaté konanie vo veci opätovného zaradenia ţalobcu

do štátnej sluţby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej sluţby. Ţalobca bol dňa

10. januára 2007 vládou Slovenskej republiky odvolaný z funkcie riaditeľa Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch. Následne ţalovaný po prerokovaní odvolania

ţalobcu proti rozhodnutiu zo dňa 06. februára 2007 (o opätovnom zaradení ţalobcu do štátnej

sluţby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej sluţby) v poradnej odvolacej komisii

rozhodol dňa 27. apríla 2009 tak, ţe rozhodnutie zo dňa 06. februára 2007 zrušil s poukazom

3

na to, ţe ţalobca bol uznesením Vlády Slovenskej republiky ďalej aj („SR“) č. 28/2007

zo dňa 10. januára 2007 odvolaný z funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

v Topoľčanoch a podľa o štátnej sluţbe v znení platnom

do 31. decembra 2006 (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe“) štátnozamestnanecký pomer

predstaveného v politickej funkcii sa skončil dňom uvedeným v rozhodnutí o dovolaní z tejto

funkcie. V odôvodnení tohto rozhodnutia ţalovaný zároveň uviedol, ţe rozhodnutie zo dňa

20. novembra 2006 o zmene štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu (zaradenie mimo činnej

štátnej sluţby) vydalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch nebol v pozícii meniť toto rozhodnutie. Iba tento

správny orgán mohol rozhodnúť o opätovnom zaradení ţalobcu do činnej štátnej sluţby

na základe zisteného skutkového stavu a nie je v kompetencii ţalovaného, aby skúmal dôvody

nečinnosti tohto správneho orgánu v súvislosti s nezaradením ţalobcu do činnej štátnej sluţby

po 27. decembri 2006, keď odpadli dôvody postavenia ţalobcu mimo činnej štátnej sluţby.

Na základe uvedených zistení krajský súd nepovaţoval za sporné, ţe ţalobca bol

rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 20. novembra 2006

zaradený mimo činnej štátnej sluţby dňom 20. novembra 2006 ako štátny zamestnanec

v stálej štátnej sluţbe vo funkcii odborný radca – predstavený, riaditeľ a vedúci sluţobného

úradu – Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch. Dôvodom bola tá skutočnosť,

ţe sa stal podozrivým zo spáchania trestného činu na základe oznámenia orgánov činných

v trestnom konaní. Na základe odvolania ţalobcu proti tomuto rozhodnutiu vo veci

rozhodovalo opätovne Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktoré

rozhodnutím zo dňa 29. januára 2007 č. AA/2007/006484 odvolanie ţalobcu zamietlo

a prvostupňové rozhodnutie (o zaradení ţalobcu mimo činnej štátnej sluţby) potvrdilo.

Preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia súdom sa ţalobca nedomáhal. Ďalej uviedol,

ţe nie je sporné, ţe Úrad špeciálnej prokuratúry GP SR v Bratislave rozhodnutím zo dňa

11. decembra 2006 zrušil uznesenie vyšetrovateľa Prezídia PZ, Úradu boja proti korupcii,

odboru boja proti korupcii Západ v Nitre zo dňa 13. novembra 2006 z dôvodu jeho

nezákonnosti. O rozhodnutí zo dňa 11. decembra 2006 mali správne orgány (Ústredie práce,

sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch)

vedomosť uţ dňa 27. decembra 2006, čo nesporne vyplýva z písomného podania Ústredia

práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 27. decembra 2006. Získaním tejto

informácie vo forme rozhodnutia zo dňa 11. decembra 2006 podľa názoru krajského súdu

odpadli dôvody na zaradenie ţalobcu mimo činnej štátnej sluţby a bol daný dôvod na zmenu

štátnozamestnaneckého pomeru u ţalobcu, a to jeho opätovné zaradenie do štátnej sluţby

4

po skončení zaradenia mimo činnej štátnej sluţby podľa § 27 písm. k/ vyššie citovaného

zákona.

V tomto čase bolo sluţobným úradom ţalobcu Ústredie práce, sociálnych vecí

a rodiny v Bratislave, a to aţ do 10. januára 2007, kedy bol ţalobca Vládou SR odvolaný

z funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch. Po odvolaní ţalobcu

z tejto funkcie sa jeho sluţobným úradom stal ţalovaný a jeho povinnosťou (keďţe Ústredie

práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave do 10. januára 2007 nerozhodlo) bolo potom

rozhodnúť o opätovnom zaradení ţalobcu do štátnej sluţby po skončení zaradenia mimo

činnej štátnej sluţby. Ţalovaný tak rozhodol aţ dňa 06. februára 2007, pričom týmto dňom

i zaradil ţalobcu ako štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej sluţby v odbore riadenie

štátnej sluţby. Ţalobca bol toho názoru, ţe do štátnej sluţby mal byť zaradený minimálne

od 27. decembra 2006, kedy sa správne orgány dozvedeli, ţe odpadol dôvod na jeho zaradenie

mimo činnej štátnej sluţby a z toho dôvodu podal proti rozhodnutiu ţalovaného zo dňa

06. februára 2007 odvolanie. Nesprávne postupoval ţalovaný, ktorý o podanom odvolaní

rozhodol tak, ţe toto rozhodnutie svojím rozhodnutím zo dňa 27. apríla 2009 zrušil,

čo odôvodnil tým, ţe na základe uznesenia Vlády SR zo dňa 10. januára. 2007 bol ţalobca

odvolaný z funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch a podľa

§ 43 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe sa štátnozamestnanecký pomer predstaveného v politickej

funkcii skončil dňom uvedeným v rozhodnutí o odvolaní z tejto funkcie. Takýto postup podľa

názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrenom v jeho rozhodnutí zo dňa

24. februára 2011 sp. zn. nie je správny, pretoţe sluţobný úrad mal

postupovať podľa § 35 ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení platnom

do 31. decembra 2006, teda po odpadnutí dôvodov zaradenia štátneho zamestnanca mimo

činnej štátnej sluţby, bolo potrebné rozhodnúť o zaradení ţalobcu ako štátneho zamestnanca

na vykonávanie štátnej sluţby na štátnozamestnanecké miesto.

Nakoľko ţalovaný správny orgán takto nepostupoval, pretoţe vychádzal z iného

právneho názoru, krajský súd rozhodnutie riaditeľa a vedúceho sluţobného úradu ţalovaného

zo dňa 27. apríla 2009 č. j. , ako i rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny v Topoľčanoch zo dňa 06. februára 2007, č. j. A/2006/20585 podľa § 250j ods. 2

písm. a/ zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania úspešného ţalobcu rozhodol krajský súd podľa § 205k

ods. 1 .

Proti rozhodnutiu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný.

Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a ţalobu zamietnuť, nakoľko krajský súd vec nesprávne

5

právne posúdil. Uviedol, ţe rozhodnutie o opätovnom zaradení ţalobcu do činnej sluţby

povaţuje za nadbytočné, nakoľko aj po novelizácií zákonom

č. aj po 01. januári 2007 ţalobca bol v postavení riaditeľa Úradu práce

sociálnych vecí a rodiny, povaţoval sa za štátneho zamestnanca na účely

Z. z., ktorým je fyzická osoba, ktorú vymenúva a odvoláva Vláda SR podľa § 5 ods. 3

písm. b/ a zároveň sa povaţoval za štátneho zamestnanca v politickej funkcií v zmysle

ustanovenia v platnom znení. So zreteľom na uvedené

podľa ţalovaného sluţobnému úradu nevzniká ponuková povinnosť vhodného ani iného

štátnozamestnaneckého miesta a štátnozamestnanecký pomer skončí predmetným odvolaním

Vládou SR dňom uvedeným v odvolaní.

S poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 21. augusta 2008 a sp. zn. , v ktorých bola vyslovená

prípustnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa ,

ţalovaný označil svoje zrušujúce rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa

zo 06. februára 2007 za správne a v súlade so zákonom.

Vyslovil tieţ názor, ţe ţalobca nebol jeho postupom dotknutý na svojich právach,

ţe predmetné rozhodnutie mal krajský súd posúdiť ako rozhodnutie procesné a ţalobu

zamietnuť.

Ďalej uviedol, ţe na Okresnom súde v Topoľčanoch ţalobca vedie proti ţalovanému

spor pod sp. zn. o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu

podľa a , v ktorom bola ţaloba zamietnutá

a v súčasnosti prebieha odvolacie konanie na Krajskom súde v Nitre. Taktieţ upozornil

na nejednotnosť rozhodovania najvyššieho súdu v predmetnej otázke s tým, ţe podal podnet

na generálnu prokuratúru podľa § 14 ods. 1 zákona o prokuratúre.

Ţalobca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si právo na náhradu trov konania. Po opise doterajšieho

priebehu konania a postupu ţalovaného v ňom konštatoval, ţe rozhodnutia najvyššieho súdu,

na ktoré sa ţalobca vo svojom odvolaní odvoláva (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 21. augusta 2008 ako aj rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. ) a v ktorých bola vyslovená prípustnosť

skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa povaţuje

pre posúdenie tejto veci za nepouţiteľné, nesprávne a prekonané.

V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 03. decembra 2009, sp. zn. zo 06. augusta 2008,

6

sp. zn. z 22. októbra 2008 (kde sa ţalobca explicitne domáhal aplikácie postupu

podľa § 43 zákona o štátnej sluţbe) a osobitne na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo dňa 16. júna 2011.

Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí potvrdil ústavnosť a zákonnosť

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo 17. februára 2011 a vyslovil právny názor, ţe po odvolaní z funkcie riaditeľa Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny v Námestove uznesením Vlády SR z 10. januára 2007; „... takéto

odvolanie je jedným zo základných predpokladov pre skončenie štátnozamestnaneckého

pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe“.

Ku konaniu vedenom na Okresnom súde v Topoľčanoch pod sp. zn.

o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu podľa § 43 ods. 2 a 3 zákona

o štátnej sluţbe uviedol, ţe Krajský súd v Nitre dňa 31. mája 2011 zrušil svojím rozsudkom

sp. zn. -182 prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil okresnému súdu na nové

konanie. Pritom jednoznačne konštatoval, ţe odvolaním ţalobcu z funkcie riaditeľa dňom

10. januára 2007 jeho štátnozamestnanecký pomer nezanikol a poukázal na potrebu

posudzovať túto vec v zmysle rozsudkov najvyššieho súdu z 24. februára 2011. Okresný súd

v Topoľčanoch v danej veci pojednával dňa 08. novembra 2011 a dňa 28. novembra 2011

v tejto veci vyhlási rozsudok.

Napokon poukázal na ďalšie zmätočné a nezákonné konanie ţalobcu v tomto

správnom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 v spojení s veta prvá ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1

v spojení s veta prvá ); odvolanie prejednal bez nariadenia

odvolacieho pojednávania ( veta prvá ), keď deň verejného vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a

v spojení s a veta prvá) a dospel k záveru, ţe odvolaniu

ţalovaného nemoţno priznať úspech.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V prejednávanej veci krajský súd na základe ţaloby v zmysle ustanovenia

preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného č. j. ,

č. z. z 27. apríla 2009, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie

7

č. j. , č. z. A/2007/013430 zo 06. februára 2007 o opätovnom zaradení ţalobcu

do štátnej sluţby.

V odvolacom konaní ţalovaný s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 21. augusta 2008 a sp. zn.

zo 06. augusta 2008 namietal, ţe štátnozamestnanecký pomer ţalobcu predstaveného

v politickej funkcii sa skončil dňom uvedeným v rozhodnutí vlády o odvolaní z tejto funkcie

podľa § 43 zákona o štátnej sluţbe v dôsledku čoho je rozhodnutie správneho orgánu

o zaradení ţalobcu do činnej štátnej sluţby nadbytočné.

Z obsahu administratívneho a súdneho spisu vyplýva, ţe ţalobcovi vznikol

štátnozamestnanecký pomer 01. januára 2004 vo funkcií okresný radca a rozhodnutím

Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny o zmene štátnozamestnaneckého pomeru bol

od 01. júna 2004 vymenovaný do funkcie odborný radca – predstavený, riaditeľ Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny a vedúci sluţobného úradu v Topoľčanoch, v stálej štátnej sluţbe.

Právoplatným rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí rodiny v Bratislave

z 20. novembra 2006 bol ţalobca zaradený mimo činnú štátnu sluţby dňom

20. novembra 2006, pretoţe sa stal podozrivým zo spáchania trestného činu na základe

oznámenia orgánov činných v trestnom konaní. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave rozhodnutím z 11. decembra 2006 zrušil

ţalobcu sa týkajúce uznesenie vyšetrovateľa Policajného zboru, úradu boja proti korupcii,

odboru boja proti korupcii Západ v Nitre z 13. novembra 2006 z dôvodu jeho nezákonnosti.

Dňa 06. februára 2007 vydal ţalovaný rozhodnutie č. j. ,

č. z. A/2007/013430 o zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ktorým bol ţalobca opätovne

zaradený do štátnej sluţby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej sluţby, pričom

konkrétne bol zaradený ako odborný radca v stálej štátnej sluţbe v odbore riadenie štátnej

sluţby dňom 06. februára 2007. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, ţe odpadli dôvody

pre zaradenie ţalobcu mimo činnú štátnu sluţbu.

Na odvolanie ţalobcu ţalovaný uvedené rozhodnutie zo dňa 06. februára 2007 zrušil

s poukazom na to, ţe ţalobca bol uznesením Vlády SR č. 28/2007 zo dňa 10. januára 2007

odvolaný z funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch a podľa

§ 43 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe, štátnozamestnanecký pomer predstaveného v politickej

funkcii sa skončil dňom uvedeným v rozhodnutí o odvolaní z tejto funkcie.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania pri vykonávaní štátnej sluţby, tak ako uţ bolo

uvedené v zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn.

8

z 26. februára 2011 sa posudzuje podľa ustanovení v znení platnom

do 31. decembra 2006 (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe“).

Podľa § 43 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe štátnozamestnanecký pomer predstaveného

v politickej funkcii a predstaveného, ktorý je veľvyslancom v dočasnej štátnej sluţbe (§ 25)

a odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo

podpredsedu národnej rady, sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí o odvolaní z tejto

funkcie alebo dňom vzdania sa tejto funkcie.

Podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej sluţbe v stálej štátnej sluţbe alebo

v dočasnej štátnej sluţbe sluţobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním

aj z týchto dôvodov: nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného

na vykonávanie štátnej sluţby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej

sluţby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, ţe sluţobný úrad takéto miesto nemá alebo

sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, pričom sa poskytne predstavenému náhrada

vo výške dvojnásobku, jeho funkčného platu; vedúcemu úradu a predstavenému, ktorý bol

odvolaný podľa § 31 ods. 2, sa poskytne náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu.

Podľa § 5 ods. 4, 6 zákona o štátnej sluţbe funkcie, do ktorých sa štátni zamestnanci

volia alebo vymenúvajú podľa odsekov 3 a 5, sú na účely tohto zákona politické funkcie,

ak osobitný predpis neustanovuje inak. Výkon politickej funkcie sa povaţuje za výkon

verejnej funkcie.

Podľa § 10 ods. 6, 8 písm. a/ zákona ostatnej sluţbe vedúci úradu v sluţobnom úrade

uvedenom v § 7 ods. 1 písm. c/ a d/ je jeho štatutárny orgán. Sluţobný úrad po odvolaní

vedúceho úradu postupuje podľa § 40 ods. 2 písm. b/, ak ide o štátneho zamestnanca v stálej

štátnej sluţbe.

Podľa § 5 ods. 5 zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí úrad riadi

a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva Vláda Slovenskej

republiky na návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Zo skutkového stavu danej veci vyplýva, ţe ţalobca bol štátnym zamestnancom

v stálej štátnej sluţbe a bol na základe uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 28 zo dňa

10. januára 2007 odvolaný z funkcie, ktorá podľa § 5 zákona o štátnej sluţbe v spojení s § 5

ods. 5 zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí je politickou funkciou.

Takéto odvolanie je jedným zo základných predpokladov pre skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej sluţbe. Najvyšší

9

súd sa preto nestotoţnil s právnym názorom ţalovaného, ţe sluţobný pomer ţalobcu skončil

dňom uvedeným v rozhodnutí o odvolaní z funkcie podľa § 43 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe.

Keďţe ţalobca bol zaradený mimo činnú štátnu sluţbu a dôvod tohto zaradenia

odpadol, je potrebné tak ako to uţ uviedol najvyšší súd vo svojom zrušujúcom rozsudku a tieţ

krajský súd v napadnutom rozsudku, najskôr ţalobcovi ponúknuť miesta štátnej sluţby

a rozhodnúť o jeho zaradení do činnej štátnej sluţby na štátnozamestnanecké miesto.

Pre úplnosť sa ţiada uviesť, ţe ustanovenie § 35 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe nevylučuje

dohodu účastníkov o obsadení určitého štátnozamestnaneckého miesta. Nesplnením uvedenej

povinnosti, by došlo k porušeniu vyššie citovaného ustanovenia a ţalobca by bol dotknutý

na svojom práve.

Najvyššiemu súdu sú známe ţalovaným citované rozhodnutia najvyššieho súdu, avšak

z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia vyslovil k aplikácii ustanovenia § 43

ods. 2 zákona o štátnej sluţbe v prejednávanej veci odlišný právny názor a na podporu

odôvodnenia svojho rozhodnutia poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 03. decembra 2009, zo 06. augusta 2008

a zo 17. februára 2011.

Krajský súd v Nitre postupoval správne, keď preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec

vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Keďţe v jeho konaní neboli zistené ani procesné

pochybenia odôvodňujúce zrušenie rozsudku a jeho vrátenie na ďalšie konanie, Najvyšší súd

Slovenskej republiky odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil podľa §250ja

ods. 3 v spojení s .

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa 224 ods. 1 v spojení s a tak, ţe úspešnému

ţalobcovi priznal ich náhradu v sume 157,10 eura, ktorá suma pozostáva z jedného úkonu

právnej sluţby advokáta (podanie vyjadrenia k odvolaniu ţalovaného z 21. novembra 2011),

za ktorý mu patrí odmena 123,50 eura, paušálna náhrada výdavkov 7,41 eura a daň z pridanej

hodnoty 26,18 eura (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. b/, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 2, § 18

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení

od 01. júna 2010).

Náhradu trov konania ţalovaný zaplatí v súlade s v spojení s

ods. 1 právnemu zástupcovi ţalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku (

ods. 1 veta prvá v spojení s ).

10

Celkom na záver Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti účastníkov

ako aj krajského súdu, ţe okresný súd nie je vecne príslušným súdom na konanie o skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru podľa o štátnej sluţbe a zmene

a doplnení niektorých zákonov, a preto nie je oprávnený rozhodovať ani „spor“ o neplatnosť

skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu podľa a

Z. z.. Súdne konanie podľa rieši výlučne príslušný súd v správnom

súdnictve (k tomu pozri napr. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci

z 20. apríla 2011).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 15. decembra 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková