Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a8b/382642.a8cd1b.pdf
PDF · 166.61 KB
No categories available
5Sžo/37/2011
Najvyšší súd 5Sžo/37/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Baricovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej
veci ţalobcu RNDr. L., S., zastúpeného JUDr. P., advokátom, M., proti ţalovanému Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch, Škultétyho č. 1577/8, Topoľčany,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného zo dňa 27. apríla 2009, č. j. A/2009/06396,
č. z. A/2009/042982, proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/74/2009-90 zo dňa
24. mája 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/74/2009-
90 zo dňa 24. mája 2011 p o t v r d z u j e .
Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania 157,10
eura na účet JUDr. P., č. účtu X. vedený v S..
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým rozsudkom, č. k. 11S/74/2009-
90 zo dňa 24. mája 2011 podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. j. A/2009/06396,
č. z. A/2009/042982 zo dňa 27. apríla 2009, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny v Topoľčanoch č. j. A/2006/20585, č. z. A/2007/013430 zo dňa 06. februára 2007
a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi
náhradu trov konania 284,92 eura.
Rozhodol tak po tom, čo jeho predchádzajúci rozsudok vo veci z 12. januára 2010,
č. k. 11S/74/2009-55 bol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Sţo/126/2010 z 24. februára 2011 zrušený podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP
a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.
Krajský súd svoje nové rozhodnutie odôvodnil tým, ţe z predloţeného spisového
materiálu ţalovaného zistil, ţe ţalobca bol rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí
a rodiny v Bratislave zo dňa 01. júna 2004 o zmene štátnozamestnaneckého pomeru
vymenovaný do funkcie odborný radca – predstavený, riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny a vedúci sluţobného úradu v Topoľčanoch v stálej štátnej sluţbe v odbore riadenie
štátnej sluţby. Rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa
20. novembra 2006 o zmene štátnozamestnaneckého pomeru (právoplatnosť vyznačená dňom
08. decembra 2006) bol ţalobca zaradený mimo činnej štátnej sluţby dňa 20. novembra 2006,
a to z dôvodu, ţe sa stal dôvodne podozrivým zo spáchania trestného činu a jeho ďalšie
vykonávanie štátnej sluţby by ohrozovalo dôleţitý záujem štátnej sluţby. Úrad špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej aj „GP SR“) dňa
11. decembra 2006 zrušil uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 13. novembra 2006, ktorým bolo
vznesené obvinenie ţalobcovi z dôvodu jeho nezákonnosti a vec prikázal na nové konanie
a rozhodnutie. Informáciu o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia ţalobcu zo spáchania
zločinu správny orgán (Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave ako i Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch) získal dňa 27. decembra 2006.
Dňa 06. februára 2007 vydal ţalovaný rozhodnutie č. j. A/2006/20585,
č. z. A/2007/013430 o zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ktorým bol ţalobca opätovne
zaradený do štátnej sluţby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej sluţby, pričom
konkrétne bol zaradený ako odborný radca v stálej štátnej sluţbe v odbore riadenie štátnej
sluţby dňom 06. februára 2007. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, ţe odpadli
dôvody pre zaradenie ţalobcu mimo činnú štátnu sluţbu a na základe podania ţalobcu
doručeného dňa 02. januára 2007 bolo začaté konanie vo veci opätovného zaradenia ţalobcu
do štátnej sluţby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej sluţby. Ţalobca bol dňa
10. januára 2007 vládou Slovenskej republiky odvolaný z funkcie riaditeľa Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch. Následne ţalovaný po prerokovaní odvolania
ţalobcu proti rozhodnutiu zo dňa 06. februára 2007 (o opätovnom zaradení ţalobcu do štátnej
sluţby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej sluţby) v poradnej odvolacej komisii
rozhodol dňa 27. apríla 2009 tak, ţe rozhodnutie zo dňa 06. februára 2007 zrušil s poukazom
na to, ţe ţalobca bol uznesením Vlády Slovenskej republiky ďalej aj („SR“) č. 28/2007
zo dňa 10. januára 2007 odvolaný z funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
v Topoľčanoch a podľa § 43 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej sluţbe v znení platnom
do 31. decembra 2006 (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe“) štátnozamestnanecký pomer
predstaveného v politickej funkcii sa skončil dňom uvedeným v rozhodnutí o dovolaní z tejto
funkcie. V odôvodnení tohto rozhodnutia ţalovaný zároveň uviedol, ţe rozhodnutie zo dňa
20. novembra 2006 o zmene štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu (zaradenie mimo činnej
štátnej sluţby) vydalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch nebol v pozícii meniť toto rozhodnutie. Iba tento
správny orgán mohol rozhodnúť o opätovnom zaradení ţalobcu do činnej štátnej sluţby
na základe zisteného skutkového stavu a nie je v kompetencii ţalovaného, aby skúmal dôvody
nečinnosti tohto správneho orgánu v súvislosti s nezaradením ţalobcu do činnej štátnej sluţby
po 27. decembri 2006, keď odpadli dôvody postavenia ţalobcu mimo činnej štátnej sluţby.
Na základe uvedených zistení krajský súd nepovaţoval za sporné, ţe ţalobca bol
rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 20. novembra 2006
zaradený mimo činnej štátnej sluţby dňom 20. novembra 2006 ako štátny zamestnanec
v stálej štátnej sluţbe vo funkcii odborný radca – predstavený, riaditeľ a vedúci sluţobného
úradu – Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch. Dôvodom bola tá skutočnosť,
ţe sa stal podozrivým zo spáchania trestného činu na základe oznámenia orgánov činných
v trestnom konaní. Na základe odvolania ţalobcu proti tomuto rozhodnutiu vo veci
rozhodovalo opätovne Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktoré
rozhodnutím zo dňa 29. januára 2007 č. AA/2007/006484 odvolanie ţalobcu zamietlo
a prvostupňové rozhodnutie (o zaradení ţalobcu mimo činnej štátnej sluţby) potvrdilo.
Preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia súdom sa ţalobca nedomáhal. Ďalej uviedol,
ţe nie je sporné, ţe Úrad špeciálnej prokuratúry GP SR v Bratislave rozhodnutím zo dňa
11. decembra 2006 zrušil uznesenie vyšetrovateľa Prezídia PZ, Úradu boja proti korupcii,
odboru boja proti korupcii Západ v Nitre zo dňa 13. novembra 2006 z dôvodu jeho
nezákonnosti. O rozhodnutí zo dňa 11. decembra 2006 mali správne orgány (Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch)
vedomosť uţ dňa 27. decembra 2006, čo nesporne vyplýva z písomného podania Ústredia
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 27. decembra 2006. Získaním tejto
informácie vo forme rozhodnutia zo dňa 11. decembra 2006 podľa názoru krajského súdu
odpadli dôvody na zaradenie ţalobcu mimo činnej štátnej sluţby a bol daný dôvod na zmenu
štátnozamestnaneckého pomeru u ţalobcu, a to jeho opätovné zaradenie do štátnej sluţby
po skončení zaradenia mimo činnej štátnej sluţby podľa § 27 písm. k/ vyššie citovaného
zákona.
V tomto čase bolo sluţobným úradom ţalobcu Ústredie práce, sociálnych vecí
a rodiny v Bratislave, a to aţ do 10. januára 2007, kedy bol ţalobca Vládou SR odvolaný
z funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch. Po odvolaní ţalobcu
z tejto funkcie sa jeho sluţobným úradom stal ţalovaný a jeho povinnosťou (keďţe Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave do 10. januára 2007 nerozhodlo) bolo potom
rozhodnúť o opätovnom zaradení ţalobcu do štátnej sluţby po skončení zaradenia mimo
činnej štátnej sluţby. Ţalovaný tak rozhodol aţ dňa 06. februára 2007, pričom týmto dňom
i zaradil ţalobcu ako štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej sluţby v odbore riadenie
štátnej sluţby. Ţalobca bol toho názoru, ţe do štátnej sluţby mal byť zaradený minimálne
od 27. decembra 2006, kedy sa správne orgány dozvedeli, ţe odpadol dôvod na jeho zaradenie
mimo činnej štátnej sluţby a z toho dôvodu podal proti rozhodnutiu ţalovaného zo dňa
06. februára 2007 odvolanie. Nesprávne postupoval ţalovaný, ktorý o podanom odvolaní
rozhodol tak, ţe toto rozhodnutie svojím rozhodnutím zo dňa 27. apríla 2009 zrušil,
čo odôvodnil tým, ţe na základe uznesenia Vlády SR zo dňa 10. januára. 2007 bol ţalobca
odvolaný z funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch a podľa
§ 43 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe sa štátnozamestnanecký pomer predstaveného v politickej
funkcii skončil dňom uvedeným v rozhodnutí o odvolaní z tejto funkcie. Takýto postup podľa
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrenom v jeho rozhodnutí zo dňa
24. februára 2011 sp. zn. 5Sţo/126/2010 nie je správny, pretoţe sluţobný úrad mal
postupovať podľa § 35 ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení platnom
do 31. decembra 2006, teda po odpadnutí dôvodov zaradenia štátneho zamestnanca mimo
činnej štátnej sluţby, bolo potrebné rozhodnúť o zaradení ţalobcu ako štátneho zamestnanca
na vykonávanie štátnej sluţby na štátnozamestnanecké miesto.
Nakoľko ţalovaný správny orgán takto nepostupoval, pretoţe vychádzal z iného
právneho názoru, krajský súd rozhodnutie riaditeľa a vedúceho sluţobného úradu ţalovaného
zo dňa 27. apríla 2009 č. j. A/2009/06396, ako i rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny v Topoľčanoch zo dňa 06. februára 2007, č. j. A/2006/20585 podľa § 250j ods. 2
písm. a/ OSP zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.
O náhrade trov konania úspešného ţalobcu rozhodol krajský súd podľa § 205k
ods. 1 OSP.
Proti rozhodnutiu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný.
Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a ţalobu zamietnuť, nakoľko krajský súd vec nesprávne
právne posúdil. Uviedol, ţe rozhodnutie o opätovnom zaradení ţalobcu do činnej sluţby
povaţuje za nadbytočné, nakoľko aj po novelizácií zákona č. 453/2003 Z. z. zákonom
č. 664/2006 Z. z. aj po 01. januári 2007 ţalobca bol v postavení riaditeľa Úradu práce
sociálnych vecí a rodiny, povaţoval sa za štátneho zamestnanca na účely zákona č. 312/2001
Z. z., ktorým je fyzická osoba, ktorú vymenúva a odvoláva Vláda SR podľa § 5 ods. 3
písm. b/ a zároveň sa povaţoval za štátneho zamestnanca v politickej funkcií v zmysle
ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z. z. v platnom znení. So zreteľom na uvedené
podľa ţalovaného sluţobnému úradu nevzniká ponuková povinnosť vhodného ani iného
štátnozamestnaneckého miesta a štátnozamestnanecký pomer skončí predmetným odvolaním
Vládou SR dňom uvedeným v odvolaní.
S poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7Sţso/87/2007 z 21. augusta 2008 a sp. zn. 6Sţo/15/2008, v ktorých bola vyslovená
prípustnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 43 zákona č. 312/2001 Z. z.,
ţalovaný označil svoje zrušujúce rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
zo 06. februára 2007 za správne a v súlade so zákonom.
Vyslovil tieţ názor, ţe ţalobca nebol jeho postupom dotknutý na svojich právach,
ţe predmetné rozhodnutie mal krajský súd posúdiť ako rozhodnutie procesné a ţalobu
zamietnuť.
Ďalej uviedol, ţe na Okresnom súde v Topoľčanoch ţalobca vedie proti ţalovanému
spor pod sp. zn. 8C/64/2009 o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu
podľa § 43 ods. 2 a 3 zákona č. 312/2001 Z. z., v ktorom bola ţaloba zamietnutá
a v súčasnosti prebieha odvolacie konanie na Krajskom súde v Nitre. Taktieţ upozornil
na nejednotnosť rozhodovania najvyššieho súdu v predmetnej otázke s tým, ţe podal podnet
na generálnu prokuratúru podľa § 14 ods. 1 zákona o prokuratúre.
Ţalobca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si právo na náhradu trov konania. Po opise doterajšieho
priebehu konania a postupu ţalovaného v ňom konštatoval, ţe rozhodnutia najvyššieho súdu,
na ktoré sa ţalobca vo svojom odvolaní odvoláva (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Sţso/87/2007 z 21. augusta 2008 ako aj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Sţo/15/2008) a v ktorých bola vyslovená prípustnosť
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 43 zákona č. 312/2001 Z. z. povaţuje
pre posúdenie tejto veci za nepouţiteľné, nesprávne a prekonané.
V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Sţo/154/2009 z 03. decembra 2009, sp. zn. 6Sţo/15/2008 zo 06. augusta 2008,
sp. zn. 2Sţo/32/2008 z 22. októbra 2008 (kde sa ţalobca explicitne domáhal aplikácie postupu
podľa § 43 zákona o štátnej sluţbe) a osobitne na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 230/2011 zo dňa 16. júna 2011.
Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí potvrdil ústavnosť a zákonnosť
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sţo/140/2010
zo 17. februára 2011 a vyslovil právny názor, ţe po odvolaní z funkcie riaditeľa Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Námestove uznesením Vlády SR z 10. januára 2007; „... takéto
odvolanie je jedným zo základných predpokladov pre skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe“.
Ku konaniu vedenom na Okresnom súde v Topoľčanoch pod sp. zn. 8C/64/2009
o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu podľa § 43 ods. 2 a 3 zákona
o štátnej sluţbe uviedol, ţe Krajský súd v Nitre dňa 31. mája 2011 zrušil svojím rozsudkom
sp. zn. 7Co/110/2010-182 prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil okresnému súdu na nové
konanie. Pritom jednoznačne konštatoval, ţe odvolaním ţalobcu z funkcie riaditeľa dňom
10. januára 2007 jeho štátnozamestnanecký pomer nezanikol a poukázal na potrebu
posudzovať túto vec v zmysle rozsudkov najvyššieho súdu z 24. februára 2011. Okresný súd
v Topoľčanoch v danej veci pojednával dňa 08. novembra 2011 a dňa 28. novembra 2011
v tejto veci vyhlási rozsudok.
Napokon poukázal na ďalšie zmätočné a nezákonné konanie ţalobcu v tomto
správnom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10
ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP
v spojení s § 211 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, ţe odvolaniu
ţalovaného nemoţno priznať úspech.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V prejednávanej veci krajský súd na základe ţaloby v zmysle ustanovenia § 247 OSP
preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného č. j. A/2009/06396,
č. z. A/2009/042982 z 27. apríla 2009, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie
č. j. A/2006/20585, č. z. A/2007/013430 zo 06. februára 2007 o opätovnom zaradení ţalobcu
do štátnej sluţby.
V odvolacom konaní ţalovaný s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Sţso/87/2007 z 21. augusta 2008 a sp. zn. 6Sţo/15/2008
zo 06. augusta 2008 namietal, ţe štátnozamestnanecký pomer ţalobcu predstaveného
v politickej funkcii sa skončil dňom uvedeným v rozhodnutí vlády o odvolaní z tejto funkcie
podľa § 43 zákona o štátnej sluţbe v dôsledku čoho je rozhodnutie správneho orgánu
o zaradení ţalobcu do činnej štátnej sluţby nadbytočné.
Z obsahu administratívneho a súdneho spisu vyplýva, ţe ţalobcovi vznikol
štátnozamestnanecký pomer 01. januára 2004 vo funkcií okresný radca a rozhodnutím
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny o zmene štátnozamestnaneckého pomeru bol
od 01. júna 2004 vymenovaný do funkcie odborný radca – predstavený, riaditeľ Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny a vedúci sluţobného úradu v Topoľčanoch, v stálej štátnej sluţbe.
Právoplatným rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí rodiny v Bratislave
z 20. novembra 2006 bol ţalobca zaradený mimo činnú štátnu sluţby dňom
20. novembra 2006, pretoţe sa stal podozrivým zo spáchania trestného činu na základe
oznámenia orgánov činných v trestnom konaní. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave rozhodnutím z 11. decembra 2006 zrušil
ţalobcu sa týkajúce uznesenie vyšetrovateľa Policajného zboru, úradu boja proti korupcii,
odboru boja proti korupcii Západ v Nitre z 13. novembra 2006 z dôvodu jeho nezákonnosti.
Dňa 06. februára 2007 vydal ţalovaný rozhodnutie č. j. A/2006/20585,
č. z. A/2007/013430 o zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ktorým bol ţalobca opätovne
zaradený do štátnej sluţby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej sluţby, pričom
konkrétne bol zaradený ako odborný radca v stálej štátnej sluţbe v odbore riadenie štátnej
sluţby dňom 06. februára 2007. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, ţe odpadli dôvody
pre zaradenie ţalobcu mimo činnú štátnu sluţbu.
Na odvolanie ţalobcu ţalovaný uvedené rozhodnutie zo dňa 06. februára 2007 zrušil
s poukazom na to, ţe ţalobca bol uznesením Vlády SR č. 28/2007 zo dňa 10. januára 2007
odvolaný z funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch a podľa
§ 43 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe, štátnozamestnanecký pomer predstaveného v politickej
funkcii sa skončil dňom uvedeným v rozhodnutí o odvolaní z tejto funkcie.
Právny vzťah medzi účastníkmi konania pri vykonávaní štátnej sluţby, tak ako uţ bolo
uvedené v zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 5Sţo/126/2010
z 26. februára 2011 sa posudzuje podľa ustanovení zákona č. 312/2001 Z. z. v znení platnom
do 31. decembra 2006 (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe“).
Podľa § 43 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe štátnozamestnanecký pomer predstaveného
v politickej funkcii a predstaveného, ktorý je veľvyslancom v dočasnej štátnej sluţbe (§ 25)
a odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo
podpredsedu národnej rady, sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí o odvolaní z tejto
funkcie alebo dňom vzdania sa tejto funkcie.
Podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej sluţbe v stálej štátnej sluţbe alebo
v dočasnej štátnej sluţbe sluţobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním
aj z týchto dôvodov: nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného
na vykonávanie štátnej sluţby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej
sluţby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, ţe sluţobný úrad takéto miesto nemá alebo
sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, pričom sa poskytne predstavenému náhrada
vo výške dvojnásobku, jeho funkčného platu; vedúcemu úradu a predstavenému, ktorý bol
odvolaný podľa § 31 ods. 2, sa poskytne náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu.
Podľa § 5 ods. 4, 6 zákona o štátnej sluţbe funkcie, do ktorých sa štátni zamestnanci
volia alebo vymenúvajú podľa odsekov 3 a 5, sú na účely tohto zákona politické funkcie,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. Výkon politickej funkcie sa povaţuje za výkon
verejnej funkcie.
Podľa § 10 ods. 6, 8 písm. a/ zákona ostatnej sluţbe vedúci úradu v sluţobnom úrade
uvedenom v § 7 ods. 1 písm. c/ a d/ je jeho štatutárny orgán. Sluţobný úrad po odvolaní
vedúceho úradu postupuje podľa § 40 ods. 2 písm. b/, ak ide o štátneho zamestnanca v stálej
štátnej sluţbe.
Podľa § 5 ods. 5 zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí úrad riadi
a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva Vláda Slovenskej
republiky na návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Zo skutkového stavu danej veci vyplýva, ţe ţalobca bol štátnym zamestnancom
v stálej štátnej sluţbe a bol na základe uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 28 zo dňa
10. januára 2007 odvolaný z funkcie, ktorá podľa § 5 zákona o štátnej sluţbe v spojení s § 5
ods. 5 zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí je politickou funkciou.
Takéto odvolanie je jedným zo základných predpokladov pre skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej sluţbe. Najvyšší
súd sa preto nestotoţnil s právnym názorom ţalovaného, ţe sluţobný pomer ţalobcu skončil
dňom uvedeným v rozhodnutí o odvolaní z funkcie podľa § 43 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe.
Keďţe ţalobca bol zaradený mimo činnú štátnu sluţbu a dôvod tohto zaradenia
odpadol, je potrebné tak ako to uţ uviedol najvyšší súd vo svojom zrušujúcom rozsudku a tieţ
krajský súd v napadnutom rozsudku, najskôr ţalobcovi ponúknuť miesta štátnej sluţby
a rozhodnúť o jeho zaradení do činnej štátnej sluţby na štátnozamestnanecké miesto.
Pre úplnosť sa ţiada uviesť, ţe ustanovenie § 35 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe nevylučuje
dohodu účastníkov o obsadení určitého štátnozamestnaneckého miesta. Nesplnením uvedenej
povinnosti, by došlo k porušeniu vyššie citovaného ustanovenia a ţalobca by bol dotknutý
na svojom práve.
Najvyššiemu súdu sú známe ţalovaným citované rozhodnutia najvyššieho súdu, avšak
z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia vyslovil k aplikácii ustanovenia § 43
ods. 2 zákona o štátnej sluţbe v prejednávanej veci odlišný právny názor a na podporu
odôvodnenia svojho rozhodnutia poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Sţo/154/2009 z 03. decembra 2009, 6Sţo/15/2008 zo 06. augusta 2008
a 8Sţo/140/2010 zo 17. februára 2011.
Krajský súd v Nitre postupoval správne, keď preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec
vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Keďţe v jeho konaní neboli zistené ani procesné
pochybenia odôvodňujúce zrušenie rozsudku a jeho vrátenie na ďalšie konanie, Najvyšší súd
Slovenskej republiky odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil podľa §250ja
ods. 3 v spojení s § 219 ods. 1 OSP.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe úspešnému
ţalobcovi priznal ich náhradu v sume 157,10 eura, ktorá suma pozostáva z jedného úkonu
právnej sluţby advokáta (podanie vyjadrenia k odvolaniu ţalovaného z 21. novembra 2011),
za ktorý mu patrí odmena 123,50 eura, paušálna náhrada výdavkov 7,41 eura a daň z pridanej
hodnoty 26,18 eura (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. b/, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 2, § 18
ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení
od 01. júna 2010).
Náhradu trov konania ţalovaný zaplatí v súlade s § 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c
ods. 1 OSP právnemu zástupcovi ţalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku (§ 160
ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP).
10 5Sţo/37/2011
Celkom na záver Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti účastníkov
ako aj krajského súdu, ţe okresný súd nie je vecne príslušným súdom na konanie o skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej sluţbe a zmene
a doplnení niektorých zákonov, a preto nie je oprávnený rozhodovať ani „spor“ o neplatnosť
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu podľa § 43 ods. 2 a 3 zákona č. 312/2001
Z. z.. Súdne konanie podľa zákona č. 312/2001 Z. z. rieši výlučne príslušný súd v správnom
súdnictve (k tomu pozri napr. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci
3Cdo 91/2009 z 20. apríla 2011).
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
V Bratislave 15. decembra 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková