Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/226/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu K. H., bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. Z. S., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovaným 2/ SR – Múzeu

Slovenského národného povstania so sídlom v Banskej Bystrici, Kapitulská č. 23, 3/ A., a.s. so

sídlom v B., 4/ L. P., bývajúcej v S., zastúpenej JUDr. F. V., advokátom so sídlom v B., 5/ M.

H., bývajúcej v B., 6/ G. J., bývajúcej vo S., 7/ M. B., bývajúcemu v B., 8/ L. B., bývajúcej v B.,

ţalovaní 5/ aţ 8/ zastúpení JUDr. D. V., advokátkou so sídlom v B., 9/ Ing. E. F., bývajúcej v L.

a

v právnej veci ţalobcov 1/ L. P., bývajúcej v S., 2/ K. B., bývajúcej v B., 3/ G. J., bývajúcej

vo S., 4/ M. B., bývajúceho v B., 5/ L. B., bývajúcej v B., 6/ Ing. E. F., bývajúcej v L., proti

ţalovaným 1/ B. s.r.o., so sídlom v B., 2/ SR - Múzeu Slovenského národného povstania so

sídlom v Banskej Bystrici, Kapitulská č. 23,

o vydanie veci,

vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , v konaní o dovolaní

ţalobcu K. H. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. februára 2010, sp. zn. 16

Co 4/2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 25. februára 2010, sp. zn. v prvom výroku, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil tak, ţe ţalobu K. H. zamietol, z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému

súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

2

Dovolanie ţalobcu K. H. smerujúce proti štvrtému výroku o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica 19. marca 1992 sa ţalobca

K. H. (ďalej len „ţalobca“) v konaní vedenom pod sp. zn. , po úprave petitu

a pripustení jeho rozšírenia uznesením z 12. októbra 2007 č.k. -318, domáhal

I./ proti B. s.r.o. so sídlom v X (pôvodne ţalovanému 1/) a ţalovanej 2/ vydania

spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti ½ k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území

X , vedenej Katastrálnym úradom v Banskej Bystrici, Správou katastra Banská Bystrica na LV č.

2

X. ako parcela č. X., zastavaná plocha a nádvorie o výmere x m(ďalej len „spoluvlastnícky

podiel k parcele X.“), II./ proti ţalovanej 3/ vydania spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti ½ k

nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území X , vedenej Katastrálnym úradom

v Banskej Bystrici, Správou katastra Banská Bystrica na LV č. X. ako parcela č. X., zastavaná

2

plocha a nádvorie o výmere x ma na ňom stojacej budovy, súp. č. X. (ďalej len „spoluvlastnícky

podiel k parcele X. s budovou“) a III./ určenia, ţe dohoda o vydaní veci, uzavretá medzi

ţalovanou 3/ a ţalovanými 4/ aţ 9/, ktorej predmetom bolo vydanie spoluvlastníckeho podielu

k parcele X. s budovou, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech

ţalovaných 4/ aţ 9/ 1. októbra 2001 pod č. V. (ďalej len „dohoda o vydaní veci“), je neplatná,

keď ešte podaním z 28. apríla 2003 vzal ţalobu proti pôvodne ţalovanému 1/ späť a navrhol

konanie voči nemu zastaviť. Okresný súd konanie proti tomuto účastníkovi zastavil podľa § 96

uznesením z 2. augusta 2007 č.k. -253. Ţalobca ţalobu v časti, v ktorej sa

domáhal vydania spoluvlastníckych podielov s budovou odôvodnil tým, ţe hoci si ako oprávnená

osoba na vydanie nehnuteľnosti podľa o mimosúdnych

rehabilitáciách (ďalej len „“) svoj nárok proti ţalovaným 2/ a 3/ ako

povinným osobám uplatnil podľa v zákonnej lehote,

ţalované 2/ a 3/ si svoju povinnosť podľa § 5 uvedeného zákona nesplnili. Určenia neplatnosti

dohody o vydaní veci sa domáhal z dôvodu, ţe ţalovaná 3/ túto dohodu uzavrela

s neoprávnenými osobami. Podľa jeho názoru kúpna zmluva z 2. februára 1948, na základe ktorej

mali právni predchodcovia ţalovaných 4/ aţ 9/ nadobudnúť spoluvlastnícky podiel k parcele X. a

3

spoluvlastnícky podiel k parcele X. s budovou (ďalej len „kúpna zmluva“) bola absolútne

neplatnou pre nedostatok jeho veku ako predávajúceho v čase jej uzatvorenia, z ktorého

dôvodu právni predchodcovia ţalovaných 4/ aţ 9/ nemohli nadobudnúť ani spoluvlastnícky

podiel k parcele č. X. s budovou do svojho vlastníctva, preto nie sú oprávnenými osobami

v zmysle

Ţalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica sa ţalobcovia 1/ aţ 6/ (ďalej len

„ţalobcovia“), resp. právni predchodcovia ţalobcov, v konaní vedenom pod sp. zn. ,

domáhali proti A., a.s. ako povinnej osobe, vydania spoluvlastníckeho podielu k parcele č. X.

s budovou, ktorý mali nadobudnúť ich právni predchodcovia titulom kúpnej zmluvy z 2. februára

1948 od ţalobcu. Okresný súd toto konanie uznesením zastavil na základe späťvzatia ţaloby

z dôvodu uzavretia dohody o vydaní veci (por. č.l. 157 spisu sp. zn. ).

Ţalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica 31. marca 1992 sa ţalobcovia, resp.

právni predchodcovia ţalobcov v konaní vedenom pod sp. zn. domáhali proti

ţalovanému 1/, alternatívne ţalovanej 2/ ako povinným osobám, vydania spoluvlastníckeho

podielu k parcele č. X., ktorý podiel mali nadobudnúť ich právni predchodcovia titulom kúpnej

zmluvy z 2. februára 1948 od ţalobcu. Ţalobu odôvodnili tým, ţe hoci si ako oprávnené osoby na

vydanie nehnuteľnosti podľa svoj nárok voči ţalovanému 1/ ako

povinnej osobe uplatnili riadne podľa § 6 ods. 1 písm. k/ v zákonnej lehote, ţalovaný 1/ si svoju

povinnosť podľa § 5 uvedeného zákona nesplnil.

Okresný súd Banská Bystrica na pojednávaní konanom 7. septembra 1995 vo veci sp. zn.

uznesením podľa spojil na spoločné konanie, konanie vo veci

vedenej pod sp. zn. s konaním vo veci vedenej pod sp. zn.

(por. zápisnicu o pojednávaní na č.l. 42).

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo 17. októbra 2007 č. k -336

I./ uloţil ţalovanej 3/ povinnosť vydať ţalobcovi spoluvlastnícky podiel k parcele č. X.

s budovou, II./ určil, ţe dohoda o vydaní veci uzatvorená medzi ţalovanou 3/ a ţalovanými 4/ aţ

9/ je neplatná, III./ zamietol ţalobu ţalobcu proti ţalovanej 2/ v časti vydania spoluvlastníckeho

podielu k parcele č. X. a IV./ zamietol ţalobu ţalobcov proti ţalovaným 1/ a 2/, ktorou sa

domáhali vydania spoluvlastníckeho podielu k parcele č. X.. Rozhodnutie o trovách konania si

vyhradil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie

v prvom výroku, ktorým ţalobe ţalobcu vyhovel, odôvodnil tým, ţe vykonaným dokazovaním

mal preukázané, ţe podľa bol ţalobca oprávnenou osobou (),

výzvu ţalovanej 3/ ako povinnej osobe (§ 4) adresoval v zákonnej lehote (§ 5), bol daný

reštitučný dôvod (§ 6 ods. 1 písm. k/) a nešlo o prípad, kedy sa nehnuteľnosť nevydáva (§ 8).

Vyhovujúce rozhodnutie v druhom výroku odôvodnil tým, ţe je potrebné, aby osoba, ktorej má

byť uloţená povinnosť vydať vec (v prejednávanej veci ţalovaná 3/, ktorá bola v čase

nadobudnutia účinnosti drţiteľom parcely č. X.), bola v čase realizácie

súdneho rozhodnutia povaţovaná za vlastníka, a teda osobou povinnou podľa § 4 ods. 1 zákona

č. na vydanie veci, z ktorého dôvodu bol daný naliehavý právny záujem ţalobcu na

určení neplatnosti dohody o vydaní veci podľa Neplatnosť dohody o vydaní

veci, uzavretej podľa videl v ,

pretoţe na jej základe bola povinnou osobou vydaná vec osobám, ktoré nespĺňali znaky

oprávnenej osoby podľa , keďţe do svojho vlastníctva nenadobudli

spoluvlastnícky podiel k parcele č. X. s budovou, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, a to

z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, keď jej platnosť bola sporná uţ v čase uzavretia

dohody o vydaní veci, o čom účastníci tejto dohody vedeli. Dohodu o vydaní veci povaţoval za

neplatnú aj z dôvodu obchádzania účelu zákona a rozporu s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho

zákonníka). Podľa názoru súdu prvého stupňa ţalovaná 3/ ako povinná osoba nenakladala

s vecami v súlade s , podľa ktorého sú právne úkony uzavreté

v rozpore s týmto ustanovením zo zákona neplatnými. Okresný súd zároveň uviedol, ţe na

preskúmavaný prípad sa nevzťahoval , ktorý rieši len situácie,

kedy povinná osoba vydala celú vec oprávnenej osobe bez toho, aby uspokojila nároky iných

oprávnených osôb (spoluvlastníkov), v ktorom prípade sa opomenuté oprávnené osoby

(spoluvlastníci) môţu podľa tohto ustanovenia domáhať vydania veci priamo voči osobe, ktorej

uţ bola vec povinnou osobou vydaná na základe dohody o vydaní veci, a nie voči povinnej

osobe, čo však nie je preskúmavaný prípad, v ktorom došlo k vydaniu veci neoprávneným

osobám. Zamietnutie ţaloby ţalobcu proti ţalovanej 2/ v treťom výroku okresný súd odôvodnil

chýbajúcim reštitučným dôvodom podľa a zamietnutie ţaloby

5

ţalobcov proti ţalovaným 1/ a 2/ vo štvrtom výroku tým, ţe ţalobcovia nie sú oprávnenými

osobami na vydanie veci podľa z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej

zmluvy.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobcu proti tretiemu výroku a na odvolanie

ţalovanej 5/ a ţalobcov 1/ aţ 5/ proti druhému a štvrtému výroku rozsudku okresného súdu,

rozsudkom z 25. februára 2010, sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa I./ v druhom

výroku zmenil tak, ţe ţalobu ţalobcu o určenie neplatnosti dohody o vydanie veci zamietol,

II./ v treťom výroku potvrdil, III./ vo štvrtom výroku v časti, v ktorej okresný súd ţalobu

ţalobcov proti ţalovanému 1/ (B., s.r.o.) zamietol potvrdil a IV./ vo štvrtom výroku v časti,

v ktorej okresný súd ţalobu ţalobcov proti ţalovanej 2/ (SR – Múzeum Slovenského národného

povstania) zamietol zmenil tak, ţe uloţil ţalovanej 2/ povinnosť vydať ţalobcom 1/ aţ 6/

spoluvlastnícky podiel k parcele č. X.. Rozsudok okresného súdu v prvom výroku, proti ktorému

účastníci odvolanie nepodali, zostal nedotknutý a nadobudol právoplatnosť. Zhodne so súdom

prvého stupňa dospel k záveru, ţe kúpna zmluva z 2. februára 1948 je absolútne neplatným

právnym úkonom z dôvodu nedostatku veku ţalobcu v čase jej uzavretia. Na rozdiel od súdu

prvého stupňa mal však za to, ţe nepoţiadaním ţalobcu o výmaz v 32-ročnej lehote od dátumu

vkladu (9. februára 1948), sa vlastníkmi sporných nehnuteľností stali právni predchodcovia

ţalovaných 4/ aţ 9/, ktorí boli ako vlastníci zapísaní v pozemkovej knihe aj v čase znárodnenia.

Na základe uvedeného krajský súd zamietol ţalobu ţalobcu o určenie neplatnosti dohody

o vydaní veci. Uviedol, ţe ţalovaná 3/ v súlade so ako povinná osoba

uzavrela so ţalovanými 4/ aţ 9/ ako oprávnenými osobami dohodu o vydaní veci. Z rovnakého,

vyššie uvedeného dôvodu (nepoţiadanie ţalobcu o výmaz vykonaného zápisu vlastníckeho

práva) nepovaţoval krajský súd podľa za oprávnenú osobu na vydanie

spoluvlastníckeho podielu k parcele č. X. ţalobcu. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho

treťom výroku potvrdil a zároveň zmenil jeho rozhodnutie vo štvrtom výroku tak, ţe uloţil

ţalovanej 2/ povinnosť vydať ţalobcom spoluvlastnícky podiel k parcele č. X.. Na rozdiel od

súdu prvého stupňa mal za to, ţe bol daný reštitučný dôvod podľa § 6 ods. 1 písm. k/ zákona č.

, keďţe došlo k znárodneniu v rozpore s vtedy platnými právnymi predpismi.

Napokon, rozhodnutie v potvrdzujúcom výroku, ktorým krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu

prvého stupňa o zamietnutí ţaloby ţalobcov proti ţalovanému 1/ ohľadom vydania

6

spoluvlastníckeho podielu k parcele č. X. odôvodnil krajský súd uzavretou hospodárskou

zmluvou medzi ţalovaným 1/ a ţalovanou 2/, ktorou došlo k prevodu práva hospodárenia

pozemku, z ktorého dôvodu povinnou osobou nie je ţalovaný 1/, ale ţalovaná 2/, hoci v čase

doručovania výzvy ţalovanému 1/ nebola táto zmena zaznamenaná v evidencii nehnuteľností, čo

však nemôţe byť na ujmu ţalobcov.

Proti prvému a štvrtému výroku rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalobca podľa

s poukazom na Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu

v prvom výroku zmeniť a ţalobe v tejto časti vyhovieť a vo štvrtom výroku zmeniť a ţalobu

ţalobcov zamietnuť. Poukázal na nesprávne právne posúdenie otázky určenia, kto bol vlastníkom

sporných nehnuteľností v čase znárodnenia a otázky oprávnenej osoby podľa § 3 zákona

č. Podľa jeho názoru je on oprávnenou osobou na vydanie veci, nakoľko kupujúci

nenadobudli vlastnícke právo titulom kúpnej zmluvy z 2. februára 1948 z dôvodu jej absolútnej

neplatnosti, preto ţalovaní 4/ aţ 9/ nemôţu byť oprávnenými osobami podľa

Zb. Nesúhlasil s právnym názorom odvolacieho súdu ohľadom nepodania ţaloby o výmaz

v 32-ročnej lehote, ktorú moţnosť ani nemohol vyuţiť, keďţe došlo k zmene politických

pomerov a vlastníkom sporných nehnuteľností sa stal Československý štát, pričom ţaloba

o výmaz mohla smerovať len voči tej osobe, ktorej zápis sa navrhuje vymazať, teda

v preskúmavanej veci proti kupujúcim z kúpnej zmluvy, ktorí však uţ vlastníkmi neboli a išlo tak

o právnu i faktickú nemoţnosť podať takú ţalobu. Uviedol, ţe k znárodneniu došlo k 1. januáru

1948 na základe Dekrétu prezidenta republiky v spojení s vyhláškou ministerky výţivy

a Výmerom povereníctva potravinárskeho priemyslu z roku 1951 bol určený len rozsah

znárodnenia, teda čo konkrétne malo patriť do majetkovej podstaty znárodňovaného podniku,

pričom k tomuto dátumu boli nehnuteľnosti znárodnené jemu, z ktorého dôvodu uţ ani nemohol

platne kúpnou zmluvou vo februári 1948 previesť vlastnícke právo k predmetu kúpnej zmluvy.

Odvolaciemu súdu vytýkal, ţe sa nevyjadril k časovému momentu znárodnenia, hoci je potrebné

rozlišovať deň znárodnenia, ktorý explicitne vyplýva zo zákona, t.j. 1. január 1948 a deň vzniku

majetkovej krivdy podľa , ktorý definovaný nie je. Uviedol, ţe ţaloba

o výmaz ani nebola potrebná z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, na ktorú neplatnosť

je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. K zamietnutiu ţaloby o určenie neplatnosti

dohody o vydaní veci uviedol, ţe určenia neplatnosti tejto dohody sa domáhal s ohľadom

7

na skutočnosť, ţe ţalovaná 3/ uţ v katastri nehnuteľnosti nebola evidovaná ako vlastníčka, keďţe

spoluvlastnícky podiel previedla dohodou o vydaní veci na ţalovaných 4/ aţ 9/. Poukázal

na správne rozhodnutie prvostupňového súdu v tejto časti, na ním uvádzané dôvody neplatnosti

dohody o vydaní veci počas konania a na zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, keď

právoplatné rozhodnutie prvostupňového súdu v prvom výroku o uloţení povinnosti ţalovanej 3/

vydať mu spoluvlastnícky podiel k parcele č. X. s budovou odporuje rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým jeho ţalobu o určenie neplatnosti dohody o vydaní veci zamietol.

Ţalovaní 4/ aţ 8/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu poukázali na vecne správne

rozhodnutie krajského súdu. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhli dovolanie

zamietnuť a priznať im náhradu trov dovolacieho konania.

Ţalovaní 2/, 3/ a 9/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a a dospel k záveru, ţe

dovolanie je čiastočne dôvodné a čiastočne neprípustné.

Dovolanie ţalobcu smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý obsahuje viacero

výrokov. Dovolateľ v dovolaní vymedzil rozsah dovolania tak, ţe dovolanie smeruje proti

prvému a štvrtému výroku napadnutého rozhodnutia.

K dovolaniu žalobcu proti prvému výroku rozsudku krajského súdu :

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom.

upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu

v ustanoveniach § 237 a § 238.

Podľa , dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. O takýto rozsudok v danom

prípade ide.

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom podaného

dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie

odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa

obsahu tohto opravného prostriedku. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov

len v prípadoch uvedených v Obligatórne ( ) sa zaoberá

procesnými vadami uvedenými v a tieţ inými vadami, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté

niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia

(ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolateľ v dovolaní nenamietal ako dovolací dôvod vadu konania podľa

a existencia tejto vady nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj

vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná

nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu

v občianskom súdnom konaní. Dovolací súd sa vzhľadom na zákonnú povinnosť, zaoberal i tým,

či konanie bolo postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ). Existencia ani takejto vady nevyšla v dovolacom konaní najavo.

9

Dovolateľ namietal, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). V ďalšom sa preto dovolací súd zameral

na posúdenie danosti tohto dovolacieho dôvodu.

Právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym

posúdením veci v zmysle je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis

ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval opodstatnenosť dovolania ţalobcu

smerujúceho proti prvému výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa v jeho druhom výroku tak, ţe ţalobu ţalobcu o určenie neplatnosti dohody

o vydaní veci zamietol.

Predmetom tejto preskúmavanej časti konania bolo ţalobcom uplatnené určenie neplatnosti

dohody, ktorou ţalovaná 3/ vydala spoluvlastnícky podiel k parcele č. X. s budovou podľa

ţalovaným 4/ aţ 9/. Naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti

dohody o vydaní veci videl ţalobca v skutočnosti, ţe ţalovaná 3/ uţ nie je evidovaná v katastri

nehnuteľnosti ako vlastník predmetných nehnuteľností, hoci podľa je

povinnou osobou na vydanie veci. Odvolaciemu súdu vyčítal nesprávne právne posúdenie otázky

oprávnenej osoby podľa v spojení s nesprávnym právnym posúdením

otázky, kto bol vlastníkom spoluvlastníckeho podielu k parcele č. X. s budovou v čase

znárodnenia.

Okresný i krajský súd dospeli k rovnakému právnemu záveru ohľadom určenia absolútnej

neplatnosti kúpnej zmluvy z 2. februára 1948. Zhodne uzavreli, ţe kúpna zmluva (vrátane

vkladového povolenia) bola z dôvodu nedostatku veku ţalobcu v čase jej uzavretia absolútne

neplatným právnym úkonom. Rozdielne však posúdili otázku, kto bol vlastníkom veci v čase

znárodnenia a následne, kto bol osobou oprávnenou podľa na jej

10

vydanie. Okresný súd dospel k záveru, ţe z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy bol

v čase znárodnenia vlastníkom ţalobca, ktorý bol aj osobou oprávnenou v zmysle § 3 zákona

č. , a preto keď ţalovaná 3/ uzavrela dohodu o vydaní veci so ţalovanými 4/ aţ 9/,

uzavrela ju s neoprávnenými osobami. Naproti tomu krajský súd mal za to, ţe ţalovaní 4/ aţ 9/

boli osoby oprávnené na uzavretie dohody o vydaní veci. Podľa jeho názoru, tým, ţe ţalobca

nepodal v 32-ročnej lehote od dátumu vkladu vlastníckeho práva na základe neplatnej kúpnej

zmluvy ţalobu o výmaz zrušenia vykonaného zápisu vlastníckeho práva, sa vlastníkmi stali

právni predchodcovia ţalovaných 4/ aţ 9/, ktorí boli ako vlastníci zapísaní v pozemkovej knihe aj

v čase znárodnenia a boli preto osobami oprávnenými podľa , s ktorými

správne ţalovaná 3/ uzavrela dohodu o vydaní veci.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu v prvom výroku nemoţno

povaţovať za vecne správny.

S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. augusta 2011 sp. zn.

-50 Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe účelom reštitučných zákonov je

zmiernenie majetkových a iných krívd, ku ktorým došlo v rozhodujúcom období, pričom výklad

a aplikácia reštitučného zákona musí v prvom rade napĺňať jeho účel, a preto je neprípustné, aby

v otázke ustálenia oprávnenej osoby boli zaloţené na bezpráví, spočívajúcom vo formalistickom

akceptovaní deklaratórneho zápisu v pozemkovej knihe, nezodpovedajúceho skutočnému stavu

vlastníctva majetku v čase jeho znárodnenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky nespochybňuje

správnosť záverov krajského súdu, ţe podľa uhorského obyčajového práva v spojení so zákonom

č. spôsobom dosiahnutia nápravy nesprávnej evidencie vlastníctva

k nehnuteľnostiam v pozemkovej knihe bolo podanie ţaloby skutočným vlastníkom o tzv.

„výmaz“ nesprávne evidovaných vlastníkov a zákonná moţnosť podania takejto ţaloby uplynula

v súlade s 1. januára 1961. Vzhľadom na účel reštitučného zákona

ako špecifickej právnej úpravy sledujúcej nápravu krívd vzniknutých v totalitnom období, ktoré

sú charakteristické porušovaním základných ľudských práv postihnutých osôb, nie je namieste,

aby posudzovanie oprávnenej osoby v reštitúcii bolo prísne formálne viazané na vyuţitie či

nevyuţitie právnych foriem nápravy nesprávneho zápisu v pozemkovej knihe v rozhodnom

období. Tento záver podporuje aj argumentácia dovolateľa, s ktorou sa dovolací súd stotoţňuje

11

a v ktorej poukázal na spoločenské pomery po znárodnení a právnu a faktickú nemoţnosť sa

domáhať nápravy nesprávneho zápisu v pozemkovej knihe za stavu, keď po znárodnení bol ako

vlastník titulom znárodnenia v pozemkovej knihe vedený uţ nie nepravý vlastník, ale štát. Tento

záver vyplýva aj z uvedeného Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. augusta 2011

, na ktorý dovolací súd v plnom rozsahu poukazuje.

Na základe uvedeného, keď krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe

kúpna zmluva je absolútne neplatnou, ale napriek daným spoločenským pomerom povaţoval

skutočnosť, ţe ţalobca sa nedomáhal nápravy nesprávneho zápisu v pozemkovej knihe za dôvod,

ţe vlastníkmi veci tak zostali právni predchodcovia ţalovaných 4/ aţ 9/, a teda boli oprávnenými

osobami na vydanie veci, z ktorého dôvodu povaţoval dohodu o vydaní veci za platnú, neposúdil

vec správne po právnej stránke, čím bol daný dovolací dôvod podľa ,

pre ktorý bolo potrebné napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v tejto časti zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odvolacieho súdu opäť sa zaoberať otázkou platnosti

dohody o vydaní veci v súlade s vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu v spojení

s názorom vysloveným Ústavným súdom Slovenskej republiky vo vyššie uvedenom rozhodnutí.

Zároveň bude úlohou odvolacieho súdu vysporiadať sa tieţ s otázkou, čo je predmetom konania,

resp. čoho sa ţalobca v konaní domáhal, či vydania celých parciel, alebo len vydania

spoluvlastníckeho podielu (viď. č.l. 1, 26, 200, 209, 280, 318 a 321). Zo spisu vyplýva, ţe

ţalobca počas konania ţalobný petit upravoval. Súdy však o tejto úprave (čiastočnom späťvzatí)

nerozhodli. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho

súdu, ktorý zamietol ţalobu ţalobcu o určenie neplatnosti dohody, pokiaľ mal za to, ţe

predmetom konania je len ţalobcov spoluvlastnícky podiel k parcele č. X. s budovou, nakoľko

prvým výrokom súdu prvého stupňa bolo uţ jeho ţalobe o vydanie tohto spoluvlastníckeho

podielu voči ţalovanej 3/ vyhovené a v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť. Okresný

súd zároveň z dôvodu spätného prevodu spoluvlastníckeho podielu k parcele č. X. s budovou na

ţalovanú 3/ druhým výrokom určil, ţe dohoda o vydaní veci je neplatnou, pričom rozhodnutím

odvolacieho súdu bola ţaloba v tejto časti zamietnutá, čím nastala procesná situácia, ţe jedným

výrokom bolo rozhodnuté, ţe oprávnenou osobou na vydanie veci je ţalobca a ţalovaná 3/ má

12

vydať spoluvlastnícky podiel k parcele č. X. s budovou ţalobcovi a druhým výrokom, ţe

oprávnenými osobami sú ţalovaní 4/ aţ 9/ a dohoda o vydaní veci nie je neplatná a ţalovaná 3/

správne vec vydala ţalovaným 4/ aţ 9/.

K dovolaniu žalobcu proti štvrtému výroku rozsudku krajského súdu :

Podľa ustanovenia , dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa prvej vety , účastník môţe podať dovolanie do jedného mesiaca

od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.

Aby dovolanie malo právne účinky, t.j., aby na jeho základe vznikli procesné vzťahy,

s ktorými ráta , musí vyhovovať poţiadavkám, ktoré tento predpis

stanovuje. V ustanovení prvej vete je určená tieţ subjektívna podmienka

prípustnosti dovolania tým, ţe subjektom legitimovaným na podanie dovolania je účastník.

Na podanie dovolania je teda procesne legitimovaný subjekt, ktorý bol účastníkom konania, ktoré

sa skončilo právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu.

Podľa , účastníkmi konania sú navrhovateľ (ţalobca) a odporca (ţalovaný) alebo

tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

V prejednávanej veci - časti konania týkajúcej sa ţaloby ţalobcov proti ţalovaným 1/ a 2/

- o vydanie spoluvlastníckeho podielu k parcele č. X., ktorú vec súd prvého stupňa (okrem iných)

spojil na spoločné konanie s rovnakou vecou dovolateľa (a to napriek tomu, ţe pre takéto

spojenie neboli dané predpoklady), dovolateľ nie je ţalobcom ani ţalovaným, t.j. nie účastníkom

konania v tejto časti. Zo súdneho spisu síce vyplýva, ţe dovolateľ sa v tomto konaní (uţ pred

jeho spojením) taktieţ domáhal vydania spoluvlastníckeho podielu k parcele č. X., avšak o jeho

ţalobe smerujúcej proti ţalovanému 2/ (SR - Múzeu Slovenského národného povstania) bolo

právoplatne rozhodnuté druhým výrokom odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil

rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý ţalobu ţalobcu v tejto časti zamietol. Proti tomuto výroku

13

odvolacieho súdu dovolateľ nepodal dovolanie, pretoţe nie je podľa procesne

prípustné, nakoľko ide o potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu. V dovolaní však poukázal

na nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia odvolacieho súdu aj v jeho druhom výroku s tým, ţe

proti tomuto výroku nepodáva dovolanie, nakoľko nie je procesne prípustné, ale podáva podnet

na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, ktorý však

krajská prokuratúra Banská Bystrica odloţila po „zistení“ (nesprávnom - pozn. dovolacieho

súdu), ţe dovolanie smeruje proti celému rozhodnutiu odvolacieho súdu, t.j. vrátane jeho druhého

výroku. Dovolací súd tak nemá moţnosť preskúmať správnosť rozsudku odvolacieho súdu v jeho

druhom výroku.

Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je

oprávnený ( ). Ustanovenie platí pre konanie

na dovolacom súde obdobne ( ).

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe dovolateľ

nie je osobou oprávnenou na podanie dovolania proti štvrtému výroku odvolacieho súdu (pričom

druhý výrok odvolacieho súdu, týkajúci sa dovolateľa nie je moţné podriadiť dovolaciemu

prieskumu), nakoľko ho podal proti výroku odvolacieho súdu, ktorým tento súd zmenil

rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej nebol účastníkom konania.

Z vyššie uvedeného dôvodu preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe

i keď je dovolanie v danej veci z objektívneho hľadiska prípustné (smeruje proti výroku rozsudku

odvolacieho súdu, ktorý vykazuje znaky rozsudku uvedeného v ), dovolateľ

nie je subjektívne oprávnený napadnúť ho dovolaním, a preto jeho dovolanie v tejto časti podľa

v spojení s odmietol ako podané niekým, kto naň nie je

oprávnený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených rozsudok odvolacieho

súdu v prvom výroku zrušil a vec vrátil tomuto súdu v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie

a dovolanie ţalobcu proti štvrtému výroku rozsudku odvolacieho súdu odmietol ako procesne

neprípustné.

14

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. decembra 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

15