Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
556/382117.86e97a.pdf
PDF · 145.42 KB
No categories available
6Ndt/18/2011
N a j v y š š í s ú d 6 Ndt 18/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Petra
Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí
konanom 22. decembra 2011 v Bratislave v trestnej veci obţalovaného R. K. a spol.
pre pokračujúci prečin krádeţe podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné,
o návrhu obţalovaného M. Ţ. na odňatie a prikázanie veci takto
rozhodol:
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obţalovaného M. Ţ. vedená na Krajskom súde
v Trnave pod sp. zn. 6Nto 12/2011, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Piešťany vedie pod sp. zn. 2T 111/2011, na základe obţaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Piešťany z 21. júna 2011, sp. zn. Pv 773/10, trestné konanie
proti obţalovanému R. K. a spol. pre pokračujúci prečin krádeţe podľa § 212 ods. 2 písm. a/,
ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné.
Písomným podaním z 21. novembra 2011 vzniesol obţalovaný M. Ţ. v bode I.
námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Piešťany ako i všetkým sudcom
Krajského súdu v Trnave (podľa § 31 ods. 1 Tr. por.) a v bode II. návrh na odňatie
a prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 2T 111/2011 (podľa § 23
ods. 1 Tr. por.).
K bodu I. pritom uviedol, ţe hlavným dôvodom podania námietky zaujatosti
je tá skutočnosť, ţe sudcovia Okresného súdu Piešťany sídlia v jednej budove s Okresnou
prokuratúrou Piešťany, čo povaţuje za neprípustné pre trestné konanie, nakoľko sudcovia
okresného súdu sú v priamom a priateľskom kontakte s prokurátormi okresnej prokuratúry.
Tým je potom podľa jeho názoru jednoznačne ovplyvnená nestrannosť a nezávislosť
predmetných sudcov, pretoţe je zrejmé, ţe boli porušené ustanovenia § 30 zákona
č. 358/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich vymedzujúce základné povinnosti sudcov,
kde v záujme záruky nestrannosti a nezávislosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný
najmä odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo ţiadosť, ktorých cieľom by mohlo
byť ohrozenie nezávislosti súdnictva.
A ako obţalovaný poukázal ďalej, samosudkyňa JUDr. B. J. je voči nemu zaujatá
z toho dôvodu, ţe dňa 17. októbra 2011 na prejednávaní jeho ţiadosti o prepustenie z väzby
mu nevyhovela a následne mu povýšeneckým spôsobom povedala, ţe „pán Ţ. prepustenie
z väzby si nemusíte podávať, lebo väzba Vám očividne prospieva“, pričom záverom dodala,
ţe „trestný rozkaz sa Vám nepáčil, tak sa teším na hlavné pojednávanie. Tým došlo
podľa neho zo strany vyššie menovanej samosudkyne k porušeniu zásady primeranosti
a zdrţanlivosti, a tieţ bola ohrozená i nezávislosť a nestrannosť súdu.
Pokiaľ ide potom o sudcov Krajského súdu v Trnave, tak títo majú byť zaujatí preto,
lebo sa neustále stotoţňujú s rozhodnutiami a názormi Okresného súdu Piešťany.
Vzhľadom k tomu majú byť teda aj oni vylúčení z ďalšieho konania v jeho trestnej veci.
A napokon čo sa týka bodu II. tak v tejto súvislosti obţalovaný podotkol, ţe návrh
v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. na odňatie a prikázanie veci podáva z tých dôvodov, ktoré
uviedol v námietke zaujatosti. Ţiada pritom, aby bola predmetná trestná vec delegovaná
na Okresný súd Bratislava II a Krajský súd v Bratislave.
Dňa 01. decembra 2011 po písomnom vyjadrení všetkých sudcov Okresného súdu
Piešťany bol predmetný spisový materiál predloţený Krajskému súdu v Trnave
na rozhodnutie. Ten danú vec zaevidoval pod sp. zn. 6 Nto 12/2011 a rovnako tak poţiadal
všetkých sudcov o vyjadrenie k námietke zaujatosti vznesenej obţalovaným M. Ţ..
Cestou uvedeného krajského súdu bola následne dňa 19. decembra 2011 daná trestná
vec s kompletným spisovým materiálom (súčasťou sú i písomné vyjadrenia sudcov
oboch súdov) predloţená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie podľa § 23
ods. 1 Tr. por.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môţe byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,
ktorý je obom súdom najbliţšie spoločne nadriadený.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade predloţeného návrhu a po preskúmaní
príslušného spisového materiálu dospel k takému záveru, ţe v danom prípade nie sú splnené
zákonné podmienky na odňatie veci, sp. zn. 6 Nto 12/2011, Krajskému súdu v Trnave
a jej prikázanie inému nadriadenému súdu v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por.
Uvedený krajský súd je teda oprávnený rozhodnúť o návrhu obţalovaného
M. Ţ. na odňatie veci, sp. zn. 2T 111/2011, vedenej na Okresnom súde Piešťany tomuto súdu
a jej prikázaní inému súdu. V tejto súvislosti moţno pritom podotknúť zároveň
i tú skutočnosť, ţe pokiaľ ide o obsah písomného podania obţalovaného
z 21. novembra 2011, tak tam uvedený návrh v bode II. na odňatie a prikázanie veci
Okresnému súdu Piešťany je v podstate duplicitný, pretoţe uţ samotná generálna námietka
zaujatosti voči všetkým sudcom tohto súdu uvedená v bode I. sa povaţuje za návrh v zmysle
Pokiaľ ide potom o samotný inštitút odňatia a prikázania veci, tak tento znamená
prelomenie ústavnej zásady, ţe nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi
(čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky)
a je len výnimočným opatrením. Moţno ho uplatniť len vtedy, ak pre tento postup existujú
dôleţité dôvody.
„Dôleţitými dôvodmi“ v zmysle ust. § 23 ods. 1 Tr. por., ktoré zákon bliţšie
nedefinuje, sú pritom predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú zistenie skutkového stavu
veci, výchovné pôsobenie trestného konania na páchateľa i na ostatných občanov
a čo najrýchlejšie prejednanie veci. Medzi dôvody svedčiace pre odňatie veci príslušnému
súdu patrí tieţ poţiadavka zabezpečenia objektivity súdneho konania a spravodlivého
rozhodnutia v prípadoch, kedy sú vylúčení všetci sudcovia príslušného súdu.
Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôleţité dôvody na odňatie a prikázanie
veci, treba pritom hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej
súvislosti a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závaţnosti treba prihliadať aj na význam
uţ vyššie spomenutých zákonných ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
V danom prípade však obţalovaný M. Ţ. ţiadne takéto dôleţité dôvody
vo svojom návrhu na odňatie a prikázanie veci neuviedol a nevyplývajú ani z obsahu
trestného spisu.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný
úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého
moţno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,
ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom
alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
Podľa § 31 ods. 2 Tr. por. sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny
úradník a súdny tajomník je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca,
splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný
zástupca poškodených.
Podľa § 31 ods. 3 Tr. por. z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia
podľa odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny
úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde niţšieho stupňa,
a naopak. Z rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci zúčastnil
na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa. Z rozhodovania o sťaţnosti
na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal alebo dal
naň súhlas alebo pokyn.
Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, ţe zákon taxatívne vymenúva dôvody
vzniku pochybnosti o nezaujatosti tohto – ktorého orgánu a pre ktoré v prípade
ich preukázania je taký orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.
V tomto smere povaţuje pritom najvyšší súd za nevyhnutné poukázať
i na tú skutočnosť, ţe námietky zaujatosti možno vznášať len proti tým sudcom, ktorí
sa na prejednávaní a rozhodovaní veci skutočne podieľajú a nie proti neurčitým osobám,
napr. všetkým sudcom určitého súdu, ako to v danom prípade urobil aj obţalovaný
M. Ţ.. Aj napriek uvedenému moţno však konštatovať, ţe vyššie menovaný neuviedol
vo svojom návrhu ani voči jednému sudcovi Krajského súdu v Trnave žiadne také konkrétne
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho
alebo nezákonného rozhodovania v danej veci. Navyše i z písomných vyjadrení sudcov
uvedeného krajského súdu vyplýva, ţe tí obţalovaného nepoznajú a vo veci sa necítia
byť zaujatí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky teda dospel k záveru, ţe v danom prípade
nie sú splnené zákonné podmienky na tzv. delegovanie veci inému krajskému súdu v zmysle
§ 23 ods. 1 Tr. por., nakoľko nie je daný ţiadny dôleţitý dôvod predpokladaný
týmto zákonným ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené nestranné
a zákonné prejednanie uvedenej trestnej veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 22. decembra 2011
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová