Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
6e1/383593.9f5289.pdf
PDF · 191.66 KB
No categories available
6Tost/4/2012
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 4/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí
09. februára 2012 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom rozkaze o sťažnosti
vyžiadanej osoby A. H. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 11. januára 2012,
sp. zn. 1 Ntc 6/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. uznesenie Krajského súdu v Nitre
z 11. januára 2012, sp. zn. 1 Ntc 6/2011, sa z r u š u j e v celom rozsahu.
Podľa § 16 ods. 2, § 17 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom
rozkaze sa berie vyžiadaná osoba:
A. H., nar. X., trvale bytom B., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Nitra, štátny
občan Maďarskej republiky
d o v y d á v a c e j v ä z b y, ktorá bude spočívať.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze
ak pominú dôvody väzby, spočívanie vydávacej väzby zaniká a vyžiadaná osoba nastúpi
výkon vydávacej väzby.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Nitre uznesením z 11. januára 2012, sp. zn. 1 Ntc 6/2011, rozhodol
o tom, že podľa § 16 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze
(ďalej len „zákon o EZR“) s poukazom na § 17 ods. 1 zákona o EZR berie vyžiadanú osobu
A. H., nar. X., trvale bytom B., toho času vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Nitre v inej
trestnej veci do vydávacej väzby, ktorá sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby v Nitre.
Ako je uvedené ďalej, podľa § 17 ods. 1 zákona o EZR výkon vydávacej väzby bude spočívať
do pominutia dôvodov väzby alebo výkonu trestu v súvislosti s trestným stíhaním vyžiadanej
osoby A. H. slovenskými orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi.
Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť vyžiadaný
A. H..
V jej písomnom odôvodnení pritom zdôraznil v prvom rade tú skutočnosť, že v danom
prípade podľa jeho názoru rozhodoval súd v nezákonnom zložení, pretože z gramatického,
logického výkladu a výkladu argumentum contario je zrejmé, že pod pojmom súd v ust. § 17
ods. 1 zákona o EZR treba chápať nie sudcu ale senátne zloženie súdu. Ako totiž vyplýva
i z ostatných ustanovení zákona o EZR, ak je na rozhodnutie a konanie príslušný sudca, zákon
to presne špecifikuje (napr. § 16 ods. 2 zákona o EZR), pričom pojem súd používa vtedy,
ak je na rozhodnutie príslušné senátne zloženie.
Ďalej vyžiadaný upozornil na to, že hoci bol vzhľadom na ust. § 16 ods. 2 zákona
o EZR a ním daný súhlas správne vzatý do vydávacej väzby, sudca krajského súdu sa dopustil
s poukazom na ust. § 17 ods. 1 zákona o EZR - rozlišujúce medzi tým, či sa vyžiadaná osoba
nachádza v čase rozhodovania vo väzbe v súvislosti s jej trestným stíhaním slovenskými
orgánmi, alebo výkone trestu odňatia slobody právoplatne jej uloženého slovenským
súdom - ako i ust. § 17 ods. 2 zákona o EZR - viažuce zánik spočívania vydávacej väzby
buď na pominutie dôvodov väzby alebo výkonu trestu - pochybenia, ak spočívanie tejto väzby
viazal okrem pominutia dôvodov väzby, v ktorej sa v rozhodnom čase nachádzal v súvislosti
s trestným stíhaním vedeným na ÚBOK PPZ odbor Západ pod ČVS: PPZ-17/BOK-Z-2011,
aj na pominutie dôvodov výkonu trestu v súvislosti s jeho trestným stíhaním slovenskými
orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi.
Ako na podstatné považoval pritom za potrebné poukázať tiež na tú skutočnosť, v čase
rozhodovania sudcu existovalo právoplatné rozhodnutie prokurátora Krajskej prokuratúry
Nitra z 12. decembra 2011, sp. zn. 2 KPt 51/2001, ktorým bolo rozhodnuté o vykonaní
európskeho zatýkacieho rozkazu a súčasne bol jeho výkon odložený do právoplatnosti
rozsudkov prípadne iných rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní alebo súdov vo veci
samej v trestných konaniach vedených voči nemu na území Slovenskej republiky pod sp. zn.
ČVS: PPZ-17/BOK-Z-2011 (drogová trestná činnosť) a pod ČVS: PPZ-5/BOK-Z-2004
(trestný čin vraždy). S ohľadom na to je teda zrejmé, že aj realizácia výkonu EZR
bola odložená do právoplatnosti rozhodnutí vo vyššie spomenutých trestných veciach,
nie do výkonu prípadných trestov.
Zároveň má vyžiadaný okrem vyššie uvedeného tiež za to, že spočívanie vydávacej
väzby nie je možné viazať aj trestné stíhanie vedené pod ČVS: PPZ-5/BOK-Z-2004,
keďže za skutok, za ktorý mu bolo v tomto konaní vznesené obvinenie, sa vo väzbe
nenachádza. Takýmto spôsobom by bolo rozhodnuté podľa neho aj o jeho možnej budúcej
väzbe v danom konaní.
Rovnako tak je toho názoru, že viazanie pominutia dôvodov spočívania vydávacej
väzby na výkon trestu odňatia slobody, ktorý v čase rozhodovania nevykonáva a keď navyše
ani nebol odsúdený, môže spôsobiť to, že ak mu počas spočívania bude vznesené obvinenie
pre iné skutky, vydávacia väzba môže spočívať neúmerne dlhý čas.
Na základe vyššie uvedeného preto vyžiadaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a sám rozhodol tak, že výkon vydávacej väzby bude spočívať do pominutia
dôvodov väzby v súvislosti s jeho trestným stíhaním pre skutok kvalifikovaný
ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, písm. c/,
písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák., vedeným ÚBOK PPZ
odbor Západ, pod ČVS: PPZ-17/BOK-Z-2011.
Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 06. februára 2012 napokon
vyžiadaný upresnil navrhovaný petit v tom zmysle, že výkon vydávacej väzby bude spočívať
do pominutia dôvodov väzby, ktorá bola založená na základe rozhodnutia Okresného súdu
Trnava z 20. apríla 2011, sp. zn. Tp 402/2011, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
v Trnave z 05. mája 2011, sp. zn. 3 Tpo 30/2011, a ktorá bola predĺžená rozhodnutím
Okresného súdu Trnava z 22. septembra 2011, sp. zn. Tp 72/2011, v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Trnave z 18. októbra 2011, sp. zn. 5 Tpo 56/2011.
Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistiac, že sťažnosť je prípustná,
bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote, v súlade s § 192 ods. 1
Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako i konanie týmto výrokom
predchádzajúce a dospel k takému záveru, že podaná sťažnosť je sčasti dôvodná.
Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že dňa 18. októbra 2011
bol pod sp. zn. 6.B.XI.1288/2011/9 Ústredným obvodným súdom Buda, Maďarská republika,
vydaný európsky zatýkací rozkaz na A. H., štátneho občana Maďarskej republiky
a to za účelom jeho vydania na trestné stíhanie pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin
ťažkého ublíženia na zdraví podľa § 170 ods. 1 a ods. 2 zákona číslo IV. z roku 1978
o Trestnom zákonníku Maďarskej republiky, ktorý mal spáchať tak, že
dňa 05. februára 2011 v doobedňajších hodinách v rodinnom dome na adrese B., aspoň
dvakrát, päsťou, strednou silou, udrel do tváre svoju manželku H. H., ktorá v dôsledku
ublíženia utrpela kominutívnu zlomeninu nosovej kosti, 2 centimetrové zmliaždené tržné
poranenie mäkkých častí nosa, poranenia mäkkých častí okolo oboch očí. V dôsledku
ublíženia poškodená utrpela poranenia, ktorých doba liečby presahuje 8 dní.
Originál tohto európskeho zatýkacieho rozkazu bol Krajskej prokuratúre Nitra
doručený dňa 28. novembra 2011.
Vyžiadaný A. H. sa za účasti svojho obhajcu ako i tlmočníka pri výsluchu dňa
09. decembra 2011 (§ 19 ods. 3 zákona o EZR) pred prokurátorom Krajskej prokuratúry Nitra
vyjadril, že so svojím vydaním na trestné stíhanie do Maďarskej republiky súhlasí a nevzdáva
sa uplatnenia zásady špeciality.
Následne na to príslušný krajský prokurátor uznesením z 12. decembra 2011, sp. zn.
2KPt 51/2011, rozhodol o tom, že podľa § 21 ods. 2 zákona o EZR vyššie citovaný európsky
zatýkací rozkaz sa vykoná s tým, že podľa § 29 ods. 1 zákona o EZR sa jeho realizácia
odkladá do právoplatnosti rozsudkov prípadne iných rozhodnutí orgánov činných v trestnom
konaní alebo súdov vo veci samej v trestných konaniach vedených proti A. H.
na území Slovenskej republiky pod spisovými značkami ČVS: PPZ-17/BOK-Z-2011
a ČVS: PPZ-5/BOK-Z-2004.
Toho istého dňa pritom podal prokurátor krajskej prokuratúry na Krajský súd v Nitre
podľa § 16 ods. 2 s poukazom na § 17 ods. 1 zákona o EZR i návrh na vzatie vyžiadanej
osoby A. H. do vydávacej väzby s tým, že táto bude spočívať do právoplatnosti rozsudkov
prípadne iných rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní alebo súdov vo veci samej
vedených proti A. H. na území Slovenskej republiky pod spisovými značkami
ČVS: PPZ-17/BOK-Z-2011 a ČVS: PPZ-5/BOK-Z-2004, resp. do pominutia dôvodov
obmedzenia jeho osobnej slobody v trestných konaniach vedených proti jeho osobe na území
Slovenskej republiky.
Ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia boli zo strany sudcu krajského súdu
vypočuté obe procesné strany.
Pokiaľ ide o zástupkyňu krajského prokurátora, tak táto uviedla, že zotrváva na návrhu
tak, ako bol podaný v písomnej forme.
Vyžiadaný A. H. sa vyjadril (opäť za účasti svojho obhajcu ako i tlmočníka) takým
spôsobom, že chce ísť domov, aby sa daná vec vyšetrila a naďalej teda súhlasí
so svojím vydaním do Maďarskej republiky. Uplatnenia zásady špeciality sa nevzdáva.
Prostredníctvom svojho obhajcu pritom upozornil predovšetkým na to, že trestné veci,
v ktorých sa vedie proti nemu trestné stíhanie na území Slovenskej republiky doposiaľ
neboli spojené na spoločné konanie, pričom do väzby bol vzatý vo veci vedenej
pod ČVS: PPZ-17/BOK-Z-2011.
Podľa § 16 ods. 2 zákona o EZR ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním alebo ak bolo
rozhodnuté, že sa európsky zatýkací rozkaz vykoná, vezme sudca krajského súdu túto osobu
do vydávacej väzby, ak tak neurobil už sudca podľa odseku 1. Ak bolo o vykonaní európskeho
zatýkacieho rozkazu rozhodnuté podľa § 22 ods. 8, vezme osobu do vydávacej väzby
sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak tak neurobil už sudca krajského súdu
podľa odseku 1 alebo podľa prvej vety tohto odseku.
Podľa § 17 ods. 1 zákona o EZR ak sa vyžiadaná osoba nachádza vo väzbe v súvislosti
s jej trestným stíhaním slovenskými orgánmi, alebo sa nachádza vo výkone trestu odňatia
slobody právoplatne uloženého slovenským súdom, súd, po doručení originálu európskeho
zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje, vezme
vyžiadanú osobu do vydávacej väzby, ktorá bude spočívať.
Podľa § 17 ods. 2 zákona o EZR ak pominú dôvody väzby alebo výkonu trestu uvedené
v odseku 1, spočívanie vydávacej väzby zaniká a vyžiadaná osoba nastúpi výkon vydávacej
väzby.
Podľa § 17 ods. 3 zákona o EZR na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd,
v ktorého obvode je vyžiadaná osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť v prvom rade
tú skutočnosť, že ako je zrejmé s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné
ustanovenia, vzatie vyžiadaného A. H. do vydávacej väzby bolo v danom prípade
obligatórne.
Čo sa týka potom námietky nezákonného zloženia súdu, tak túto považoval sťažnostný
súd za neopodstatnenú, pretože podľa jeho názoru bolo napadnuté uznesenie vydané
zákonným sudcom.
V tejto súvislosti pritom upozorňuje predovšetkým na § 18 ods. 1 veta prvá zákona
o EZR („Súd rozhoduje o väzbe podľa § 15 až 17 uznesením.“), kde zákonodarca použil
rovnako ako v § 17 ods. 1 zákona o EZR slovíčko súd, hoci v ostatných ustanoveniach,
na ktoré sa tam odkazuje, už hovorí o sudcovi.
Taktiež v tomto smere poukazuje na § 15 ods. 6 zákona o EZR, v zmysle ktorého
ak je počas trvania predbežnej väzby doručený originál európskeho zatýkacieho rozkazu
s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje, prokurátor vykonávajúci predbežné
vyšetrovanie predloží sudcovi krajského súdu návrh na vzatie vyžiadanej osoby do vydávacej
väzby.
Ďalej možno tiež poznamenať, že hoci sa aj v ustanovení § 16 ods. 2 zákona o EZR
hovorí o sudcovi krajského či Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v prípade,
že sa v jednom uznesení súčasne rozhodne tak o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu
podľa § 22 ods. 3, resp. ods. 8 zákona o EZR, ako i o vzatí vyžiadanej osoby do väzby,
takéto rozhodnutie vydáva senát (krajského, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky)
a nie sudca.
S ohľadom na uvedené možno teda konštatovať, že zákonodarca vo viacerých
ustanoveniach zákona o EZR nie vždy dôsledne rozlišuje medzi pojmami súd a sudca,
čo môže v niektorých prípadoch vyvolávať pochybnosti. Pokiaľ ide o ust. § 17 ods. 1 zákona
o EZR Najvyšší súd Slovenskej republiky má však za to, že vychádzajúc zo štruktúry zákona
a s použitím logického a systematického výkladu je zrejmé, že ak sa vyžiadaná osoba berie
do vydávacej väzby v zmysle tohto ustanovenia – samozrejme bez toho, aby bolo uvedeným
uznesením súčasne rozhodnuté o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 22
ods. 3, resp. ods. 8 zákona o EZR - na rozhodnutie je príslušný sudca a nie senát. Uvedenému
napokon nasvedčuje i to, že v takomto prípade súd nerozhoduje na neverejnom zasadnutí
(viď § 301 Tr. por. s poukazom na § 1 ods. 2 zákona o EZR).
Napriek vyššie uvedenému však ale zistil sťažnostný súd i pochybenie v napadnutom
uznesení, a to pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 17 zákona o EZR, upravujúceho otázku spočívania
vydávacej väzby.
V tomto ohľade je totiž potrebné dať za pravdu vyžiadanému v tom, že v § 17 ods. 1
zákona o EZR sa jasne rozlišuje medzi tým, či sa v čase rozhodovania vyžiadaná osoba
nachádza vo väzbe v súvislosti s jej trestným stíhaním slovenskými orgánmi alebo vo výkone
trestu odňatia slobody právoplatne uloženého slovenským súdom a v závislosti
od toho je potom aj § 17 ods. 2 zákona o EZR upravený zánik spočívania vydávacej väzby.
Pokiaľ ide o vyžiadaného A. H., ten sa momentálne nachádza vo väzbe v súvislosti
s jeho trestným stíhaním pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák., ktoré je vedené Úradom boja proti organizovanej
kriminalite PPZ, odbor Západ v Trnave pod ČVS: PPZ-17/BOK-Z-2011.
Z toho dôvodu preto potom Najvyšší súd Slovenskej republiky aj zrušil napadnuté
uznesenie (výroky o vzatí vyžiadaného do vydávacej väzby a o jej spočívaní sú navzájom
neoddeliteľné, preto bolo potrebné zrušiť celé rozhodnutie) a vo veci sám rozhodol tak,
že postupoval dôsledne v zmysle použitých ustanovení.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave 09. februára 2012
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová