Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/4/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra

Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

09. februára 2012 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom rozkaze o sťažnosti

vyžiadanej osoby A. H. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 11. januára 2012,

sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa uznesenie Krajského súdu v Nitre

z 11. januára 2012, sp. zn. , sa z r u š u j e v celom rozsahu.

Podľa , o európskom zatýkacom

rozkaze sa berie vyžiadaná osoba:

A. H., nar. X., trvale bytom B., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Nitra, štátny

občan Maďarskej republiky

d o v y d á v a c e j v ä z b y, ktorá bude spočívať.

Podľa o európskom zatýkacom rozkaze

ak pominú dôvody väzby, spočívanie vydávacej väzby zaniká a vyžiadaná osoba nastúpi

výkon vydávacej väzby.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Nitre uznesením z 11. januára 2012, sp. zn. , rozhodol

o tom, že podľa o európskom zatýkacom rozkaze

(ďalej len „zákon o EZR“) s poukazom na § 17 ods. 1 zákona o EZR berie vyžiadanú osobu

2

A. H., nar. X., trvale bytom B., toho času vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Nitre v inej

trestnej veci do vydávacej väzby, ktorá sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby v Nitre.

Ako je uvedené ďalej, podľa § 17 ods. 1 zákona o EZR výkon vydávacej väzby bude spočívať

do pominutia dôvodov väzby alebo výkonu trestu v súvislosti s trestným stíhaním vyžiadanej

osoby A. H. slovenskými orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi.

Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť vyžiadaný

A. H..

V jej písomnom odôvodnení pritom zdôraznil v prvom rade tú skutočnosť, že v danom

prípade podľa jeho názoru rozhodoval súd v nezákonnom zložení, pretože z gramatického,

logického výkladu a výkladu argumentum contario je zrejmé, že pod pojmom súd v ust. § 17

ods. 1 zákona o EZR treba chápať nie sudcu ale senátne zloženie súdu. Ako totiž vyplýva

i z ostatných ustanovení zákona o EZR, ak je na rozhodnutie a konanie príslušný sudca, zákon

to presne špecifikuje (napr. § 16 ods. 2 zákona o EZR), pričom pojem súd používa vtedy,

ak je na rozhodnutie príslušné senátne zloženie.

Ďalej vyžiadaný upozornil na to, že hoci bol vzhľadom na ust. § 16 ods. 2 zákona

o EZR a ním daný súhlas správne vzatý do vydávacej väzby, sudca krajského súdu sa dopustil

s poukazom na ust. § 17 ods. 1 zákona o EZR - rozlišujúce medzi tým, či sa vyžiadaná osoba

nachádza v čase rozhodovania vo väzbe v súvislosti s jej trestným stíhaním slovenskými

orgánmi, alebo výkone trestu odňatia slobody právoplatne jej uloženého slovenským

súdom - ako i ust. § 17 ods. 2 zákona o EZR - viažuce zánik spočívania vydávacej väzby

buď na pominutie dôvodov väzby alebo výkonu trestu - pochybenia, ak spočívanie tejto väzby

viazal okrem pominutia dôvodov väzby, v ktorej sa v rozhodnom čase nachádzal v súvislosti

s trestným stíhaním vedeným na ÚBOK PPZ odbor Západ pod ČVS: PPZ-17/BOK-Z-2011,

aj na pominutie dôvodov výkonu trestu v súvislosti s jeho trestným stíhaním slovenskými

orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi.

Ako na podstatné považoval pritom za potrebné poukázať tiež na tú skutočnosť, v čase

rozhodovania sudcu existovalo právoplatné rozhodnutie prokurátora Krajskej prokuratúry

Nitra z 12. decembra 2011, sp. zn. , ktorým bolo rozhodnuté o vykonaní

európskeho zatýkacieho rozkazu a súčasne bol jeho výkon odložený do právoplatnosti

rozsudkov prípadne iných rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní alebo súdov vo veci

3

samej v trestných konaniach vedených voči nemu na území Slovenskej republiky pod sp. zn.

ČVS: PPZ-17/BOK-Z-2011 (drogová trestná činnosť) a pod ČVS: PPZ-5/BOK-Z-2004

(trestný čin vraždy). S ohľadom na to je teda zrejmé, že aj realizácia výkonu EZR

bola odložená do právoplatnosti rozhodnutí vo vyššie spomenutých trestných veciach,

nie do výkonu prípadných trestov.

Zároveň má vyžiadaný okrem vyššie uvedeného tiež za to, že spočívanie vydávacej

väzby nie je možné viazať aj trestné stíhanie vedené pod ČVS: PPZ-5/BOK-Z-2004,

keďže za skutok, za ktorý mu bolo v tomto konaní vznesené obvinenie, sa vo väzbe

nenachádza. Takýmto spôsobom by bolo rozhodnuté podľa neho aj o jeho možnej budúcej

väzbe v danom konaní.

Rovnako tak je toho názoru, že viazanie pominutia dôvodov spočívania vydávacej

väzby na výkon trestu odňatia slobody, ktorý v čase rozhodovania nevykonáva a keď navyše

ani nebol odsúdený, môže spôsobiť to, že ak mu počas spočívania bude vznesené obvinenie

pre iné skutky, vydávacia väzba môže spočívať neúmerne dlhý čas.

Na základe vyššie uvedeného preto vyžiadaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zrušil a sám rozhodol tak, že výkon vydávacej väzby bude spočívať do pominutia

dôvodov väzby v súvislosti s jeho trestným stíhaním pre skutok kvalifikovaný

ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, písm. c/,

písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák., vedeným ÚBOK PPZ

odbor Západ, pod ČVS: PPZ-17/BOK-Z-2011.

Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 06. februára 2012 napokon

vyžiadaný upresnil navrhovaný petit v tom zmysle, že výkon vydávacej väzby bude spočívať

do pominutia dôvodov väzby, ktorá bola založená na základe rozhodnutia Okresného súdu

Trnava z 20. apríla 2011, sp. zn. 402/2011, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu

v Trnave z 05. mája 2011, sp. zn. , a ktorá bola predĺžená rozhodnutím

Okresného súdu Trnava z 22. septembra 2011, sp. zn. 72/2011, v spojení s rozhodnutím

Krajského súdu v Trnave z 18. októbra 2011, sp. zn. .

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistiac, že sťažnosť je prípustná,

bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote, v súlade s § 192 ods. 1

preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako i konanie týmto výrokom

predchádzajúce a dospel k takému záveru, že podaná sťažnosť je sčasti dôvodná.

Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že dňa 18. októbra 2011

bol pod sp. zn. 6.B.XI.1288/2011/9 Ústredným obvodným súdom Buda, Maďarská republika,

vydaný európsky zatýkací rozkaz na A. H., štátneho občana Maďarskej republiky

a to za účelom jeho vydania na trestné stíhanie pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin

ťažkého ublíženia na zdraví podľa § 170 ods. 1 a ods. 2 zákona číslo IV. z roku 1978

o Trestnom zákonníku Maďarskej republiky, ktorý mal spáchať tak, že

dňa 05. februára 2011 v doobedňajších hodinách v rodinnom dome na adrese B., aspoň

dvakrát, päsťou, strednou silou, udrel do tváre svoju manželku H. H., ktorá v dôsledku

ublíženia utrpela kominutívnu zlomeninu nosovej kosti, 2 centimetrové zmliaždené tržné

poranenie mäkkých častí nosa, poranenia mäkkých častí okolo oboch očí. V dôsledku

ublíženia poškodená utrpela poranenia, ktorých doba liečby presahuje 8 dní.

Originál tohto európskeho zatýkacieho rozkazu bol Krajskej prokuratúre Nitra

doručený dňa 28. novembra 2011.

Vyžiadaný A. H. sa za účasti svojho obhajcu ako i tlmočníka pri výsluchu dňa

09. decembra 2011 (§ 19 ods. 3 zákona o EZR) pred prokurátorom Krajskej prokuratúry Nitra

vyjadril, že so svojím vydaním na trestné stíhanie do Maďarskej republiky súhlasí a nevzdáva

sa uplatnenia zásady špeciality.

Následne na to príslušný krajský prokurátor uznesením z 12. decembra 2011, sp. zn.

, rozhodol o tom, že podľa § 21 ods. 2 zákona o EZR vyššie citovaný európsky

zatýkací rozkaz sa vykoná s tým, že podľa § 29 ods. 1 zákona o EZR sa jeho realizácia

odkladá do právoplatnosti rozsudkov prípadne iných rozhodnutí orgánov činných v trestnom

konaní alebo súdov vo veci samej v trestných konaniach vedených proti A. H.

na území Slovenskej republiky pod spisovými značkami ČVS: PPZ-17/BOK-Z-2011

a ČVS: PPZ-5/BOK-Z-2004.

5

Toho istého dňa pritom podal prokurátor krajskej prokuratúry na Krajský súd v Nitre

podľa § 16 ods. 2 s poukazom na § 17 ods. 1 zákona o EZR i návrh na vzatie vyžiadanej

osoby A. H. do vydávacej väzby s tým, že táto bude spočívať do právoplatnosti rozsudkov

prípadne iných rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní alebo súdov vo veci samej

vedených proti A. H. na území Slovenskej republiky pod spisovými značkami

ČVS: PPZ-17/BOK-Z-2011 a ČVS: PPZ-5/BOK-Z-2004, resp. do pominutia dôvodov

obmedzenia jeho osobnej slobody v trestných konaniach vedených proti jeho osobe na území

Slovenskej republiky.

Ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia boli zo strany sudcu krajského súdu

vypočuté obe procesné strany.

Pokiaľ ide o zástupkyňu krajského prokurátora, tak táto uviedla, že zotrváva na návrhu

tak, ako bol podaný v písomnej forme.

Vyžiadaný A. H. sa vyjadril (opäť za účasti svojho obhajcu ako i tlmočníka) takým

spôsobom, že chce ísť domov, aby sa daná vec vyšetrila a naďalej teda súhlasí

so svojím vydaním do Maďarskej republiky. Uplatnenia zásady špeciality sa nevzdáva.

Prostredníctvom svojho obhajcu pritom upozornil predovšetkým na to, že trestné veci,

v ktorých sa vedie proti nemu trestné stíhanie na území Slovenskej republiky doposiaľ

neboli spojené na spoločné konanie, pričom do väzby bol vzatý vo veci vedenej

pod ČVS: PPZ-17/BOK-Z-2011.

Podľa § 16 ods. 2 zákona o EZR ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním alebo ak bolo

rozhodnuté, že sa európsky zatýkací rozkaz vykoná, vezme sudca krajského súdu túto osobu

do vydávacej väzby, ak tak neurobil už sudca podľa odseku 1. Ak bolo o vykonaní európskeho

zatýkacieho rozkazu rozhodnuté podľa § 22 ods. 8, vezme osobu do vydávacej väzby

sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak tak neurobil už sudca krajského súdu

podľa odseku 1 alebo podľa prvej vety tohto odseku.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o EZR ak sa vyžiadaná osoba nachádza vo väzbe v súvislosti

s jej trestným stíhaním slovenskými orgánmi, alebo sa nachádza vo výkone trestu odňatia

slobody právoplatne uloženého slovenským súdom, súd, po doručení originálu európskeho

6

zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje, vezme

vyžiadanú osobu do vydávacej väzby, ktorá bude spočívať.

Podľa § 17 ods. 2 zákona o EZR ak pominú dôvody väzby alebo výkonu trestu uvedené

v odseku 1, spočívanie vydávacej väzby zaniká a vyžiadaná osoba nastúpi výkon vydávacej

väzby.

Podľa § 17 ods. 3 zákona o EZR na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd,

v ktorého obvode je vyžiadaná osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť v prvom rade

tú skutočnosť, že ako je zrejmé s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné

ustanovenia, vzatie vyžiadaného A. H. do vydávacej väzby bolo v danom prípade

obligatórne.

Čo sa týka potom námietky nezákonného zloženia súdu, tak túto považoval sťažnostný

súd za neopodstatnenú, pretože podľa jeho názoru bolo napadnuté uznesenie vydané

zákonným sudcom.

V tejto súvislosti pritom upozorňuje predovšetkým na § 18 ods. 1 veta prvá zákona

o EZR („Súd rozhoduje o väzbe podľa § 15 až 17 uznesením.“), kde zákonodarca použil

rovnako ako v § 17 ods. 1 zákona o EZR slovíčko súd, hoci v ostatných ustanoveniach,

na ktoré sa tam odkazuje, už hovorí o sudcovi.

Taktiež v tomto smere poukazuje na § 15 ods. 6 zákona o EZR, v zmysle ktorého

ak je počas trvania predbežnej väzby doručený originál európskeho zatýkacieho rozkazu

s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje, prokurátor vykonávajúci predbežné

vyšetrovanie predloží sudcovi krajského súdu návrh na vzatie vyžiadanej osoby do vydávacej

väzby.

Ďalej možno tiež poznamenať, že hoci sa aj v ustanovení § 16 ods. 2 zákona o EZR

hovorí o sudcovi krajského či Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v prípade,

že sa v jednom uznesení súčasne rozhodne tak o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu

podľa § 22 ods. 3, resp. ods. 8 zákona o EZR, ako i o vzatí vyžiadanej osoby do väzby,

7

takéto rozhodnutie vydáva senát (krajského, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky)

a nie sudca.

S ohľadom na uvedené možno teda konštatovať, že zákonodarca vo viacerých

ustanoveniach zákona o EZR nie vždy dôsledne rozlišuje medzi pojmami súd a sudca,

čo môže v niektorých prípadoch vyvolávať pochybnosti. Pokiaľ ide o ust. § 17 ods. 1 zákona

o EZR Najvyšší súd Slovenskej republiky má však za to, že vychádzajúc zo štruktúry zákona

a s použitím logického a systematického výkladu je zrejmé, že ak sa vyžiadaná osoba berie

do vydávacej väzby v zmysle tohto ustanovenia – samozrejme bez toho, aby bolo uvedeným

uznesením súčasne rozhodnuté o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 22

ods. 3, resp. ods. 8 zákona o EZR - na rozhodnutie je príslušný sudca a nie senát. Uvedenému

napokon nasvedčuje i to, že v takomto prípade súd nerozhoduje na neverejnom zasadnutí

(viď s poukazom na zákona o EZR).

Napriek vyššie uvedenému však ale zistil sťažnostný súd i pochybenie v napadnutom

uznesení, a to pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 17 zákona o EZR, upravujúceho otázku spočívania

vydávacej väzby.

V tomto ohľade je totiž potrebné dať za pravdu vyžiadanému v tom, že v § 17 ods. 1

zákona o EZR sa jasne rozlišuje medzi tým, či sa v čase rozhodovania vyžiadaná osoba

nachádza vo väzbe v súvislosti s jej trestným stíhaním slovenskými orgánmi alebo vo výkone

trestu odňatia slobody právoplatne uloženého slovenským súdom a v závislosti

od toho je potom aj § 17 ods. 2 zákona o EZR upravený zánik spočívania vydávacej väzby.

Pokiaľ ide o vyžiadaného A. H., ten sa momentálne nachádza vo väzbe v súvislosti

s jeho trestným stíhaním pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania

a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák., ktoré je vedené Úradom boja proti organizovanej

kriminalite PPZ, odbor Západ v Trnave pod ČVS: PPZ-17/BOK-Z-2011.

Z toho dôvodu preto potom Najvyšší súd Slovenskej republiky aj zrušil napadnuté

uznesenie (výroky o vzatí vyžiadaného do vydávacej väzby a o jej spočívaní sú navzájom

8

neoddeliteľné, preto bolo potrebné zrušiť celé rozhodnutie) a vo veci sám rozhodol tak,

že postupoval dôsledne v zmysle použitých ustanovení.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

V Bratislave 09. februára 2012

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová