Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/28/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. E. P., bývajúceho v

B.., zastúpeného JUDr. M. M., advokátkou v B., proti ţalovanému P., a.s. so sídlom v B.,

zastúpeného advokátskou kanceláriou L., s.r.o., so sídlom v B., o ochranu osobnosti, vedenej

na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre zo 17. septembra 2010 sp. zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 17. septembra

2010 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III 2. februára 2005 sa ţalobca domáhal

1/ určenia, ţe zverejnením článku „X.“ dňa x na strane x v denníku „X“ došlo

k neoprávnenému zásahu do práva ţalobcu na ochranu osobnosti, 2/ uloţenia ţalovanému

povinnosti zaplatiť mu 33 193,92 Eur (1 000 000,-- Sk) ako náhradu nemajetkovej ujmy, 3/

uloţenia povinnosti ţalovanému, aby v denníku „X“ uverejnil v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia ním označený text tlačovej opravy k uvedenému článku a 4/ náhrady trov

konania. Svoj návrh odôvodnil tým, ţe označeným článkom ţalovaný váţne zasiahol do jeho

práv na ochranu osobnosti a to najmä na ochranu dobrého mena, občianskej cti a ľudskej

dôstojnosti a osobitne do profesijnej činnosti ţalobcu ako sudcu Krajského súdu v Bratislave,

pričom došlo k zníţeniu jeho dôstojnosti fyzickej osoby v spoločnosti, v rodine, vo vzťahu

k ostatným členom rodiny, v bydlisku a v chovaní na pracovisku v značnej miere, keď

nepriaznivý následok bol dôsledkom širokého verejného ohlasu na daný článok. Výroky

uverejnené v predmetnom článku sú nepravdivé a skresľujúce, ktorými sa neprimeraným

spôsobom zasiahlo do jeho práv.

2

Okresný súd Bratislava III konanie v časti o uloţení povinnosti uverejniť tlačovú

opravu uznesením z 15. apríla 2008 č.k. -121 s poukazom na ustanovenie § 96

ods. 1 zastavil. Vo zvyšnej časti (určenia, ţe zverejnením článku došlo

k neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti a zaplatenia nemajetkovej

ujmy) rozsudkom z 2. júna 2009 č.k. 28/2005-254 ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil

povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 2 219,16 Eur k rukám advokáta,

keď vykonaným dokazovaním nemal preukázané, ţe uverejnením predmetného článku došlo

k neoprávnenému zásahu do práva ţalobcu na ochranu osobnosti a zo strany ţalovaného nešlo

o konanie objektívne spôsobilé v značnej miere zníţiť dôstojnosť a váţnosť ţalobcu

v spoločnosti. Dospel k záveru, ţe sporný článok spĺňa poţiadavky toho, aby celkové znenie

určitej informácie zodpovedalo pravde. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe ţalobca bol

v čase uverejnenia článku disciplinárne stíhaný za pochybenia spojené s výkonom funkcie

sudcu a v článku je pravdivo uvedené, ţe minister spravodlivosti ho opakovane ţiadal

disciplinárne potrestať preradením na okresný súd. Pravde zodpovedajú aj tvrdenia v článku

o začatí trestného konania, ktoré bolo začaté uznesením z 13. februára 2004, pričom v konaní

nevyšlo najavo, ţe by tento dôkaz bol získaný nezákonným spôsobom. Namietané tvrdenie

v spornom článku, ţe ţalobca pripustil ďalšiu obchodnú spoločnosť do konkurzného konania,

hoci postúpenie pohľadávky nebolo doloţené notárskou zápisnicou, je citácia M. H.

a k tomuto tvrdeniu je v článku uvedené aj vyjadrenie ţalobcu a stanovisko tohto účastníka

konkurzného konania malo oporu v oznámení ministerstva a čiastočne aj v rozhodnutí

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadom stanovenia nového správcu konkurznej

podstaty. Pravdivé bolo aj tvrdenie v článku, ţe v činnosti ţalobcu zistila kontrola

z ministerstva viaceré pochybenia, naviac, ministerstvo o výsledkoch kontroly informovalo

verejnosť na tlačovej konferencii ešte pred zverejnením článku a zverejnilo aj meno a prvé

písmeno priezviska všetkých sudcov Krajského súdu v Bratislave, čím ich najmä medzi

odbornou verejnosťou jednoznačne identifikovalo. Z hľadiska objektívnosti článku

a rešpektovania princípu prezumpcie neviny, mal súd prvého stupňa za to, ţe predmetný

článok bol vecný, objektívne podaný a bez invektív voči ţalobcovi. Pouţité výrazy boli

primerané zisteným skutočnostiam a v článku nie je uvedené, ţe by bol ţalobca obvinený,

uznaný vinným ani vyslovený názor, ţe je vinný zo spáchania trestného činu alebo

disciplinárneho previnenia, a tento dojem nemôţe článok vyvolávať ani v jeho celkovom

kontexte, pričom je významné aj to, ţe ţalobca sa mal moţnosť vyjadriť ku skutočnostiam

zverejneným v článku ešte pred jeho uverejnením a jeho stanovisko bolo aj v článku uvedené.

Dôleţitá je aj skutočnosť, ţe v závere článku je vyjadrenie ţalobcu, ţe odmieta akékoľvek

3

obviňovanie z konkurzných podvodov, pričom v článku nie je ani vyslovené ţiadne

podozrenie o spojení ţalobcu s konkurznou mafiou a uţ vôbec nie, ţe by mal byť jej

kľúčovým činiteľom. Pokiaľ priamo minister spravodlivosti z vlastnej iniciatívy predkladá

médiám informácie a dokumenty, ktoré vytvárajú dojem, ţe disciplinárne stíhaní sudcovia sú

členmi organizovanej skupiny zameranej na páchanie trestnej činnosti, vyvoláva tým logický

záujem tlače o celú problematiku a prehlbuje jej presvedčenie, ţe informuje o dôleţitých

otázkach verejného záujmu. Pokiaľ tlač následne ďalej informuje verejnosť o svojich

zisteniach, koná v dobrej viere a na základe zdroja, o ktorom nemá dôvod pochybovať.

Zverejnenie článku tak malo legitímny cieľ a jeho cieľom nebolo poškodiť alebo

diskreditovať ţalobcu. Nešlo teda o bezdôvodný záujem o súkromie ţalobcu alebo zásah

do neho, kde by bolo neprípustné zverejniť aj pravdivé údaje, ak by boli spôsobilé vyvolať

mu ujmu. Článok sa týkal výlučne výkonu verejnej funkcie ţalobcu ako predstaviteľa súdnej

moci. V demokratickej spoločnosti má tlač za úlohu aj šíriť informácie a myšlienky

o všetkých otázkach verejného záujmu a v predmetnom článku nešlo o zverejnenie takých

pravdivých informácií, ktoré by mali byť obmedzené pre verejnosť a ktoré by ohrozovali

nestrannosť disciplinárneho súdu alebo poškodzovali šance ţalobcu na spravodlivý

disciplinárny súd. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením

a vznikom trov na právnom zastúpení.

Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalobcu rozsudkom zo 17. septembra 2010 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1

a pripustil proti tomuto rozsudku dovolanie. Uviedol, ţe aţ na úvahy súdu prvého

stupňa o moţnosti ţalobcu domáhať sa upustenia zásahu ţalovaného, kde súhlasí

s odvolateľom, sa odvolací súd stotoţňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého

stupňa, na tieto preto aj ako na svoje len poukazuje a opakovať ich preto nebude. Dodal, ţe

pre chýbajúce dokazovanie dôsledkov článku na profesný a rodinný ţivot ţalobcu nie je

moţné vyvodiť záver, ţe by jeho dôstojnosť a váţnosť bola zníţená v značnej miere, a ţe by

mu preto prináleţala náhrada nemajetkovej ujmy. Naviac dodal, ţe uznesenie polície

z 13. februára 2004 nie je súkromnou listinou a vzhľadom k umoţneniu zistenia celého mena

a priezviska ţalobcu ako sudcu zverejnením označených informácií na tlačovej konferencii

a internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, nemoţno za zásah

do prezumpcie neviny a ktorejkoľvek zloţky ochrany osobnosti ţalobcu, povaţovať uvedenie

jeho celého mena a priezviska v článku, ktorý neprináša hodnotiaci úsudok o zavinenom

konaní ţalobcu, ale len informácie o podozreniach v súvislosti s jeho rozhodovacou činnosťou

4

sudcu, ktorá však podlieha verejnej kontrole. Dovolanie pripustil na otázku, či a v akom

rozsahu v prípade informovania o konaniach a rozhodnutiach súdov, resp. sudcov a voči

sudcom, moţno týchto identifikovať či uţ iniciálkami alebo uvedením celého mena

a priezviska, prípadne pracoviska (súdu), z hľadiska zachovania prezumpcie neviny

a ochránenia ich pred moţnými zásahmi do ich osobnosti, vo vzťahu k určujúcemu

ţalobnému petitu.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Ţiadal, aby dovolací súd

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil

ustanovením a ustanovením , kde ako dovolací dôvod

uvádza porušenie práva účastníka na odôvodnenie rozsudku. V tejto súvislosti poukázal

na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a tieţ rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky s uvedením ich citácií. Uviedol, ţe odôvodnenie tak rozsudku súdu

prvého stupňa ako aj mimoriadne stručné odôvodnenie odvolacieho súdu sa vôbec

nezaoberalo tým, ktoré časti ţalovaného článku mali predstavovať kritiku ţalobcu

(t.j. hodnotiaci úsudok) a následne posúdiť, či išlo o kritiku vecnú alebo o neoprávnený zásah

do ochrany osobnosti. Z odôvodnení rozhodnutí nie je vôbec zrejmé na základe akých úvah

dospeli k záveru, ţe podanie ţalobcu nie je dôvodné, a ţe jeho nároky je potrebné zamietnuť.

Za pozitívum ţalobca povaţoval skutočnosť, ţe odvolací súd pripustil proti svojmu

rozhodnutiu dovolanie na konkrétne uvedenú dovolaciu otázku. V tej súvislosti ďalej

v dovolaní rozobral jednotlivé vety predmetného článku s ich podrobným rozborom

a vyslovením záveru, ţe ide o nepravdivé tvrdenie, z čoho vyvodil, ţe tieto skutočnosti viedli

k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci podľa (zrejme

ods. 2 písm. c/ ), ako aj k vadám podľa (zrejme

písm. a/ ) a v konečnom dôsledku aj k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe

vykonaných dôkazov, ktorých obsah nezodpovedá znalosti konkurzného práva. Ďalej

poukázal na pochybenia ktorých sa dopustil súd prvého stupňa, vytkol obom súdom, ţe

prehliadli skutočnosť, ţe objektom kritiky je predstaviteľ justície, opätovne s poukazom

a citáciou nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky. Opakovane rozobral predmetný článok spolu so zdôraznením dôvodov

opodstatnenosti jeho ţaloby a ďalším poukázaním na jednotlivé rozhodnutia aj ESĽP, pričom

v značne obsiahlom dovolaní sa venoval predovšetkým skutkovým okolnostiam veci. Navrhol

odloţiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ţalobcu zamietnuť. Uviedol, ţe

odvolací súd vychádzajúc z obsahu vykonaného dokazovania a skutkového stavu v čase

vyhlásenia rozsudku dospel k správnemu záveru, ţe v danom prípade nebola v značnej miere

zníţená váţnosť ţalobcu a nedošlo k zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie

vykonateľnosti napadnutého rozsudku v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel

k záveru, ţe ho treba zrušiť.

Podľa ustanovenia , dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V zmysle , je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu.

V tomto ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie zaloţiť výrokom

v jeho rozsudku prípustnosť dovolania, v prípade, ţe toto rozhodnutie je zásadného

právneho významu. Moţnosť zaloţiť prípustnosť dovolania neznamená, ţe by odvolací súd

bol oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania úplne ľubovoľne – zákon jeho úvahu v tomto

smere ohraničuje rámcom posúdenia zásadnosti rozhodnutia po právnej stránke. Procesná

moţnosť odvolacieho súdu zaloţiť prípustnosť dovolania nesmie ani v tomto rámci viesť

k prenášaniu ťaţiska rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací.

Z prieskumnej povahy dovolacieho konania vyplýva, ţe odvolací súd je oprávnený

pripustiť dovolanie (a tým aj moţnosť preskúmania správnosti riešenia niektorej právnej

6

otázky) len so zreteľom na tú konkrétne vymedzenú právnu otázku zásadného právneho

významu, ktorú sám vyriešil. Ustanoveniu nezodpovedá, pokiaľ pripustí

dovolanie vo vzťahu k otázke, ktorú sám v rozhodnutí právne neposúdil a nevyriešil.

Odvolací súd sám sa pritom musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj

myšlienkový postup musí dostatočne odôvodniť aj s poukazom na všetky právne závery, ktoré

v rámci rozhodovania zaujal. Pokiaľ odvolací súd v rámci dovolacej otázky nastolí viaceré

otázky, ktorých riešenie podľa jeho názoru prichádza do úvahy, avšak sám ich neposúdi

a v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlí, je takéto pripustenie dovolacej otázky na úkor

presvedčivosti odôvodnenia celého rozhodnutia vo veci samej a vyvoláva pochybnosti

o komplexnosti rozhodnutia; v takom prípade moţno tieţ pripustenie dovolania povaţovať za

náznak toho, ţe odvolací súd si nie je istý správnosťou svojho právneho posúdenia veci

a v rozpore s prieskumnou povahou dovolacieho konania očakáva, ţe príslušné právne závery

vysloví dovolací súd. Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v rozsudku z 28. februára 2001

sp.zn. (viď R 6/2004) uviedol, ţe v súlade so zásadou preskúmateľnosti,

presvedčivosti a zrozumiteľnosti súdnych rozhodnutí, musí odvolací súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, sám vyriešiť, musí vysvetliť,

z akých dôvodov, z viacerých v konaní vyslovených právnych názorov, povaţoval za správny

ten, z ktorého pri posúdení veci vychádzal. Ak tak neurobí a iba hypoteticky, podmienene

alebo vo všeobecnej rovine stanoví okruh právnych otázok, je jeho rozhodnutie

nepreskúmateľné, čo treba povaţovať za tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne

rozhodnutie veci. Dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd pripustí proti

rozsudku dovolanie má v tomto prípade osobitný význam, nakoľko ak je dovolanie prípustné

podľa , dovolateľ je oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu

výlučne len z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len v tej

konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. Predmetom súdneho

posudzovania môţu byť potom len právne otázky [na riešenie skutkových otázok dovolací

súd nie je oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2, veta druhá

)] súvisiace s posúdením, či napadnuté rozhodnutie spočíva na správnom právnom

posúdení veci.

V nadväznosti na vyššie uvedený výklad ustanovenia dospel

dovolací súd k záveru, ţe spôsob, akým odvolací súd v prejednávanej veci vymedzil právnu

otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, svedčí o zaťaţení konania tzv. inou vadou konania

majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( veta druhá ).

Vymedzenie dôvodov pripustenia dovolania odvolacím súdom k dovolacej otázke, „či

a v akom rozsahu v prípade informovania o konaniach a rozhodnutiach súdov, resp. sudcov

a voči sudcom, moţno týchto identifikovať či uţ iniciálkami alebo uvedením celého mena

a priezviska, prípadne pracoviska (súdu), z hľadiska zachovania prezumpcie neviny

a ochránenia ich pred moţnými zásahmi do ich osobnosti, vo vzťahu k určujúcemu

ţalobnému petitu“, nie je v súlade s vyššie uvedenými zásadami; nie je totiţ riadne, jasne

a zrozumiteľne odvolacím súdom odôvodnené. Vymedzenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd

pripustil dovolanie odvolací súd nijako neodôvodnil, nevyplýva z neho čo a prečo povaţuje

z hľadiska predmetu konania za právnu otázku zásadného právneho významu.

Dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe o rozhodnutie odvolacieho súdu

po právnej stránke zásadného významu ide nielen vtedy, ak odvolací súd posudzoval právnu

otázku, ktorá má po právnej stránke zásadný význam z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov

vôbec (majúci všeobecný dopad na prípady obdobnej povahy), ale predovšetkým a zároveň

vtedy, ak mala posudzovaná otázka zásadný význam pre rozhodnutie v konkrétne

prejednávanej veci. Potom platí, ţe zásadný právny význam nemá posúdenie takej právnej

otázky, ktorá pre rozhodnutie vo veci nebola určujúca. Zásadný význam právnej otázky,

v ktorej odvolací súd pripustil dovolanie preto nemôţe existovať mimo právny rámec,

podstatný pre rozhodnutie súdu v konkrétnej veci.

V zmysle je dovolací súd povinný prihliadnuť na tzv. inú vadu

konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (dôsledkom takej vady je aj

nepreskúmateľnosť rozhodnutia) aj vtedy, ak by táto vada nebola uplatnená v dovolaní ako

dovolací dôvod. So zreteľom na uvedené dovolací súd po konštatovaní, ţe konanie je v danej

veci zaťaţené touto vadou, zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( ). Vzhľadom na výskyt tejto procesnej vady konania nemal

dovolací súd moţnosť pristúpiť k posúdeniu, či napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. januára 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová