Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)08a/382718.9f23e2.pdf
PDF · 157.74 KB
No categories available
4Cdo/28/2011
Najvyšší súd 4 Cdo 28/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. E. P., bývajúceho v
B.., zastúpeného JUDr. M. M., advokátkou v B., proti ţalovanému P., a.s. so sídlom v B.,
zastúpeného advokátskou kanceláriou L., s.r.o., so sídlom v B., o ochranu osobnosti, vedenej
na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 14 C 28/2005, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre zo 17. septembra 2010 sp. zn. 8 Co 63/2010 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 17. septembra
2010 sp. zn. 8 Co 63/2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III 2. februára 2005 sa ţalobca domáhal
1/ určenia, ţe zverejnením článku „X.“ dňa x na strane x v denníku „X“ došlo
k neoprávnenému zásahu do práva ţalobcu na ochranu osobnosti, 2/ uloţenia ţalovanému
povinnosti zaplatiť mu 33 193,92 Eur (1 000 000,-- Sk) ako náhradu nemajetkovej ujmy, 3/
uloţenia povinnosti ţalovanému, aby v denníku „X“ uverejnil v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia ním označený text tlačovej opravy k uvedenému článku a 4/ náhrady trov
konania. Svoj návrh odôvodnil tým, ţe označeným článkom ţalovaný váţne zasiahol do jeho
práv na ochranu osobnosti a to najmä na ochranu dobrého mena, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti a osobitne do profesijnej činnosti ţalobcu ako sudcu Krajského súdu v Bratislave,
pričom došlo k zníţeniu jeho dôstojnosti fyzickej osoby v spoločnosti, v rodine, vo vzťahu
k ostatným členom rodiny, v bydlisku a v chovaní na pracovisku v značnej miere, keď
nepriaznivý následok bol dôsledkom širokého verejného ohlasu na daný článok. Výroky
uverejnené v predmetnom článku sú nepravdivé a skresľujúce, ktorými sa neprimeraným
spôsobom zasiahlo do jeho práv.
Okresný súd Bratislava III konanie v časti o uloţení povinnosti uverejniť tlačovú
opravu uznesením z 15. apríla 2008 č.k. 14C 28/2005-121 s poukazom na ustanovenie § 96
ods. 1 O.s.p. zastavil. Vo zvyšnej časti (určenia, ţe zverejnením článku došlo
k neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti a zaplatenia nemajetkovej
ujmy) rozsudkom z 2. júna 2009 č.k. 28/2005-254 ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil
povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 2 219,16 Eur k rukám advokáta,
keď vykonaným dokazovaním nemal preukázané, ţe uverejnením predmetného článku došlo
k neoprávnenému zásahu do práva ţalobcu na ochranu osobnosti a zo strany ţalovaného nešlo
o konanie objektívne spôsobilé v značnej miere zníţiť dôstojnosť a váţnosť ţalobcu
v spoločnosti. Dospel k záveru, ţe sporný článok spĺňa poţiadavky toho, aby celkové znenie
určitej informácie zodpovedalo pravde. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe ţalobca bol
v čase uverejnenia článku disciplinárne stíhaný za pochybenia spojené s výkonom funkcie
sudcu a v článku je pravdivo uvedené, ţe minister spravodlivosti ho opakovane ţiadal
disciplinárne potrestať preradením na okresný súd. Pravde zodpovedajú aj tvrdenia v článku
o začatí trestného konania, ktoré bolo začaté uznesením z 13. februára 2004, pričom v konaní
nevyšlo najavo, ţe by tento dôkaz bol získaný nezákonným spôsobom. Namietané tvrdenie
v spornom článku, ţe ţalobca pripustil ďalšiu obchodnú spoločnosť do konkurzného konania,
hoci postúpenie pohľadávky nebolo doloţené notárskou zápisnicou, je citácia M. H.
a k tomuto tvrdeniu je v článku uvedené aj vyjadrenie ţalobcu a stanovisko tohto účastníka
konkurzného konania malo oporu v oznámení ministerstva a čiastočne aj v rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadom stanovenia nového správcu konkurznej
podstaty. Pravdivé bolo aj tvrdenie v článku, ţe v činnosti ţalobcu zistila kontrola
z ministerstva viaceré pochybenia, naviac, ministerstvo o výsledkoch kontroly informovalo
verejnosť na tlačovej konferencii ešte pred zverejnením článku a zverejnilo aj meno a prvé
písmeno priezviska všetkých sudcov Krajského súdu v Bratislave, čím ich najmä medzi
odbornou verejnosťou jednoznačne identifikovalo. Z hľadiska objektívnosti článku
a rešpektovania princípu prezumpcie neviny, mal súd prvého stupňa za to, ţe predmetný
článok bol vecný, objektívne podaný a bez invektív voči ţalobcovi. Pouţité výrazy boli
primerané zisteným skutočnostiam a v článku nie je uvedené, ţe by bol ţalobca obvinený,
uznaný vinným ani vyslovený názor, ţe je vinný zo spáchania trestného činu alebo
disciplinárneho previnenia, a tento dojem nemôţe článok vyvolávať ani v jeho celkovom
kontexte, pričom je významné aj to, ţe ţalobca sa mal moţnosť vyjadriť ku skutočnostiam
zverejneným v článku ešte pred jeho uverejnením a jeho stanovisko bolo aj v článku uvedené.
Dôleţitá je aj skutočnosť, ţe v závere článku je vyjadrenie ţalobcu, ţe odmieta akékoľvek
obviňovanie z konkurzných podvodov, pričom v článku nie je ani vyslovené ţiadne
podozrenie o spojení ţalobcu s konkurznou mafiou a uţ vôbec nie, ţe by mal byť jej
kľúčovým činiteľom. Pokiaľ priamo minister spravodlivosti z vlastnej iniciatívy predkladá
médiám informácie a dokumenty, ktoré vytvárajú dojem, ţe disciplinárne stíhaní sudcovia sú
členmi organizovanej skupiny zameranej na páchanie trestnej činnosti, vyvoláva tým logický
záujem tlače o celú problematiku a prehlbuje jej presvedčenie, ţe informuje o dôleţitých
otázkach verejného záujmu. Pokiaľ tlač následne ďalej informuje verejnosť o svojich
zisteniach, koná v dobrej viere a na základe zdroja, o ktorom nemá dôvod pochybovať.
Zverejnenie článku tak malo legitímny cieľ a jeho cieľom nebolo poškodiť alebo
diskreditovať ţalobcu. Nešlo teda o bezdôvodný záujem o súkromie ţalobcu alebo zásah
do neho, kde by bolo neprípustné zverejniť aj pravdivé údaje, ak by boli spôsobilé vyvolať
mu ujmu. Článok sa týkal výlučne výkonu verejnej funkcie ţalobcu ako predstaviteľa súdnej
moci. V demokratickej spoločnosti má tlač za úlohu aj šíriť informácie a myšlienky
o všetkých otázkach verejného záujmu a v predmetnom článku nešlo o zverejnenie takých
pravdivých informácií, ktoré by mali byť obmedzené pre verejnosť a ktoré by ohrozovali
nestrannosť disciplinárneho súdu alebo poškodzovali šance ţalobcu na spravodlivý
disciplinárny súd. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
a vznikom trov na právnom zastúpení.
Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalobcu rozsudkom zo 17. septembra 2010 sp. zn.
8 Co 63/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1
O.s.p. a pripustil proti tomuto rozsudku dovolanie. Uviedol, ţe aţ na úvahy súdu prvého
stupňa o moţnosti ţalobcu domáhať sa upustenia zásahu ţalovaného, kde súhlasí
s odvolateľom, sa odvolací súd stotoţňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého
stupňa, na tieto preto aj ako na svoje len poukazuje a opakovať ich preto nebude. Dodal, ţe
pre chýbajúce dokazovanie dôsledkov článku na profesný a rodinný ţivot ţalobcu nie je
moţné vyvodiť záver, ţe by jeho dôstojnosť a váţnosť bola zníţená v značnej miere, a ţe by
mu preto prináleţala náhrada nemajetkovej ujmy. Naviac dodal, ţe uznesenie polície
z 13. februára 2004 nie je súkromnou listinou a vzhľadom k umoţneniu zistenia celého mena
a priezviska ţalobcu ako sudcu zverejnením označených informácií na tlačovej konferencii
a internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, nemoţno za zásah
do prezumpcie neviny a ktorejkoľvek zloţky ochrany osobnosti ţalobcu, povaţovať uvedenie
jeho celého mena a priezviska v článku, ktorý neprináša hodnotiaci úsudok o zavinenom
konaní ţalobcu, ale len informácie o podozreniach v súvislosti s jeho rozhodovacou činnosťou
sudcu, ktorá však podlieha verejnej kontrole. Dovolanie pripustil na otázku, či a v akom
rozsahu v prípade informovania o konaniach a rozhodnutiach súdov, resp. sudcov a voči
sudcom, moţno týchto identifikovať či uţ iniciálkami alebo uvedením celého mena
a priezviska, prípadne pracoviska (súdu), z hľadiska zachovania prezumpcie neviny
a ochránenia ich pred moţnými zásahmi do ich osobnosti, vo vzťahu k určujúcemu
ţalobnému petitu.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Ţiadal, aby dovolací súd
rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil
ustanovením § 238 ods. 3 O.s.p. a ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p., kde ako dovolací dôvod
uvádza porušenie práva účastníka na odôvodnenie rozsudku. V tejto súvislosti poukázal
na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a tieţ rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky s uvedením ich citácií. Uviedol, ţe odôvodnenie tak rozsudku súdu
prvého stupňa ako aj mimoriadne stručné odôvodnenie odvolacieho súdu sa vôbec
nezaoberalo tým, ktoré časti ţalovaného článku mali predstavovať kritiku ţalobcu
(t.j. hodnotiaci úsudok) a následne posúdiť, či išlo o kritiku vecnú alebo o neoprávnený zásah
do ochrany osobnosti. Z odôvodnení rozhodnutí nie je vôbec zrejmé na základe akých úvah
dospeli k záveru, ţe podanie ţalobcu nie je dôvodné, a ţe jeho nároky je potrebné zamietnuť.
Za pozitívum ţalobca povaţoval skutočnosť, ţe odvolací súd pripustil proti svojmu
rozhodnutiu dovolanie na konkrétne uvedenú dovolaciu otázku. V tej súvislosti ďalej
v dovolaní rozobral jednotlivé vety predmetného článku s ich podrobným rozborom
a vyslovením záveru, ţe ide o nepravdivé tvrdenie, z čoho vyvodil, ţe tieto skutočnosti viedli
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (zrejme § 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ako aj k vadám podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. (zrejme § 241 ods. 2
písm. a/ O.s.p.) a v konečnom dôsledku aj k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe
vykonaných dôkazov, ktorých obsah nezodpovedá znalosti konkurzného práva. Ďalej
poukázal na pochybenia ktorých sa dopustil súd prvého stupňa, vytkol obom súdom, ţe
prehliadli skutočnosť, ţe objektom kritiky je predstaviteľ justície, opätovne s poukazom
a citáciou nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Opakovane rozobral predmetný článok spolu so zdôraznením dôvodov
opodstatnenosti jeho ţaloby a ďalším poukázaním na jednotlivé rozhodnutia aj ESĽP, pričom
v značne obsiahlom dovolaní sa venoval predovšetkým skutkovým okolnostiam veci. Navrhol
odloţiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ţalobcu zamietnuť. Uviedol, ţe
odvolací súd vychádzajúc z obsahu vykonaného dokazovania a skutkového stavu v čase
vyhlásenia rozsudku dospel k správnemu záveru, ţe v danom prípade nebola v značnej miere
zníţená váţnosť ţalobcu a nedošlo k zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie
vykonateľnosti napadnutého rozsudku v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou
tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 238 ods. 3 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel
k záveru, ţe ho treba zrušiť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p., dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V zmysle § 238 ods. 3 O.s.p., je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu.
V tomto ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie zaloţiť výrokom
v jeho rozsudku prípustnosť dovolania, v prípade, ţe toto rozhodnutie je zásadného
právneho významu. Moţnosť zaloţiť prípustnosť dovolania neznamená, ţe by odvolací súd
bol oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania úplne ľubovoľne – zákon jeho úvahu v tomto
smere ohraničuje rámcom posúdenia zásadnosti rozhodnutia po právnej stránke. Procesná
moţnosť odvolacieho súdu zaloţiť prípustnosť dovolania nesmie ani v tomto rámci viesť
k prenášaniu ťaţiska rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací.
Z prieskumnej povahy dovolacieho konania vyplýva, ţe odvolací súd je oprávnený
pripustiť dovolanie (a tým aj moţnosť preskúmania správnosti riešenia niektorej právnej
otázky) len so zreteľom na tú konkrétne vymedzenú právnu otázku zásadného právneho
významu, ktorú sám vyriešil. Ustanoveniu § 238 ods. 3 O.s.p. nezodpovedá, pokiaľ pripustí
dovolanie vo vzťahu k otázke, ktorú sám v rozhodnutí právne neposúdil a nevyriešil.
Odvolací súd sám sa pritom musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj
myšlienkový postup musí dostatočne odôvodniť aj s poukazom na všetky právne závery, ktoré
v rámci rozhodovania zaujal. Pokiaľ odvolací súd v rámci dovolacej otázky nastolí viaceré
otázky, ktorých riešenie podľa jeho názoru prichádza do úvahy, avšak sám ich neposúdi
a v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlí, je takéto pripustenie dovolacej otázky na úkor
presvedčivosti odôvodnenia celého rozhodnutia vo veci samej a vyvoláva pochybnosti
o komplexnosti rozhodnutia; v takom prípade moţno tieţ pripustenie dovolania povaţovať za
náznak toho, ţe odvolací súd si nie je istý správnosťou svojho právneho posúdenia veci
a v rozpore s prieskumnou povahou dovolacieho konania očakáva, ţe príslušné právne závery
vysloví dovolací súd. Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v rozsudku z 28. februára 2001
sp.zn. 2 Cdo 114/2000 (viď R 6/2004) uviedol, ţe v súlade so zásadou preskúmateľnosti,
presvedčivosti a zrozumiteľnosti súdnych rozhodnutí, musí odvolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, sám vyriešiť, musí vysvetliť,
z akých dôvodov, z viacerých v konaní vyslovených právnych názorov, povaţoval za správny
ten, z ktorého pri posúdení veci vychádzal. Ak tak neurobí a iba hypoteticky, podmienene
alebo vo všeobecnej rovine stanoví okruh právnych otázok, je jeho rozhodnutie
nepreskúmateľné, čo treba povaţovať za tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne
rozhodnutie veci. Dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd pripustí proti
rozsudku dovolanie má v tomto prípade osobitný význam, nakoľko ak je dovolanie prípustné
podľa § 238 ods. 3 O.s.p., dovolateľ je oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu
výlučne len z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len v tej
konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. Predmetom súdneho
posudzovania môţu byť potom len právne otázky [na riešenie skutkových otázok dovolací
súd nie je oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2, veta druhá
O.s.p.)] súvisiace s posúdením, či napadnuté rozhodnutie spočíva na správnom právnom
posúdení veci.
V nadväznosti na vyššie uvedený výklad ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p. dospel
dovolací súd k záveru, ţe spôsob, akým odvolací súd v prejednávanej veci vymedzil právnu
otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, svedčí o zaťaţení konania tzv. inou vadou konania
majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.).
Vymedzenie dôvodov pripustenia dovolania odvolacím súdom k dovolacej otázke, „či
a v akom rozsahu v prípade informovania o konaniach a rozhodnutiach súdov, resp. sudcov
a voči sudcom, moţno týchto identifikovať či uţ iniciálkami alebo uvedením celého mena
a priezviska, prípadne pracoviska (súdu), z hľadiska zachovania prezumpcie neviny
a ochránenia ich pred moţnými zásahmi do ich osobnosti, vo vzťahu k určujúcemu
ţalobnému petitu“, nie je v súlade s vyššie uvedenými zásadami; nie je totiţ riadne, jasne
a zrozumiteľne odvolacím súdom odôvodnené. Vymedzenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd
pripustil dovolanie odvolací súd nijako neodôvodnil, nevyplýva z neho čo a prečo povaţuje
z hľadiska predmetu konania za právnu otázku zásadného právneho významu.
Dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe o rozhodnutie odvolacieho súdu
po právnej stránke zásadného významu ide nielen vtedy, ak odvolací súd posudzoval právnu
otázku, ktorá má po právnej stránke zásadný význam z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov
vôbec (majúci všeobecný dopad na prípady obdobnej povahy), ale predovšetkým a zároveň
vtedy, ak mala posudzovaná otázka zásadný význam pre rozhodnutie v konkrétne
prejednávanej veci. Potom platí, ţe zásadný právny význam nemá posúdenie takej právnej
otázky, ktorá pre rozhodnutie vo veci nebola určujúca. Zásadný význam právnej otázky,
v ktorej odvolací súd pripustil dovolanie preto nemôţe existovať mimo právny rámec,
podstatný pre rozhodnutie súdu v konkrétnej veci.
V zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. je dovolací súd povinný prihliadnuť na tzv. inú vadu
konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (dôsledkom takej vady je aj
nepreskúmateľnosť rozhodnutia) aj vtedy, ak by táto vada nebola uplatnená v dovolaní ako
dovolací dôvod. So zreteľom na uvedené dovolací súd po konštatovaní, ţe konanie je v danej
veci zaťaţené touto vadou, zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). Vzhľadom na výskyt tejto procesnej vady konania nemal
dovolací súd moţnosť pristúpiť k posúdeniu, či napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. januára 2012
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová