Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
341/382748.fff7cf.pdf
PDF · 143.54 KB
No categories available
3Cdo/241/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 241/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkýň 1/ D. Z., (právnej
nástupkyne pôvodného ţalobcu 1/ J. S., ktorý zomrel X.), 2/ P. S., obom bývajúcich vo F.F.
a zastúpených JUDr. I. Š., advokátom so sídlom vo S., proti ţalovanej S. S., a.s., so sídlom
v B., IČO: X., o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 8 C 144/2011, o dovolaní ţalobkýň 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove
z 23. septembra 2011 sp. zn. 13 Co 39/2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Prešove
z 23. septembra 2011 sp. zn. 13 Co 39/2011 a uznesenie Okresného súdu Prešov zo 7. júla
2011 č.k. 8 C 144/2011-33 a vec vracia tomuto okresnému súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobca 1/ J. S. a ţalobkyňa 2/ sa návrhom z 21. júna 2011 domáhali, aby súd nariadil
predbeţné opatrenie, ktorým by ţalovanej uloţil povinnosť zdrţať sa výkonu záloţného práva
k rodinnému domu č. súp. X. a k pozemkom parc. č. X. - zastavané plochy a nádvoria
o výmere X. m², parc. č. X. – záhrada o výmere X. m², zapísaných na LV č. X., k.ú. F., ktoré
sú predmetom Zmluvy o zriadení záloţného práva z 30. apríla 2007, vklad ktorej bol
povolený Správou katastra Prešov pod sp. zn. V.. Zároveň ţiadali, aby im súd uloţil
povinnosť podať ţalobu o neplatnosť právneho úkonu do 30 dní od právoplatnosti uznesenia
o nariadení predbeţného opatrenia.
Okresný súd Prešov uznesením zo 7. júla 2011 č.k. 8 C 144/2011-33 návrh ţalobcov
na nariadenie predbeţného opatrenia zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Zamietnutie návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia odôvodnil tým, ţe nedospel k záveru
o nutnosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pretoţe nezistil ţiadne skutočnosti svedčiace
o nezákonnom alebo nekalom postupe ţalovanej pri výkone jej práva.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podali odvolanie ţalobkyňa 2/ a právna
nástupkyňa ţalobcu 1/ D. Z.. Krajský súd v Prešove uznesením z 23. septembra 2011 sp. zn.
13 Co 39/2011 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Ţalovanej nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, ţe súd prvého stupňa správne zistil
skutkový stav a správne ho aj právne posúdil, preto v celom rozsahu odkázal
na odôvodnenie uznesenia súdom prvého stupňa. Na zdôraznenie jeho správnosti
a k odvolacím dôvodom uviedol, ţe predbeţným opatrením nemoţno brániť právu ţalovanej
vykonať draţbu v zmysle príslušného právneho predpisu, pretoţe na výkon draţby ako
oprávnenej ju oprávňuje platne uzavretá Zmluva o zriadení záloţného práva z 30. apríla 2007.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu napadli ţalobkyne dovolaním, v ktorom
namietali, ţe im postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O.s.p.) a konanie je postihnuté aj vadou podľa § 237 písm. b/ O.s.p. K porušeniu
ich procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. došlo zamietnutím návrhu na nariadenie
predbeţného opatrenia s argumentáciou, ţe o platnosti záloţnej zmluvy bude rozhodnuté
vo veci samej, čo je v rozpore so zmyslom a účelom predbeţného opatrenia. Odňatie
moţnosti konať pred súdom videli aj v postupe súdu, ktorý neprihliadol na závaţnosť
následkov spojených s draţbou a nepovaţoval predbeţné opatrenie za nevyhnutý prostriedok
dočasnej ochrany záloţcu pred oznámeným výkonom záloţného práva vzhľadom
na neexistenciu iných prostriedkoch ochrany. Prehliadnuc tieto skutočnosti vyvodil nesprávne
závery o osvedčení nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Tým im znemoţnil
realizovať procesné práva účastníka konania. Dovolateľky tieţ namietali, ţe konanie
je zaťaţené vadou podľa § 237 písm. b/ O.s.p., keďţe súdy konali s osobou, ktorá počas
konania stratila spôsobilosť byť účastníkom konania. Ţalobca 1/ počas konania zomrel
(X.), univerzálnymi nástupcami sa stali dovolateľky - manţelka a jediná dcéra D. Z.. Právne
nástupníctvo oznámili v odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorému doručili aj
úmrtný list doporučeným listom z 3. augusta 2011. Z obsahu dovolania moţno vyvodiť aj
námietky smerujúce proti odôvodneniu rozhodnutia, pretoţe odvolací súd sa nevyporiadal
s viacerými rozhodnutiami krajských súdov, ktoré vychádzali z odlišného právneho záveru,
ako zaujali okresný a krajský súd v danej veci. Z uvedených dôvodov ţiadali napadnuté
uznesenie krajského súdu spolu s uznesením prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podali včas účastníčky konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpené advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti
uzneseniu. V ustanoveniach § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. sú uvedené uznesenia odvolacieho súdu,
proti ktorým je dovolanie prípustné. V zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. ale ustanovenia § 239
ods. 1 a 2 O.s.p. neplatia, ak ide (o.i.) o uznesenie o predbeţnom opatrení. V danej veci
je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o predbeţnom opatrení, prípustnosť
ktorého je priamo vylúčená ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p. Z týchto dôvodov prípustnosť
dovolania ţalobkýň nemoţno vyvodiť z § 239 O.s.p.
So zreteľom na obsah dovolania a tieţ so zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd
skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie
pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Z predchádzajúceho odseku je zrejmé, ţe o vadu, ktorá zakladá tzv. zmätočnosť, ide
tieţ vtedy, ak ten kto vystupoval ako účastník konania, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania (§ 237 písm. b/ O.s.p.). Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená spôsobilosť
mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva alebo ukladá. Jej
predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti
podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti fyzických osôb
vzniká narodením a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne vyhlásením za mŕtveho. Ak po
začatí súdneho konania účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.),
postup súdu upravuje ustanovenie § 107 O.s.p. Je vecou súdu, aby podľa povahy veci posúdil,
či smrť účastníka bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní alebo či v ňom moţno pokračovať
s právnymi nástupcami zomrelého účastníka konania. Procesnými nástupcami zomrelého
účastníka konania sa stávajú jeho dedičia.
Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania). Toto ustanovenie ukladá
súdu povinnosť v kaţdom štádiu konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené
podmienky (procesné podmienky konania) na to, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd
mohol rozhodnúť. Zo spisu vyplýva, ţe ţalobca 1/ J. S. zomrel X.. Súd prvého stupňa vec
prejednal a rozhodol 7. júla 2011, kedy uţ tento účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania. Pokiaľ odvolací súd, ktorý rozhodol o odvolaní ţalobkyne 2/ a právnej nástupkyne
ţalobcu 1/ D. Z. 23. septembra 2011, povaţoval zomrelého ţalobcu 1/ J. S. naďalej za
účastníka konania, vykazuje jeho postup znaky procesnej vady konania v zmysle § 237 písm.
b/ O.s.p., na ktorú bolo potrebné vziať zreteľ. Uvedená vada zakladá nielen prípustnosť
dovolania, ale tieţ jeho opodstatnenosť. V prípade, ţe v konaní dôjde k vade takejto povahy,
treba napadnuté rozhodnutie zrušiť.
Z obsahu dovolania vyplýva, ţe dovolateľky procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. vyvodzujú z toho, ţe súdy nesprávne posúdili dôvodnosť ich návrhu
na nariadenie predbeţného opatrenia. Pre tento prípad dovolací súd uvádza, ţe takáto
námietka by sa z obsahového hľadiska týkala nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd ale
právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť pred súdom konať
(viď uznesenie Najvyššieho súdu S. republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č.
1/2003) a ani (prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci nezakladá prípustnosť
dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Pokiaľ dovolateľky v dovolaní namietajú, ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p., ktorá podľa ich názoru spočíva v nepreskúmateľnosti súdneho
rozhodnutia, treba uviesť, ţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu je dôsledkom a vonkajším
prejavom tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.); ale nie vady zmätočnosti podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
(viď R 111/1998).
Vzhľadom na to, ţe v konaní na odvolacom súde došlo k procesnej vade v zmysle
§ 237 písm. b/ O.s.p., zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu spolu s uznesením súdu prvého stupňa (§ 243b ods. 3 O.s.p.)
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. januára 2012
JUDr. D. S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková