Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9af/382919.afdf00.pdf
PDF · 107.95 KB
No categories available
7So/22/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7So/22/2011
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,
v právnej veci navrhovateľky A. L., nar.X., bytom S. č. X., zastúpenej JUDr. I. R.,
advokátkou v K., Š. ul. č. X, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, Ul.
29. augusta č. 8, o úrazovú rentu, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach z 30. novembra 2010, č.k. 2Sp/4/2010-46, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
z 30. novembra 2010, č.k. 2Sp/4/2010-46, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 30. novembra 2010, č.k. 2Sp/4/2010-46 podľa
§ 250q ods. 2 OSP potvrdil rozhodnutie odporkyne z 29. januára 2010 číslo X, ktorým
navrhovateľke nepriznala úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania, podľa § 88 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
sociálnom poistení“) lebo pri miere poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky v rozsahu 40
% na úrazovú rentu nemá nárok.
V odôvodnení uviedol, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom
z 20. augusta 2009, sp. zn. 4So/133/2008, zrušil rozhodnutie odporkyne z 27. novembra 2007
číslo X, preto odporkyňa v ďalšom konaní na základe ţiadosti o úrazovú rentu opäť
preskúmala zdravotný stav navrhovateľky. V lekárskych posudkoch posudkoví lekári
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves a Sociálnej poisťovne
ústredia so sídlom v Poprade po zhodnotení všetkých výsledkov odborných vyšetrení uviedli,
ţe navrhovateľka nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Pre
účely úrazovej renty na základe týchto odborných nálezov stanovili mieru poklesu pracovnej
schopnosti 40 %, ktorá nepodmieňuje priznanie úrazovej renty. Navrhovateľka nepredloţila
nové dôkazy svedčiace o tom, ţe miera poklesu schopnosti bola posudkovými lekármi
stanovená v rozpore s jej zdravotným stavom. Krajský súd preto nezistil nezákonnosť
preskúmavaného rozhodnutia a postupu odporkyne, preto jej rozhodnutie potvrdil ako vecne
správne.
O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 250l ods. 2 OSP
s odôvodnením, ţe navrhovateľka nebola v konaní úspešná.
Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie. Namietala, ţe nebol
nedostatočne zistil skutkový stav veci, lebo v lekárskych posudkoch sú rozpory a od seba sa
zjavne líšia. Napriek tomu, ţe predchádzajúce rozhodnutie odporkyne bolo zrušené z dôvodu
potreby odstrániť rozpory medzi závermi lekárskych správ, ktoré neboli dostatočným
podkladom pre rozhodnutie, súčasťou nového rozhodnutia je posudok, v ktorom sa účelovo
vynechali skutočnosti, ktoré spôsobovali rozpor. Namietala, ţe zo správ lekárov je zrejmý
účel zabrániť priznaniu úrazovej renty, preto vzhľadom na rozpor medzi posudkami
vypracovanými posudkovými lekármi moţno správne zistiť skutkový stav len znaleckým
dokazovaním. Ţiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a preskúmavané
rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Súčasne ţiadala priznať
náhradu trov konania vo výške 301,14 €.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu ţiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Namietala, ţe nie je potrebné vykonať znalecké dokazovanie, lebo posudkoví lekári
posudzovanie zdravotného stavu poškodených vykonávajú na vysokej profesionálnej úrovni,
ktorú získavajú osobitnou odbornou špecializáciou v zmysle zákona č. 578/2004 Z.z.
o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch stavovských
organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vychádzajú
z objektívne zisteného zdravotného stavu na základe zdravotných záznamov a záverov
odborných lekárov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 a § 250s OSP)
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250l ods. 2 v spojitosti s § 250ja ods. 2 OSP)
dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľky nie je moţné vyhovieť.
Podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú
rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný
pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej
v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu
nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 88 ods. 2 cit. zákona pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely
odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami
uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo
v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak
sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej
schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na
invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Zo spisov vyplýva, ţe navrhovateľka 22. októbra 2007 poţiadala odporkyňu
o priznanie úrazovej renty v dôsledku choroby z povolania, s dátumom prvého zistenia
lymskej boreliózy 30. novembra 2005 a s dátumom priznania úrazovej renty 20. júna 2007.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe pre posúdenie nároku navrhovateľky na
úrazovú rentu v zmysle § 88 ods. 1 bolo rozhodujúce posúdiť, či v dôsledku choroby
z povolania má navrhovateľka viac ako 40 % - ný pokles schopnosti vykonávať doterajšie
zamestnanie. Okrem toho musí byť preukázané, ţe medzi chorobou z povolania a poklesom
zdravia, ktorá vyvolala zníţenú schopnosť navrhovateľky vykonávať doterajšie zamestnanie
existuje príčinná súvislosť a existencia tejto príčinnej súvislosti musí byť jednoznačne
preukázaná.
Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa v dostatočnom rozsahu zaoberal
posudkami vypracovanými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne
a to posudkom MUDr. P., posudkovej lekárky sociálneho poistenia pobočky v Spišskej
Novej Vsi z 8. júna 2010 a posudkom MUDr. J., posudkového lekára sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne ústredia so sídlom v Poprade, ktorý posudok vypracoval 27. augusta
2010 za prítomnosti odborného lekára MUDr. Š. S.
Posudková lekárka MUDr. P. v lekárskom posudku na základe vlastného vyšetrenia
navrhovateľky a z vyšetrení odborných lekárov zotrvala na svojom pôvodnom lekárskom
posudku z 9. decembra 2009 o 40 % miere poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku choroby
z povolania. V posudku sa okrem iného uvádza, ţe na hlásenke choroby z povolania číslo
248/2006 je uvedená diagnóza A69, dátum jej zistenia je 30. november 2005 a dátum jej
priznania je 20. jún 2007 s tým, ţe za hlásenie je zodpovedný Doc. MUDr. Ľ., CSc, prednosta
Kliniky pracovného lekárstva Košice. Klinika pracovného lekárstva uvádza schopnosť
navrhovateľky vykonávať doterajšiu prácu bez obmedzenia a výslovne uviedla, ţe „Na
základe tohto záveru a tieţ po zhodnotení odborných nálezov nie je moţné konštatovať, ţe
prekonaná boréliová infekcia viedla k závaţnej zmene vo výkone práce, ktorú posudzovaná
vykonávala v čase priznania choroby z povolania."
Posudkový lekár sociálneho poistenia MUDr. J. v lekárskom posudku z 27. augusta
2010 uviedol, ţe výsledky odborných vyšetrení dokumentujú prítomnosť seropozitivity na
prekonanú boreliózu, ţiadne iné prejavy neskorého štádia tohto ochorenia nie sú
dokumentované. Zhodnotením všetkých výsledkov odborných vyšetrení nemoţno
konštatovať taký dôsledok prekonanej infekcie, ktorý by odôvodňoval zásadnú zmenu
vo výkone práce oproti tej, ktorú posudzovaná v dobe ochorenia vykonávala. Ani Klinika
pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach neindikuje zmenu pracovného
zaradenia. K miere poklesu pracovnej schopnosti posúdil, ţe z uvedených odborných
vyšetrení zdokumentovaný zdravotný stav po zhodnotení stavu 28. februára 2008
neodôvodňuje navýšenie miery poklesu pracovnej schopnosti oproti hodnoteniu z 29. februára
2008. Mieru poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku choroby z povolania preto určil
v rozsahu 40 %.
Z uvedených lekárskych nálezov jednoznačne vyplýva, ţe choroba z povolania
nezanechala u navrhovateľky také následky na zdraví, ktoré by jej bránili vykonávať
činnosť, ktorú vykonávala v dobe ochorenia.
O vecnej správnosti a odbornej úrovni záverov posudkových lekárov nebolo dôvodu
pochybovať, lebo v ich záveroch neboli zistené rozpory a ich odborné zistenia boli v zásade
zhodné. Tvrdenie navrhovateľky, ţe ich konanie bolo účelové, navrhovateľka nedoloţila
ţiadnymi konkrétnymi skutočnosťami a nezodpovedá obsahu spisov, preto súd nepovaţoval
za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie o zdravotnom stave navrhovateľky a jej chorobe
z povolania nariadením znaleckého dokazovania.
Aj odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa povaţoval za preukázané, ţe pokles
pracovnej schopnosti navrhovateľky na účely priznania úrazovej renty v zmysle § 88 zákona
o sociálnom poistení nie je viac ako 40 %. Z toho dôvodu navrhovateľke nárok na úrazovú
rentu nevznikol. Krajský súd preto nepochybil, keď rozhodnutie odporkyne ako vecne
správne potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní nezistil také skutočnosti, ktoré
by spochybňovali správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, preto
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretoţe v odvolacom
konaní nemala úspech (§ 250k v spojení s § 250l ods. 2 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 26. januára 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová