Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/22/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,

v právnej veci navrhovateľky A. L., nar.X., bytom S. č. X., zastúpenej JUDr. I. R.,

advokátkou v K., Š. ul. č. X, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, Ul.

29. augusta č. 8, o úrazovú rentu, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 30. novembra 2010, č.k. -46, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 30. novembra 2010, č.k. -46, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 30. novembra 2010, č.k. -46 podľa

potvrdil rozhodnutie odporkyne z 29. januára 2010 číslo X, ktorým

navrhovateľke nepriznala úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania, podľa § 88 zákona

č. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

sociálnom poistení“) lebo pri miere poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky v rozsahu 40

% na úrazovú rentu nemá nárok.

2

V odôvodnení uviedol, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom

z 20. augusta 2009, sp. zn. , zrušil rozhodnutie odporkyne z 27. novembra 2007

číslo X, preto odporkyňa v ďalšom konaní na základe ţiadosti o úrazovú rentu opäť

preskúmala zdravotný stav navrhovateľky. V lekárskych posudkoch posudkoví lekári

sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves a Sociálnej poisťovne

ústredia so sídlom v Poprade po zhodnotení všetkých výsledkov odborných vyšetrení uviedli,

ţe navrhovateľka nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Pre

účely úrazovej renty na základe týchto odborných nálezov stanovili mieru poklesu pracovnej

schopnosti 40 %, ktorá nepodmieňuje priznanie úrazovej renty. Navrhovateľka nepredloţila

nové dôkazy svedčiace o tom, ţe miera poklesu schopnosti bola posudkovými lekármi

stanovená v rozpore s jej zdravotným stavom. Krajský súd preto nezistil nezákonnosť

preskúmavaného rozhodnutia a postupu odporkyne, preto jej rozhodnutie potvrdil ako vecne

správne.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa

s odôvodnením, ţe navrhovateľka nebola v konaní úspešná.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie. Namietala, ţe nebol

nedostatočne zistil skutkový stav veci, lebo v lekárskych posudkoch sú rozpory a od seba sa

zjavne líšia. Napriek tomu, ţe predchádzajúce rozhodnutie odporkyne bolo zrušené z dôvodu

potreby odstrániť rozpory medzi závermi lekárskych správ, ktoré neboli dostatočným

podkladom pre rozhodnutie, súčasťou nového rozhodnutia je posudok, v ktorom sa účelovo

vynechali skutočnosti, ktoré spôsobovali rozpor. Namietala, ţe zo správ lekárov je zrejmý

účel zabrániť priznaniu úrazovej renty, preto vzhľadom na rozpor medzi posudkami

vypracovanými posudkovými lekármi moţno správne zistiť skutkový stav len znaleckým

dokazovaním. Ţiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a preskúmavané

rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Súčasne ţiadala priznať

náhradu trov konania vo výške 301,14 €.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu ţiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdiť. Namietala, ţe nie je potrebné vykonať znalecké dokazovanie, lebo posudkoví lekári

posudzovanie zdravotného stavu poškodených vykonávajú na vysokej profesionálnej úrovni,

ktorú získavajú osobitnou odbornou špecializáciou v zmysle

o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch stavovských

3

organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vychádzajú

z objektívne zisteného zdravotného stavu na základe zdravotných záznamov a záverov

odborných lekárov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( a )

preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( v spojitosti s )

dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľky nie je moţné vyhovieť.

Podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú

rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný

pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej

v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu

nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 88 ods. 2 cit. zákona pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely

odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami

uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo

v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak

sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej

schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na

invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Zo spisov vyplýva, ţe navrhovateľka 22. októbra 2007 poţiadala odporkyňu

o priznanie úrazovej renty v dôsledku choroby z povolania, s dátumom prvého zistenia

lymskej boreliózy 30. novembra 2005 a s dátumom priznania úrazovej renty 20. júna 2007.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe pre posúdenie nároku navrhovateľky na

úrazovú rentu v zmysle § 88 ods. 1 bolo rozhodujúce posúdiť, či v dôsledku choroby

z povolania má navrhovateľka viac ako 40 % - ný pokles schopnosti vykonávať doterajšie

zamestnanie. Okrem toho musí byť preukázané, ţe medzi chorobou z povolania a poklesom

zdravia, ktorá vyvolala zníţenú schopnosť navrhovateľky vykonávať doterajšie zamestnanie

existuje príčinná súvislosť a existencia tejto príčinnej súvislosti musí byť jednoznačne

preukázaná.

4

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa v dostatočnom rozsahu zaoberal

posudkami vypracovanými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne

a to posudkom MUDr. P., posudkovej lekárky sociálneho poistenia pobočky v Spišskej

Novej Vsi z 8. júna 2010 a posudkom MUDr. J., posudkového lekára sociálneho poistenia

Sociálnej poisťovne ústredia so sídlom v Poprade, ktorý posudok vypracoval 27. augusta

2010 za prítomnosti odborného lekára MUDr. Š. S.

Posudková lekárka MUDr. P. v lekárskom posudku na základe vlastného vyšetrenia

navrhovateľky a z vyšetrení odborných lekárov zotrvala na svojom pôvodnom lekárskom

posudku z 9. decembra 2009 o 40 % miere poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku choroby

z povolania. V posudku sa okrem iného uvádza, ţe na hlásenke choroby z povolania číslo

248/2006 je uvedená diagnóza A69, dátum jej zistenia je 30. november 2005 a dátum jej

priznania je 20. jún 2007 s tým, ţe za hlásenie je zodpovedný Doc. MUDr. Ľ., CSc, prednosta

Kliniky pracovného lekárstva Košice. Klinika pracovného lekárstva uvádza schopnosť

navrhovateľky vykonávať doterajšiu prácu bez obmedzenia a výslovne uviedla, ţe „Na

základe tohto záveru a tieţ po zhodnotení odborných nálezov nie je moţné konštatovať, ţe

prekonaná boréliová infekcia viedla k závaţnej zmene vo výkone práce, ktorú posudzovaná

vykonávala v čase priznania choroby z povolania."

Posudkový lekár sociálneho poistenia MUDr. J. v lekárskom posudku z 27. augusta

2010 uviedol, ţe výsledky odborných vyšetrení dokumentujú prítomnosť seropozitivity na

prekonanú boreliózu, ţiadne iné prejavy neskorého štádia tohto ochorenia nie sú

dokumentované. Zhodnotením všetkých výsledkov odborných vyšetrení nemoţno

konštatovať taký dôsledok prekonanej infekcie, ktorý by odôvodňoval zásadnú zmenu

vo výkone práce oproti tej, ktorú posudzovaná v dobe ochorenia vykonávala. Ani Klinika

pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach neindikuje zmenu pracovného

zaradenia. K miere poklesu pracovnej schopnosti posúdil, ţe z uvedených odborných

vyšetrení zdokumentovaný zdravotný stav po zhodnotení stavu 28. februára 2008

neodôvodňuje navýšenie miery poklesu pracovnej schopnosti oproti hodnoteniu z 29. februára

2008. Mieru poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku choroby z povolania preto určil

v rozsahu 40 %.

5

Z uvedených lekárskych nálezov jednoznačne vyplýva, ţe choroba z povolania

nezanechala u navrhovateľky také následky na zdraví, ktoré by jej bránili vykonávať

činnosť, ktorú vykonávala v dobe ochorenia.

O vecnej správnosti a odbornej úrovni záverov posudkových lekárov nebolo dôvodu

pochybovať, lebo v ich záveroch neboli zistené rozpory a ich odborné zistenia boli v zásade

zhodné. Tvrdenie navrhovateľky, ţe ich konanie bolo účelové, navrhovateľka nedoloţila

ţiadnymi konkrétnymi skutočnosťami a nezodpovedá obsahu spisov, preto súd nepovaţoval

za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie o zdravotnom stave navrhovateľky a jej chorobe

z povolania nariadením znaleckého dokazovania.

Aj odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa povaţoval za preukázané, ţe pokles

pracovnej schopnosti navrhovateľky na účely priznania úrazovej renty v zmysle § 88 zákona

o sociálnom poistení nie je viac ako 40 %. Z toho dôvodu navrhovateľke nárok na úrazovú

rentu nevznikol. Krajský súd preto nepochybil, keď rozhodnutie odporkyne ako vecne

správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní nezistil také skutočnosti, ktoré

by spochybňovali správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, preto

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretoţe v odvolacom

konaní nemala úspech ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 26. januára 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová