Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9c2/383930.2aa303.pdf
PDF · 138.27 KB
No categories available
2Cdo/177/2011
Najvyšší súd 2 Cdo 177/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne : J. K.,
bývajúca v T., proti žalovaným : 1/ I. V., bývajúci v B., 2/ J. K., bývajúci v T., zastúpený
Advokátskou kanceláriou S., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o návrhu na
vydanie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn.
13 C 77/2010, o dovolaní žalovaného 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave
z 31. augusta 2010 sp.zn. 23 Co 206/2010
t a k t o :
Dovolanie žalovaného 2/ o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trnava uznesením zo 17. júna 2010 č.k. 13 C 77/2010-59 nariadil
predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému 1/ akýmkoľvek spôsobom nakladať najmä
scudziť, darovať alebo akokoľvek zaťažiť právom v prospech tretej osoby parcely, ktoré sú
uvedené v petite, ako aj stavby stojace na týchto parcelách, nachádzajúce sa v katastrálnom
území T., zapísané na LV č. X.. Konanie o návrhu na nariadenia predbežného opatrenia
v časti návrhu zákazu žalovanému 2/ akýmkoľvek spôsobom nakladať so
spoluvlastníckym podielom alebo jeho časťou na parcelách, ktoré sú uvedené v petite
nachádzajúcimi sa v katastrálnom území T. zapísanými na LV č. X. zastavil.
Vo vzťahu k žalovanému 2/ v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že o takomto návrhu
sa už prv rozhodlo, a to uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 13.5.2010 č.k.
16 C 67/1999-383. V tejto časti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a preto v tejto časti konanie zastavil.
Na odvolanie žalovaného 1/ Krajský súd v Trnave uznesením z 31. augusta 2010 č.k.
23 Co 206/2010-84 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil v napadnutej časti s tým, že ho
doplnil o výrok „trvanie nariadenia predbežného opatrenia do právoplatného skončenia
vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na Okresnom súde v Trnave pod sp.zn.
13 C 77/2010“. V odôvodnení uviedol, že sa stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia v celom rozsahu.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný 2/, ktorého prípustnosť
odvodzoval z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p., nakoľko má za to, že sa mu postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom. Uviedol, že sa domnieval, že JUDr. I. je zaujatá vo veci,
preto uplatnil voči nej námietku zaujatosti na Krajskom súde v Trnave dňa 25.8.2010, keďže
sa o pridelení prípadu dozvedel od súdnej úradníčky dňa 12.8.2010 osobným dopytom
na Krajskom súde v Trnave. Napriek tomu, že námietka zaujatosti bola vznesená dňa
25.8.2010, Krajský súd v Trnave vydal dňa 31.8.2010 uznesenie, ktorým potvrdil uznesenie
Okresného súdu Trnava zo dňa 17.6.2010 a žiadnym spôsobom ho neupovedomil
o dôvode, pre ktorý sa vec nadriadenému súdu nepredkladá, čím mu odňal možnosť konať
pred súdom. Navrhol, aby najvyšší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 243b ods. 2 O.s.p.
a zrušil napadnuté právoplatné uznesenie Krajského súdu v Trnave a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
Žalobkyňa vo svojom vyjadrení navrhla dovolanie žalovaného 2/ odmietnuť.
Žalovaný 1/ sa k dovolaniu žalovaného 2/ písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu a dospel
k záveru, že dovolaniu nemožno vyhovieť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti
zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p.) alebo uzneseniu,
ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.), alebo
potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2
písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2
písm.b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm.c/ O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,
prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť. Odhliadnuc
od uvedeného, v tomto prípade však na strane žalovaného 2/ ide o nedostatok subjektívnej
legitimácie na podanie dovolania.
Na podanie dovolania sú legitimovaní účastníci konania, alebo ich právni nástupcovia.
Z tohto všeobecného záveru však nemožno vyvodiť, že v konkrétnom prípade môžu
dovolanie podať obe sporové strany (všetci účastníci konania). Aj keď táto otázka nie je
v zákone výslovne riešená, z povahy dovolania ako opravného prostriedku vyplýva, že
dovolanie môže podať len tá strana (účastník konania), ktorej nebolo rozhodnutím
odvolacieho súdu v celom rozsahu vyhovené, prípadne, ktorej bola týmto rozhodnutím
spôsobená iná určitá ujma na jej právach. Pritom nie je rozhodujúce celé znenie rozhodnutia
odvolacieho súdu, ale iba jeho výrok (na obsah rozhodnutia súdu prvého stupňa nemožno
prihliadať vôbec). Taktiež pri tomto posudzovaní nemožno brať do úvahy subjektívne
presvedčenie účastníka konania, ale iba objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím súdu bola
účastníkovi spôsobená určitá, hoci nie veľmi významná ujma, ktorú možno odstrániť
zrušením napadnutého rozhodnutia. Tieto zásady sa použijú aj vtedy, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O.s.p. Zo samotnej skutočnosti, že
rozhodnutie odvolacieho súdu trpí takouto vadou, nemožno vyvodzovať, že by tým
účastníkovi konania bola spôsobená určitá ujma na jeho právach. Pri skúmaní oprávnenia
na podanie dovolania z tohto hľadiska je totiž podstatné, že rozhodnutie odvolacieho súdu
vyznelo celkom podľa jeho požiadaviek, a že uspokojený účastník konania objektívne nemôže
mať žiadny záujem na zrušení rozhodnutia. Ak teda dovolanie podal účastník konania,
ktorému výrokom rozhodnutia odvolacieho súdu bolo v celom rozsahu vyhovené, resp. mu
ním nebola spôsobená žiadna ujma na jeho právach, dovolací súd dovolanie odmietne.
Vychádzajúc z uvedeného to potom znamená, že v danom prípade žalovaný 2/ nebol
osobou legitimovanou na podanie dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým nebolo
odvolaniu žalovaného 1/ vyhovené, keďže týmto rozhodnutím dovolateľovi (súd prvého
stupňa voči nemu konanie o vydanie predbežného opatrenia zastavil, v tejto časti rozhodnutie
prvostupňového súdu nadobudlo právoplatnosť a v odvolacom konaní sa riešilo odvolanie
žalovaného 1/, voči ktorému súd prvého stupňa vydal predbežné opatrenie) nebola spôsobená
žiadna ujma. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného 2/ ako
neprípustné odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.b/ O.s.p.).
O náhrade trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej
(§ 243b ods. 5, § 145 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2012
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová