Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/28/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. J.L.,

nar. X., bytom P.P.Č., zast. advokátom JUDr. J.M., so sídlom W.K. proti žalovanému: J.T.,

nar. X., bytom M.D., zast. advokátom JUDr. J.S., so sídlom: AK I.K. o zaplatenie 220 000

Kč s príslušenstvom zo zmenky, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 24. januára 2011, č. k. -87, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného o d m i e t a.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov

dovolacieho konania 313,62 eur.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Košice I ako súd prvého stupňa rozsudkom zo 17. septembra 2010,

č. k. -65 ponechal zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Košice I

z 18. augusta 2008, č. k. -8 v platnosti. Súčasne priznal žalobcovi náhradu trov

konania vo výške 931,23 eur s tým, že túto je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi

žalobcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej

odôvodnil tým, že žalovaná zmenka spĺňa všetky zákonné podmienky a náležitosti v zmysle

zmenkový a šekový zákon. Uviedol, že námietky žalovaného

neobsahovali náležité odôvodnenie, naviac, v prípade návrhu právneho zástupcu žalovaného

na pojednávaní konanom 17. septembra 2010 išlo o nové námietky, ktoré vzhľadom

na koncentračnú zásadu zakotvenú v (ďalej len

„“) súd nemohol pripustiť. Poukázal na to, že neplatnosť právneho úkonu (i keď

v konaní nepreukázaná), ktorá je podkladom zmenky, nemá za následok neplatnosť zmenky,

súčasne, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s tvrdením, že zmluvu

o pôžičke, ktorej návratnosť zmenka zabezpečovala, podpísal pod nátlakom a ľsťou.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom

z 24. januára 2011, č. k. -87 napadnutý rozsudok prvostupňového súdu

ako vecne správny podľa potvrdil a žalovanému uložil povinnosť nahradiť

žalobcovi trovy odvolacieho konania 310,77 eur na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní

odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti poukázal na koncentračnú zásadu

zakotvenú v , v zmysle ktorej, ak niektorá z námietok nie je včas

uplatnená (v trojdňovej lehote po doručení zmenkového platobného rozkazu), nemôže na ňu

súd prvého stupňa ani odvolací súd prihliadnuť. Žalovaný napriek tvrdeniu o absolútnej

neplatnosti zmenky, dôvody jej neplatnosti v námietkach neuviedol. K námietke žalovaného

o tom, že zmenku podpísal pod nátlakom - ľsťou, odvolací súd poukázal na § 49 Občianskeho

zákonníka a skutočnosť, že tieseň nikdy nie je dôvodom neplatnosti právneho úkonu.

Uvedené ustanovenie len dáva právo odstúpiť od zmluvy uzatvorenej v tiesni za nápadne

nevýhodných podmienok. Zdôraznil, že zmenka nie je zmluvou, a preto od zmenky nie je

možné odstúpiť. Odstúpiť je možné len od zmluvy, na základe ktorej bola zmenka vystavená,

avšak v prípade, ak by zmluva mala povahu obchodnoprávneho záväzku, v zmysle § 267

ods. 2 by odstúpiť od nej nebolo možné. K tvrdeniu žalovaného

o tom, že pôžička zo zmluvy v skutočnosti nebola poskytnutá, odvolací súd uviedol, že pokiaľ

majú byť námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu posudzované, je nevyhnutné,

aby žalovaný v námietkach obsah zmluvy, ktorá mala byť bezprostredným dôvodom vzniku

zmenky, aspoň stručne odôvodnil, pričom však námietka vznesená žalovaným odôvodnenie

neobsahuje.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 18. marca 2011.

Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote

dovolanie žalovaný a navrhol, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 24. januára 2011, č. k. -87 a rozsudok Okresného súdu Košice I

zo 17. septembra 2010, č. k. 30/CbZm/1/2008-65 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie, alternatívne, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 24. januára

2011, č. k. -87 zmenil tak, že zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu

Košice I z 18. augusta 2008, č. k. -8 zruší v plnom rozsahu. Súčasne navrhol

uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania pred súdom prvého stupňa,

ako aj trovy odvolacieho a dovolacieho konania.

Podanie dovolania žalovaný odôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2

písm. a/ , teda že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konkrétne k vade

uvedenej v písm. f/ (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom). Rovnako dôvodí dovolacím dôvodom podľa

(konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci)

a (rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci). Žalovaný vytýka odvolaciemu súdu, že nenariadil pojednávanie na prejednanie jeho

odvolania napriek tomu, že s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania nesúhlasil.

Tvrdí, že súd tak konal v rozpore s ust. , podľa ktorého mal súd

obligatórne nariadiť pojednávanie, pretože vo veci bolo potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie. Má za to, že odvolací súd mu odňal zákonnú možnosť konať pred súdom a tým

došlo k porušeniu jeho procesných práv a ústavného práva na spravodlivý proces. Rovnako

tvrdí, že v podaných námietkach dostatočne uviedol všetko, čo proti zmenkovému

platobnému rozkazu namietal a po uplynutí zákonnej lehoty ich ďalej nerozširoval, len ich

bližšie konkretizoval. Porušenie svojich procesných práv vidí žalovaný aj v zamietnutí jeho

návrhu na dokazovanie ohľadne manipulácie s podnikateľským účtom spoločnosti D., s. r. o.,

ktorým mala byť preukázaná skutočnosť, že žalovaný si sám z účtu menovanej spoločnosti

nevyberal žiadne peniaze. Žalovaný namieta neplatnosť zmenky, ktorá ako zabezpečovacia

zmenka kryje neexistujúci právny úkon, pretože žalobca mu peniaze, ktoré mali byť

predmetom zmluvy o pôžičke zo 14. októbra 2004, nikdy reálne neodovzdal, v dôsledku

ktorej skutočnosti zmluva o pôžičke nevznikla, a teda kauzálny vzťah zo zmluvy o pôžičke

medzi účastníkmi konania neexistuje. Tvrdí, že zmenku podpísal pod nátlakom žalobcu, aby

sa tento zabezpečil vo výške zmenkovej sumy pre prípad, že by si žalovaný

ako konateľ spoločnosti D., s. r. o. peniaze zarobené menovanou spoločnosťou prisvojil.

Žalovaný ďalej argumentuje tvrdením, že účastníci konania sa v deň podpisu listín,

prezentovaných žalobcom v konaní, nachádzali na iných miestach v SR a ČR, a teda

pri údajnom požičaní peňazí sa nestretli, ani sa stretnúť nemohli. Uviedol, že žalobca listinu

podpísal 14. októbra 2004 a žalovaný 18. októbra 2004. Tvrdí, že dôkazné bremeno v konaní

prešlo na žalobcu, ktorý bol povinný preukázať, ktorú konkrétnu kauzu mala žalovaná

zmenka zabezpečovať. V tejto súvislosti uviedol, že abstraktný charakter zmenky je v súdnom

konaní relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom.

Tento v konaní vymedzil žalobca a je na ňom, aby preukázal, že medzi účastníkmi existoval

záväzkový vzťah a zmenka bola vystavená v súvislosti s ním ako zabezpečovacia zmenka

zo zmluvy o pôžičke zo 14. októbra 2004. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, sp. zn. a uviedol, že pokiaľ by dôkazné

bremeno malo zaťažovať žalovaného ako zmenkového dlžníka, ten by mal preukazovať

skutočnosť, o ktorej ani nemusí mať vedomosť. Žalovaný nedostatočné zistenie skutkového

stavu veci a jej nesprávne právne posúdenie vzhliadol aj v otázke právneho posúdenia zmluvy

o pôžičke. Odvolaciemu súdu vytkol, že sa vôbec nezaoberal ustanovením čl. II ods. 2

predmetnej zmluvy, z ktorej vyplýva, že pôžička bude poskytnutá dlžníkovi v hotovosti dňom

podpisu tejto zmluvy dlžníkom a v tejto súvislosti zopakoval, že v tento deň sa účastníci

nestretli, a teda pôžička nemohla byť žalovanému reálne odovzdaná. Podľa názoru

žalovaného, žalobca v konaní nepreukázal existenciu pôžičky, ani reálne odovzdanie sumy

pôžičky a jej výšky. V ďalšom žalovaný poukázal na publikáciu autorov Dr. K. Kizlink,

Dr. Spišiak: Zmenkové právo, komentár, Heuréka 2005 a uviedol, že súd má z procesného

hľadiska rozlišovať tzv. dôkazné bremeno a povinnosť tvrdenia ( ), ako aj

hodnotenie vykonaného dokazovania ( )

K dovolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý dovolanie navrhol

odmietnuť ako neprípustné, prípadne ho zamietnuť ako nedôvodné. Súčasne navrhol priznať

mu náhradu trov dovolacieho konania v sume 313,62 eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený

advokátom (, veta druhá ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ), najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, preto je potrebné ho podľa § 218 ods. 1

písm. c/ v nadväznosti na veta prvá odmietnuť.

Podľa veta prvá , ustanovenia , ,

a 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok

súdu prvého stupňa vo veci samej ( ) alebo rozsudok odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil,

že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ).

Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí

nemá. V prejednávanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I

ako súdu prvého stupňa, pričom však vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil.

Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že dovolanie žalovaného v zmysle ustanovení § 238

ods. 1 až 3 prípustné nie je.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238

, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

(rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Ak je

totiž konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ , možno

dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238

vylúčené.

Vady vymenované v písm. a/ až g/ majú za následok tzv. zmätočnosť

rozhodnutia.

Dovolateľ vo svojom dovolaní namietol vadu konania podľa ,

v zmysle ktorého dovolanie je prípustné, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu

predchádzalo, dovolací súd existenciu podmienky prípustnosti dovolania v zmysle § 237

písm. f/ , namietanej dovolateľom, ktorá mala spočívať v tom, že nenariadením

pojednávania odvolacím súdom mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom, nezistil.

Z ustanovenia (v znení účinnom od 15. októbra 2008) vyplýva,

že odvolací súd je na prejednanie odvolania povinný nariadiť pojednávanie len vtedy, ak ide

o prejednanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej

a za predpokladu, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ďalej ak súd prvého

stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a ak to vyžaduje dôležitý verejný

záujem.

V ostatných prípadoch, než uvedených v ust. možno o odvolaní

rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania ( ). Je teda na úvahe príslušného

odvolacieho senátu, v ktorých prípadoch bude nariadenie pojednávania považovať za potrebné.

V zmysle je odvolací súd skutkovým stavom ustáleným súdom

prvého stupňa viazaný a k iným skutkovým záverom má možnosť dospieť, len ak má o ich

správnosti pochybnosti. V posudzovanom prípade napadnutým rozsudkom bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu jeho vecnej správnosti, a to tak z hľadiska

hmotnoprávneho i procesnoprávneho, kedy sa súd v súlade s ust. môže

obmedziť len na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie

jeho správnosti doplniť ďalšie dôvody. Preto postup odvolacieho súdu, ktorý odvolanie

prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, bol zákonný a žalovanému

nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Na zdôraznenie správnosti postupu odvolacieho

súdu dovolací súd dodáva, že bol zachovaný aj postup podľa ,

v spojení s , v zmysle ktorého bol odvolací súd povinný oznámiť miesto

a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní

pred jeho vyhlásením. Stalo sa tak oznámením Krajského súdu v Košiciach z 13. januára 2011

o verejnom vyhlásení rozsudku v predmetnej veci v pojednávacej miestnosti menovaného

súdu č. dv. 230/II. posch., o 9.10 hod. Rovnako pre informáciu k tvrdeniu žalovaného

o výslovnom nesúhlase s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, ktorý mal uplatniť

v rámci odvolacieho konania, dovolací súd uvádza, že takýto nesúhlas žalovaným vznesený

nebol (odvolací súd aplikujúc ustanovenie účastníkov na vyjadrenie sa

k možnosti rozhodnúť vec bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 1 v spojení

s ani nevyzýval).

Keďže dovolací súd nezistil ani žiadne iné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa ďalších ustanovení , dovolanie žalobcu podľa

ods. 1 v spojení s veta prvá ako neprípustné odmietol.

So zreteľom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť, nezaoberal sa dovolací

súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení

s O. s. p a veta prvá Žalobca bol v dovolacom konaní

úspešný, a preto mu patrí náhrada trov dovolacieho konania, ktoré účelne vynaložil.

V dovolacom konaní žalobcovi vznikli trovy za právne zastupovanie advokátom s tým,

že dovolací súd za účelne vynaložené trovy pokladal jeho písomné vyjadrenie k dovolaniu

z 12. mája 2011. Za jeden úkon právnej pomoci advokát správne vyčíslil náhradu v celkovej

sume 313,62 eur (pozostávajúca z tarifnej odmeny 253,94 eur, ďalej sumy 7,41 eur

ako paušálnej náhrady hotových výdavkov a 52,27 eur ako 20%-nej dane z pridanej hodnoty)

podľa , a vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Právny zástupca žalobcu zrejme len chybou v písaní uviedol vo svojom vyjadrení nižšiu sumu

paušálnej náhrady hotových výdavkov (7,21 eur platnú v roku 2010) namiesto sumy 7,41 eur

(platnej pre rok 2011), pretože konečnú sumu vyčíslil v sume 313,62 eur, totožnej s výpočtom

dovolacieho súdu.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2012

JUDr. Viera Pepelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová