Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/40/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky –210

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. Š., bývajúceho v K.,

zastúpeného JUDr. P. K., advokátom, advokátska kancelária, K., proti ţalovaným 1) S., a. s.,

so sídlom v B., 2) Ing. R. Č., bývajúcemu

v K., zastúpenému JUDr. J. Š., advokátkou, advokátska kancelária K., o zaplatenie 9 281,85

Sk, ktorá sa viedla

na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 24. júna 2010 č. k. 2 Cob 119/2009–179 a uzneseniu Krajského

súdu v Košiciach z 24. júna 2010 č. k. –182, jednomyseľne takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. júna 2010

č. k. 2 Cob 119/2009–179 o d m i e t a .

Konanie o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

z 24. júna 2010 č. k. –182 z a s t a v u j e .

Ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n e n i e :

K dovolaniu proti rozsudku odvolacieho súdu:

Súd prvého stupňa rozsudkom z 5. mája 2009 č. k. -152 zamietol

ţalobu a ţalobcu zaviazal ţalovanému 1) nahradiť 309,54 eur náhrady trov konania.

Ţalovanému 2) náhradu trov konania nepriznal. V konaní rozhodoval o vzájomnom návrhu

ţalobcu na zaplatenie 279 625 Sk, ktorý uznesením z 1. júna 2005 č. k. 26 Cb 941/96–172

vylúčil na samostatné konanie z pôvodného konania vedeného na Okresnom súde Košice 1

2

pod sp. zn. . Návrh zamietol s odôvodnením, ţe ţalobca nepreukázal,

ţe by mu ţalovaný 1) spôsobil škodu porušením povinnosti. Ţalovaný 1) nevybral

neoprávnene z účtu ţalobcu peňaţné prostriedky, nedostal sa do omeškania s preplatením

faktúry ţalobcu ani s odoslaním podkladu pre fakturáciu, preto ţalobcovi nevzniklo

ani právo na vyčíslený poplatok z omeškania. Pokiaľ ide o ţalovaného 2), bola mu postúpená

pohľadávka ţalovaného 1), neprešli však na neho ţiadne záväzky.

Krajský súd v Košiciach, rozhodujúc o odvolaní ţalobcu, rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe súd prvého stupňa vo veci správne zistil

skutkový stav, správne rozhodol a svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodnil. V pôvodnom

konaní ( sp. zn. ), v ktorom S. a. s. ţalovala o zaplatenie úveru, terajší ţalobca

uplatnil vzájomným návrhom svoju pohľadávku titulom poplatku z omeškania vo výške

279 625 Sk podľa § 378 Hospodárskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto nepochybil, keď

vzájomný návrh vylúčil na samostatné konanie. V prejednávanej

veci neboli splnené podmienky pre vznik práva na poplatok z omeškania, pretoţe nebol

preukázaný neoprávnený výber ţalovaného z účtu ţalobcu.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol 6. augusta 2010 právoplatnosť.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. V dovolaní uviedol,

ţe na Okresnom súde Košice I prebieha konanie o ţalobe Slovenskej sporiteľne o zaplatenie

úrokov z poskytnutého úveru. Pohľadávka, ktorá prešla na postupníka Ing. R. Č. predstavuje

viac ako 500 000 Sk, a je značne vyššia ako nim uplatnená pohľadávka

na započítanie 279 625 Sk. Mala byť preto povaţovaná len za procesnú obranu a nemala

byť vylúčená na samostatné konanie. Poukázal na rozhodnutia Rc 50/1996 a Rc 21/1999,

v ktorých bola vyslovená zásada, ţe ak sa uplatňuje pohľadávka na započítanie, ako procesná

obrana proti ţalobe, musí byť prejednaná v konaní, v ktorom sa ako obrana uplatňuje

a nemôţe byť vylúčená na samostatné konanie. Po postúpení pohľadávky uţ nemohla

byť S., a. s. účastníkom konania, pretoţe postupník R. Č. sa stal veriteľom a nadobudol

pohľadávku so všetkými námietkami, ktoré moţno voči pohľadávke uplatniť. Napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, preto ţiada napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť na prejednanie a započítanie vzájomne

pohľadávky pôvodnom konaní.

3

Ţalovaný 2) vo vyjadrení navrhol dovolanie odmietnuť. Uviedol, ţe ţalovaný

2) v konaní nie je legitimovaný pretoţe ţiadne záväzky Slovenskej sporiteľne neprevzal.

Ţalovaný 1) sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) najskôr to, či sa ním napadá rozhodnutie,

proti ktorému je dovolanie prípustné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol

rozsudkom.

Podľa platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozsudku je prípustné:

- proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci

samej ( ods. 1 ),

- proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ods. 2 ) a prípustné je aj

- proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa,

ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo

ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 ( ods. 3 ).

V prejednávanej veci nejde o ţiaden z vymenovaných prípadov, preto prípustnosť

dovolania z nemoţno vyvodiť.

Proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak rozhodnutie

odvolacieho súdu bolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v Ţalobca v dovolaní neuvádza ţiadne konkrétne ustanovenie procesného

predpisu z ktorého vyvodzuje prípustnosť dovolania. Odkazuje na § 241 ods. 2

písm. c) ( nesprávne právne posúdenie veci ). Je to však dôvod, ktorý zakladá

4

dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť. Na takýto dôvod mi mohol dovolací súd

prihliadnuť len ak by bolo dovolanie prípustné.

Prihliadnuť na procesné chyby uvedené v § 237 musí dovolací súd i keď neboli

v dovolaní uplatnené ( ). Podľa obsahu dovolania ako dôvod zakladajúci

vţdy prípustnosť dovolania, prichádzal dôvod uvedený v

( nebol podaný návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný ) alebo podľa

( účastníkovi bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom ).

Dovolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu dospel k záveru,

ţe v prejednávanej veci nie je naplnený ani jeden z uvedených dovolacích dôvodov.

Je nepochybné, ţe v prejednávanej veci mohlo konanie začať len na návrh. Rovnaké

účinky ako návrh má aj vzájomný návrh uplatnený ţalovaným v konaní vedenom proti nemu.

Vo vzťahu k vzájomnému návrhu je procesné postavenie účastníkov opačné ako vo vzťahu

k pôvodnému predmetu konania. Ak súd vzájomný návrh vylúči podľa

na samostatné konanie, je vzájomný návrh podkladom určujúcim predmet tohto konania

a účastníkmi konania je ten, kto vzájomný návrh podal v postavení ţalobcu a pôvodný

ţalobca, proti ktorému vzájomný návrh smeruje, tentoraz uţ v postavení ţalovaného.

Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. vyplýva, ţe S., a. s. ţalobou

z 20. novembra 1996 ţiadala terajšieho ţalobcu zaviazať

na zaplatenie 442 500 Sk. Výška pohľadávky bolo neskôr menená. Uznesením z 1. júna 2005

č. k. 26 Cb 94/96–172 súd rozhodol, ţe vzájomný návrh ţalovaného na zaplatenie

279 625 Sk sa vylučuje na samostatné konanie. V pôvodnej veci súd pokračoval v konaní

( v tom čase po zámene účastníkov uţ s Ing. R. Č. ako ţalobcom ) a vo veci rozhodol

rozsudkom z 11. decembra 2009 tak, ţe ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi 32 733,55 eur

a nahradiť mu trovy konania. O ţalovaným podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v

Košiciach rozsudkom z 23. novembra 2010 č. k. –290 a rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 3. januára 2010. Proti rozsudku podal

ţalovaný dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 30. septembra 2011

č. k. 17/2011–315 odmietol ako neprípustné.

5

Treba prisvedčiť ţalobcovi, ţe ak ţalovaný v konaní vznáša námietku započítania

a neţiada, aby mu bolo prisúdené viac ako ţiada prisúdiť ţalobca, neposudzuje sa takýto

procesný prejav ako vzájomný návrh ale len ako procesná obranu. Ak súd v rozpore

s uvedenou zásadou posúdi procesnú obranu ako vzájomný návrh a vylúči ho podľa

na samostatné konanie, je to procesná chyba, ktorá podľa okolností

prípadu a procesnej situácie môţe účastníkovi znemoţniť realizácia jeho procesných práv,

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Ak ţalovaný s takýmto postupom nesúhlasí musí vyuţiť

procesné spôsoby obrany v konaní, v ktorom k vytýkanej vade konania došlo, teda v konaní

v ktorom bolo vydané rozhodnutie o vylúčení vzájomného návrhu. Keďţe ide o vedenie

konania, proti takémuto rozhodnutiu síce nie je odvolanie prípustné, ţalovaný však môţe

naďalej trvať na tom, aby sa súd jeho započítacou námietkou zaoberal a proti rozsudku,

pri vydaní ktorého sa súd započítacou námietkou nezaoberal, podať odvolanie, v ktorom

bude namietať nesprávny postup súdu a tým spôsobené vecne nesprávne rozhodnutie,

prípadne aj dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Ţalovaný po vylúčení vzájomného

návrhu tento postup v pôvodnom konaní nenamietal. Proti rozhodnutiu síce podal odvolanie,

avšak niet v ňom ani zmienky o tom, ţe by povaţoval postup súdu v tomto smere

za nesprávny. Nesprávnosť postupu, spočívajúcu vo vylúčení započítacej námietky

na samostatné konanie, ţalovaný nenamietal ani v dovolaní.

Dovolací súd však nesúhlasí ani s názorom ţalobcu, ţe jeho započítacia námietka

nebola vzájomným návrhom. Prvýkrát sa o vzájomnom návrhu zmieňuje v podaní

z 2. novembra 2001 ( č. l. 83 spisu o pôvodnom konaní ). Podanie je síce jednoznačne

označené za vzájomný návrh, nie je však z ešte neho celkom zrejmé, či skutočne ţiada

zaviazať ţalobcu na plnenie, alebo ţiada len započítať svoju vzájomnú pohľadávku. V podaní

datovanom 17. novembra 2001 ( č. l. 82 ) namieta premlčanie celej ţalobcom uplatňovanej

pohľadávky. Na pojednávaní 19. novembra 2001 ( č. l. 85 p. v. ) mu súd uloţil, aby svoj

vzájomný návrh spresnil a doplnil v zmysle Ţalovaný tak urobil podaním

z 18. decembra 2001, ktoré došlo súdu 27. decembra 2001 ( č. l. 89 ), v ktorom

uţ jednoznačne ţiada zaviazať ţalobcu, aby mu zaplatil 250 000 Sk ( neskôr aj ďalšie

pohľadávky ).

6

Ţalobca aj v konaní, ktorým sa pokračovalo o vylúčenom vzájomnom návrhu

na pojednávaní 5. mája 2009 výslovne uviedol, ţe na vylúčenú čiastku 279 625 Sk ţiada

ţalovaných zaviazať spoločne a nerozdielne s tým, ţe potom to započíta. Napokon,

ak by sa uvedená čiastka nemala povaţovať za predmet vzájomného návrhu, nemal ţalobca

dôvod proti zamietajúcemu rozsudku súdu prvého stupňa podávať odvolanie.

V prejednávanej veci súd konal a rozhodoval o ţalobe ( vzájomnom návrhu ),

bola teda splnená základná podmienka konania. Konal s osobami, ktoré mali byť

a boli účastníkmi konania. Bol nim ţalobca, ktorý podal vzájomný návrh, ţalovaný 1),

proti ktorému pôvodne smeroval vzájomný návrh a ţalovaný 2) voči ktorému

ho ţalobca uţ vo vylúčenom konaní zo súhlasom súdu ( uznesenie zo 16. júna 2008

č. k. -134 ) rozšíril. Nebol tak naplnený dôvod podľa § 237 písm. e), ktorý

by zakladal prípustnosť dovolania.

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať ( ) treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. V konaní o vylúčenom vzájomnom

návrhu ( vo veci samej ) mal ţalobca moţnosť uplatniť všetky procesné práva, ktoré mu dáva

zákon. Mal moţnosť zúčastniť sa pojednávaní podávať návrhy a vyjadrovať sa k návrhom

druhej procesnej strana a podať proti, pre neho nepriaznivému, rozhodnutiu odvolanie.

Dovolací súd nezistil ţiadne skutočnosti, ktoré by bolo moţné povaţovať za postup súdu,

ktorým bola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom. Nebol preto naplnený ani dôvod

podľa pís. f) , ktorý by zakladal prípustnosť dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu.

Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie ţalobcu proti rozsudku ako neprípustné

podľa ods. l v spojení s ustanovením 243b ods. 5 odmietol,

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný. Riadiac sa pritom právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal

sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

7

Úspešnému ţalovanému 1) nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, keďţe

mu v odvolacom konaní trovy konania nevznikli. Ţalovanému 2) náhradu trov dovolacieho

konania neuplatňoval.

K dovolaniu vo veci súdneho poplatku:

Okresný súd Košice I uznesením z 24. júla 2019 č. k. 32 Cb 15/2006–163 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť 9 281,85 eur súdneho poplatku za vzájomný návrh.

Proti uzneseniu podal odvolanie ţalobca a ako dôvod uviedol, ţe z vzájomný návrh,

pokiaľ nepresahuje uplatňovanú pohľadávku sa povaţuje za procesnú obranu a súdny

poplatok sa z neho neplatí. Okrem toho v konaní sp. zn. bol oslobodený

od súdnych poplatkov.

Krajský súdu v Košiciach uznesením z 24. júna 2010 č. k. 2 Cob –182

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe jeho úkon

urobený v konaní vedenom pod sp. zn. bol vzájomným návrhom, preto

ho súd správne vylúčil na samostatné konanie a správne mu uloţil povinnosť zo vzájomného

návrhu zaplatiť súdny poplatok.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie ( je súčasťou dovolania

proti rozsudku vo veci samej ). Uviedol v ňom, ţe jeho podanie v pôvodnom konaní bolo

len procesnou obranou, ktorá nepodlieha poplatkovej povinnosti.

Po právoplatnosti uznesenia odvolacieho súdu ( aj potvrdzujúceho rozsudku vo veci

samej ) ţalobca poţiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Uviedol, ţe je invalidný

dôchodca, má 74 rokov a od poplatkov bol oslobodený aj v základných konaniach sp. zn.

a . Súd prvého stupňa uznesením z 10. marca 2011 č. k.

–205 ţalobcu oslobodil od platenia súdnych poplatkov. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 16. mája 2011.

Podľa 138 ods. 1 ak nerozhodne súd inak vzťahuje sa oslobodenie

na celé konanie a má i spätnú účinnosť, poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení

sa nevracajú.

8

Keďţe súd nerozhodol inak, oslobodenie priznané uvedeným uznesením sa vzťahuje

aj na poplatkovú povinnosť uloţenú ţalobcovi uznesením súdu prvého stupňa z 24. júla 2019

č. k. 32 Cb 15/2006–163 potvrdeným uznesením odvolacieho súdu, proti ktorému smeruje

dovolanie. Priznaním oslobodenia poplatková povinnosť uloţená uvedeným uznesením

súdu prvého stupňa zanikla a rozhodnutie odvolacieho súdu sa stalo bezpredmetným.

Tým bol dosiahnutý cieľ sledovaný dovolaním, zanikol tak predmet dovolacieho konania

aj podmienka dovolacieho konania. Dovolací súd preto podľa § 243c v spojení s § 104

ods. 1 dovolacie konanie zastavil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2012

JUDr. Peter Dukes, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhodnotenia: Lucia Blaţíčková