Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/60/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa

1. februára 2012 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana a sudcov

JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Gabriely Šimonovej v trestnej veci proti obvinenému

T. H., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1, ods. 1 písm. a/, ods. 2

písm. a/, písm. c/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu

v Trenčíne, sp. zn. , zo dňa 10. marca 2011, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného T. H.s a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. januára 2011, sp. zn.

, bol T. H. uznaný vinným zo spáchania zločinu útoku na verejného činiteľa

podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Tr. zák., prečinu ublíženia

na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2

písm. b/ Tr. zák. a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. c/

Tr. zák. , na tom skutkovom základe, že

dňa 01. júla 2010 asi o 04.00 hodine v P., v B. E. P. na N. ulici číslo 2, pod vplyvom

alkoholu viackrát udrel sklenenými fľašami a pohármi do hlavy barmana M. B., následne pri

služobnom zákroku hliadky Polície jedenkrát udrel do hlavy ppráp. M. G., po tom, čo bol

spacifikovaný, ležiac na zemi sa vyhrážal poškodenému M. B., že keď sa vráti, odreže mu

2

hlavu a zabije ho, čím u neho vzbudil dôvodnú obavu, že vyhrážky uskutoční, poškodeným

M. B. spôsobil zranenia – rezné rany pravého palca, chrbta ľavej ruky a pomliaždenie

záhlavia s narušením obvyklého spôsobu života 13 dní, poškodenému ppráp. M. G. – tržno-

zmliaždenú ranu hlavy v ľavej temennej oblasti s narušením obvyklého spôsobu života 10 dní.

Okresný súd za to obvinenému uložil podľa § 323 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 41

ods. 2, § 38 ods. 7 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 10 (desať)

mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. bolo

obvinenému uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Proti odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré

Krajský súd v Trenčíne dňa 10. marca 2011, sp. zn. , podľa

ako nedôvodné zamietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený T. H. prostredníctvom obhajcu

dovolanie z dôvodov uvedených v ustanovení , ,

Obvinený v dovolaní v podstate uviedol, že vyhodnotenie dôkazov vykonaných

na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k preukázaniu aspoň nepriameho úmyslu zo spáchania

predmetného zločinu nemožno považovať za správne, zodpovedajúce zákonu, konkrétne

ustanoveniu Postup prvostupňového i odvolacieho súdu v tomto smere

nemožno považovať za zákonný a takýto postup mal podľa názoru dovolateľa za následok

aj nezákonné rozhodnutie, nesprávne právne posúdenie zisteného skutku, nesprávne uznanie

dovolateľa za vinného zo spáchania zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1

písm. a/, ods. 2 písm. a/, c/ Tr. zák. V momente, keď M. G. udrel fľašou

do oblasti hlavy, nevedel, že v osobe poškodeného ide o policajta. Išlo celkom zjavne

o inštinktívne |konanie, keď obvinený zaregistroval v stave v akom sa nachádzal fyzický atak

a bezprostredne voči nemu reagoval úderom. Z tohto dôvodu považuje obvinený za nesprávny

a nezákonný aj výrok o treste. Ďalej zdôraznil nezákonnosť uloženého trestu aj v dôsledku

porušenia ustanovenia , a to v nesprávnej aplikácie ustanovenia

Tr. zák., teda tzv. asperačnej zásady. V danej veci síce spáchal viac trestných činov,

ale rozhodne nie viacerými skutkami, a to nielen z formálneho dôvodu, ale aj z hľadiska

skutočného konania obvineného, ktoré bolo podľa jeho názoru jednočinným súbehom.

3

V závere poukázal na zásadný rozpor vo výpovediach svedkov – príslušníkov polície

z prípravného konania a z konania pred súdom. Obvinený taktiež namietal, že do dôkazov

nebol zahrnutý kamerový záznam z diskotéky, na ktorom by bol zachytený aj zásah polície

voči nemu.

Z uvedeného dôvodu obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil

napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne a rozsudok Okresného súdu Prievidza,

a tomuto súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, prostredníctvom obhajcu

(, ), s obsahovými náležitosťami uvedenými v

ods. 1, ods. 2 a v zákonnej lehote po tom, čo obvinený využil svoje zákonné právo

podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté ( ), ale zároveň

aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé,

že nie sú splnené dôvody dovolania podľa ( ).

V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané

tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú

rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Obvinený poukazuje na dôvody

uvedené v , ,

Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa

je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv

obvineného a jeho obhajcu ( ).

Za porušenie práva na obhajobu podľa nemožno

považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu

o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa ,

resp. uplatnení oprávnenia podľa

Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2

ods. 12 o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude

overovať ďalšími dôkazmi zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1

4

písm. c/ , odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa

ustanovenia

Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov (§ 34 ods. 1 a § 44

ods. 2 ), zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať

sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď

vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú

( a ). Nemožno však úspešne podať dovolanie z dôvodu

podľa na podklade toho, že sa návrhu na vykonanie dôkazu

nevyhovelo.

Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia je, že rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie je určené na revíziu skutkových zistení

ustálených súdmi prvého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania.

Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý

je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je totiž

v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať a korigovať len súd

odvolací (, ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou

inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa

a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len toho dôvodu,

že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho, aby ich mohol

podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať.

Na objasnenie potrebných okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní

môže vykonať dovolací súd len potrebné vyšetrovanie v obmedzenom rozsahu podľa § 379

ods. 2 Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým

uplatním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Dovolací súd je preto viazaný zistením skutkového stavu veci, ako ho zistil a ustálil

okresný súd, s ktorého závermi sa stotožnil aj krajský súd. V predmetnej trestnej veci

to znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce zistenie, podľa ktorého obvinený T. H.

spáchal skutok tak, ako je to uvedené v rozsudku prvostupňového súdu.

Motív páchateľa a subjektívna stránka trestného činu sú znaky, ktoré sa síce týkajú

psychiky páchateľa, ale prejavujú sa navonok v spáchanom skutku a dokazujú sa rovnako

ako objektívne znaky trestného činu. Namietanie ich nezistenia, alebo nesprávneho,

či neúplného zistenia v dôsledku nevykonania dokazovania, alebo nesprávneho vyhodnotenia

vykonaného dokazovania až v dovolaní predstavuje namietanie skutkových zistení a záverov,

čo ustanovenie nepripúšťa.

Dovolaciu námietku obvineného, že vykonanými dôkazmi nebolo preukázané

naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu útoku na verejného činiteľa,

teda nie je možné uplatniť ako dôvod dovolania podľa

(nesprávne právne posúdenie zisteného skutku).

Pokiaľ sa týka námietky obvineného, že jeho konanie bolo jednočinným súbehom,

najvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že za jeden skutok možno považovať len také

prejavy vôle páchateľa navonok, ktoré sú pre následok v trestnom práve relevantné, kauzálne,

pokiaľ sú spôsobené zavinene. Ak ide o viac následkov jednota skutku bude zachovaná

v prípade, že všetky následky boli spôsobené aspoň sčasti jedným konaním.

V posudzovanej veci tomu tak nie je.

Konania obvineného nie je možné právne kvalifikovať ako spáchané jedným skutkom.

Ide o konania, ktoré sa síce časovo prelínajú, avšak rozložením protiprávneho konania

na jednotlivé časti nemožno mať pochybnosť o tom, že v ňom existujú isté predely, časové

hranice medzi dvoma úsekmi. Kým prečinu výtržníctva a prečinu ublíženia na zdraví

sa obvinený dopustil jedným skutkom v prvej časti konania, až po príchode policajtov

nasledovala ďalšia časť konania, v ktorej sa obvinený dopustil zločinu útoku na verejného

činiteľa a po tom, čo bol spacifikovaný, sa dopustil aj prečinu nebezpečného vyhrážania.

V prejednávanej veci teda jednoznačne ide o viacčinný súbeh trestnej činnosti,

a to aj s dôsledkom aplikácie tzv. asperačnej zásady.

V prerokovávanej veci Okresný súd Prievidza uložil trest odňatia slobody správnym

spôsobom a v súlade so zákonom, preto dovolací dôvod uvedený obvineným naplnený nebol.

6

Najvyšší súd pre úplnosť považuje za potrebné uviesť, že podľa

vo vzťahu k uloženému trestu dovolanie možno podať len v prípade, ak bol uložený trest

mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo ak bol uložený taký druh trestu, ktorý

zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného nie sú splnené dôvody

dovolania podľa , a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

písm. c/ dovolanie obvineného T. H. na neverejnom zasadnutí odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 1. februára 2012

JUDr. Pavol T o m a n , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová